V chráme Valemara

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Tal sa úspešne podarilo narušiť sústredenie kamarátky, aj keď prakticky nerobila nič, len znudene čakala v blízkosti Alye. Jej kamarátku prepadol ťaživý pocit, že niekto na ňu hľadí, niekto sa nachádza v jej blízkosti - možno to nechtiac dokázala pomocou pôsobenia eny, možno išlo len o pocit podvedomia, inštinkt - no z tranzu rýchlo precitla a razom sa otočila, zisťujúc kto ju prišiel navštíviť.
"Tala! Ach... ehm... čo-čo tu robíš?" Ozvala sa prekvapene a pre istotu sa ponorila do vody až po krk. Na tvári sa jej v krátkom momente vystriedalo niekoľko emócií, vrátane prekvapenia, zahanbenia a pocitu trápnosti, že ju Tal takto prichytila. To sa nemalo stať. Alya v žiadnom prípade nechcela aby Tal zistila, že tu v lese potajme trénuje premenu eny. Popravde, mimoriadne schopnosti kamarátke závidela - alebo presnejšie to ubližovalo jej sebavedomiu, jednoducho sa cítila... menej adekvátna na akademické štúdium. No nikdy o tom nehovorila nahlas. V každom prípade si myslela, že kamarátka má dosť práce so sťahovaním chrámu.
"Už ste... na dnes skončili?" Pokúsila sa na tvári vyčarovať úsmev, no moc to nevyšlo. Premýšľala či má zmysel sa pretvarovať, že v skutočnosti len plávala, a nie, že sa pokúšala rozvíriť vodu. Ale Tal nebola hlúpa a prišlo jej to zbytočné.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

"Heh.." Uškrnula som sa, čím som jej pravdepodobne príliš voči pocitu trápnosti nepomohla.Ostala som ale sedieť, len som pohľad znova upriamila na teraz už hlavu, ktorá trčala z vody. "Hľadám podvodných mužíčkov.. no zatiaľ som našla len podvodné žieňa." Zaštebotala som pobavene a ako som si prestala podopierať hlavu jednou rukou, len som ju ju položila na druhú, takže mi na tú stranu skĺzli aj moje čierne strapaté vlasy. "Uuhh... " Po jej ťažkej otázke, som len obrátila pohľad niekam inam, zamýšľajúc sa nad odpoveďou. "Končí to niekedy?" vrátila som jej. Mohla dobre tušiť, že sme neskončili a len som sa zas vyparila.
"Čoskoro sa stretneme s delegáciou.. a tak som chcela cvičiť... ale vidím že miesto je už zabraté!" Vyplazila som na ňu jazyk a so zachichotaním som sa pomerne energeticky postavila. Obe ruky som spojila nad hlavou a trocha som sa ponaťahovala.
"Nechcela som ťa vyrušiť, prepáč." Dodala som. Čo bol celkom pokrok, ani nie tak u Alyi skôr.. tak celkovo, ja som sa moc neospravedlňovala. Tak trocha som ostala ticho, keďže som tak trocha čakala, že mi niečo povie. Napríklad to, že sa k nej pokojne môžem pridať.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Poznámka o "podvodných mužíčkoch" jej viditeľne zlepšila náladu a Alya sa schuti zasmiala. Trápna atmosféra sa rýchlo vyparila, Alya sa v jazierku znova postavila a Tal sa mohla kochať jej hruďou, na ktorej sa za posledný rok alebo dva začali formovať tvary; snáď by ich niekto vzdialene mohol nazvať prsiami. Nahota medzi dievčatami bola celkom prirodzená, len pred chlapcami ste sa trocha hanbili. Puberta urobila svoje. Zatiaľ čo chlapci vo vašom veku si to natoľko nevšímali, útla dospelosť na dievčatá prichádzala o niekoľko rokov skôr. Ale taký Valer si vás všímal plnými dúškami, o tom nebolo pochýb. Niekedy sa na vaše rastúce boky, nohy a dekolt nevedel vynadívať. To isté platilo pre mužov platónu - tí si však dávali na jazyk pozor, nechceli skúšať a testovať trpezlivosť vedúcej Sestry. Nevhodným poznámkam mimo uší kňažiek ste sa ale nevyhli.
To, že sa Tal vyparila, Alya považovala za rozumné. Presne tak to urobila ona, už skoro ráno. Divila sa, že Tal v tom prachu a tej napätej atmosfére vydržala tak dlho.
"Cvičiť? Ty? Tebe to ide perfektne... mohla by si celé dni preležať a do akadémie aj tak vletíš ako vietor. Narozdiel odo mňa..." Sklonila pohľad a začala sa pohrávať s vodou. Ospravedlnenie Tal tak nejak prepočula, pretože bola vlastne rada, že sem dorazila. Alya nikdy nebola samotárka. No pri sebaľútosti nezostala dlho a po Tal vyšplechla poriadnu dávku, trafila do čierneho a "znudená" kamarátka bola razom celá premočená. "Chceš snáď pozvánku? Daj to zo seba dole." Vyzvala ju so smiechom a razom zmizla pod hladinou. Bolo to úžasné na osvieženie, aj keď práve nebol najteplejší deň. Z vody znova vyskočila a utierala si tvár a oči a divoko potrepala hlavou, aby sa zbavila vody nasiaknutej do jej krásnej dlhočiznej hrivy.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Pri poznámke o tom že nemusím cvičiť som len prevrátila očami. Nebola jediná, kto si to myslel. Predsa len aj taký Val bol celý o tom, že som lenivá.. a tak.. ale oni ma nikdy reálne cvičiť nevideli. Nevideli tú drinu ktorú som si nechávala len pre seba, nevideli ma spotenú a zúfalú, až priam deprimovanú, keď sa mi nedarilo postúpiť s tréningom ďalej.. stagnácia pre mňa bola utrpením, no bez poriadneho učiteľa bola aspoň zatiaľ pre mňa nevyhnutná. No aj cez to som sa s ňou snažila bojovať.. ako to len šlo. Nemienila som sa proste zastaviť len pre to, že sa mi nenaskytla ďalšia cesta. Hlavou proti múru, ak bolo treba.. to bolo také moje krédo.
Zrazu som to schytala plnou dávkou vody, až mnou trhlo a ja som skončila na chrbát, z čoho som šikovne spravila kotúľ vzad, na štyri a a zo štyroch som sa postavila späť na nohy. "Aaalyaa!" Pokarhala som svoju kamarátku zo smiechom a rýchlo som zo seba začala dávať mokré šaty.
"V tomto počasí sa neuschnú!" Zamrmlala som, práve ako som si ich preťahovala cez hlavu. Rýchlo som ich išla prevesiť cez jeden z konárov blízkeho stromu a do vody som sa v podstate rozbehla, ako valiaci sa balvan. Dostala som sa zo strašným šplechotom asi tak po kolená,na čo som sa hrozne vytrela, aká som bola dlhá a široká. Po chvíľke sa mi podarilo vytrepať späť na nohy, až sa mi moja kamarátka stratila z dohĺadu.
"Eh?" otočila som sa v momente, keď sa znova vynorila a no, ako sa jej to podarilo, v podstate som po nej skočila a znova som sa ju snažila zhodiť do vody. Bola som celkom hravé dievča. Kopec smiechu a energie.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Alyu to sprvu nenapadlo, no mala pravdu, to oblečenie bude schnúť poriadne dlho. Nuž, čo sa dalo robiť, čin bol dokonaný. "Sestra ťa dostane až to uvidí..." Zasmiala sa škodoradostne. Ak by ju však Tal prezradila, obe by ste schytali poriadny trest. Ale to by ako dobrá kamarátka isto neurobila, dúfala Alya. Po tom ako sa vynorila a Tal na ňu zaútočila, v bahne, v ktorom mala zaborené nohy, sa zapotácala a s hlasitým šplechnutím a smiechom spadla nazad do vody. No rýchlo sa zorientovala a Tal prudko potiahla za nohu, v pláne ju tiež poslať pod hladinu. Ak sa jej to podarilo, chcela ju čo najdlhšie udržať pod vodou (rozhodne nie utopiť). "Stará nás fakt prerazí!" Smiala sa ďalej, trocha znepokojene. Jeden z trestov, ktorým vám v poslednom čase hrozili, bol ten, že vás nepripustia ku komisii - čo by znamenalo, že prijímanie môžete podstúpiť až budúci rok. A že macocha ním hrozila každý deň, až tá hrozba stratila na vážnosti... no ona si z vás nikdy neuťahovala. Alyu štvalo, že sa nemôže s vlastnou kamarátkou uvoľniť ani počas kúpania. "Teším sa, až odtiaľto konečne vypadneme." Prehodila trocha vážnejšie, s dôvodnými obavami, že ju komisia nemusí na akadémiu prijať. To by Tal už nikdy neuvidela.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Netrvalo to ani sekundu a sama som sa ocitla vo vode po tom, ako ma potiahla za nohu. Len som sa stihla otočiť, aby som dopadla na brucho a nie na chrbát. Nie že by mi to v niečom pomohlo. Vynorila som sa s hlbokým nádychom a.. "Glup.." som znova tvárou narazila o vodu, jak sa ma tam snažila Alya dostať. Trvalo mi, kým som sa vyslobodila a len trošku panicky som spravila dva hlboké nádychy, po čom som sa ale tiež začala smiať.
"Môže si trhnúť nohou!" Uškrnula som sa, ako sa naša vrava trocha utíšila. Tento krát som skôr tak rezignovane skĺzla do vody a len tak som tam ležala na chrbte. sem tam som mávla rukou či nohou, aby som sa neponorila a len som tam tak relaxovala. Bol to naozaj dobrý pocit.
"Čo tá pretiahnutá tvár?" Zľahka som sa pousmiala a hrabla som rukou, čím som sa posnažila Alyu trocha ošpliechať. Trocha som a nafúkla tvár. Bola som nespokojná s tým že zas nahodila vážnejšiu tému. Nechcela som mať vážnu tému. Vážna som musela byť pri kňažkách. Ako som len tak splývala vodou okolo nej, posnažila som sa využiť chvíľku jej nepozornosti. Postavila som sa znova na nohy a chvíľku to vyzeralo, že plánujem z jazierka vyliezť. No hneď na to som sa otočila a capka som jej po zadku. Bolo to taký pravý, kamarátsky a neuveriteľne štiplaví capák, po ktorom by jej tam ostal otlačok mojej ruky minimálne ešte tak deň. "Pfrrrrr!" Vyplazila som na ňu znova jazyk a napodobnila som odfrknutie. Ďalší výbuch smiechu som si šetrila na moju únikovú cestu von z jazierka. Niečo mi hovorilo, že mi to bude chcieť vrátiť.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Presne z tohto dôvodu Alya nenávidela toto miesto. Aspoň od istého času. Nikdy sa tu nemohla uvoľniť, vždy vám niečo hrozilo, kňažky vás strašili tým hrozným a krutým svetom vonku, a tie tresty... komu záleží na dobrých úmysloch, keď vás tieto "dobré úmysly" neustále držia v štichu, nedovolia vám žiť život naplno? Nech sa poserú. Alya bola rozhodnutá, že ak sa dostane na akadémiu, nikto ju nebude obmedzovať. No teraz bola s kamarátkou, na svoje strachy sa môže vysrať. Nič vám to nepokazí. Nič. A tak podobne sa rozhodla aj Tal, ktorá bola z pohľadu Alye vždy trocha "slobodnejšia," inými slovami si život užívala trocha viac, väčšmi uvoľnene, v momente keď ju capla po zadku. Alya zajačala ako pavián, neveriacky, prekvapene, pričom ju doslova vystrelo napred a okamžite si schmatla miesto brutálneho útoku. "TAL!! Ty mrcháá!" Vykríkla na kamarátku s potláčaným smiechom, ktorý sa rýchlo zmenil na výbuch nezastaviteľného smiechu. Bleskovo sa ponorila na schladenie - ach, ale pomsta to bude sladká! Z vody vyskočila ako ryba a na Tal začala hravo vrčať ako nejaké besné zviera. "Vŕŕ, VRRrrr - teraz si skončila!" Tal nenechala ani šancu a vrhla sa na ňu ako mačka v zápale pouličného boja, v pláne ju zhodiť na zem, do trávy a potenciálne ju uštekliť k smrti.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Von z vody som sa dostala prvá. Rýchlo som sa otočila tak, aby na mňa nebodaj neskočila od chrbta a s rukami niekde pred sebou som sa sama nemohl dosmiať.
"Ale.. .hahehe.. no táak.." Ustúpila som pred mojou kamarátkou o pár krokov dozadu. Keď začala vrčať, zaskočila ma nepripravenú a ja som znova v podstate vybuchla. Bolo to hrozne nákazlivé. To už po mne však skočila a keďže som mala čo robiť aby som sa nezadusila vlastným miestom, nebolo tak náročné ma znova zvaliť na zem. Skončila som teda na chrbte a s neutíchajúcim smiechom som sa nejak snažila chytiť jej ruky a obraňovať sa pred šteklením, ako sa aj spopod nej vysunúť. "PRESTAAAŇ!" Bola to až zúfalá prosba, no nič vážneho. Ako by aj mohlo, plakala som od smiechu, vôbec som vážne nevedela pôsobiť.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Uprostred vašej hlasitej a neviazanej zábavy Tal náhle premkol nepríjemný, ťaživý pocit. Ako vojnové dieťa ho poznala veľmi dobre. Aj keď nevedela z akého dôvodu, kontext bezpečného miesta sa razom mohol zmeniť na miesto, na ktorom hrozila smrť. A to sa aj stalo. Voda nebola ľahko chladivá, ale nepríjemne studená, rovnako ako silný vietor. Trávnatá čistinka uprostred lesa sa stala príliš otvorenou, zraniteľnou. A Alya? Tá pokračovala v hre, sedela na Tal a nezdalo sa, že plánuje prestať. Ona sa stále nachádzala na vašom perfektnom tajnom mieste, o ktorom nik nevedel.
Tal netrvalo dlho kým objavila zdroj tohto blbého pocitu, menovite vášho narušiteľa. Jazero. V jazere niečo bolo. Niečo tam stálo... človek? Zviera? Pravdepodobne zviera, pretože spod vody vystrkovalo takmer len oči, pozorne a nehybne vás sledujúce. Temeno hlavy zvieraťa bolo čierne ako noc, rovnako ako jeho ušiská, s bielym pásom nad očami, a ak by mohol pohľad zabíjať... boli by ste mŕtve. No mŕtve možno budete ak sa čoskoro nepohnete.
"Tak čo, vzdávaš to?!" Zasmiala sa Alya a spustila novú baráž útokov. V rovnakom momente si Tal uvedomila, že zviera nemá srsť, ale je pokryté len hrubou čiernou kožou, ktorá sa teraz vo vode divoko leskla. Do fauny nebola odborníkom, ale zo svojho času s otcom a aj na vyučovaní v chráme, mohla prísť na to, že sa pred vami nachádza vodná puma - jedna z najnebezpečnejších šeliem žijúcich v provincii. Ak tá puma chcela, mohla vás dávno zabiť. Pohybovali sa bleskovo, takmer nečujne a zabíjali jediným úderom laby či prehryznutím hrdla obete. Pri pohľade na ňu, čo i len hlavu a nie ani obrovské svalnaté telo, Tal prepadol živočíšny strach; podobný aký zažili noryánski predkovia v šeroveku, keď na love narazili na niečo naozaj smrteľné a nebezpečné.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Nevydržal mi tento pocit dlho. Aj cez neustále šteklenie som sa razom prestala stať a skôr.. som sa zrazu mala na pozore. Ako keby som sa nachádzala v smrteľnom nebezpečenstve. Tento pocit som nepoznala už tak dlho, že ma spočiatku naozaj.. naozaj vyľakal. Otočila som hlavu stranou smerom k jazeru, kde mi v momente oči automaticky zaostrili na príčinu tohto nebezpečenstva.. a ja som úplne zbledla. Ako sa Alya znova začala blázniť, len som jej rýchlo, až trocha drsne zachytila ruku, zodvihla som panvu a prevalila som ju pod seba, na čo som druhou rukou zatlačila na jej ústa.. pohľad stále upretý k vodnej pume. "Pššt!" Zahriakla som Alyu a keď som sa uistila, že nebude ďalej kričať, pomaly som ruku zložila z jej úst. "Nekrič.." Zašepkala som znova, na čo som len potichu preglgla .. až mi po tvári stiekol pot. Stále som sa na pumu pozerala. Telo mi velilo, aby som sa rozbehla a začala utekať.. to bolo teraz prvoradé.. keď som si predstavila, že len pred nedávnom sme v tej vode trčali.
"Pomaly.. veľmi pomaly.. " Začala som šepkať, na čo som z Alyi zliezla, no moc som sa nestávala, skôr som bola taká pričupená, na štyroch.. aby som moc nevytŕčala. Nechcela som pumu provokovať. Napadlo ma, že možno ani nie je hladná keďže.. sme stále žili. Rozhodne mala lepšie príležitosti na to, nás uloviť.. ".. sa pretoč na štyri.. a začni cúvať k stromom.." Dodala som a čakala som, či sa vôbec bude vedieť moja kamarátka pohnúť. Položila som jej ruku na chrbát na znak, že som tu s ňou. Na rozdiel odo mňa, som si nemyslela, že sa v podobnej situácií už pred tým nachádzala. Nežiť s mojim otcom pred mojim časom v chráme, nedokázala by som sa teraz ani pohnúť.
"Proste si zober moje oblečenie.. ak je tvoje niekde mimo.. k tomu jazeru sa nepribližuj, ani obklukou."