Opatrnosť nadovšetko

Emeta jej pocit zdieľala, o tom nebolo pochýb. Takto naštvanú ju videla Lillien len zriedkavo; možno ešte nikdy. Ani nedokázala hovoriť. Nenávistne hľadela na odchádzajúceho Karyna a ak by pohľad zabíjal, váš kapitán by okamžite ležal roztiahnutý na zemi. Belyard si nebol celkom istý jej nápadom. Podľa neho úloha pokračovala. Bolo preňho ťažké odpútať sa od príkazov Karyna. Doteraz jednoducho zvykol nasledovať nadriadených, v takomto probléme sa ešte nevyskytol.
''Nemali by sme naň proste počkať? Ak nás nahlási inšpekcii, sme v hlbokom.'' Odvetil potichu Belyard a obával sa Lillien čo i len pozrieť do očí. Javil sa ako zbabelec, no naozaj nevedel ako v tejto situácii pokračovať... rozhodne ľahšie bolo postávať na mieste a nerobiť nič.
No Emeta rozhodla za vás oboch. Vražedný pohľad jej už nestačil; roztiahla krídla, v poryve vetra sa zodvihla niekoľko stôp nad zem a v plnej rýchlosti telom vrazila do Karyna. Na omráčeného a prekvapeného kapitána sa posadila, schmatla mu ruky div že mu ich nezlomila, schytila jeho hlavu a vrážala ňou do zeme, našťastie len hliny.
''O... čo... tu... ide?!'' Kričala, pričom za každým slovom nasledoval náraz hlavy do zeme. Mladý valeán bol rovnako prekvapený, no reagoval rýchlo a Emetu zrazil dole z Karyna.
''Pri Isenovi, Karyn, prečo na teba útočia vlastní spojenci?''
No Emeta sa nenechala zastaviť, na bastarda znova skočila a tentoraz lakťom vopred, ktorý pristál na jeho nose. Karyn záupel, tento úder ho takmer odrovnal. Valeán ju znova musel odtiahnuť.
''Milá moja, s Karynom si musím pohovoriť. V bezvedomí je nám na nič.'' Zachoval obdivuhodný pokoj valeán a tentoraz už Emetu držal na zemi, až pokým sa neupokojila. No to v pláne nemala, aspoň nie čoskoro...
''Pusti ma!'' Zrúkla divoko.

Povzdychla som si. Chcela som mu vysvetliť ako podobný systém funguje, keďže som o tom pravdepodobne vedela viac než on ale, nestihla som. Len som sa spýtavo pozrela na Em, ktorej pohár trpezlivosti maximálne tak pretiekol. "Em.. ? EM!" Zakričala som, no to už som sa musela rozbehnúť za ňou, pretože v podstate úplne odrovnala Karyna. Kým som stihla pribehnúť, stihol ju kapitán Valeánov odsotiť no to sa do neho už znova pustila a tak ju tento krát pridržal na zemi. Sama som netušila, ako moju rozzúrenú kamarátku upokojiť. Mala som na ňu skríknuť? Také veci nepomáhali. Mala som vyspovedať Karyna? No bolo viac než jasné že ten je už úplne mimo. "Em skús sa trocha.. upokojiť prosím." šepla som, keď som sa rozhodla pribehnúť k nej a čupnúť si vedľa jej hlavy, v podstate dosť blízko aj pri Valeánovi. No pozornosť som tento krát upriamila na neho. "To možno bude problém. Karyn nám niečo tají a mi musíme vedieť čo. Inak nebudeme schopný pokračovať v tejto misii ďalej. Takže.. je nejaká šanca že by som dostala vysvetlenie od vás?" Spýtala som sa Valeána. No ak nič nebude vedieť, čo potom? Po očku som sledovala Karyna. Tak nejak som tušila, že sa pokúsi zaútočiť.. alebo rozkazovať ostatným aby sa nás zbavili.. alebo rozkazovať našmu pyromancerovi aby z nás spravil popol.. kto vie.

Zákrok Lillien stačil na to aby Emeta nechcela Karyna zabiť. Trocha sa upokojila, postavila a oprášila sa. Nasledoval hlboký nádych a potom sa zahľadela na valeána. Otázka Lillien bola dobrá; presne to chcela Emeta dosiahnuť. V hneve jej rozum nefungoval až tak dobre; sebaovládanie bolo jej veľkým problémom, teda jeho nedostatok.
Valeán neodpovedal okamžite, váhal. Karyn s ním predsa chcel hovoriť v súkromí. Musel na to mať dôvod. No zdalo sa že ani jeho táto situácia nebaví, a chce odísť. Spomínal, že sa ponáhľajú. Pozrel na Lillien.
''Karyn mal zistiť kde sa nachádza úkryt utečených otrokov, a túto informáciu nám predať. Tak ako sme sa dohodli s Engenirthom následne lokáciu predáme tým vaším majstrom, a čo sa stane ďalej nás už nezaujíma. Otrokov pochytajú a vrátia majiteľom. Takto to funguje už roky, naša dohoda s Engenirthom je celkom jasná. Karyn je len sprostredkovateľ.'' Vysvetlil situáciu valeán a pousmial sa. Ak ste počuli a pochopili dobre, títo valeáni boli otrokári, alebo aspoň spoluúčastníci otroctva ich krajanov. A klamstvo Karyna sa konečne dostalo na svetlo. Tých chudákov ste nezachraňovali. Zneužili ste ich dôveru a dobrotu, aby vás doviedli k ostatným, a potom ich zapredali naspäť k otrokárom. A problémy boli zažehnané. No nebol to Karynov nápad - celé to pochádzalo z Engenirthu. Bolo pravdou, že Engenirth bol apolitický, to áno. No zároveň udržiaval mier a pokoj v kráľovstvách severozápadnej Isenie. Potlačenie revolty v Nuvane bola jednou takou úlohou. Potlačenie povstania otrokov a banditstva v Madwene, sa zdalo že je podobnou úlohou. Zachovanie status quo, to bolo jeho úlohou. A krásne slová že Engenirth je proti otroctvu náhle znamenali úplné nič...
Klamstvo fungovalo výborne, ako hlupáci ste v úlohe pokračovali, mysliac si že robíte dobro a zachraňujete otrokov. A ak by všetko šlo podľa plánu, nikdy by ste sa nedozvedeli pravdu. Tentoraz sa zdalo že Emeta je v šoku, a nevedela ako reagovať.

Jeho slová zrazu všetko vysvetľovali. Naše predošlé úlohy a svojim spôsobom aj Karynove mlčanie. Predsa len nemohol vedieť ako zareagujeme na reálnu podstatu tejto úlohy no.. na tom nezáležalo. Bolo našou povinnosťou spraviť to, čo bolo potrebné spraviť a navyše som toto rozhodnutie chápala. Čo by sa stalo s tými otrokmi? Založili by si niekde dedinu a žili by tam pod ochranou Engenirthu? Vôbec to nebolo reálne. Navyše napáchali príliš veľa škôd. S povzdychom som len prikývla a postavila som sa. "Em, prebudíš toho kreténa prosímťa?" Spýtala som sa jej a následne som len zľahka mikla ramenom. "Stále je náš veliteľ, takže tie informácie budete musieť žiadať od neho. Ja som len potrebovala dôvod k tomu, aby som vedela že si z nás nerobí pekný deň." Ustúpila som trocha od Valeána a ruku som si dala za opasok. No bola som zvedavá čo z neho vykĺzne, keď sa prebudí. Možno si ani nebude pamätať čo mu Em spravila..

Emeta len neveriacky krútila hlavou a na Lil ani nereagovala. Valeán stále nechápal čo sa tu deje, ale začalo mu to dochádzať.
''Predpokladám správne, ak si myslím, že ste o tomto nevedeli? Zvláštne. Prečo vám Engenirth nepovedal všetky informácie o tejto úlohe? Prepáčte že spochybňujem vaše postupy, no príde mi to...'' Pokračoval valeán a ešte neskončil, stále mal čo povedať. Najprv sa len chcel uistiť.
''Pôvodne sme vás mali zabiť všetkých, ale vaša neznalosť mení situáciu. Mierne.'' Ruku položil na meč v pošve. Zatiaľ ho nevytiahol, no spozornel. Ostatní valeáni vás znova obkľúčili, a všetci z nich vytiahli svoje zbrane. Kopol do Karyna, aby ho prebral a potom ho posadil na zemi. Ten sa len nechápavo obzeral po okolí, netušil čo sa vlastne deje. Valeán prehovoril.
''Miesto. Povedz miesto. Chcem lokáciu!'' Zatriasol ním prudko. Karyn mu informáciu prezradil. Teraz už nemal čo stratiť, predsa len, bolo mu jasné že ste sa všetko dozvedeli. Valeán sa zoširoka usmial a Karyna pustil. Spoza opasku vytiahol krásnu ornamentálnu dýku a kľakol si ku vášmu kapitánovi.
''Našej dohode s Engenirthom odzvonilo. Je mi ľúto, ale bolo to jedno veľké klamstvo. V skutočnosti otrokov nepredávame naspäť. V skutočnosti ich zhromažďujeme, trénujeme a ozbrojujeme. Tak, tak. Za roky ste nám pomohli získať tisíce vojakov, a nikdy ste si neuvedomili že vás vodíme za nos... za to úprimne ďakujeme Vám, aj vašej milej inštitúcii. Zbohom.'' Jediným švihom ruky prešiel ostrím dýky po Karynovom krku. Z hlbokej reznej rany sa pustil prúd tmavej krvi a za dusenia sa Karyn zvalil na zem.
''A čo s vami? Patríte k Engenirthu, ale... tiež vás vodili za nos.'' Otočil sa na zbytok skupiny mladík a premýšľal. Emeta bola zmätená, nevedela ako reagovať.
''Myslela som že ich zachraňujeme. A na Engenirth z výšky seriem. Sú to podvodníci...'' Zrúkla so slzami v očiach a posadila sa na zem. Valeán nemal dôvod neveriť jej. Medzitým dýku utrel v tráve a vložil ju naspäť za opasok.
''Si naivné dievča, no... nemôžeš za to. Len sám život ťa spevní. A zachraňujeme ich. Istým spôsobom. Svoju slobodu si zoberú sami, s našou pomocou. O to sa neboj.'' Odvetil, no pozornosť znova uprel na Belyarda a Lillien. Bel bol príliš rozrušený na odpoveď, stále pozeral na mŕtve telo Karyna.
''Váš Engenirth teraz pôjde po nás. Musíme rýchlo odísť na západ. V Erasii bude bezpečno. Svoju úlohu sme tu splnili. Povstanie na seba nenechá čakať. Teraz je otázkou... chcete zomrieť v službe Engenirthu alebo sa pridať k dobrej veci? Privítali by sme vašu pomoc. Mágov nikdy nie je dosť.'' Ozvala sa otázka valeána. Hľadel na vás zo zdvihnutým obočím.

Stalo sa to znova. Jeden z mojich týmových kolegov zomrel. Či už kapitán alebo niekto, koho som mala na starosti ja. Naozaj na tom nezáležalo. Stále to bol rovnaký pocit, na nič pocit. Nech už spravil čokoľvek a správal sa akokoľvek. Len málo ľudí si naozaj zaslúžilo smrť. Napadlo ma, že možno naša úloha nebola ani tak o tom, vyriešiť otrokov.. čo ak Engenirth nadobudol podozrenie že ich táto skupina vedie za nos ? Čo ak ich trebalo odstrániť? No netušila som to a v tento moment som ani nedostávala až tak na výber. Emeta sa viac menej zosypala.. vždy bola citlivá. Možno práve pre to sa vždy snažila skryť za to brnenie.. plakať som ju videla len nerada. Jeho návrh mi tiež neprišiel priamo po chuti. No ćo som mala robiť? Spoliehať sa na to že mi znova rupne v bedne a všetkých ich tu povraždím? Úprimne pri porovnaní týchto chlapíkov s Engenirthom.. hocičím s Engenirthom, som si nedokázala predstaviť jeho porážku. 
"Medzi životom a smrťou si vždy vyberiem život.. " Odvetila som mu, no moja odpoveď nebola úplne stopercenntná a aj jej význam bol viac menej skrytý. "Nebudem sa vás snažiť zastaviť, no ani vám s ničím nepomôžem. Myslím že naozajstná otázka spočíva v niečom inom." Ruku som položila na rúčku meča, no ten som nevyťahovala. "Necháte nás ísť? Alebo zbytočne obetujete niekoľko zo svojich mužov v snahe sa nás zbaviť?" 

Valeáni mali na svoje konanie pravdepodobne dobré dôvody, vy ste ich nepoznali, a teraz na nich ani nezáležalo.
''Múdra voľba. Nechceli sme zabíjať nikoho, ale... Karyn by bol obtiažou, prezradil by nás, zničil by naše plány. Musíte pochopiť, že Engenirth je mimoriadne krutý, a o to viac jeho majstri. Je to inštitúcia založená na krvi a klamstvách, a rovnako funguje na krvi nevinných. Viete kto bol tiež posadnutý rovnováhou a stabilitou za každú cenu? Isen. V mene mieru ničil národy, zabíjal po tisícoch a spáchal nespočetne zločinov. A ako sa to skončilo...? Ten príbeh poznáme dobre. Aspoň valeáni teda. Vy v pozemí žijete v ďalšom klamstve, uctievajúc Isena a mysliac si, že je svätý stvoriteľ. Bludy.'' Hovoril ďalej mladík a jeho pohľad zvážnel. Netušili ste či hovorí pravdu, viera vo svätú dvojicu stvoriteľov Isena a Erasa bola stará tisíce rokov, pochádzala z temnoveku. Skutočnú pravdu nepoznal nikto, aspoň nie tu v Isenii.
''Krviprelievania bolo dosť. No nemôžeme vás nechať ísť. Revolúcia sa čoskoro začne, a vy ste stále členovia Engenirthu. Inými slovami, ste hrozba. Riziko. Pochopte to z môjho pohľadu. Engenirth musíme zastihnúť nečakane - pred tým ako sa stihne zmobilizovať. Ak by som aj veril, že nás neprezradíte, majstri majú svoje spôsoby. Tieto informácie by z vás vytiahli či to chcete alebo nie. Len ďalší dôkaz ich krutosti, myslím.'' Vysvetľoval s miernym úsmevom, akoby celú situáciu bral ako nejakú stolnú hru, v ktorej je dôležitá stratégia a taktické premýšľanie.
''Pôjdete s nami. Na západ. Naša misia je v tejto zemi ukončená. A ďalšia úloha nás vedie do vzdialenej Katayamy.'' Rozhodol a pokynul svojím mužom, aby zložili zbrane. Podišiel k Emete, ponúkol jej ruku a ona ju len s krátkym zaváhaním prijala. Stále nemala slov, no týmto vyslovila v týchto valeánov ako takú dôveru. Belyard sa tiež posunul vopred a zakašlaním sa snažil upozorniť valeána.
''Ak nám nič iné nezostáva...'' Vyslovil opatrne, očividne sa obávajúc valeána, najmä po tom ako bez problémov zabil Karyna. Kapitán napokon pozrel na Lillien, dúfajúc, že si vyberie tú správnu možnosť.

Táto situácia bola pre mňa veľmi.. ťažká. Nie kvôli rozhodovaniu, ako som už spomenula, vždy som uprednostnila život pred smrťou.. Skôr kvôli faktu, že ma naozaj nebavilo počúvať ich dôvody ktoré ma naozaj nezaujímali. Pre mňa za mňa, nech celý svet zhorí v plameňoch svätej dvojice, ak ma z toho vynechajú. Odísť z Engenirthu sa mi teraz tiež moc nechcelo, mala som tam rozrobených niekoľko vecí.. napríklad môj tréning. AJ keď sa to nezdalo, môj tréning v ilúziách bol len nejakým krokom k antimágií ktorú som sa potrebovala naučiť a to bola skôr otázka prežitia. Teraz s nimi, odísť.. no.. neverila som že by teta niekomu niekdy prikázala, aby ma zabil, ale stále som jej dôležitá figúrka a pravdepodobne by si pre mňa prišla aj na koniec sveta, ak by to bolo možné. Ako som už ale poznamenala, vźdy som si zvolila život. Ruku som pre to z rúčky meča zložila a povzdychla som si. Po tom ako sa ozval Belyard, som len pokrčila ramenami. "Viete moju odpoveď." Síce sa mi nepozdávala niekoľko týždňová cesta v spoločnosti samých Valeánov, ktorý mali na ľudí pravdepodobne nepekné myšlienky.. kto vie o čo sa pokúsia.

Valeán si rýchlo všimol, že Lillien nie je s týmto priebehom vecí spokojná, no snažil sa nedať najavo svoje sklamanie. Stále vám neveril, čo bolo rozumné - mohli ste byť špiónmi Engenirthu, možno ste pred nimi zahrali divadielko, ale podľa reakcie Emety sa úprimne zdalo, že neviete čo sa vlastne deje. Od jedného zo svojich mužov prevzal tri prívesky, každý pre jedného z vás. Z kameňov - rubínov - na nich sálala silná energia, a hneď vám bolo jasné že ide o artefakty. Mocné artefakty, nie robota amatéra. Na prvý pohľad by ste povedali že ich musel zostrojiť nejaký drak, vyzerali podobne ako ilustrácie v rôznych knihách, ktoré ste na Engenirthe študovali.
''Budete nosiť tieto prívesky. V rámci... prevencie.'' Oznámil valeán a podal vám ich. Mali ste si ich nasadiť sami; nenútil nikoho. Akonáhle Lillien zobrala prívesok, zdalo sa akoby vážil tonu, no aj napriek tomu ho dokázala udržať. Zdalo sa že ostatní nemajú taký problém. A zvnútra blyštiaceho drahokamu začula pískanie, ako stúpajúcej pary, a nepríjemné zvuky, pripomínajúce šepot, ktorý začula v Engenirthe. No slová sa nedali rozoznať, boli príliš rozmazané, a v tejto chvíli sa Lillien nemohla sústrediť. No po chvíli sa slová znova začali opakovať. Nebolo ich možné rozoznať. Aspoň teraz nie.
Belyard aj Emeta si prívesky váhavo nasadili, a okamžite im bolo jasné, že ide o bloky. Prívesky vám zabraňovali v používaní maggyje. A ak ste sa ich snažili dať dole po prvom nasadení... povedzme, že zvesiť ste ich nemohli, nie jednoducho.
Valeán sa zo záujmom obzrel na Lil a čakal až si nasadí svoj prívesok... čím bližšie ho mala k tvári, tým sa šepkanie zosilnilo. Bol to pocit akoby neustálej paranoje, no vedela že ho dokáže utíšiť, ak sa posnaží. Ak by ho mala počúvať celú cestu, zbláznila by sa.

Najprv ich požiadavka znela rozumne. Teda chápala som, že potrebovali nejakú poistku proti nám. Predsa len by sme im mohli narobiť dosť veľké problémy. Na druhú stranu to mohlo znamenať len to, že sa nás seriózne obávali a pravdepodobne u seba nemali tak schopného mága, aby nás v tento moment nevedel kontrolovať. Nechcela som ale robiť zbytočné problémy. Hlavne keď si ten náhrdelník Em s Belyardom nasadili. No tom som netušila, čo sa bude diať, keď ho len chytím do rúk. Tie hlasy boli.. hrozné.. a piskot.. v podstate sa mi roztriasli ruky a čím som si ho dávala bližšie ku krku, tým menej som to chcela spraviť. Naozaj som si ho musela dať a poćúvať tieto hlasy celú cestu? Však by ma porazilo. Už to vyzeralo, že si ho prevlečiem cez hlavu, keď som len až zúfalo zavrčala a odhodila som ho niekam pod seba na zem. "Nemôžem.. nie nie.. proste.. nie, nemôžem." Prekvapilo ma, že môj vlastný hlas bol iný. Možno viac podráždený než vystrašený a určite viac nesvoj než sebaistý a pevný. Čo ma ale uviedlo do tohto stavu? No mohli len hádať. Nahlas som si povzdychla a snažila som sa aspoň trocha upokojiť. Pár krát mnou mimovoľne miklo a keď som pozrela na ten náramok, mala som pocit že ho znova počujem... radšej som odvrátila zrak.