V chráme Valemara

Kapitána to nerozhodilo, Tal venoval len pohŕdavý pohľad. Ničomu čo povedala neveril, alebo sa tak aspoň tváril. "Pozoruhodný príbeh, isto so štipkou pravdy kde tam. O kom že to vlastne hovoríte?" Prehovoril a veľavravne sa obzrel na Sestru. Tej začala pomaly ale isto červenieť tvár od jedu, no nejakým zázrakom sa pred výbuchom dokázala uchrániť. Možno mal ten alkohol na ňu opačný efekt. "Dievčatá moje, to sú vážne obvinenia... ale vidím, že ste sa s niekým pobili. Ako zvyčajne." Otočila sa na kapitána otrávene, no zároveň od neho hľadala definitívnu odpoveď. "Pravda, zranenia na vašej zverenkyni pochádzajú z bitky. Ale nie sú dôkazom ničoho... môj muž sa mohol aj brániť. Krvácajúci nos a pery, prosím - nikto sa ju nepokúšal zraniť vážne. To by sa situácia mala inak." Pokrčil plecami a chcel pokračovať, no Alya už nezvládla držať jazyk za zubami. "Do riti, ten bastard ma zvalil na zem a jebol mi do papule keď som sa bránila! Dnes ráno sa ma pokúšal... schmatnúť, a to isté sa stalo teraz! Sestra, nepočúvajte tohto debila, ani žiadneho z nich, sú to zaje...!" Rozkričala sa, no trocha to prehnala, lebo Sestra sa rozhodla udeliť jej riadnu facku na líce. "Slová. Správaj sa!" "... Al-Alya hovorí pravdu, ctená Sestra." Pridal sa Valer, no po vlčom pohľade Sestry radšej zmĺkol. Kapitán Jarett mohol pokračovať. "Gled... svoj pokus o krádež oľutoval a dal mi sľub, že sa to nikdy znova nestane. Samozrejme, patrične sa mu dostalo potrestania podľa zákonov Valemara." Vysvetľoval, celkom sebaistý vo vlastných slovách. No nebol by prvým veliteľom chrániacim svojich podriadených, svojich "chlapcov." "Chcete aby sme vyvodili zodpovednosť len z vašich tvrdení? Sestra, na spravodlivom súde musia byť vypočuté obe strany. A zároveň odporúčam aby ste si svojich zverencov držali lepšie na uzde." Sestra sa vám v tejto chvíli nemohla postaviť na pomoc. Útok na vojaka z valemarskej armády bol vážnym zločinom, a ona sama dobre poznala dievčatá a ich výstrelky. "Deti, po tom čo tu neustále vyvádzate, je mi vám ťažko veriť. Chlapec, ktorý vás včera zachránil pred útokom šelmy - na mieste kde ste vôbec nemali čo robiť - sa vás dnes pokúša... znásilniť? Určite ste sa znova vybrali do lesa a ten mladík sa vás pokúsil zastaviť, a potom sa strhla šarvátka. Priznajte sa!" Zrúkla Sestra, ktorá s vami strácala trpezlivosť. Zdalo sa že vám neverí ani slovo.

Po priznaní Tal už Sestra ani kapitán nepotrebovali počuť viac. Všetci ste boli príliš rozrušení na akúkoľvek rozumnú diskusiu a tak vás macocha poslala do izieb. Asela sa postarala o ošetrenie Alye, no v bitke neutrpela vážne zranenia; krvácanie z nosa a pier sa podarilo zastaviť rýchlo a bez dlhodobých následkov. Pre zraneného vojaka vyslali hliadku a v tábore sa o neho postarali vlastní - kapitán aj so Sestrou ho v tajnosti hneď vypočuli, chceli poznať jeho verziu, a vy dve ste netušili čo im tam všetko narozprával. No musel vyzerať naozaj ľútostivo a zúbožene, lebo mu to obaja zožrali ako červa na háčiku. Isto na tej posteli v stane našli dobrého a slušného chlapca, do ktorého sa pustili traja fagani a v presile ho zmlátili. Zanedlho sa Sestra vrátila do chrámu a zamierila si to rovno do haly, kde deti spávali. A tieto novinky sa vám rozhodne nezapáčili. No aký malo zmysel proti tomu bojovať?
"Vy dve vážené - Tal'maer a Alyana. Zbaľte si veci, dnes budete spať dole, vrátane celého zajtrajšku. Po tých klamstvách, nerešpektovaní zákazov, po tom ako ste sa skoro nechali zabiť divou zverou, a celkom pravdepodobne ste dnes niekoho doživotne zmrzačili a potom ho krivo obvinili... jednoducho nemám na výber. A bez reptania." Potom však pripomenula, že zatiaľ nikto nie je obvinený z ničoho - a vyšetrovanie stále pokračuje. Samotku ste schytali len preventívne, hlavne za ten včerajší cirkus na čistine. O tom či budete môcť pristúpiť k prijímaniu rozhodne zajtra, zrejme na základe svojho rozhodnutia ohľadne dnešnej krvavej potýčky.

"Heh... posledné dva dni vyzerám akoby ma zrámovalo stádo koní." Pousmiala sa Alya, dobitá ako pes, zatiaľ čo smutne sledovala obrys mesiaca cez zamrežované okienko. Niekto sa nad vami musel zľutovať, pretože ste obe mohli zostať v jednej miestnosti, čo úplne marilo pojem "samotka." Pritom nešlo o nejakú chladnú väzenskú celu. Mali ste tam aj koberec, stôl, stoličky, sviečky, vlastne celkom príjemnú atmosféru (vrátane jedného malého okienka a pevných dubových dverí zo západkou). Jediným zdrojom zábavy bola malá svätyňa Valemara Venkalama - cieľom samotky bolo zamyslieť sa nad sebou, nad svojím správaním a nad dôvodom prečo ste dostali tento trest. Pomodliť sa, nájsť svetlo, čo bolo vo vašej súčasnej situácii paradoxné a pomerne absurdné. Soška Valemara akoby sa vám vysmievala - predsa len, Venkalam bol paragónom spravodlivosti. Kde bol teraz? "Čo budeme robiť, Tal?"

Alya na tréning teraz nemala náladu. Z celého dňa bola vyčerpaná a priam vystresovaná; súčasné ticho a pokoj jej vyhovovali. Z toho útoku sa stála triasla. Nie kvôli rozbitému nosu či perám alebo boľavej nohe, ale z toho o čo sa ten mladík pokúšal. Nečakala že bude schopný niečoho takého hrozného. V ľuďoch sa vždy snažila vidieť dobro, no... naivka blbá. Vedela, že svet je horší než sa na prvý pohľad zdal, ale ona sama chcela žiť v perfektnej ilúzii, vo svojej fantázii. Inak by ju nikdy neprešiel ten smútok, to sklamanie z reality. No v tejto chvíli ju prepadali len ponuré myšlienky. "Čo ak nás macocha nepustí na prijímanie?" Obzrela sa spýtavo na Tal - ako si mohla byť tak istá, že neuveria tomu bastardovi a vy tu zostanete až do smrti? Možno vás z chrámu vyhnajú, hodia do skutočnej väznice. "Čím bližšie vojna..." Tým sa všetko viac serie. Od frontu ste sa nachádzali pomerne ďaleko, no vojna mala ďalekosiahly vplyv, ba aj nekonečný. Nikto sa jej nemohol úplne vyhnúť. Jedine že by ste odišli z krajiny, no takú možnosť ste nemali. Od toľkej chmúrnosti ju čoskoro pochytila únava. Svojej kamarátke popriala dobrú noc, potom spadla na posteľ, otočila sa k stene a zavrela oči.

Ranné slnko ju prebudilo s panikou. Prudko vyskočila z lôžka a zmätene sa obzerala navôkol. Chvíľu jej trvalo kým si uvedomila kde sa nachádza. Samotka s Tal... a komisia príde až zajtra. Neprešvihli ste prijímanie - Alya si zhlboka vydýchla a znova sa posadila. "Frasa, pred momentom sa mi snívalo, že sem dorazili majstri z akadémie... a my tu trčíme." Prehovorila ospalo a zívla si, dúfajúc že Tal je už hore. Nemali ste ani poňatia kedy vás odtiaľto vypustia, a či vôbec. Plánovať deň teda nemalo zmysel. "Počuj, Tal... chcem sa ospravedlniť za včerajšok. A nehovorím o... tom ako som zareagovala keď ste došli na pomoc. To bolo blbé a... cítim sa ako krava. Som rada, že ste prišli. Sama by som to nezvládla." Prehovorila Alya potichu. Cítila sa trápne. Takto by sa k svojim kamarátom nemal správať nikto. "Mám na mysli ten môj tupý plán. Chcela som mu najprv vysvetliť, že oň nemám záujem." Zasmiala sa Alya nad absurdnosťou tohto nápadu. "Ako si vieš asi predstaviť, to... sa mi nepodarilo. Znova sa nasral, začal ma sledovať. Tak som si spomenula na tú pumu... dúfala som, že ak ho privediem k jazeru, tak ho zabije. A ak by si to náhodou rozmyslel, mala by som pokoj. No akosi som nemyslela na jeho koňa..." Pokrčila plecami, v tvári červená od hanby. "Jednoducho som to posrala."

V tejto "cele" ste spoločne strávili celý deň, pričom vaším jediným kontaktom z vonkajším svetom bola kňažka Mona, ktorá vám priniesla raňajky a obed. Keď Alya vyzvedala, na žiadne otázky vám nemohla odpovedať, na príkaz Sestry samotnej. Začali ste mať vážne pochybnosti, že Sestra rozhodne vo váš prospech, no čo ste s tým mohli teraz urobiť? Alya bola na tréning príliš nervózna a až do večera nerobila nič produktívne - nie že by sa v tejto kobke dalo niečo rozumné robiť. Na modlitbu sa mohla vysrať, a áno, bolo to rúhačstvo, ale... jej jediným cieľom bolo dostať sa z tohto pekla a stihnúť prijímanie. Ako sa začalo stmievať, Alyu pochytila mierna panika. Po miestnosti sa prechádzala ako posadnutá, hrýzla si nechty a jednoducho nevedela obstáť. "Oni nás nepustia, Tal. My to nestihneme." Prehovorila zúfalo, až sa pre zmenu začala k Valemarovi modliť. Teraz by sa vám božský zásah hodil. A akousi náhodou...

"Hej. HEJ! Tal! Alina!" Ozval sa Valerov hlas spoza zamrežovaného okienka. Čupel pri ňom ako tajný agent spoločne s Rigarom. "Čo tu vy dvaja robíte?" Precitla prekvapene Alya - pohľad na chlapcov bol nádejný. Ak by sa Sestra dozvedela, že s vami na samotke zhovárajú, tá by s nimi stenu prerazila. Zanedlho tu skončia aj oni. "Prišli sme vám pomôcť, čo iné? Poslala nás... ehm, Asela." Vôbec nebolo jasné prečo by Asela išla proti príkazom Sestry, no z pohľadu Valera ste mohli usúdiť, že to je na dlho a vysvetliť situáciu môže aj neskôr. "Máme málo času. V skratke ide o to, že na toho debila vieme zohnať dôkaz. Teda vieme kde ten dôkaz je... ale zohnať ho bude ťažšie." Naznačil rukou smerom k vojenskému táboru. "Ale však ani nevieme čo v tej knižke je..." Poznamenal zamračene Rigar, no Valer ho len capol po ramene. "Kľúčik, rovno od Asely. Počkáme vás tu vonku." Valer cez mreže do miestnosti hodil zbierku hrubých kľúčov, z ktorého jeden otváral dvere do samotky. "A opatrne!" Zakradnúť sa cez chrám nebol pre deti problém, predsa len, schovku ste tu hrávali neustále. Medzitým sa stihlo zotmieť a tmavé zákutia chodieb a tiene stĺpov poskytovali dokonalé krytie.

"Vždy." Odvetila Alya súhlasne s úsmevom a rovnako ako Tal sa nemohla dočkať až z tohto väzenia zdrhnete. Ak by sa to aj celé nejako posralo, stále ste mohli utiecť kamsi do lesov, čo najďalej od chrámu... ale to bolo len horšou alternatívou. Ak ste sa chceli dostať na akadémiu, nezostávalo vám nič iné než toho násilníka usvedčiť. Na stručné pokyny len Alya pokrčila plecami - boli samozrejmosťou, Tal ich ani nemusela spomínať. A potom ste potichu vybehli na tmavú chodbu.

Od samotky viedla dlhá chodba až ku schodom smerom nahor, ktoré vás následne priviedli do hlavnej haly a teda k východu. V katakombách o tomto čase nebolo nikoho, no v hale ako stredobode chrámu sa neustále premávali deti či kňažky. Podobne nebezpečné bolo aj nádvorie, kde vás mohla Sestra uvidieť zo svojho okna. Alya svižne vybehla po schodoch, veľmi opatrne otvorila staré drevené dvere (ktoré vŕzgali ako zbor duchov) a nakukla do haly. Razom ju pochytila panika a bez varovania spravila prudký krok nazad. "Ide sem Mona." Prehodila vydesene, no do hry sa znova vložila šťastena - alebo skôr jeden z vašich spojencov. Z haly ste odrazu započuli hlas kňažky Asely.
"Mona, môžem ťa na moment vyrušiť?"
"Teraz nesiem dievčatám večeru."
"Naozaj len chvíľku. Chcela som sa ťa opýtať na..." Asela ju chytila za rameno a odviedla kamsi na bok, akoby sa bavili o čomsi súkromnom, mimo dohľadu dverí, za ktorými ste teraz stáli. To vám dalo jedinečnú šancu prebehnúť cez halu a von. Valer teda neklamal, Asela sa vám naozaj rozhodla pomôcť.

Vonku ste sa natlačili k stenám - aby vás nebolo vidieť z okien na poschodí - a preplazili sa po obvode chrámu až k chlapcom.
"Fasa, zvládli ste to!" Potešil sa Valer, no nemal v úmysle mrhať časom. Prstom ukázal na tábor rozostavený neďaleko chrámu. Celkovo pozostával z tucta stanov, provizórnej stajne pre kone, akéhosi centra, kde sa nachádzal mohutný táborák a po jeho obvode boli v polkruhu zaparkované koče, ktoré vytvárali akýsi obranný val. "Pozrite, Asela tvrdí, že kapitán Jarett má nejaký denník... knižku. A neviem kto jej to povedal alebo kde to započula, no do tej knižky si vraj zapisuje... um, rôzne poznámky, správy, no hlavne tam má zoznam svojich mužov, a pri každom mene aj súpis ich prečinov a udelených trestov." Vysvetľoval potichu ale rýchlo, a dúfal že všetko čo hovorí dáva aspoň trocha zmysel. A Tal vedela že nehovorí blbosti - mala dojem, že od otca kedysi počula o tejto dokumentácii, o akejsi veliteľskej knižke, ktorú si kapitáni, generáli, poručíci a iní nadriadení museli povinne viesť, pretože takáto armádna evidencia bola vyžadovaná zákonmi Valemara. Včerajší pokus o znásilnenie by tam určite mal zaznačený - a ak nie, tak pravdepodobne plejádu iných zločinov, ktoré by toho magora vylúčili ako "dobrého a slušného chlapca." "Vieme kde je kapitán teraz?" Zisťovala Alya. "Rigar to bol obzrieť; Jarett sedí zo svojimi mužmi v strede, pri ohnisku - myslím, že večerajú. Tú knižku bude mať vo svojom stane... alebo pri sebe." Vysvetlil Valer. Mohli ste sa spoločne modliť, aby ju kapitán nenosil zo sebou. Hlavným cieľom bolo sa dostať do stanu kapitána a ten dôsledne prehľadať. No tábor sa hemžil vojakmi... "Ako to teda spravíme?" Možností sa vám tu naskytlo mnoho. Boli ste celkovo štyria - niekto z vás mohol mužov zaujať a niekto sa vkradnúť za ich chrbtami, mohli ste vyplašiť a vypustiť kone, v okrajovom prípade zapáliť tábor - ale nepriamo a podvedome sa pre plán všetci obrátili na Tal - ona tu bola majstrom v porušovaní pravidiel, kráľovnou výstrelkov, zlomyseľných fígľov a záškodníctva.