V chráme Valemara

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Elana - Sestra, 38
Asela - kňažka, pravá ruka Sestry, 21
Mona - kňažka, kuchárka, 27

Jarett - kapitán, 54
Dylah - vojak, násilník, 20
Gled - vojak, zlodej, 35

Tal'maer - žiačka v chráme, 12
Alya - žiačka v chráme, 11
Valer - žiak v chráme, 14
Rigar - žiak v chráme, 9
Ranni - žiačka v chráme, 8

Drakovek

Juhovýchodná Isenia

Severné provincie - Dur'vatta

Trón Severu: (dračie božstvá - vládcovia)
Valemar Venkalam (drak)
Valemar Javera (drakken)
Valemar Hanarm (wyrm)
Valemar Tairiyam (drakón)
Valemar Valuvana (wyvern)

________________________

Pred západom slnka sa počasie obrátilo k horšiemu. Obloha, ktorá sa na vás mračila po celý deň, konečne dala najavo svoje úmysly. Pokojný vánok sa rýchlo zmenil v silný vietor a vo vzduchu ste zacítili blížiaci sa dážď. V noci vás celkom isto čakala nepríjemná búrka, ale na tvárach kňažiek sa nezračil nepokoj - práve naopak, mimoriadna spokojnosť. Poriadnu spŕšku (po nekonečných sezónnych horúčavách) si isto zažiadali a vymodlili od Trónu samotného. Jeho členovia vašim opatrovateľkám zdanlivo vyhoveli.
Radovala sa aj väčšina detí. Prítomnosť slnka ste zvyčajne milovali, predsa len, mohli ste pobehovať vonku, hrať schovku, mlátiť sa, kúpať v jazere, ale posledných pár dní ste boli ponorení do ťažkej roboty, bez takmer akéhokoľvek voľného času. Bolo to tak odkedy dorazil ten platón vojakov zo severného frontu. O vojne ste mnoho nevedeli, kňažky každú zmienku o bojoch úspešne zamlčali. Nechceli aby si deti robili starosti z niečoho tak strašného - jednoducho to nebola téma pre odchovancov z chrámu pre chudobinu. Siroty, odložené, choré, traumatizované, a inak postihnuté deti mali toho v živote dosť, nie to ešte sa trápiť niečím, čo nemôžu nijak ovplyvniť. Ale jej následkom sa nebolo možné vyhnúť. Okolité oblasti, najmä lesy, sa v poslednom čase stali vskutku nebezpečnými - kedysi ste mohli odbehnúť až po staré hradisko, teraz len po zelené jazero. Za porušenie týchto "hraníc" nasledovali nezvyčajne kruté tresty, a deti proti svojej vôli začali čoskoro tieto zákazy dodržiavať. Kňažky tvrdili, že v lese sa potulujú divoké zvery, hladní duchovia a rôzne príšery, no bolo vám jasné, že ide skôr o reálnejšie hrozby - banditov, dezertérov a iné pochybné existencie. Vôbec vám nemuseli klamať - aj keď ich úmysly boli dobré, snaha vás ochrániť pred hrôzou skutočného sveta. A Tal, vzhľadom na svoj život, o tom vedela svoje.

No príchod vojakov bol nečakaný; dokonca prekvapil aj Sestru Elanu, starú macochu, ktorá mala chrám Venkalama - váš domov - a deti a kňažky v ňom na starosti. Detaily ste sa nemali ako dozvedieť, no bolo celkom zrejmé, že front ustupuje v neprospech Falkenu. Tento platón, na čele ktorého stál kapitán Jarett, mal za úlohu varovať a evakuovať všetkých obyvateľov zasiahnutej oblasti, alebo im aspoň dať šancu na únik. Jedno z deciek potajomky započulo, že provinčná armáda sa stiahne v priebehu niekoľkých dní, a ktokoľvek v tomto regióne zostane, bude vydaný napospas nepriateľom, ktorých ste jednoducho nazývali "násilnými a divokými barbarmi." A tak vám nezostávalo veľa času. Chrám sa musel presťahovať, a to znamenalo naložiť všetko čo sa dalo zdvihnúť do vozov. Veľká časť vojakov odišla do Hermu (blízkeho mesta), kde pomáhali s evakuáciou. Ukladanie predmetov do krabíc a následne ich nosenie a nakladanie na vozy teda zostalo na kňažkách a deťoch, a zopár mladých mužoch valemarskej armády. Práve z tohto dôvodu bolo posledných pár dní naozaj mizerných. Nálada na bode mrazu, celodenná ťažká práca, pot a únava.

Niektoré deti, ktoré by Tal mohla nazvať kamarátmi (predsa len, v chráme ste sa všetci dôverne poznali), nemali také dobré vyhliadky ako ona. V chráme žila už niekoľko rokov, a naučila sa mnohému - najmä písaniu, počítaniu a čítaniu - no nešlo len o základy. Deti boli povinné usilovne študovať aj vieru, históriu, učiť sa o svojej vlasti, kultúre a základoch správania, získať nejaké remeselné zručnosti; vlastne čokoľvek vám mohlo pomôcť do života. Keďže išlo o chrám Venkalama, dennodenne ste si Valemara Venkalama uctievali a recitovali dlhočizné modlitby. Viera v Trón Severu, a všeobecne v Trón Falkenu, vás sprevádzala každým momentom, ktorý ste v chráme a prítomnosti kňažiek strávili. Zopár detí si zo svojho domova prinieslo vieru v iného Valemara, no ak boli chytení pri modlitbe k, povedzme Valemarovi Isenovi (ktorý bol mimoriadne obľúbený na domácom kontinente Falteanoch), čakal ich poriadny výprask. No aj potom sa k nemu potajomky modlili. Boli si istí, že môžu uctievať koho len chcú, a nikto im nemôže prikázať veriť v iného. Žiaľ, život v chráme bol tvrdý a neľahký.

Otázne bolo kam sa chrám podeje po tomto "presťahovaní." Ďalší chrám jednoducho nemohol vyrásť zo zeme, a aj keď vás kňažky ubezpečovali, že kamkoľvek sa dostanete, tam aj bude nový domov, len málokto tomu veril. Nebolo sa čomu diviť; chrámy južným smerom boli preplnené - utečenci, ľudia ukrývajúci sa pred vojnou, tí čo stratili svoje domovy, živobytie, zranení vojaci a zomierajúci na choroby. Kde by sa tam vošla nová hŕstka detí a žien? Vojnové udalosti sa nevyhli ani vám; vo vyhradenej časti chrámu (pre deti zakázanej) ležalo zopár mužov a žien, ktorý nemali pre chudobu, chorobu alebo vážny zdravotný stav na výber. Väčšina ľudí však cestovala ďalej na juh a tak sa vášmu chrámu títo chudáci zoširoka vyhli.
Poslednou nádejou pre deti bola takzvaná "komisia," ktorá pred začiatkom študijného roka na Javerskej akadémii tradične cestovala po regióne a hľadala potenciálnych študentov vo valemarských chrámoch. No nie každý sa tam mohol dostať. Akadémiu viedla Valemar Javera, a to znamenalo, že na nej študuje len elita - len študenti, s ktorých sa mohli stať výnimoční maggyjovia. Kňažky ovládali nejaké prvotiny maggyje - predsa len, ako by vás učili jej základy - no nie na akademickej úrovni. Ich úlohou bolo vás pripraviť na štúdium na akadémii, nie vás podobné vzdelanie poskytnúť. Akadémia prijímala len gramotné, "kultúrne" vzdelané deti a deti, ktoré preukázali najzákladnejšiu schopnosť použitia eny. Komisia po príchode do chrámu podnikne prijímanie, a rozhodne, ktorých odchovancov priberie do prvého roku štúdia. Na toto "prijímanie" ste sa pripravovali už niekoľko mesiacov, snáď od poslednej sezóny, a napätie pomedzi deťmi boli dnes hmatateľné. Komisia mala doraziť už o pár dní, a rozhodnúť o budúcnosti týchto životom dobitých detí.

____________________________________

"Opatrne s tou soškou!" Zrúkla mladá kňažka Asela, keď zahliadla akým spôsobom ju Tal'maer dvihla. Išlo o pozlátenú sochu Valemara Venkalama, samozrejme zmenšeninu, ktorá sa nachádzala v modlitebnej hale. Aj napriek tomu bola ťažká ako vrece kamenia - bola to skôr robota pre jedného z vojakov. No Sestra-macocha prikázala, že má Asele pomôcť vyložiť modlitebné predmety na chodbu, a bolo neradno ju nepočúvnuť, inak mohla Tal čakať samotku či niekoľko rán jej malým hnusným bičíkom, ktorý deti tak nenávideli. Soška znázorňovala Valemara v celej jeho sláve a majestáte, vrátane obrovských krídel, rozprestrených v celej dĺžke.
"Nechytaj ju za krídla. To sa nepatrí. Takto, zospodu." Capla kňažka Tal po ruke a podložila ruky pod sochu, názorne vysvetľujúc ako ju má niesť. Pre kňažky-dcéry a Sestru bolo takmer všetko zneuctením Trónu. Zakašľanie pri večeri? Valemar Venkalam by bol sklamaný. Potreba sa vyšťať počas hodiny viery či modlitby? Valemar Venkalam by ťa zrazil pod zem. Nuž, občas ste sa na tom museli schuti zasmiať, na čom samotnému Bohovi záleží, a čo všetko má čas riešiť.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Udalosti posledných dní sa nedali považovať za niečo, čo by som nazvala "radostné". Dosť sa na mne podpísali. Mala som pomerne viditeľné kruhy pod očami a jediné čo ma pravdepodobne zachránilo od nejakého vypočúvania bol fakt, že som sa hrala na celkom strachoprda. Kňažky boli prísne, ale mysleli to s nami dobre. Nebolo tak ľahké ich oklamať. Moje poslednodňové ponocovania v prítomnosti vojakov tak zatiaľ stále ostávali tajomstvom.

Kňažky nás od nich chceli držať prevažne ďaleko. Asi aby nás ochránili pred strašnými historkami, ktoré by nám mohli z vojny rozprávať.. no keď oni boli presne tá sorta ľudí, v ktorej prítomnosti som sa cítila dobre. Mali slovník ľudí, medzi ktorými som vyrastala. Samej mi mohlo ujsť nejaké to neslušné slovo a nikomu to tam nevadilo, ba sa na tom len zasmialy.. žiadny bičík, žiadny sklamaný Valemar, žiadna samotka. A ako mali radi, keď som im hrala na mojej flaute! Či už veselú, alebo smutnú pesničku, bolo to jedno. Radi si ju vypočuli. Keby že ma niektorá z kňažiek počuje hrať "čo za pintu nespravíš", tak by mi tak zrezala prdel... Z môjho zadumania som si uvedomila, že som zle chytila sošku, ktorú sme sa s kňažkou Aselou snažili preniesť niektoré modlitebné predmety na chodbu. Pošúchala som si ruku, po ktorej som dostala len takú ľahkú facku.
"Oh pardón." Zasmiala som sa, ako to len deti v mojom veku vedia. Na široko, tak trocha ako to najväčšie nemehlo. Bodzaj mi zadok Venkalam.. prebehlo mi hlavou. Nie že by som nebola veriaca, ale ja som vždy vyrastala vo viere Valemara Hanarma a tu to jednoducho kňažky nemali radi. Boli ako posadnuté len a len Venkalamom... Chytila som teda sošku zospodu a trocha som skrivila tvár. Bola ťažká.. udvihla by som ju no.. tak trocha hrozilo, že by som sa zapotácala a nedaj bože by soška skončila na zemi. No skôr som chcela troška vystrašiť kňažku. Možno by mi s tým aj pomohla.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

"Však počkaj, až ti ten úsmev na tvári zamrzne." Odvetila Asela varovne zo zdvihnutým prstom, pričom ani nespomenula, že za to bude zodpovedný samotný Valemar, ktorý si urobí na fronte voľno, dorazí do bezvýznamného chrámu kdesi uprostred kopcov a lesov a na náhodné decko použije svoju mocnú maggyju. To sa isto dialo každodenne, nie? Mohli valemarovia vôbec letieť tak rýchlo? Ich moc bola rozsiahla, ba aj nekonečná, no dalo sa o tom vážne pochybovať.
Kňažka si všimla s akými ťažkosťami sochu Tal zdvihla, a znova sa k nej obrátila, s trocha vyplašeným výrazom. Na tej veci jej naozaj záležalo. Možno sa bála, že ak sa v jej prítomnosti rozbije, postihne vás doživotné nešťastie. Preto radšej k dievčaťu pristúpila a donútila ju sochu položiť naspäť na stôl, veľmi opatrným spôsobom. Tušila, že to mladá a nezbedná Tal len hrá, no nechcela riskovať.
"Vieš čo? Nechaj to tak, nenos ju. Radšej choď pomôcť chlapcom na nádvorí. Fuš, fuš." Odohnala ju Asela s prehnane milým úsmevom. Na nádvorí boli len krabice, zásoby, tam nemala čo rozbiť a pokaziť. Snáď. Tieto artefakty boli príliš vzácne na neohrabanú detskú prácu. Ale to Asela nepovedala nahlas.

Na dvore si chlapci dávali poriadne načas, no keď sa dvihol vietor, do práce sa konečne pustili riadne. Len tak razom tie bedne nakladali na preplnený voz, snažili sa ich tam nejako usporiadať, aby sa nevysypali po hrboľatej ceste lesom. Dvaja komandovali z vozu ako odborníci na logistiku, a krabice ukladali, pričom ostatní sa poriadne museli natrápiť a zapotiť.
"Tal, pomôž, nestoj tam!" Mračil sa Rigar, jeden z jej kamarátov. Jeho tvár bola sčervenalá ako rajčina, vlhká a špinavá od prachu a, vlasy strapaté ako seno, šaty premočené, a vo výsledku vyzeral akoby ho práve vytiahli z nejakého jarku. Rázne ukázal na jednu z krabíc a pomaly k nej podišiel. Pokúsil sa ju nadvihnúť, ale zbytočne. Potom sa o to pokúsil znova a znova. Popravde chcel na Tal zapôsobiť svojou silou, ale ten plán zlyhal.
"Musíme dvaja, to nedám." Zasmial sa zahanbene a čakal, až mu Tal ponúkne pomoc.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Netrebalo mi hovoriť dva krát. V momente keď ma odtiaľ kňažka vyhnala, vyrazila som von. Prebehla som až cez otvorené vráta chrámu do počasia, pred ktorým by sa ľudia najradšej skôr snažili schovať dnu. No akonáhle som dorazila k nim, moje tempo sa viditeľne spomalilo. Ako keby som sa snažila .. no byť nenápadná. Možno ma nebudú potrebovať? Teda zvládli by to aj bez toho nie?
Oprela som sa pre o o jeden z neďalekých kamenných múrikov a len som sa na celú situáciu pozrela ako ten najväčší znalec. V ruke sa mi objavil kamienok, ktorý som si skôr tak mimovoľne pohadzovala vo vzduchu.
"Eh.." Odvetila som s jasnou dávkou nevôle k Rigarovi a schválne som odvrátila pohľad tak, aby pochopil, že u mňa pomoc nemá moc cenu hľadať. No čo.. bola som unavená. "Preto je tu toľko silných chlapcov hm?" Naznačila som, že tam má ešte zopár nakladačov. Okolo kamienka na chvíľku zapraskala ena, čo však bolo čisto na .. také to.. postrašenie. Vedela som byť ten najlepší priateľ, no aj ten najhorší mercenary. "Čo z toho budem mať?" Vyplazila som na Rigara provokačne jazyk. Spopod tých kruhov pod očami, som vyzerala len trošku ako blázon.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

"Okrem iného ťa po prdeli nevypráska mac-... ehm, Sestra Elana." Pridal sa k Rigarovi aj Valer. Bol to jeden zo starších chlapcov, mohol mať tak o dva-tri roky viac ako Tal. Väčšina dievčat po ňom túžila, v jeho prítomnosti sa chichotali a jednoducho bol najlepší príklad na riadneho muža, akého ste mohli v chráme nájsť. Aj teraz, napriek škaredému počasiu, sa jeho nahá prepotená hruď leskla, akoby v žiare slnka ukrytého za oblakmi. Denne posilňoval, trénoval s mečom i rukami, o čom svedčilo aj jeho vypracované telo. Debničky zvládol odniesť sám, o jeho sile nebolo pochýb. Pôvodne sa chcel stať "maltarom" (člen elitného oddielu v ťažkej zbroji) v armáde jedného z Valemarov a v pláne mal odísť už pred rokmi, no kňažky ho presvedčili aby pozostal. Svoje rozhodnutie sprvu ľutoval, no potom si uvedomil, že podobné, a pravdepodobne omnoho lepšie, vzdelanie sa mu môže dostať na akadémii. Popri Tal a zopár deťoch mal v pláne tiež uchádzať sa o štúdium. "Počul som, že na akadémii vyžadujú ťažkú prácu. Vraj polovicu prijatých na konci prvého roka vyhodia. Možno aj viac. A s tvojou lenivosťou, no neviem, neviem ako tam obstojíš..." Mávol nad ňou rukou a venoval jej potmehúdsky úsmev, a potom jej nečakane vrátil aj vyplazený jazyk. Jeho cieľom bolo vyprovokovať ju dostatočne aby im podala pomocnú ruku, aj keď ju naozaj nepotrebovali. No chlapci naozaj neznášali, keď sa dievčatá vyhovorili na "chlapskú" prácu, pretože potom im jednoducho nedávalo zmysel, prečo by im ženy mali stáť zarovno. No to platilo len vo vysokých kruhoch, kde sa maggyja stala skutočným ekvalizérom. Preto sa tam tak veľa žien hlásilo. Nechceli po celý život žiť pod mužskou pätou. Bola to fantastická vyhliadka, no realitou sa stala len pre malé percento detí a tínedžerov.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Po tvári sa mi roztiahol snáď ešte viac provokačný úsmev.
"Oh.. ale spravila by to?" Pohľad som otočila na Valera, neprestávajúc si pohadzovať kamienok z ktorého stále praskala enna. Trocha som tohto chlapca nechápala. Už len kvôli tomu, že tu ešte stále ostával. Keby že mám možnosť už pred rokmi odísť z tohto kláštora, neváhala by som a išla.. ale on tu ostával ďalej a teraz? Teraz tu nakladal bedne a hádal sa s o niekoľko rokov mladším dievčaťom. Ťažký to život.
"Omm čím menší talent, tým ťažšia práca." Pokrčila som ramenom. "S tým aký si neschopný v enne si nemôžeš dovoliť byť leniví Valer." Vyplazila som na neho jazyk ešte viac! Teda viac to už moc nešlo, ale aspoň som si to hovorila. "Ale vieš ako heh, ja.. taký požehnaný človek." Po ďalšom hodení to už kamienok nezvládol a kým mi dopadol do dlane, tak sa v podstate rozpadol na veľa malých častí, takmer prach. jedna z vecí pre ktorú som to tu nemala rada, bol práve fakt, že som sa tu nemala moc čo naučiť. Samozrejme som stále mohla cvičiť cvičenia a veci, ktoré ma naučil otec ale.. tie boli trocha pokročilejšie než ten zvyšok a s niečím viac mi tu jednoducho nemal kto ako pomôcť.
Pravda bola tá, že aj mne sa Valer celkom páčil. Možno aj pre to som ho rada provokovala.. a hlavne som mu rada pripomínala, že sú mu tie jeho svaly na nič voči maggyji, v ktorej som na top v tomto kláštore rozhodne patrila ja. Začala som sa pozerať po okolí a obaja z chlapcov už tušili, pre čo. Robila som to vždy, keď som sa mala v pláne vypariť. A že som vo "vyparení" bola fakt dobrá. Bolo ťažké mi v tom zabrániť, ešte ťažšie ma nájsť.

Prestala som sa opierať o jeden z múrikov a pomaly som sa vydala k tomu väčšiemu, ktorý obkolesoval chrám. Samozrejme som mala v pláne ísť na moje staré miesto, kde som často trávila čas, keď som chcela byť sama... a ako inak bolo v oblasti, kde sme už mali zakázané chodiť. No mala som v náprsnom vrecku mojich sivých a jednoduchých, jednodielnych šatoch, môj prak.. takže som sa cítila celkom bezpečne.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Valer si bol celkom istý, že Sestra by to spravila, rovnako ako to robila skoro každý deň. Kňažky síce v mladosti nenavštevovali valemarské akadémie, ale mali vlastné veľchrámy, kde ich dlhé roky pripravovali na život a prácu kňažky, vrátane niekoľkých rokov vyučovania maggyje. Sestra Elana vás poľahky všetkých mohla zabaliť - a ich schopnosti bol jeden z dôvodov, prečo si na chrám nedovolili banditi a iné pochybné existencie. Ale na poznámky Tal nemienil reagovať; občas dokázala byť naozaj arogantná.
"Arogancia smrdí, Tal." A väčšinou končí pádom do blata, rovno tvárou, pomyslel si Valer. Aj napriek tomu sa nechal vyprovokovať, len to nedával najavo. Však on jej ukáže keď sa spoločne dostanú na akadémiu. "A ťažká práca svätí." Pousmial sa a do voza položil ďalšiu debnu.
Samozrejme si všimol, že Tal tu neplánuje zostať dlho - škoda, rád sa s ňou rozprával, aj keď občas bola neznesiteľná. "Myslíš, že Najvyšší Valemar sa dostal tam kde je bez práce?" Spýtal sa a pohľad obrátil na fasádu chrámu, kde bol na mohutnej freske vyobrazený Valemar Venkalam v slávnostnej póze, akoby požehnával každého kto do chrámu vojde. No potom radšej stíchol - za tieto slová by aj jeho macocha poriadne strieskala. Valemar bola nebeská, vysoká bytosť, ktorá sa ako boh zrodila a na ktorú sa neaplikujú smrteľné a nízke koncepty ako talent. Boli jednoducho dokonalí a neomylný... alebo ste im aspoň všetko odpustili.
Valer sa potom ďalej venoval práci a Tal nechal odísť; nemalo zmysel ju presviedčať.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Ruky som si založila za chrbát a len som skákavou chôdzou dorazila ku kraju múriku. Pred tým než som ešte stihla zdrhnúť, som sa ešte raz musela pozrieť na pracujúcich chlapcov. Nemohla som predsa len nereagovať na tie slová, že arogancia smrdí. Slabo som sa usmiala.
"To musím naozaj smrdieť." Vyplazila som na Valera jazyk a len som povyskočila na múrik, chytila som sa za niekoľko výklenkov a poľahky som sa vytiahla hore. Tiež som bola atletická, aj keď skôr takým dievčenským spôsobom. Prehúpla som sa cez brch múru, až som sa stočila a dopadla na druhej strane, priamo do takého pod-drepu. Otočila som sa k neďalekej ceste a rozbehla som sa po nej tak rýchlo, ako som len vládala. Nepotrebovala som, aby si ma teraz nejaká kňažka spoza múra všimla. Potrebovala som sa rýchlo stratiť. Bola som síce bosky, no beh mi aj tak neprekážal, keďže som už bola zvyknutá. Dokonca aj v lese a tak. Tam som tiež plánovala zamieriť. Na jednej miernej otočke vbehnúť do stŕmeho zrazu, ktorý viedol do hustého a mnou už toľko krát prebádaného lesa. Vedela som že zas budem špinavá až za ušami od blata a hliny, a že za to dostanem výprask.. no stálo mi to za to.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Alya stála po pás v malom jazierku, ktoré sa nachádzalo na okraji vašej "tajnej" čistinky, ukrytej pomerne hlboko v lese. Lemovalo ju husté stĺporadie stromov, cez ktoré vás len ťažko mohol niekto zahliadnuť. Vládlo tu príjemné ticho, pokoj a prítmie, aj počas jasného dňa. Hustá tráva pokrývajúca čistinu len vyzývala na zdriemnutie. Dokonalá malá oáza. Chodievali ste sem už dlho, snáď aj roky, keď ste si potrebovali dať trocha oddych od uzavretých priestorov chrámu alebo od neustáleho kriku kňažiek. Teraz sa čistina nachádzala mimo bezpečného územia, a ak by Sestra zistila, že sem stále chodíte, schytali by ste samotku aj na týždeň, s dvoma chodmi denne.
Jej kamarátka príchod Tal nezaznamenala, predsa len, cez les bežala bosky, suchým konárom bolo jednoduché sa vyhnúť a bujná tráva tlmila akýkoľvek zvuk. Alya bez pohybu stála vo vode, celkom obnažená, ruky natiahnuté pred sebou, mierne ponorené pod hladinu. Dievča sa so zatvorenými očami pokúšalo ponoriť do dokonalej harmónie, v ktorej vyplo všetky vonkajšie zmysly a sústredilo sa čisto na enu. Alya zakrátko upadla do tranzu tak hlboko, že ju bolo možné prebrať len vodou alebo riadnym úderom, ako spáča v opilom bezvedomí. V momente, keď na čistinu dorazila Tal, sa hladina ľahko roztriasla a Alya na jazere pôsobením svojej eny vytvorila drobné vlnky. Podvedome sa na jej tvári rozľahol úsmev.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Bola pravda, že som bežala potichu. Snažila som sa, aby o mne moc vedieť nebolo, no za akým zámerom, to unikalo aj mne samotnej. Možno som len nechcela vyrušovať prírodu v mojom okolí. taktiež som nepotrebovala, aby ma tu začal naháňať nejaký vlk.. alebo medveď, či divočiak, ani jedno z toho by ma práve nepotešilo. Keď som dorazila na čistinku, ktorú som aj s mojou kamarátkou Alyou objavila už pred pár rokmi, zastavila som sa. Len som spravila ešte pár tichých krokov, až som nakoniec úplne prestala kráčať a rovno som sa zošuchla na zem. Prekrížila som nohy do takého tureckého sedu a len som pozorne dievčinu vo vode. Sústredila sa a tak som ju nechcela vyrušovať.
Podvihla som jedno obočie a.. hlavne obe kútiky úst, keď sa jej podarilo svojou ennou rozvíriť vodu. Síce to bolo niečo, čo som sama vedela už pri nástupe do tohto kláštora, stále to bolo niečo, čo nevedelo kdejaké dieťa .. aspoň nie od nás.
Podoprela som si hlavu rukou a keďže počiatočné užasnutie nad mojou kamarátkou pomerne rýchlo vyprchalo - keďže som to sama nepovažovala za nič veľmi ťažké -, začala som sa nudiť.. no a aj som si teda z nudy začala prstom kresliť do zeme nejaké kruhy, ktoré sa napájali na štvorce.. trojuholníky a iné geometrické útvary.