V chráme Valemara

"Bez teba?" Odvetila Alya až sa skoro rozosmiala. Ak jedna z vás spravila nejakú hlúposť, tá druhá nebola nikdy ďaleko.

Pri otázke Tal sa Sestra slabo pousmiala. "No samozrejme! Bolo by hriechom vás dve nepustiť pred komisiu." Venovala vám veľký kompliment a potom prstom pichla do stohu papierov na stole. "Vaše posudky pre majstrov." Alyi sa pri pohľade na posudky prepadlo srdce. Nebodaj tam bol spísaný zoznam všetkých prkotín, ktoré ste v chráme narobili? To sa majstrom teda nebude páčiť, aspoň nie na základe toho, čo ste o prijímaní počuli. Na akadémii nechceli problémové deti. Prosebne sa pozrela na Elanu a tá rýchlo pochopila o čo sa jedná. "Žiaľ, posudky chovancov sú povinným dokumentom na prijímanie. Musia sa v nich nachádzať všetky... relevantné skutočnosti pre budúce štúdium na akadémii." Majstri v komisii boli síce majstrami maggyje, no potenciálneho študenta nedokázali celkovo odhadnúť počas krátkeho procesu, ktorým bolo prijímanie. K tomu im pomohli tieto posudky od kňažiek. Prakticky sa jednalo o vaše vysvedčenie a niektoré známky v ňom naozaj nemuseli byť... priaznivé. Sestra vás však ubezpečila, že text posudku o prijatí na akadémiu nerozhoduje - rozhodujú o ňom majstri v komisii počas prijímania a presne preto sa máte sústreďovať na zajtrajší výkon, nie strachovať sa o tento zdrap papieru. No nezabudla spomenúť, že na niektoré body v posudku je vhodné pripraviť si dobré argumenty...

Ráno sa dostavilo rýchlo. Alya nedokázala večer zaspať a zobudila sa priskoro, ešte za tmy. O únave nebolo ani zmienky a v jej mysli sa miešali obavy spojené s očakávaním. Prijímanie chcela mať čo najskôr za sebou, no oči viacej nedokázala zatvoriť. Kňažky vás krátko po svitaní prebudili a ešte rozospatých posadili na lavičky v chodbe, pričom komisia obsadila Sestrinu pracovňu. Podľa slov Asely sa armádny regiment zbalil ku večeru a na odchod sa dali ešte pred svitaním. Krátko po ich odchode dorazili aj traja majstri, ešte kým ste spali - žiadne z detí teda členov komisie nevidelo, a nikto z vás netušil čo v tej miestnosti očakávať. Tento rok Sestra k prijímaniu pripustila len siedmich chovancov, štyri dievčatá a troch chlapcov, vrátane Alye a Valera, ktorých tu poznala najdôvernejšie. Alya sa javila ako hotový bojovník - hojace sa rezné zranenie na ruke, dobitá tvár, modriny, pod okom sa jej dokonca formoval aj monokel. Aj napriek tomu však bola v dobrej nálade, síce v strese, no s úsmevom na perách.
Krátko pred začiatkom prijímania zo svojej pracovne vystúpila Sestra, kde sa doteraz dohadovala s komisiou. "Deti moje, už sme to opakovali stokrát, no pre istotu vám to zopakujem - predstúpte pred majstrov, slušne sa pozdravte, potom sa predstavíte... a hlavne sa správajte úctivo. Neodvrávajte, nebuďte drzí a..." Veľavravne sa obzrela na Tal, akoby sa tieto pokyny týkali len jej samej. Valer sťažka potlačil smiech, lebo vedel že sa niečo také stane. Pre koho iného by to macocha len opakovala?

"Ou.." Pohľad mi padol na zdrap papierov, ktorý nemohol byť nič iné, než posudky. No a o tom ma aj sestra ubezpečila. "Heh.." Zľahka som sa uškrnula, možno trocha nervózne. Vedela som, že som nebola žiadne nadnesené a poslušné dieťa. Pravdepodobne ich budem musieť naozaj nejakým spôsobom ohúriť ... alebo tak. Len som tak trocha bez duše prikývla. V mysli som si hovorila, že som celkom v riti.

Ďalší deň začal skoro. Keďže Alya bola už od skorého rána hore, samozrejme sa zobudili aj všetci jej spolubývajúci. Nepomohlo ani moje niekoľko-krát opakované "zalez ešte do perín!".
A tak som o chvíľu sedela na lavičke s ostatnými, ktorí boli  pripustený k prijímaniu. Bola tu Alya, rovnako ako aj Valer a ešte niekoĺko iných. Ja som pre zmenu pôsobila celkom uvoľnene, možno až trocha mrzuto no.. to mohlo byť z toho Alyineho ranného vymýšľania. Keď sa sestra vyvalila z dverí a predstavila nám situáciu, schválne som odvrátila pohľad. "Proste nebuď sama sebou, ja to chápem.. naozaj." Uškrnula som sa.

Po drzej poznámke, ktorou Sestra vôbec nebola prekvapená, na Tal len zagánila - bol to vám obom dobre známy tanec, za tie roky už prakticky istá tradícia - a popriala vám veľa šťastia, no pred odchodom si ešte spomenula na jednu dôležitú vec. "Ah, skoro by som zabudla... snažte sa nezízať na majsterkine krídla. Nesluší sa to." Prehodila akoby mimochodom a hneď na to sa doslova vyparila. Znamenalo to snáď že jeden z členov komisie je valeán? Nikto z vás žiadneho ešte predtým nevidel, no toľko ste o nich počuli, najmä z rozprávok a hodín histórie a náboženstva! V očiach Valemarov mali nevídanú priazeň, a mnohí ich považovali za polobožské bytosti... o čom svedčil aj fakt, že často zastávali tie najvyššie vedúce a vplyvné pozície. Každé dieťa si prialo aspoň raz za život valeána zahliadnuť, možno stretnúť, a Sestra túto informáciu na vás zhodila ako lavínu len chvíľu pred tým než ste vstúpili pred majstrov. Alya zabudla zatvoriť ústa a začala sa modliť k Valemarovi, aby nebola prvá v poradí. Akoby jej bolo treba pridať do toho stresu...

Dvere na pracovni sa zanedlho otvorili a vyklonila sa z nich Asela. Pohľadom naznačila na Tal a prstom ju zavolala k sebe. Akousi hrátkou osudu mala predstúpiť pred komisiu ako prvá. Alya si zhlboka vydýchla a Tal venovala len zúfalý úsmev. Rozhodne jej držala palce. Ak neprejde Tal, tak akú šancu mali ostatní?
Asela nemohla byť v pracovni prítomná, takže Tal len nechala vojsť dovnútra, vyšla na chodbu a potichu za sebou zatvorila dvere. Za veľkým dubovým stolom sedela žena, ktorú bolo možné na prvý pohľad identifikovať ako valeánku. Aj bez mohutných krídel, zložených na chrbáte, by Tal ľahko zistila, že sa jedná o niekoho... váženého. Majsterka svojou prítomnosťou "ožarovala" miestnosť a Tal prepadol podvedomý pocit, ktorý si jednoducho nevedela vysvetliť. Možno boli naozaj polobohmi. A možno to bola len nejaká forma maggyje. Tal nikoho takého v živote nevidela - žena sa javila s autoritou kráľovnej, no jej tvár bola mladá a vskutku pekná, celkom bez vrások, vlastne dokonalá. Dlhé rovné vlasy mala zviazané v niekoľkých prameňoch, pričom ich farba bola prekvapivo do fialova. A na svojom odeve v žiadnom prípade nešetrila. Také šaty ste si, vy deti v chráme, vedeli predstaviť nanajvýš na princeznej... okrem drahých a farebných látok a prapodivných strihov (vrátane výstrihu, pri ktorom by kňažky snáď odpadli) sa na jej rukách, nohách a krku lesklo celé zlatníctvo - šperky, prstene, prívesky, náramky, ... a rovnaké sa týkalo aj dvoch ostatných majstrov. Jeden z nich bol lutegom, ktorých ste v tejto oblasti nemali mnoho (žili väčšinou na južnom kontinente), no neraz boli v priazni Valemarov veľkým rivalom valeánov - tiež patrili medzi "vysoké rasy." Dlhé vlasy mal zviazané do akýchsi dredov, ktoré mu viseli do ostrieľanej a skúsenej, no príjemnej tváre. Bol mohutnejší než valeánka a za stôl kde spoločne s ňou sedel sa skoro nezmestil. Podobne ako majsterka, na sebe mal drahý oblek s farbami od výmyslu sveta, no rozhodne obľuboval konzervatívnejší štýl. Napokon si všimla aj tretieho majstra, sediaceho na poduške s prekríženými nohami, vedľa stola. Bol aétom, rodovcom Tal, a ako jediný nemal dlhé vlasy. Práve naopak, jeho hlava bola celkom vyholená a vo svetle ranného slnka sa leskla ako vyleštený mramor. Hrivu mu nahradzovali husté fúzy a extravagantne upravená brada. Narozdiel od kolegov mal oblečenú len pomerne jednoduchú tuniku (zrejme stále drahšiu a kvalitnejšiu ako čokoľvek čo ste nosili v tomto chráme) a tváril sa trocha znudene. Oproti tým dvom sa javil malého vzrastu, no to pre Tal platilo dvojnásobne, ktorá sa im len tak tak mohla pozerať rovno do očí aj napriek tomu že sedeli za stolom.

Majsterka sediaca v Sestrinom kresle s úsmevom Tal pokynula aby predstúpila pred stôl. Ach áno, a majstri pred sebou mali tie strašidelné posudky, ktoré doteraz isto pozorne čítali. Ale tie pazúre, ktoré majsterka mala na každom jednom nechte, boli viac hrozivé. Dlhé niekoľko palcov, oceľové a lesklé Tal okamžite pripomenuli pazúre vodnej pumy. Len Valemar vedel na čo ich teda používala.
"Tal'maer, ak sa nemýlim. Vitaj. Prosím, sprav si pohodlie." Prehovorila hlbokým hlasom, ktorému nebol problém vyhovieť a pazúrom ukázala na stoličku umiestnenú pred stolom. Predstavovať sa teda nemusela. "Dovoľ mi predstaviť sa - majsterka Maelyrra, skrátene Mael." Pichla si do hrude a potom ukázala na "vlkena" vedľa seba, ktorý Tal venoval krátky úklon. "Majster Gantar. A napokon..." Pozrela na muža sediaceho pri stole. "Majster Kymil." Ten sa letmo obzrel na dievča a neprítomne prikývol na pozdrav. "Tak aby sme aj začali. Tal - môžem ti hovoriť Tal? - nemusíš sa ničoho obávať. Budeme sa pýtať na niekoľko vecí a chcem aby si odpovedala voľne a slobodne, bez pretvárky. Nechceme žiadne klamstvá, žiadne tajomstvá - chceme teba, taká ako v skutočnosti si." Aj keby Tal klamala a tvárila sa ako najslušnejšie dievča, majstri by to pravdepodobne ľahko zistili; inak by neboli členmi prijímacej komisie. To celkom vylúčilo čokoľvek čo vám hovorila Sestra. "Tal'maer, najprv mi prezraď, ktorému Valemarovi vzdávaš svoju úctu?" Ozval sa náhle majster Gantar. Majstri vedeli, že sa nachádzate v chráme Valemara Venkalama, no to v skutočnosti nič neznamenalo. Predsa len, Najvyšší Trón neustále súťažil a Valemarovia preferovali, keď si ľudia vybrali paragóna podľa vlastného uváženia.

Spôsob sedenia Tal nikto nekomentoval, no majsterka Mael venovala kolegovi po svojej pravej ruke pobavený úsmev. Ktovie koľko uchádzačov na prijímanie prišlo roztrasených ako osiky, podobne vyzerajúcich ako Alya sediaca vonku na chodbe. Možno ich to trocha prekvapilo, ale popravde, ich prekvapilo len máločo. V každom prípade mali radšej ak sa dieťa v ich prítomnosti dokázalo uvoľniť, hovorilo to o istej sile osobnosti a zdravej dávke sebavedomia. "Sila, odvaha a nespútaná sloboda. Výborná, aj keď trocha nevyspytateľná kombinácia. Hanarmových verných často vídam na vojenskom inštitúte. A mimo akadémie v elitných oddieloch." Poznamenal Gantar a čosi si zapísal do papierov, ktoré pred ním ležali na stole. "Na druhú stranu, Hanarm neznáša keď ho niekto komanduje... vlastne si robí čo chce. Javera z neho minule skoro spravila salto, po tom jeho jazernom fígli..." Prehovorila Mael zamyslene, ale rýchlo ju prerušil varovný pohľad Gantara. Pred... nepekne povedané, "plebsom," sa nepatrilo o drakoch hovoriť ako o bežných ľuďoch, ako o priateľoch a známych. Boli to bohovia a smrteľníci sa im nemohli rovnať, smrteľníci sa ich mali obávať a považovať ich za dokonalé a nedosiahnuteľné bytosti, nie za kamarátov na pivo. Majsterka zrejme Hanarma poznala osobne, aspoň tak sa zdalo z jej slov. Možno týmto majstrom prišlo absurdné, že nekonečné masy ľudí Valemarov takto verne a fanaticky uctievali. Zároveň však bola pravda, že ľudia, najmä tí mocní a vyštudovaní v maggyji, mali k bohom blízko, pre nich bol kontakt s Valemarmi bežnou záležitosťou. "Gantar, Tal nie je hlúpe dievča, to som videla na prvý pohľad... a isto si uvedomuje skutočnosti, ktoré nižším triedam nemusia byť celkom očividné." Odvetila a sprisahanecky na Tal žmurkla. "Teraz ma napadlo. Sestra mi sem položila tieto zdrapy." Pichla do stohu papierov svojím ostrým nechtom a nechtiac ho prepichla ako ražniči. Majster Gantar sa snažil tváriť vážne, no napokon sa mu to nepodarilo a z hrdla sa mu vydral tlmený smiech. Majstra Kymila to vôbec nezaujímalo. "Je v nich niečo zaujímavé?" Bolo jasné, že majstri si tie posudky mali prečítať, ale zrejme sa im do toho moc nechcelo. "Alebo len obsiahly zoznam detských výstrelkov?"

Majstri si rozpaky Tal nemohli nevšimnúť a okamžite vedeli, čo sa presne v posudku nachádza - na čo by ho čítali? Akoby nestačilo, že spomenula Hanarma ako svojho cteného Valemara. "Takže si normálne dieťa. Za to sa nemusíš hanbiť. Každý z nás bol raz mladý." Prehodila Mael a stoh papierov odložila bokom. Majstrovi Gantarovi to však nedalo a v papieroch začal zvedavo listovať. Komisia si za dlhé roky prešla desiatkami, ba aj stovkami chrámov, a v každom boli rovnaké deti, preto ich podobné výstrelky neprekvapovali. Ak by uchádzačov mali prijímať na základe detských "srandičiek," do akadémie by nezobrali nikoho. "Ak tu čítam správne, vojnové dieťa... otec vojak, dezertér... vyrastala si na úteku." Prehodil Gantar zamyslene a majsterke venoval veľavravný, možno trocha znepokojený, pohľad. Obaja mysleli na rovnaké - vysoká miera "problémovosti" mohla prameniť aj práve z tohto. A deti vyrastajúce vo vojne, prípadne v banditských skupinách, často skončili v zločineckej kariére, a napokon na popravisku. "Aký bol tvoj vzťah s otcom? Mala si ho rada? Učil ťa niečomu?" Spýtala sa opatrne Mael, pričom sa už neusmievala - jednalo sa o citlivú tému a dievča nechceli uraziť, ani odstrašiť.

To, že pre Tal táto téma nebola príjemná, si majstri uvedomili rýchlo, no tieto veci si potrebovali overiť - boli to informácie, ktoré mohli o dieťati povedať mnoho. Aj z takýchto krátkych komunikačných úryvkov si poľahky dokázali vytvoriť psychologický profil Tal, a v priebehu momentov sa o nej dozvedeli viac než kňažky, ktoré s ňou žili niekoľko posledných rokov. V tomto bola Mael mimoriadne talentovaná a krátke odpovede Tal jej úplne postačovali. Gantar si znova niečo zapísal do svojej knižky a slovo prenechal majsterke. "To je v poriadku, nemusíme o tom hovoriť. K inej téme. Isto vieš, že na akadémii si každý skôr či neskôr nájde svoju cestu. Na túto otázku je možno priskoro, ale máš od budúcnosti nejaké očakávania? Niečo, čo ťa zaujíma už teraz? Alebo sa necháš prekvapiť?" Zmenila tón rozhovoru majsterka. Otázkou celkom zrejme smerovala k tomu o aký odbor sa Tal zaujíma alebo bude na akadémii zaujímať. Pravda, noví študenti na rozhodnutie mali času dosť (celý prvý rok), no najlepšie bolo štúdium už začať s nejakou konkrétnou myšlienkou, s nejakým "snom." Predsa len, každé dieťa chcelo niekým byť keď vyrástlo. Majsterka sa radšej ani nepýtala či ju život s otcom a v blízkosti vojny formoval týmto smerom, a či teda bude mať záujem o vojenský inštitút. Nechcela dievča navádzať na špecifickú odpoveď - chcela počuť pravdu, nech ňou boli aj pochybnosti o vlastnej budúcnosti. Nestalo sa zriedkavo, že dieťa proste odvetilo: "Neviem."