V chráme Valemara

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Chlapci sa s Tal nehádali, no akosi dúfali, že budú mať za úlohu aspoň vojakov nejako zaujať, čo by Tal výrazne zlepšilo šance. Ale ak vedela čo robí, prečo sa jej do toho pliesť? Valerovi stačilo, že dievčatá úspešne vyslobodili; to bolo jediné, čo im kňažka Asela prikázala. Kapitánovu knižku spomenula len tak mimochodom - nemohla vás priamo navádzať na porušovanie zákonov zeme, a nie to ešte na krádež od armády, dokonca od dôstojníka. No bez nej by na tento fakt nikdy neprišli. Alya však nemienila Tal nechať ísť samú; v tejto šlamastike ste boli namočené obe a jednoducho sa zdalo zbabelé a zúfalé len čakať kým jej vlastná kamarátka spraví všetko za ňu. Navyše nemohla teraz obstáť ani moment. Musela niečo urobiť, čokoľvek, len nie tu vyčkávať. S nápadom Tal najprv súhlasila, no krátko po jej odchode sa tiež vydala smerom k táboru, svojou vlastnou cestou.

V rúšku temnoty nebol problém vyváľať sa v bahne rovno na ceste, o tomto čase tu nebolo nikoho. Tal vedela, že kapitánov stan sa nachádza viacmenej v strede tábora a aby sa k nemu dostala, bude musieť prejsť cez alebo pomedzi dva či tri vonkajšie stany, ktoré mohli ale nemuseli byť v tejto chvíli obývané. Väčšina mužov posedávala pri ohnisku, rovno pred vstupom do veliteľského stanu, a boli hluční ako paviáni. Kapitán Jarett mal pozornosť svojich mužov, vyprával im nejaký príbeh. Vchod do jeho stanu bol ku šťastiu zatvorený. No pri ohnisku neboli všetci muži - niekoľko z nich sa prechádzalo po kempe alebo niekde znudene postávali s pochodňami v rukách v rámci ich povinných pochodov a hliadok. Jeden taký postával za hlavným stanom, čo znamenalo že si Tal musí naozaj dávať pozor a vojsť doň mohla len od boku.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Zakrádala som sa táborom, ktorého rozpoloženie som už trocha poznala. Aj keď si moc nepamätala, kde bývali rozmiestnený strážnici.. teda vôbec .Nedávala som na to tých pár krát, čo som tu bola, pozor. Neočakávala som, že by to bola informácia, ktorú by som potrebovala. A tak som sa mohla spoľahnúť iba na to, čo som teraz videla a počula.

Po chvíľke som len prikrčená čupela pri jednom zo stanov, sledujúc muža, ktorý buď držal hliadku, alebo len memal rád spoločnosť druhých. Chvíľku som čakala. Myslela som si, že sa možno pohne no.. nestalo sa tak. Rozhodla som sa pre to pokúsiť sa do stanu vojsť zo strany na mieste, kde nedosiahla jeho plachta. Tak trocha som dúfala, že je dosť unavený a že mu je jeho služba dosť ukradnutá. Aspoň by som mala väćšiu šancu, že si ma nevšimol.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Zdalo sa že muž na stráži moc pozor nedával, predsa skoro ani nebol pri vedomí a unavene sa kymácal zo strany na stranu, svedomito bojujúc proti prichádzajúcemu spánku. Tal sa dokázala do stanu dostať ľahko; jednoducho jej stačilo preliezť pod plachtou a ani pritom nenarobila moc hluku. Vo vnútri stanu vládol poriadok, ak sa to tak dalo nazvať - jedno lôžko, stôl, niekoľko stoličiek, zopár kobercov a kožušín, zbroj vrátane stojana na zbrane - no už po jedinom pohľade bolo jasné kde sa knižka bude nachádzať. Blízko pri posteli bol umiestnený malý drevený kabinet, zdanlivo akési umývadlo, zo zrkadlom a úložným priestorom. V kabinete ju však čakalo nepríjemné prekvapenie - oceľový trezor, samozrejme zamknutý, a po kľúči ani slychu. Kapitán ho zrejme nosil zo sebou. Knižka musela byť umiestnená v trezore. No viac toho Tal nestihla, lebo do stanu vošiel kapitán Jarett samotný. Na Tal vrhol prekvapený pohľad a keď si uvedomil o čo sa dievča snaží, bez slova sa po nej rozbehol. S tým trezorom nemohla uniknúť. Po svojich mužoch vyštekol rovnaký rozkaz. No do situácie sa vložila Alya, ktorá jednému zo sediacich chlapov treskla lopatou po hlave a rozutekala sa smerom od chrámu (druhým smerom než potrebovala utekať Tal), zatiaľ čo vojakov častovala posmešnými poznámkami. Tento chaos vojakov aspoň trocha zmiatol. Medzi kričaním kapitána a Alye im chvíľu trvalo kým sa uvedomili a Tal v tejto chvíli naháňal len Jarett samotný. "TAL! Za Sestrou!"

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

V stane sa dalo orientovať. Nebol nijak špeciálne zariadený a po chvíľke som zbadala kabinet, v ktorom sa pravdepodobne niečo také ako knižka dalo schovať a ochrániť tak pred vlhkosťou či počasím.
Keď som však k nemu podišla a otvorila som ho, nastalo pomerne veľké sklamanie.
"Trezor.." Povzdychla som si nevediac, čo si počať. Mohla som to čakať no, aj tak by som nemala ako si pripraviť nejaký šperhák alebo pakľúč.
Kapitána som zaregistrovala v momente, keď vstúpil do stanu.. a v rovnakom momente som sa aj pohla. Nepotrebovala som mať ešte väčší prúser.. nie že by mi teraz nehrozilo nejaké vyhodenie z chrámu alebo tak. V rýchlosti som priskočila k prvému rohu stanu, ktorý som mala čo najbližšie pri sebe no zároveň k tomu, za ktorým nestál vojak. Šuchla som sa popod plachtu a už som kľučkovala táborom, snažiac sa vyhnúť vojakom a z tábora odísť. Nepotrebovala som ísť priamo do chrámu, stačilo mi zmiznúť niekde v tme.. v lese.. a po tom sa do chrámu vrátiť oblukou. Alebo sa nevracať vôbec, kto vie.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

V tom zmätku a chaose nemala Tal problém vybehnúť z tábora. Kým sa unavený strážnik postavil a uvedomil si čo sa deje, bola už dávno mimo jeho dosahu. Ale to sa nedalo povedať o kapitánovi a jeho verných. Zopár mužov sa rozbehlo po Alyi a zbytok viacmenej po Tal, na čele s Jarettom. Pozadu ich zostala len malá hŕstka. Cestu do chrámu jej zablokovali a Tal tak zahnali do lesa, kde divoko a nervózne pobehovali s pochodňami a pritom pokrikovali aby sa okamžite vzdala a odovzdala do väzby. A to naozaj nechcela. Vojaci ju v žiadnom prípade nemohli chytiť - z takejto šlamastiky by ju nedostala ani Sestra. To isté platilo pre Alyu. Ale obe ste mali oproti mužom obrovskú výhodu. Boli ste rýchlejšie, menšie a lokalitu poznali ako na dlani. Navyše, v noci sa tu dalo stratiť naozaj ľahko...
Početnú prevahu v tábore využil zbytok vášho "tímu." Rigar vyprovokoval ďalších chlapov, vyplašil kone, začal robiť hurhaj, a to všetko len aby si nevšímali Valera, ktorý sa medzitým zakradol do stanu kapitána, ukradol trezor a potichu ho niesol do chrámu, najlepšie do Sestrinej pracovne. A to sa mu aj podarilo. Rigar sa medzitým stratil kdesi v blízkom poli a kapitán si zakrátko uvedomil, že dievčatá potme nikdy nenájdu, nie v týchto tmavých lesoch a porastoch, rozhodne nie bez hľadačov a ňucháčov. Muži sa teda stiahli naspäť do tábora a Jarett okamžite zamieril do svojho stanu, a... po trezore ani stopy. Po hnevlivom zvresknutí si to namieril rovno za Sestrou.

Alya sa v lese zanedlho stretla s Tal - mali ste svoje spôsoby a signály, ako napodobnenie zvuku istého nočného zvieraťa - a v diaľke ste videli ako kapitán vchádza do chrámu spoločne s dvoma chlapmi. "Čo sa tam stalo?" Vyzvedala Alya, pričom o trezore vôbec nevedela. "Videla som chlapcov, tiež tam po nás nabehli... ale neviem či sa im podarilo zdrhnúť. A kam to ide ten ich šéf? Za starou?"

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

Bol to chaos. Trocha mi to pripomínalo, keď som raz v mladosti ukradla vrecko peňazí z jedného trhoviska a no.. spustil sa podobný hurjach. Podobne ako vtedy, aj teraz som mala obrovskú výhodu.. no adrenalín mi aj tak šlapal až nad ušami. Prebehla som popri ospalom stŕažnikovi a po pár kľúčkach medzi stanmi som sa satratila v lese, kde som len pokračovala ďalej. Mala som svoje spôsoby, ako sa im stratiť.
Po nejakom čase to nakoniec vzdali. Ja som sa práve schovávala v hustých konároch v jednom zo stromov. Bola to možno trocha riskantná skrýš no.. stromov tu bolo toľko... Ako sa vracali späť do tábora, zoskočila som z neho a rozbehla som sa na jedno z miest, kde by podľa môjho názoru utekala aj Alya, ak by sa striasla prenasledovateľov. A naozaj som ju tam stretla. Bolo to pomerne blízko k chrámu a tak sme zo svojho úkrytu videli, ako doň vchádza kapitán a ešte dvaja muži.
"Nie som si istá.. bežala som ako o život ale.. chalanom sa muselo niečo podariť.. inak by neboli taký.. zúrivý.. teda on:. Poznamenala som, pri čom som myslela kapitána. To zvresknutie muselo byť počuť až na sto honov. Nepáčila sa mi iba jedna vec.. síce som si to uvedomila až teraz, ale predsa len uvedomila.
"Dúfam.. že si to nevybijú na chráme.. sestra by mala byť dosť .. silná nie? Nikdy nám nikto nerobil problémy." Zamrmlala som so starosťami v hlase. Nie že by som to tu priam milovala, no posledné roky mi to bola jediná rodina, ktorú som poznala. Nepriala som im nič zlé.

Unavene som sa zvalila na zadok, až priam na chrbát a len som sa pozerala na stromy nad našimi hlavami. "Nemali.. by sme počkať do zajtra?" Spýtala som sa jej. Predsa len, ráno múdrejšie večera a .. mi sme naozaj nevedeli, či sa táto celá akcia podarila, alebo nie.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Alya sa doteraz tešila, že ste obe vojakom poľahky unikli, kapitána poriadne nahnevali a narobili trocha zmätku, tak ako kedysi. No po slovách kamarátky sa úsmev na jej tvári vytratil a celkom vážne ju prepadol strach ohľadne chrámu, kňažiek a ostatných kamarátov. Bez Tal by ju to nenapadlo, vôbec to nemusela spomínať. Znepokojene sa zahľadela smerom na vojenský tábor, potom aj na hlavný vchod do chrámu, jeho okná, hľadajúc známky konfliktu, boja, násilia, ale z tejto diaľky nevidela nič. Muži, ktorí zostali v tábore, sa pustili do upratovania a upokojovania koní. Alya si uvedomila, že kňažky svoje sily využívali len zriedkavo - a už vôbec nie na svojich zverencov - čo znamenalo, že nikto z vás netušil čo vlastne dokážu. Sestry museli mať titul magistra zo špeciálneho chrámového inštitútu, ale čo to presne obnášalo? Dokázala by si poradiť s viacerými ozbrojenými, dospelými a trénovanými chlapmi? Ak mali zlé úmysly, mohli ste dúfať, že áno. "Do zajtra? Zbláznila si sa? Už teraz som na nervy... ak sa niečo nestane do hodiny, tak sa vraciam." Odvetila Alya a na zem sa nedokázala zvaliť ako jej kamarátka, na to bola príliš rozrušená.

Čakať ste nemuseli dlho. Už zakrátko sa z hlavného vchodu vyvalil kapitán aj zo svojimi mužmi, a za ním Sestra a niekoľko kňažiek. Zdalo sa akoby Jarett pred ženami ustupoval, možno aj utekal. Do tábora sa poberal svižným krokom a obe skupiny po sebe pokrikovali nadávky a urážky ako manželia v dlhodobo nefunkčnom manželstve. Takto ste macochu ešte nasranú nevideli. Nádvorím sa hnala ako búrka samotná, bol to celkom hrozivý pohľad. "Kde sú tie dievčatá?! Ak sa im niečo stalo, neželajte si ma!" Zrúkla po kapitánovi, ktorý len čosi otrávene a s nezáujmom odvrkol. Keď sa pokúsila Jaretta nasledovať do tábora, jeden z mužov ju rázne zastavil, na čo len rozhodila rukami a vojak vo vzduchu spravil výdatné salto a strepal sa do blata. Zopár chlapov ťahalo meče, na čo sa kňažky pristavili k Sestre, pripravené obraňovať ju. Divadlo z chrámu sledovali deti, medzi ktorými boli aj Valer a Rigar. "Alyana! Tal'maer!" Zvolala kňažka Asela smerom do lesa, kde predpokladali že zrejme budete. A mali pravdu. Alya sa veľavravne obzrela na Tal. Netušila čo sa v chráme udialo, ale kňažky mali jasne navrch. "Mali by sme tam ísť, že?"

Keď ste vykročili z lesa a pribehli ku kňažkám, vaše opatrovateľky si zjavne od úľavy vydýchli, rovnako aj Sestra, o ktorej ste nemali pocit, že by sa niekedy vo svojom živote niečoho obávala. Svoj hnev znova obrátila na kapitána. Ten sa medzitým vrátil do svojho stanu a macochu celkom ignoroval. V ruke držala jeho knižku a divoko ňou vzduchom mávala - čo znamenalo, že sa Valerovi podarilo trezor k nej dostať. "Kapitán, žiadam vysvetlenie. Vyjdite z toho stanu! Okamžite!" Hovorila zvýšeným hlasom, tak aby ju Jarett počul, tónom akoby karhala vás, deti, a nie armádneho dôstojníka. "Ukrývať sa vám nepomôže!" Sestra knižku otrávene podala Asele a tá ju zas posunula do rúk Tal. Na otvorenej strane sa nachádzal zoznam mužov v regimente a pri ich jednotlivých menách aj rôzne znaky, ktoré mohli vyjadrovať čokoľvek. Ale mohli ste usúdiť, že ide o previnenia. "Ten násilník je Dylah." Pošepkala Asela a viac sa vám nevenovala. Dylah mal pri svojom zázname dosť týchto "symbolov" - najmenej zo desať čiernych bodiek. Väčšina chlapov mala pri mene menej bodiek, pri menách Felder a Gled (zlodej zo včerajška) neboli žiadne záznamy. Kapitán sa s hlbokým povzdychom vytrmácal zo stanu a podišiel bližšie k Sestre - a nezabudol na Tal vrhnúť nenávistný pohľad. "Už som vám to raz vysvetľoval - všetky Dylahove záznamy sú za drobné prečiny. Krádeže jedla, roztržky v tábore... a rozhodne nie znásilňovanie. To by ten chlapec nikdy nespravil. Stojím si za slovom, Sestra Elana. A dochádza mi trpezlivosť." Prehodil zamračene, no trpezlivosť tu pretekala na oboch stranách. Alya sa nad menami v knižke zamyslela. "Niečo tu nesedí."

Legenda Počet príspevkov : 1063

Tal´maer

"Tak sa povracaj Alys, ale kým sa niečo nestane, nemali by sme tam chodiť." Vysvetlila som jej pomerne pokojne. Aj keď som taká sama nebola. Teraz niekto z nás dvoch pokojný byť musel no nie?
No netrvalo to dlho. Vyzeralo to tak, že sa naozaj nebudeme musieť skrývať na tomto mieste až do svitania a pokiaľ nepríde komisia pre vstup na akadémiu. Započula som rozruch a rovnako ako aj Alya, som sa vystrela na nohy a pozornejšie som sledovala dianie pred chrámom. Teda.. málokedy som videla tak veľkého chlapa tak rýchlo zdrhať. Nie že by priamo utekal, ale bol na ústupe.
"No.. asi nastal náš čas.." Prehovorila som potichu a sotva som to dopovedala, Už na nás začala volať kňažka Asela. Nemohla som si pomôcť ale.. pocítila som radosť v tom, že sa o nás macocha tak bála. Prikývla som na Alyu a čoskoro sme obe vyšli z lesa smerom k nim. Teda skôr pribehli.

Zrazu sa knižka ocitla u mňa a mne sa do nej naskytol pohľad. Teda.. moc som tomu nerozumela. No keď som našla spomenuté meno - Dylah, bola som celkom rada, že som mu aspoň na nejaký čas odfajčila ruku.
"Teda.. ten má toho na krku dosť.." Zamrmlala som potichu a len som tak nejak mala v pláne čakať, ako sa to vyvinie. Ešte sme z toho vôbec neboli vonku no.. kapitánovi do karát nehralo moc.. ak vôbec niečo.
Na kapitána, ktorý znova vyšiel zo stanu a nezabudol sa na mňa dosť hnusne pozrieť, som sa tiež zamračila. Ani som nemala náladu na nejaké moje žartovné a provokačné úsmevy. Náš vzájomný vzťah bol na také veci už pomerne dosť pokazený.
Ja som úprimne nevedela, čo mi v tom má nesedieť .. a ani som to nechcela riešiť. Bola som z celej tej situácie dosť vystresovaná a unavená, aj keď to na mne zatiaľ nebolo moc vidieť. Teda možno až na Alyu prípadne sestru, ktoré ma predsa len dôverne poznali.
"Nech sa páči.. je to vaše.." Podala som jej knihu. Nechcela som mať s ňou nič spoločné.. dokonca som troch zaškrípala zubami.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Ked sa Asela načiahla po knižku, Alya ju kamarátke náhle vytrhla z ruky. "Moment, chcem sa na to pozrieť." Nadvihla obočie a zamyslene sa zahľadela na zoznam mien; kapitánovi a Sestre ďalej pozornosť nevenovala. Ako sa na symboly pozerala, nedokázala sa zbaviť dojmu, že vám niečo celkom jasné a zreteľné uniká, rovno pred očami. Jarett si znova hlboko povzdychol a napokon sa nechal presvedčiť. Pomaly podišiel k vašej skupinke a potichu prehovoril, tak aby ho nepočul žiadny z jeho mužov. "Sestra, musíte..." Vedúca mu však rýchlo kontrovala. "Kapitán. Pozrite mi do očí, prisahajte na váženého Valemara a povedzte, že záznamy toho chalana sú len drobné previnenia." Ale Jarett len odvrátil pohľad a zamyslene si pošúchal bradu. Ak nič nepovedal, ani nepotvrdil, Sestra sa rovnako na nič nezmohla. A obviniť armádneho dôstojníka z krytia vojnových zločinov vyžadovalo veľkú dôkaznú silu. Konkrétne, jasné a najlepšie hmotné dôkazy, ktoré by priamo preukázali jeho zodpovednosť.

V tom ju však po ramene drzo poklepala Alya. "Sestra. Tento... Gled. On nemá žiadny záznam, pritom ho Tal včera chytila pri krádeži... myslím, že kapitán si tu vôbec nezapisuje tie "drobné" zločiny." Jarett sa v rovnakej chvíli pokúsil knižku schmatnúť, no Alya bola rýchlejšia a rýchlo sa stiahla. Keď Sestra výhražne dvihla ruku a skoro mu do tváre vrazila päsťou nabitou enou, kapitán sa rýchlo upokojil. "Gledov hlúpy pokus som tam ešte nezapísal, moja milá." Zavrčal kapitán, no tým zistením ho celkom očividne vytočila. "Kapitán, ak sa okamžite nepriznáte, budem nútená kontaktovať vášho nadriadeného." Varovala ho Sestra podobným tónom. Napätie medzi nimi sa dalo krájať. No táto vyhrážka zasiahla do čierneho. V očiach Jaretta sa objavil strach a jeho srdce sa zdanlivo prepadlo až do žalúdku. Po krátkom hašterení medzi dvoma dospelákmi to konečne vzdal...

"Ten chalan, Dylah... on za to naozaj nemôže. Mal zlé detstvo... teda žiadne, ak mám pravdu povedať. Viete aké je to pre chlapca ťažké, vyrastať bez matky a s otcom, ktorý ho každý deň mlátil do krvi? A navyše uprostred vojny..."
"Teda to mu dovoľuje znásilňovať mladé dievčatá?"
"Nie! Nie. Len sa vám snažím osvetliť situáciu. Chlapec je problémový, životom dobitý... snažím sa ho len ochrániť. Vychovať. Nahradiť mu chýbajúceho otca. A zlepšuje sa. Verte mi, je to s ním stále lepšie."
"A mojou povinnosťou je chrániť mojich zverencov. Kapitán, túto povinnosť mám v pláne splniť do bodky. Aj za cenu môjho života. Ak tieto deti niekto ohrozuje, mám právo ho zastaviť. Vo vážnom prípade aj zabiť. Vidíte tu ten problém, všakže?"
"Ja chápem, chápem. Ach, pri Valemarovi. Ak to chcete počuť, vaše dievčatá si zrejme len bránili vlastnú dôstojnosť... a život. No ak by sa generál dozvedel o Dylahovi, chlapec by už dávno skončil na popravisku. A to nechcem. Ja viem, že mu môžem pomôcť."
Ak sa správanie Dylaha v poslednom čase zlepšilo, moc sa to neukazovalo. Však neváhal Alyu zmlátiť do krvi a dokonca jej chcel zlomiť nohu. Jeho pokus bol vskutku brutálny. Ale zdalo sa že kapitán hovoril úprimne. Nikdy však nespomenul čo presne znamená ten výpočet previnení v knižke. Boli všetky tie kruhy znásilneniami? Gled nemal žiadny záznam, a pritom sa pokúsil o krádež svätých predmetov - ktoré zločiny vôbec považoval kapitán za dostatočne vážne na zápis do knižky?
"Kapitán, isto viete že za krytie vojnových zločinov vám hrozí hrdelný trest. Pre vás a pre vašich mužov." Samozrejme, že to vedel. Počas svojej kariéry videl viacero dôstojníkov, ktorí boli popravení za menšie previnenia. Sestra však nechcela situáciu vyhrocovať - ktovie o čo by sa Jarett pokúsil ak by ho chcela žalovať na veliteľstve. Pod hrozbou popravy sa muži dopustili hrozných činov a armádne regimenty sa stávali skupinami banditov a dezertérov aj pre menej vážne dôvody. "Chcem aby ste odišli - čo najskôr. Zbaľte sa, zajtra ráno vás tu už nechcem vidieť." Tento návrh sa zdal férový aj kapitánovi, a tak len súhlasne pritakal. Konflikt bol konečne zažehnaný.

Sestra všetkým deckám vrátane kňažiek ponechala zbytok dňa na oddych, no pred večierkou vás - Alyu a Tal - zavolala do svojej pracovne. A podobné slová ste od nej nikdy predtým nezapočuli.
"Tala, Alyana, dievčatá moje... nemajte mi to za zlé. Zostáva mi len sa ospravedlniť. Bolo to hlúpe, impulzné rozhodnutie. A priznám sa, situáciu som odhadla nesprávne." Povzdychla si a pokrčila plecami. Vedeli ste, že vedúca nerada pripúšťa akékoľvek pochybenia. Pri udeľovaní trestu ju celkom oklamali predsudky, ktoré o vás mala - no rozhodne nepomohlo, že vy dve ste doteraz boli stredobodom väčšiny problémov a potmehúdstva. Ako ste jej to rozhodnutie mohli zazlievať?

Legenda Počet príspevkov : 1063

Knihu som v podstate y rúk stratila.. naozaj, naozaj rýchlo, keďže sa do nej pustila Alya. Len som teda zložila ruky a nakúkala som jej spoza ramena. Ako keby v nej zrazu bolo niečo zaujímavé. Keď sa vybrala pomerne odhodlane za sestrou, takmer som jej v tom zabránila. Zbláznila sa? Sestra nebola v rozpoložení na nejakú drzosť a tak... No nakoniec.. z toho nevzyšlo nič zlé. Aspoň nie pre nás.

Pár krát som zvedavo zamrkala očami. Nie že by mi priamo padla sánka ale.. z kapitána sa to začalo sypať. ja som zatiaľ podišla k Alyi, ktorú som chytila okolo ramien a len ju na seba z úškrnom oprela.
"Šikula... ja som si to vôbec neuvedomila!" Vyhlásila som s uchechtnutím. Mali sme vyhraté.. a bola to neskutočná úľava. Kapitán zo svojou družinou musel odísť a mi sme neboli ďalej za niekoho, kto bezdôvodne napadol niektorého z vojakov. Nakoniec sme dostali rozchod.. voľno a trest sa nám v podstate zrušil. Nebolo nás za čo trestať!

Zvyšok dňa som strávila viac menej v posteli. Samozrejme som sa pred tým poriadne vydrhla.. čo vôbec kvôli zoschnutému blatu na mojej pokožke nebolo ľahké. Keď sa mi to ale podarilo. V podstate som sa zvalila na posteĺ do spoločných ubikácií a ostala som na nej až do času, keď si nás k sebe nechala zavolať kňažka. Nie že by som práve spala. Skôr som čítala a oddychovala, sem tam trocha zadriemala. Ten čas mi naozaj ubehol rýchlo.

Pozrela som sa na moju kamarátku pred tým, než sme vstúpili k sestre.
"Nič si nevyviedla že?" Spýtala som sa s trocha žartovným spôsobom. AKo keby to bol len blbý vtip ale.. tajne som mala trošku obavy a dúfala som, že nie.
Nakoniec to ale nebolo kvôli ďalšiemu pokarhaniu, skôr niečo úplne iné. Ospravedlnenie.
Prekvapene som sa znova pozrela na Alyu. ja som ospravedlnenie nepotrebovala.. hlavne od nej ma to prekvapilo.
"Budeme sa môcť zúčastniť zajtrajšieho výberu?" Spýtala som sa namiesto nejakej konkrétnejšej odpovedi. Predsa len to bolo niečo, čo nás obe omnoho viac zaujímalo.