V chráme Valemara

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Keď sa jej blúzu snažila pretiahnuť cez hlavu, Alya ju len otrávene posotila bokom - nie v zlom, ale naopak, skôr zahanbene, ako dieťa, ktoré je matkou karhané pred skupinou kamarátov, a hrozne ho tak strápňuje. Na vašu výmenu reagovala zo zdvihnutým obočím a ľahkým úsmevom, tak trocha mimo toho čo sa dialo. Pusu od Tal rozhodne nečakala a znova ju to omráčilo, akoby toho už nemala dnes dosť. Sprvu chcela Tal capnúť po ramene, no mala na to nejaký dôvod? Vlastne to bolo celkom... príjemné. Mladík stál na čistine ako obarený a rýchlo mu došlo, že Tal si z neho uťahuje. No silno vysielaná správa sa mu do mozgu úspešne dostavila, aj keď oneskorene. Ale ujsť vás rozhodne nenechal, a ráznym krokom sa za vami pustil do lesa. "No moment. Kapitán... teda Sestra mi prikázala aby som vás našiel a priviedol naspäť do chrámu. Ten malý, Rigo... či ako sa volal, mi povedal o tomto mieste... nuž, a tu ste." Kňažky sa o vás zrejme obávali; Alya zmizla už ráno a neskôr sa vyparila aj Tal samotná. Poznali vás veľmi dobre, a už dlho mali tušenie, že chodievate do lesa, ktorý patril do zakázaného územia. Ak by sa o tomto macocha dozvedela, leteli by ste na týždeň do samotky, bezkompromisne. Prijímanie by ste isto prešvihli. "Je vám jasné, že tu nemáte čo robiť? Čo by na to povedala vaša stará?" Netrvalo dlho dostať sa k vyhrážkam. "Potrebujem aby ste sa vrátili so mnou." Nadhodil návrh, z ktorého by obe strany profitovali - on by sa u kapitána osvedčil ako spoľahlivý muž, mohol to byť začiatok dobrej vojenskej kariéry... no a vy by ste nemuseli čeliť hnevu - a hlavne trestu - macochy. Alya zastavila a presvedčene pozrela na Tal, potom na mladíka. "To znie ako dobrý nápad." Prehodila a kamarátku pohľadom presviedčala, ak by ju napadla nejaká hlúposť.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

"Tak kapitán, alebo sestra?" Spýtala som sa ho takmer v momente a len som pokračovala ďalej, ťahajúc Alyu za sebou.. do lesa. No netrvalo dlho a ona sa zastavila, tak som sa musela aj ja. Len som sa obrátila späť ku vojakovi ktorý nás tak "zachránil". Úprimne som si myslela, že sme boli vo väčšom bezpečí v lese, v ktorom sme to poznali.. než s ním na otvorenej ceste. Bol to taký môj inštinkt.. No nakoniec som si len povzdychla a oboma rukami som sa chytila za hlavu. Pošúchala som si čelo a následne som sa škaredo na vojaka pozrela. Pohľad mi na chvíľku skočil na zranenú ruku Alyi.. bola pravda že koňom by to bolo rýchlejšie. Prevrátila som očami. Nemohla som uveriť, že k tomu nakoniec pristupujem.
"Ale nepokúšaj sa o nič.. vtipné.." Zamrmlala som. Nebola to ani tak vyhrážka, ako skôr oznámenie. Rozhodne som medzi nás dvoch nemienila posadiť Alayu.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Vyzvedanie Tal mladík len ignoroval. Akoby záležalo na koho rozkazoch sem dorazil. Pravdou bolo, že kapitán nad dievčatami nemal žiadnu autoritu, ale Sestra mu zrejme navrhla, aby vás jeden z jeho mužov šiel hľadať. Macocha nemienila tolerovať vaše výstrelky, najmä keď sa osadenstvo chrámu malo za pár dní vysťahovať. Neraz sa stalo, že deti zmizli, stratili sa aj na týždeň, a to kňažky nemohli riskovať. "Jediným vtipom je váš pokus hrať sa s tými malými hovnami. Rovno v ich hniezde." Poznamenal s úškľabkom a neveriacky pokrútil hlavou. Skoro ich nazval "kravami," no to by ich isto urazilo, a tak radšej mlčal. Alya sa chcela do chrámu vrátiť čo najrýchlejšie - to zranenie sa zdalo čoraz vážnejšie a bolestivejšie ako z nej postupne opadal adrenalín - no drzú poznámku si neodpustila. "A ak by ste vy, pane galantier, nedošli, tie malé hovná by sa dobre navečerali. Hrôôza~..." Obzrela sa veľavravne na Tal, mladíkovi venovala posmešný úškrn, no trocha to oľutovala, keď sa vojak nahnevane zamračil a len s hlasným povzdychom naskočil na svojho tátoša. Za ním sa usadila Tal, Alya pri chvoste. Trocha ju chytali mdloby, no krvácanie ako tak dokázala zastaviť tenkou vrstvou eny - a to nedokázal každý, rozhodne nie každý z chrámu.

Po krátkej jazde ste vyšli na prašnú cestu smerujúcu k chrámu. Cestou lesom polemizoval odkiaľ sa tam puma mohla vziať a došiel k záveru, že ju tam vyhnal pohyblivý front. Zvery sa nasťahovali na prvé bezpečné miesto, ktoré našli, a ku šťastiu šelma nebola hladná, len chránila svoje mladé. Kvôli bojom niekedy padali a horeli aj celé pralesy. Muž náhle stiahol uzdu a obzrel sa nazad. Pokračovali ste pomalým klusom. "Neprezradím kde som vás našiel, máte môj sľub. Ale musíme sa zhodnúť na jednej verzii udalostí." Spoločne ste sa dohodli, že počas hry pri neďalekej ruine strážnej veže (na bezpečnom území) Alya spadla a ruku si porezala na ostrom kameni. Po návrate do chrámu sa Alya bežala potajme umyť a zranenie čo najlepšie zakryť, potom sa prezliekla do blúzy s dlhými rukávmi. Jedna z kňažiek nahlásila Sestre váš návrat, no stará nemala čas vás zdrbať.

Znova ste sa stretli až na večernej modlitbe. Alya si v prítmí svätnice kľakla k Tal a pohľadom naznačila na zranenú ruku. "Tal, Tal... kto môže povedať, že prežil útok divokej šelmy? A ešte vodnej pu..." Snažila sa šepkať, no dohliadajúca kňažka Asela ju rýchlo zahriakla. Na tvári sa kamarátke objavil široký úsmev, skoro sa rozosmiala. Chlapec recitujúci text z knihy sa na vás otrávene otočil. Všetci ste to chceli mať za sebou, a vyrušovanie len viedlo k tomu, že budete musieť znova čítať celú kapitolu. Kňažky boli v tomto nekompromisné. "No. A potom som si to zaviazala kusom..." "ALYANA!" Asela sa k vám prihnala ako tá puma a Alyu vytiahla za ucho. Popri tom si všimla, že má predlaktie obviazané nejakou látkou.
"Čo to je?"
"Nič..."
"Mladá slečna, neskúšajte moju trpezlivosť." Teraz na vás pozerali už všetci prítomní, modlitba bola prerušená. Nuž, aspoň si zopakujete kapitolu...
"Spadla som."
"Áno, ked ste sa tu s kolegyňou ulievali. Nemyslite, že vám to prejde. Mohli by ste mať aspoň dosť slušnosti nevyrušovať ostatných - hlavne tých, ktorí celý deň usilovne pracovali a zaslúžia si svoj odpočinok." No prísť to niekedy muselo, a potešiť vás mohlo, že zdrbanie od Asely bolo oproti Sestre požehnaním. Ale možno vás ráno čakal príhovor aj od macochy.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

No, do chrámu sme došli skôr, než som mala pôvodne v pláne. Ešte sa ani len nestmievalo.. Po celú cestu som držala jednu zo zdravých rúk Alyi okolo môjho pásu, len aby som sa uistila, že nespadne. Musela stratiť nejakú krv a no.. vedela som z vlastnej skúsenosti, ako sa jednému môže kvôli tomu motať hlava. Prekvapilo ma, že sa k nám snažil byť milý. Pravdepodobne by z toho tiež mohol mať svoj vlastný prúser aj keď.. som netušila pre čo.

V chráme sme si išli každý svojim vlastným tempom. Ja som sa teda šla hlavne umyť a dať do poriadku, keďže ísť takto na motlidbu.. Valemar by bol sklamaný. Tam som aj moju kamarátku nakoniec stretla. Kľakla si ku mne v momente, keď som si myslela, že už to snáď nestihne. S nehraným záujmom som pohľad obrátila na jej ruku, ktorá bola zakrytá dlhým rukávom. Úplne som.. ako inak.. nepočúvala kázeň znudeného chudáka, na koho dnes vyšiel rad. Ale hej, on aspoň mal čo robiť, čo mu zabraňovalo v zaspaní. "hej hej.. a vypl.." Nestihla som jej šepkaním odpovedať, keďže sme asi obe trocha viac zvýśili hlas a v momente bolo počuť napomenutie kňažky.. už druhé.
S povzdychom som sa obrátila na stranu a len som v tom chvíľku kamarátku nechala sama no.. následne mohlo byť každému jasné, že práve ja neostanem potichu. Úprimne som dosť často všetku pozornosť kňažiek stiahla na seba.. samotiek som si zažila už tolko, že posielať ma tam znova bol tak trochu blbý vtip.
"Usilovná práca ich na akadémiu nedostane sestra Asela.. " Povedala som až poučne. V podstate som sa jej pozornosť a karhanie snažila strhnúť hlavne na seba. ".. úprimne jediná vec, ktorá týmto usilovným mladíkom a mládeniciam vyrušuje ich odpočinok, ..." a bolo to tu, katastrofa ktorá mala prísť. Alya vedela čo chcem povedať, všetci vedeli čo chcem povedať.. dokonca aj kňažka. Pre to som len obrátila pohľad späť k teraz už nehovoriacemu chlapcu a zvyšné slová som skôr zašepkala. Neuveriteľne potichu.. ale z nejakého dôvodu ich bolo neuveriteľne počuť. ".. je toto večné modlenie." Na tvári sa mi objavil úsmev. Nemohla som si pomôcť, bol to vtipné, lebo to bola pravda. Tak trocha som čakala, že započujem nejaké zakašľanie čo by maskovalo pridusený smiech.. niekoho, hocikoho.. nemohla som byť jediná, komu to prišlo vtipné.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Valer sa na Tal len prosebne zahľadel, spôsobom, ktorý celkom jasne hovoril: Nerob to. Z dneška bol naozaj unavený a chcel mať povinnú modlitbu čo najskôr za sebou. Vy dve ste to práve poriadne pokašľali. Tal zahliadla niekoľko podobných strhaných tvárí. No svoj účel to splnilo. Kňažka Asela presunula pozornosť na Tal - Alya sa oproti nej správala pomerne slušne. Pozorne, s napätým a prísnym výrazom, si vypočul čo jej mladé dievča chce povedať. Vedela, že to bude niečo drzé, kňažky ju ako lokálneho nezbedného fagana poznali dôverne. A zároveň vedeli, že tieto deti chcú len na seba pritiahnuť pohľady, byť stredobodom pozornosti, a najlepšie je ich ignorovať - jednoducho ich správanie nepodporovať a reagovať naň len minimálne. Pravda, slová Tal dokonca šokovali aj Aselu, ktorá bola na takéto výstrelky zvyknutá. Miestnosťou sa kde-tam ozval tichý chichot, no rozhodne sa nejednalo o zborovom súhlase. "Tal'maer, ty si presne tá osoba, ktorá toto modlenie potrebuje najväčšmi. Tvoje správanie je jasným dôkazom, že v sebe ešte nemáš zapísané učenia našich najvyšších." Asela jej chcela uštedriť výchovnú facku, ale zdržala sa. Vyhrať mohla aj diplomaticky. "A preto dnešnú modlitbu ukončujem. Deti, môžete sa pobrať do postelí. Samozrejme okrem vás dvoch. Vy mi prečítate dve kapitoly navyše." Pousmiala sa Asela na dievčatá. Zbytkom osadenstva sa ozvalo úľavné vydýchnutie. Alya nahnevane rozhodila rukami, otvorila ústa a chcela odvetiť niečím veľmi jedovatým, no na poslednú chvíľu sa zdržala. A snáď sa to podarilo aj Tal. Asela sa potom pohodlne usadila do kresla. "Alya, kapitola 37. Od začiatku. Nahlas." Dievča si povzdychlo a začalo čítať text, ktorý ste už počuli mnohokrát. "Kapitola 37. Príhovor Nebeského Trónu v chráme gynefskom. Zádušný chrám Katana, hlavné schodisko. Reč Prvých medzi Rovnými, osloboditeľov Zemí dolných, Valemara Isenóra a Valemara Erasóra. Pristupuje osadenstvo Trónu - Valemar Nyrth, Valemar Velli, Valemar Nila, Valemar Venkalam, ... Valemar Isenór hovorí: “A nech táto tyrania treťej generácie falošníkov upadne do éteru, do temnoty, v ktorej sa zrodila, z ktorej sa vyliahla a do ktorej sa vráti. A vedzte, ze necitujem slová žiadneho proroctva, lebo tie sú slovami falošnymi, slovami jediného účelu - vniesť do vašich srdcí, do vás - ľudí - strach. Stane sa tak, pretože tak hovorím ja, Isenór. Pretože tak hovorí on, Erasór. Pretože tak hovorí Trón a jemu verní ľudia, odmietajúci tyraniu falošníkov..."

Na rannej modlitbe Alya radšej mlčala a celý čas hľadela do zeme (Asela na nej držala oči ako sokol). Tal si vyslúžila zopár protivných pohľadov, no ostatné deti sa popravde skôr schuti zasmiali. Narozdiel od vás spali o dve hodiny dlhšie. A samozrejme, trestu ste sa nevyhli. Rozhodne nie po tom čo ste predviedli na večernej modlitbe. Alya vyfasovala prácu v chladných a vlhkých katakombách pod chrámom, kde pracovala sama - slúžilo to ako istá forma samotky na veľkú časť dňa - a musela nakladať a viazať vrecia. Keď sa Rigar dozvedel čo dostala za úlohu Tal, skoro sa pošťal od smiechu. Latrínová služba. Asela jej so škodoradostným úškrnom podala lopatu a prstom ukázala na najsmradľavejšie miesto v okolí chrámu. Hnoj mala nakladať kamsi na kopu. Alya tu mala byť s ňou, no kvôli jej zraneniu nechceli riskovať infekciu. Po odchode kňažky jej Valer ponúkol slová útechy. "Opatrne. Minule som do tej diery skoro spadol..." Asela si sadla do trávy, v tieni pri stene chrámu, odkiaľ Tal pozorne sledovala.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Čítanie mi nevadilo. človek sa to po tak dlhom čase naučil robiť už automaticky. V podstate vypol, zamyslel sa nad svojimi vecami a ústa mu hovorili úplne niečo iné. Samozrejme to chcelo svoju prax, prvých pár krát som si v minulosti pomýlila slová a mala som z toho problém. Tento krát som v čítaní bez porozumenia už bola majster.

Ďalšie ráno ma zažila minimálne rovnako nudnú prácu, ako to čítanie svätého textu. Dotala som do rúk lopatu a trocha provokačne som sa pozrela na Rigara, ktorému mohlo byť jasné, že to práve neskutočne posral. Ja som takéto srandy vždy deckám vrátila. Či už fyzicky, alebo istým morálnym a psychickým vydieraním. Rigar pravdepodobne zabudol na to, ako sa mu v minulosti do vankúša dostala plná hrsť chrústov po tom, ako sa smial môjmu "trestu". No bola som v tichosti, len som sa na Aselyn úśkrn usmiala.
"Yep, v poriadku." Povedala som, ako keby sa nechumelilo a pustila som sa do práce. Ak si Alya myslela že sa tu rozplačem a rozčúlim, tak mala smolu. Znova som sa nastavila iba do svojho autonómneho módu, pri ktorom moje telo túto už dobre známu prácu robilo automaticky. A úprimne.. mi to stálo za to.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Keď Tal nevyvádzala a plnila si svoje povinnosti, od Asely nezapočula jediné slovo. Konečne bola ako tak spokojná, a isto aj Sestra, ktoré na vaše prkotiny naozaj nemala čas. Posledné dni sa skorej venovala práci v dedine, spoločne s väčšinou platónu.

Práca to rozhodne nebola príjemná, ale deň letel a ani sa Tal nenazdala, prišiel čas obeda. Od Tal si kvôli smradu všetci odsadli, teda okrem Alye. No tá sa akosi nemala do reči. Dokonca sa ani nepozdravila. Nemotorne sa zložila lavičku, tanier s polievkou treskla na stôl a skoro ju celú vyliala. Tal si rýchlo všimla, že ruky jej kamarátky sú neprirodzene roztrasené a jej pohľad sklonený - možno mala aj oči červené od plaču. Tá služba v katakombách nemohla byť až tak zlá...

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Obed nastal rýchlejšie, než som dúfala. Aj keď som sa umyla, stále som bola napáchnutá z mojej služby takže no, moc ľudí si ku mne nesadlo, no mne to až tak nevadilo, aspoň budem mať pokoj. No aspoň som si to myslela. Keď si ku mne prisadla Alya .. mala ruky celé roztrasené. Oći ako keby celý čas plakala a mňa napadli len dve možné veci. Za prvé sa jej zapálila rana a hrozne ju to bolelo, za druhé si na nej niekto niečo vylial, niečo jej spravil... a to by bol problém pre obe z nás. Chytila som ju za zranenú ruku a vyhrnula som jej rukáv, bez opýtania. Chcela som vidieť, či sa jej rana hojí, alebo divne mokvá.. vymenila si vôbec obväzy? Postarali sa o ňu sestry? Ak to však bolo v poriadku, len som sa jej pozrela do očí spôsobom, ktorému sa len ťažko uhýbalo.
"Kto?" Spýtala som sa potichu, na čo som si do úst vložila ďalší kúsok trocha stuhnutého chleba. Ako keby som sa jej pýtala, čo si myslí o dnešnom počasí. Môj hlas vôbec nenaznačoval hnev no.. Alya ma už poznala.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

"Hmm?" Zdvihla pohľad na Tal, akoby si ju až teraz prvýkrát všimla. Zranenie na ruke sa pekne hojilo, to nebol problém. Zdalo sa, že o tom nechce hovoriť. "Môžeme to nechať na neskôr?" Odvetila znechutene, nie smerom k Tal, ale skôr len z veľmi zlej nálady. Lyžičku položila na stôl - na polievku ju prešla chuť - a po tvári a nose si prešla rukou, ako keď je niekto unavený alebo plakal. Jej oči predsa len boli trocha červené, no Alya sa to snažila zakryť. Napokon to nevydržala; takej rapotačke bolo nemožné držať jazyk za zubami. "Ten debil... náš "záchranca" zo včera..." Začala napokon a hlboko si povzdychla. "Ráno som balila tie blbé vrecia, a on tam proste prišiel... zapáchal od piva. Vieš, bola som tam celkom sama. Pod zemou ťa nepočuje ani... najprv sa chcel len rozprávať, sadli sme si, no potom... začal byť divný. Moc sa približoval, chytal ma za rameno... za stehno, za vlasy. Mala som okamžite vypadnúť, ale... ja sprostá som znova zamrzla." Hovorila sklamane, no zároveň s istou dávkou hnevu na seba aj na toho magora. "Navrhol, že mu vďačím za včerajšok, a bude to trvať len pár minút... že to je minimum čo mu môžem dať. Odmietla som a chcela vypadnúť, no potom sa na mňa vrhol... len tak tak som sa vytrhla a zdrhla." Na dôkaz Alya ukázala na miesto kde bola jej blúza natrhnutá. Potom sa zahľadela na Tal. "Prosím, nikomu to nehovor. Pozajtra má dojsť komisia, nechcem žiadne problémy. Prosím, Tal. Nechaj to. Dva dni, a konečne vypadneme." Kamarátky sa poznali dobre a Alya tušila ako Tal zareaguje, no dúfala že ju vypočuje. Už ste si narobili dosť problémov aj bez... tohto.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Ďalej som prežúvala chleba. Stále sa tváriac.. že sa nič nedeje resp že sa nič nedialo. Nechala som ju dohovoriť aj cez fakt, že to spočiatku mohlo vyzerať tak, źe bude ticho no.. ona bola hrozný kecal. Bolo mi jasné že mi porozpráva všetko. Moja tvár sa nezmenila, stále bola pomerne uvoľnená, bez nejakých emócií. No to bol ten problém. Zväčša som dosť prejavovala svoje emócie, teraz tam bola len istá.. ľahostajnosť. Neodpovedala som jej na to takmer nič. Len som chápavo prikývla. Potĺapkala som ju po rameni a v tichosti som dojedla.
No.. tu bol ďalší problém. Mala som dve nálady. Buď som bola veľmi zhovorčivá, aj keby sa malo jednať o nejaké posmešky, alebo som plánovala ... no a teraz som bola ticho. Nakoniec, keď som dojedla, som sa len postavila z lavičky a šibalsky som sa usmiala na moju kamarátku.
"Uvidíme sa zajtra, dávaj na seba pozor." Žmurkla som na ňu a len som po sebe išla umyť misku.
Dnes večer bude dlhá.. noc.