V chráme Valemara

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Mona si len hlasno povzdychla, nervózne zafučala a ráznou chôdzou prikročila k mužovi. "Zas ty?!" Zrúkla neveriacky, nahnevane a schmatla ho za golier košele. Potom si všimla nôž zabodnutý v jeho hrudi. So zdvihnutým obočím sa obzrela na Tal, ale táto situácia nepotrebovala toľko vysvetľovania. Z reakcie kňažky mohla Tal usúdiť, že tento magor sa o krádež nepokúšal prvýkrát. Vo vreciach na zemi Tal našla kopu vzácností, sošiek, neraz aj pozlátených, väčšinou náboženského účelu. Krádež bola v provincii trestaná prísne, no krádež svätých predmetov? Za to sa nejeden chudák ocitol na popravisku. "Dobrá práca, Tal. Ale dnes ťa ešte potrebujem v kuchyni." Poznamenala Mona keď si bola istá že vás chlap nemôže akokoľvek ohroziť. "Zajtrajší trest vám snáď Sestra odpustí." No jasné, trest mal trvať až do príchodu komisie. Dnes a zajtra. Týmto "hrdinským činom" ho však Tal skrátila o polovicu - Alya sa bude isto tešiť. "Toto mu už teda neprejde..."
Netrvalo dlho a na scénu dorazili aj ostatné kňažky, a prekvapivo aj kapitán, ktorý zabodnutého chudáka odtiahol naspäť do vojenského tábora (ten mali rozostavený v blízkosti chrámu). Pomoc od vás nevyžadoval; v tábore mali vlastného poľného medika, ten sa o zraneného vedel postarať. Zároveň sa zaručil, že voči svojmu mužovi náležite vyvodí zodpovednosť - no Mona mu len ťažko verila, a hlásenie o krádeži posunula aj Sestre. To ešte bude cirkus.

Mona ju z kuchyne pustila až keď sa začalo stmievať. No bolo príjemné vedieť, že zajtra máte oproti dnešku relatívne voľný deň. Nastal čas stretnúť sa s Alyou, ktorá tiež zrejme skončila s prácou v Sestrinej pracovni. Správa o incidente v katakombách sa v chráme rozniesla rýchlo, pretože cestou do vstupnej haly stretla niekoľkých mladých kolegov, a tí ju vychválili do nebies, potom obdivne a zvedavo zisťovali detaily toho čo sa stalo. Tú blbosť na modlitbe jej odpustili teda rýchlo. Však kto by chcel hnevať niekoho takého...?
Vo vstupnej hale však po kamarátke nebolo ani stopy. Len vo vstupných krídlových dverách postával Valer s Rigarom, to večné nerozdeliteľné duo, a o čomsi sa znudene zhovárali. Tal vedela, že Alya by na niečo také nezabudla - predsa len, sama navrhla aby ste sa tu stretli. Možno ju macocha ešte stále držala u seba?

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Nemohla som si odpustiť byť minimálne nepríjemná. teda mohla ale ani som to nechcela spraviť. Kľakla som si na kolená k vreciam a len som sa v nich začala prehrabávať. V momente mi bolo jasné že sa jednalo o v podstate svätokrádež, za ktorú by ho naša veľkňažka snáď vykastrovala. "Fúha.. ty si naozaj v kýbly.." Zamrmlala som si. Ak som sa niečo nedovolila nikdy spraviť ,tak to bolo kradnutie týchto vecí.
Nakoniec som sa postavila a všetko som nechala tak. Trocha kyslo som sa zatvárila na fakt, že ma ešte dnes bude potrebovať no.. aspoň možno budem mať zmiernený trest aj pre Alyu na zajtra. Ako sa dostavil aj kapitán, len som mu s úsmevom zamávala.
"Mohli by ste mi po tom vrátiť ten nôž?" Bola posledná veta, ktorú som ešte pred tým stihla zo seba vypotiť.

Normálne by som si pozornosť celkom užívala, no teraz som sa nezmohla na nič viac len pár úsmevom. Bola som clekom seriózne unavená. Úprimne som si tak nejak povedala, že by možno nebolo od veci Alyu počúvnuť a jednoducho sa na ten jej problém vydrbať. Navyše som dosť svojho šťastia dnes minula na toho zlodeja. No na mieste kde sme sa mali stretnúť, nebola. Prekvapivo som sa obzrela a rozhodla som sa chvíľku čakať.. no len naozaj chvíľku.
"Uhm Valer, Rig.. nevideli ste Alyu?" Spýtala som sa tých dvoch na druhej strane vstupnej haly a pomaly som k nim začala kráčať. Z nejakého dôvodu ma premkli isté.. obavy. Toto pre ňu nebolo typické.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Obaja chlapci sa na Tal zvedavo obzreli a Rigar venoval svojmu kamarátovi veľavravný pohľad. "Vtipné že ju spomínaš. Práve sme..." Odvetil mladík, no Valer ho zdvihnutím ruky zastavil ako strážnik na pochode. Videl, že Tal sa na Alyu nepýta len tak zo srandy, ale pravdepodobne z nejakého vážneho dôvodu. Nielen on dokázal identifikovať ten zlý pocit. "Pred chvíľou okolo nás prebehla. Niekam sa náhlila. Bolo to divné, celkom nás ignorovala. Ani sa neodzdravila." A to bolo na Alyu zvláštne, také slušné dievča ľudí ignorovalo len v rozrušení alebo hlbokom zamyslení, nie to sa ešte vykašľať na svojich kamošov. Pokiaľ Valer vedel, Alyu ničím v posledných dňoch nenasral. Snáď dokonca ani Rigar, ktorému to zvyčajne šlo dobre. "Tak som ju moment sledoval. Preskočila plot a vyrazila smerom k tej vašej čistine... Sestra vás zabije až zistí, že tam zas chodíte." Pokrčil Valer plecami. "Prečo? Stalo sa niečo?" Spýtal sa znepokojene, no ak ju Tal potrebovala nájsť, nemal v úmysle ju zdržovať. Chlapci samozrejme nevedeli, že ste na čistine boli aj včera a skoro sa stali obedovým menu pre vodnú pumu - čo to napadlo Alyu, znova sa tam trepať, rovno do smrteľného nebezpečia?

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Vtipné to nebolo. Zaškrípala som zubami na Rigara no následne ho preruśil Valer a odpovedal mi aspoň trocha normálne. Že by ma jeho odpoveď potešila, sa nedalo povedať. Zbledla som a na tvári sa mi objavili starosti. Chytil som sa tak mimovoľne rukou za ústa a pohľad som v momente zabodla niekam do zeme.
"Ts.. pre čo by to robila.." Sykla som a len som sa znova pozrela na Valera.
"Nedáva to zmysel.. to miesto si obsadila vodná puma.." Šepla som potichu tak, aby sme z toho nemali ešte väčší prúser, než už sme mali. Keď však vyrazila len pred chvíľou, možno ju stihnem dobehnúť.
"Posnažím saj u dobehnúť, choďte to povedať kňažke.. a žiadny vojaci.. ten posledný nás tam takmer. .eh.." trocha som zrudla. Rigar bol poleno ale Valerovi to dojsť mohlo. Skontrolovala som si, či mám v náprsnom vrecku blúzky môj prak a následne som sa rozbehla, čo mi len nohy stačili. Naozaj som sa ponáhľala.. nebol to ten opatrný a tichý spôsob ako pred tým. Pravdepodobne sa po ceste tam aj trocha doráňam.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

"Puma?!" Vyvalil oči Rigar a vydesene pozrel na Valera. Ten bol podobne prekvapený... čo sa Alya celkom zbláznila, provokovať divokú šelmu? Chcela snáď proti pume bojovať, odskúšať svoje schopnosti? To by bol tragický nápad aj pre skúsenejšieho používateľa maggyje. Skutočný dôvod zrejme spočíval niekde inde. "Rigar, bež za... Aselou. Povedz jej, ktorým smerom bežala Alya... a my dvaja za ňou." Najprv to chcel oznámiť Sestre, no to sa mu nezdalo rozumné - čo ak išlo o falošný poplach? Macochu ste nepotrebovali znova nasrať, isto by ste tentoraz schytali už samotku. "Tal, idem s tebou!" Zakričal Valer keď sa smerom k ceste a lesu rozbehla ako posadnutá, a len tak tak sa mu podarilo držať tempo. Napadlo ho, že Tal musí byť naozaj znepokojená, bežala ako diabol samotný.

Ku šťastiu ste nemali problém kamarátku nájsť. Asi tak pol míle od chrámu, blízko pri lese, ste na prašnej ceste začuli hlasný rozhovor, alebo teda skôr hádku spojenú s krikom. Presne ako mohla Tal predpokladať, bol to ten bastard, ktorý vás včera "zachránil." Dnes ráno Alyu obťažoval a pokúsil sa ju... v každom prípade, o to presné sa pokúšal aj teraz, no nie v relatívnom bezpečí chrámu, ale na mieste, kde ju nikto nemohol zachrániť. Teda okrem vás - Alya mala obrovské šťastie, že sa Tal nerozhodla na ňu počkať v hale alebo sa na ňu vykašľať. A početná prevaha mohla teraz prísť vhod. Ten hurhaj ste začuli už zďaleka...
"Nevďačná suka! Tak ty si zo mňa budeš uťahovať, čo?!" Skríkol chlap bolestne, keď ho Alya zapichla šicou ihlou. "Toto ti prejebem cez krk až s tebou skončím..." "NIEee...!" Zvreskla zúfalo Alya. Vojak ju schmatol za ruku, zdanlivo jej vylomil zápästie a do tváre schytala brutálnu päsťovku. Z nosa a pier sa jej vyvalila krv, proti takému silnému a ťažkému buranovi sa len ťažko mohla chrániť. Potom schytala úder aj do brucha. "Ak nechceš po dobrom, spravíme to inak. Tak ako zvyčajne. Keď ti dolámem ruky a nohy, to ťa ukľudní." Hovoril dievčaťu karhavým tónom, akoby dohováral dieťaťu po tom čo spravilo nejakú hlúposť. No Alya sa nedala - ležiac na zemi v prachu, vojakovi kopla do nohy plnou silou, čo ho bolestne donútilo kľaknúť si na zem, no potom nohu dievčaťa chytil a poriadne sa do nej zaprel v snahe ju úplne zlomiť. Z očí Alye vyhŕkli slzy bolesti a znova začala jačať od bolesti. No to ste už mohli niečo robiť vy dvaja. Valer si po ceste nezabudol zobrať podlhovastý konár a ostrý kameň. Ale k roztržke sa prvá dostala Tal - Valer ju len zo všetkých svojich síl dobiehal.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Len som prikývla.. a nespomaľovala som. Trielila som ďalej ignorujúc pichľavý pocit, ktorý sa po nejakom čase dostavil do mojich pľúc.
No nedostali sme sa ani po miesto, kde sa puma nachádzala. Vlastne to bolo kúsok od chrámu. Dosť ďaleko na to, aby ich nikto z chrámu nezapočul a dosť blízko na to, aby som stihla prísť viac menej v čas. Akonáhle som započula hlasy a krik, v momente som si z vrecka vytiahla prak. Tento krát som bola pevne rozhodnutá vojaka minimálne prizabiť. Pri behu som sa ešte zohla po niekoľko kameňov a ako som vyšla spoza jednej zo zákruty, pohľad sa mi vyskytol na moju dosť doráňanú kamarátku.. a toho magora. Roztočila som prak v mojej pravej ruke a pozornejší jedinec by si mohol všimnúť ennu, ktorá prebleskovala medzi mojou rukou a koncom praku, kde sa nachádzal vložený kameň.
"Hej.. pamätáš si na mňa?" spýtala som sa.. chladne. Bolo to síce potichu, no prenikavo. Ako keby za mňa hovorila úplne iná osoba. Prítomný si mohli všimnúť, ako mi potemnel pohľad. V momente kedy by sa na mňa vojak obrátil, by som prakom trhla a priamo do jeho hlavy by letel kameň ktorého hod bol ešte aj posilnený ennou. Bola som celkom presná, keďže práve prak bola jedna zo "zbraní" ktoré sa dali považovať za hračku a tak som ho mala v chráme povolené vlastniť.. a trénovať s ním. Dlho.. Nemierila som mu ani tak na čelu, ako skôr do čeluste, ktorú som tak trocha dúfala, že mu minimálne utrhnem. No to boli len moje momentálne sadistické predstavy.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Násilník bol dostatočne zaujatý Alyou, ktorá sa nemala v pláne poddať a bojovala ako o život. Rozhodne mu život nerobila ľahkým, no chlap sa na poslednú chvíľu otočil smerom k Tal a rýchlo si uvedomil, že v rukách drží prak. Ako vojak túto zbraň nepodceňoval; vedel aké poškodenie môže na ľudskom tele spôsobiť, najmä ak sa strelcovi vydaril perfektný hod. Voči letiacemu kameňu sa inštinktívne prikrčil a rukami zakryl svoju tvár, no to znamenalo že musí pustiť Alyu, ktorá svoju šancu využila naplno. Kameň, ktorého letová dráha a rýchlosť bola posilnená enou, vletel mladíkovi rovno do pravej lakte, priamo na kosť... bolesť prenikla celým jeho telom, akoby ním otriasla, koža sa roztrhla a kus kosti sa celkom roztrieštil. Teraz začal kričať on, a dopomohol k tomu aj kop do rebier od Alye. "Tu máš! TU MÁŠ!!" Vrieskala nenávistne a do hrude ho kopla ešte niekoľkokrát. Mladík sa zvalil na zem, od bolesti sa mu zahmlieval pohľad, v tejto chvíli bol celkom dezorientovaný. Alya mu dodatkovo ešte dupla na hruď a to ho celkom odrovnalo - ako mu vyrazila dych, začal sa v prachu dusiť a váľať ako ryba na súši. Dobitej kamarátke Tal potom došli sily a vyčerpane sa zvalila na zem, rovno na zadok. Konečne si mohla vydýchnuť. Valer tam dorazil hneď po Tal, a nechápavo sledoval situáciu - čo mal k tomu vlastne povedať?
Násilník sa očividne prepočítal. Teraz ste boli v prevahe vy a on bol celkom bezbranný. Vaše ďalšie rozhodnutie bolo mimoriadne dôležité, no mali ste mať na pamäti, že vrahov na akadémiu zväčša neprijímali - zo štúdia vás mohli diskvalifikovať aj menšie previnenia, ako napríklad útok na člena armády, ktorý sa tu práve odohral.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Rýchlo som sa rozbehla kupredu v momente, jak sa ozval ten nechutný zvuk praskajúcich kostí, z ktorého sa mi trocha zodvihol žalúdok, ale len zodvihol. Ako sa Alya spopod neho dostala, v podstate som len dobehla k nej. Jak padla na zadok, chytila som ju popod ramená a znova som sa ju pokúsila vytiahnuť na nohy.
"Ideme preč.. ešte chvíľu to vydrž." Zamrmlala som a len som naznačila Valerovi, aby mi pomohol. Chcela som Alayu chytiť popod jedno rameno, Valer by ju zahytil popod druhé a pomohli by sme jej späť do chrámu. No skôr než sme odišli, som sa otočila k vojakovi, ktorý sa od bolesti krútil na zemi.
"Mal by si dezertovať.. lebo ako sa o tomto dozvie sestra.. a že sa dozvie.." Precedila som pomedzi zuby. "..ja budem tvoj najmenší problém."

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Alya sa nenechala chytiť pod rameno, proste sa zo zovretia len vyšmykla. "Ďakujem za príchod, vy dvaja, ale mala som... mala som to pod kontrolou. A nepotrebujem pomoc s chodením!" Odsotila Valera bokom, keď sa pokúsil o to isté čo Tal. Na ústa a nos si priložila kus látky a nervózne sa zapotácala, ani nie kvôli bolesti, ale z hnevu na toho násilného magora. Mala chuť ho zabiť, povedať kamarátom, nech ho zabijú, nejako sa pomstiť, ale rozum jej kázal niečo iné. Už teraz ste sa ocitli vo vážnych problémoch, a vražda či vážnejšie zranenia na chlapovi by s vašimi šancami na akademické štúdium celkom skoncovali, bez ohľadu na to či boli dôvodné alebo nie. Vojak sa konečne dokázal nadýchnuť, no radšej zostal ležať na zemi zo skrivenou tvárou - moc sa mu do rozhovoru nechcelo, a výhražné poznámky Tal len odignoroval.

Zakrátko ste sa stretli s kňažkou Aselou, ktorá vás očakávala pri ceste pred chrámom. Od všetkých si vypočula čo sa stalo, a možno vám aj uverila, no keď videla v akom stave je Alya, okamžite vás odviedla do sestrinej pracovne na druhom poschodí. Nuž, a kto tam s ňou sedel a popíjal drahé víno? Kapitán Jarett samotný. Obaja sa na príchodzích prekvapene zahľadeli. Valer pre istotu mlčal, nechcel situáciu ešte viac posrať. Svoje nasledujúce slová ste museli voliť opatrne. Sestra vyskočila zo svojej stoličky, pohľad najedovaný, zamračený - nespravodlivo smerovaný na Tal - a podišla k zranenej kamarátke. "Čo ste to zas vyviedli, deti?" Krútila hlavou a neveriacky obzerala zranenia Alye. Kapitánovi netrvalo dlho kým sa do rozhovoru zaplietol. "Možno sa znova boli pozrieť na to zviera. Hlúposť detí nepozná hraníc..." Ak o pume a včerajšku vedel kapitán a Sestra, znamenalo to, že vás ten bastard prezradil aj napriek svojmu sľubu. Zrejme po tom ako ho Alya tak rázne odmietla. Asela chcela najprv situáciu vysvetliť, no nepochopila o čom kapitán hovorí, a bola zo všetkého ešte väčšmi zmätená než vy traja.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Po nejakom čase sme sa dotackali do chrámu, kde nás už čakala kňažka Asela.. pre čo nám nešla na proti? Čo keby sa mi nepodarilo toho vojaka trafiť? Prišlo mi to z jej strany hrozne nezodpovedné. Odviedla nás rovno ku kňažke. Tak trocha som dúfala, že sa jej na tie zranenia pozrú rovno. Ako sme vošli dovnútra, sestra v momente vyskočila zo svojej stoličky, zatiaľ čo ja som sa celkom sucho pozerala na kapitána.. ktorí si tam popíjal vínu. Na otázku som neodpovedala, aspoň nie na tú otázku od sestry. Kráčala som len pomaly, až kým som sa nedostavila tak blízko ku kapitánovi, že mu stačilo len trocha načiahnuť ruku, aby sa ma dotkol.
"Tie zranenia.. vyzerajú snáď.. ako zranenia, ktoré by spôsobilo nejaké zviera kapitán?" Spýtala som sa ho. "Toto ráno.. som chytila zlodeja.. z vašich radov.. ako sa snaží vykradnúť náš chrám. O pár hodín na to, mi ďalší z vašich galantných.." Takmer som si pri tom poslednom slove odpľula. ".. vojakov, takmer znásilní kamarátku.. " Hlas sa mi až tak netriasol. Skôr bol vyzývavý. Čo s tým plánoval spraviť? Zvalí to na detskú ješitnosť? že sa len snažíme vyhnúť trestu? Ak by s tým začal, pravdeodobne by pohorel. Bola som niekto problémový, to áno. Ale nebola som klamárom.. a nikdy som sa nesnažila "vykecať" z trestu. "Vojak s erbom Valemara na svojej hrudi.. ktorí sa snažil vykonať ekvivalent vojnového zločinu, na dievčati pod ochranou a záštitou chrámu Valemara.." Dokonca aj niekto ako ja, dával pozor pri výučbe o rôznych zákonoch a praktikách dával pozor.