Opatrnosť nadovšetko

Karyn sa nechápavo zatváril keď Lillien odrazu podišla vopred, no o krátky moment odpoveď doletela sama. Bol to len jeden šíp, a efektívne by Lillien prevŕtal ak by sa neuhla, alebo teda nevytvorila bariéru. Projektil vletel do bariéry a potom len bezmocne spadol na zem. Z bodu dopadu sa v bariére rozľahli malé vlnky. Muselo ísť o dlhý luk, možno valeánskeho typu, no odkiaľ by ho mali? Otroci tajomstvá vyšších valeánskych remesiel nemohli poznať - boli viac ich majstrami z Isenie ako ich bratmi, valeánmi na oblohe.
Reakcia na seba nedala čakať. Emeta prekvapene vydýchla, no vediac že sa nachádzate v nebezpečenstve vytvorila niekoľko obranných schopností. Podobne zareagovali aj Belyard a Karyn. Lillien bolo jasné, že ona jediná vedela o tom šípe. Karyn zoskočil z koňa a podišiel k nej.
''Ako...?'' Ozvala sa tichá otázka. Snažil sa aby ho ostatní nepočuli.
V lese i v ruinách sa nič viac neozvalo. Pre tentoraz necítila priame nebezpečie, no v kdesi v úzadí mysle začula ozveny škrípania, zvuk mečov vyťahovaných z pošiev, šepkanie, cudzie hlasy, rozliehajúce sa na oboch stranách... nie v ruinách, to nie. Pochádzalo to z pravej strany, z ľavej strany. V spánkoch cítila silnejúci tlak; varovanie.
''Lil?'' Ruka jej na rameno spadla ako kameň; vytrhla ju z polospánku, ktorý na ňu priviedla vízia. Hľadela na ňu jej priateľka s ustarosteným pohľadom. Musela byť odstavená na nejakú chvíľu. No tlak z jej hlavy nezmizol a tentoraz začula aj šelest trávy, ťažké kroky na zemi a krvavý úmysel, bližšie a bližšie...

Prekvapilo ma. Ako dokázal jeden jediný šíp spôsobiť vlnenie v bariére. Bola som presvedčená že by odolala salve, možno aj viacerým no teraz? Bariéru som stiahla práve z dôvodu, že sa ďalšie nerútili. Nestihla som ale ani odpovedať na Karynovu otázku, keď som niekde v zákutiach mojej mysle započula ďalšie nepríjemné zvuky. Meče ktoré niekto vyťahoval z pošvy, šepot z oboch strán a ten tlak ktorý znova naznačoval nebezpečenstvo, stále väčší a väčší. Netušila som, ako dlho som len počúvala no z tohto tranzu ma vytrhla až Emeta, ktorá sa na mňa ustarostene pozerala.
"Niet času, sme obkľúčený. Z pevnosti, odtiaľ aj z druhej strany." Naznačila som rukami. "Veľký počet, po zuby ozbrojený.. krvilačný, nemyslím že sa bude dať vyjednávať." Zamrmlala som a sama som pripravila niekoľko ochrán a bariéra na moje vlastné telo. Napadlo ma však kúzlo, ktoré by nám mohlo pomôcť aj proti takémuto počtu nepriateľov. Aj keď to bolo viac menej podvádzanie. Dlane som obrátila k tráve pod našimi nohami a začala som šepkať slová v dračom jazyku, zároveń som sa pomaly otáčala okolo celej mojej osi. Čo som vlastne robila? Nechala som vlhkosť z trávi, vzduchu a kvapôčky vody ako také okolo nás na zemi vytvoriť okruh a následne som ich vsala do zeme a stále viac a viac som takto zem zmäkčovala. Mi sme síce stáli na tvrdom, no dobrých päť metrov od nás už bola zem natoľko premočená, že sa v nej nedalo poriadne chodiť a aj ja by som sa v bahne zabárala po kolená. "Nechala som voľnú cestu smerom, ktorým sme prišli. Ak bude treba, môžem zem zmraziť a vytvoriť ďalšie." Dodala som rýchlo a po očku som sledovala, ako sa pripravujú ostatný. No kto vie, možno ma ani nebrali vážne.

Nikoho v skupine nebolo treba presviedčať o jej slovách. Medzi mágmi bolo dôležitým pravidlom nespochybňovať slová kolegov, nech sa svoje informácie dozvedeli akokoľvek. Ak Lillien niečo tušila, bolo to pravdou, až kým sa nedokázalo že sa pomýlila. Dlhé tisícročia prenasledovania mágov prirodzene naučili prevencii a opatrnosti, a tak sa ostatní tiež začali pripravovať na obranu.
''Pamätajte na moje slová.'' Zamračil sa Karyn a výhražne zazeral najmä na Lillien, o ktorej vedel, že by mohla spôsobiť problémy. Možno mu o nej povedala Awcelen. No nezraniť nikoho z nich mohol byť problém, ak sa vás snažili zabiť.
Emeta bola mimoriadne schopná v obrane, a omráčiť niekoho nebol pre ňu problém, no vašich protivníkov ste zatiaľ ani nevideli. Avšak postupne sa blížili... a zdalo sa že Belyard bude v tomto prípade užitočný. Jeho bomby a granáty mali desiatky efektov; dym, ktorý miatol a para, ktorá paralyzovala, neboli problémom.
Spomedzi stromov na oboch stranách vyletelo niekoľko ďalších šípov, a zahliadli ste postavy. Vyrútili sa na vás zúbožení valeáni, niektorí s pokrikom, niektorí bez, a žiaden z nich s brnením či akoukoľvek obranou. Mali len sekery, lovecké luky, dýky, kopije... zbrane, ktoré mohli ukradnúť kdekoľvek. Bolo ich asi sedem, traja zľava, traja sprava a jeden, možno ich vodca, spredu.
Belyard do ruky schmatol guľatú bombu, v rukách držiac ju naplnil zlúčeninou vyformovanou z energie, guľou zatriasol a hodil ju na pravú stranu. Pri dopade vybuchla v jedovatom plyne. Valeáni síce pokračovali v behu, no zároveň sa zaborili do blata, ktoré vytvorila Lillien, a plyn na nich za krátko doľahol - bezvládne spadli na zem.
Emeta zaváhala - svojím štítom mohla omráčiť celú skupinu, no trocha silnejší zásah a dolámala by im kosti. Preto radšej zbytok nechala na vás. Karyn sa medzitým zameral na kapitána, akoby poraziť ho bolo jeho povinnosťou. A že ho porazil rýchlo. Z jeho ruky vyletel malý, takmer neviditeľný prúd elektriny, zasiahol valeána priamo do srdca a ten sa po kontrakcii svalov okamžite zvalil na zem. Rovnako ľahko ho mohol aj ''oživiť.''

Prikývla som. "Nezraniť.. pracujem na tom." uškrnula som sa, aj keď kto vie čo môj úškrn mohol znamenať. Úprimne som ich čakala viac, aspoň tak dve desiatky. To ale znamenalo len to, že som nemala s podobným precítením skúsenosti. Síce som z tohto mohla mať problémy, ale teraz nebol moc čas sa nad tým pozastavovať. Belyard sa postaral o jednu z našich strán, zatiaľ čo Karyn samozrejme.. ak oten najväčší boss sundal kapitána. Najlepšie jedným dobre miereným elektrickým šokom. Tam ma tiež nebolo potreba. Skôr som sa postavila vedľa Emety, ktorá vyzerala že.. no, je nesvoja. Nechcela im ublíźiť. Jej sila bola ohromná a v podobných veciach dosť nepoužiteľná. Keby že im aspoň môžem polámať kosti, bola by tu z nás na tom najlepšie. Pre to som len zodvihla ruky a nechala som vodu vystúpiť zo zeme, odkiaľ sa brodil zvyśok Valeánov. V podstate som ich tým chcela obaliť a následne ju nechať zmraziť, čo by ich uväznilo na mieste.

Obrániť sa nemohli; predsa len, išlo nanajvýš o banditov, ktorí len nedávno unikli z otroctva. Zamrznutí chudáci zostali na svojom mieste, a rovnako aj tí omráčení. Karyn podišiel vopred a ďalším výbojom do srdca resuscitoval ich vodcu. Prudko ho zdvihol a oprel o strom, valeán nedokázal bez pomoci ani stáť rovno. Váš nebojácny kapitán ho ešte niekoľkokrát prefackal a potom sa pustil do rozhovoru.
''Prišli sme vám pomôcť. Nejdeme vás vrátiť.'' Poukázal Karyn na svoje krídla aby si vodca všimol, že ide o niekoho, kto by teoreticky mal byť priateľom; predsa len, určite viac verili členom vlastnej rasy ako nejakým ľudom. Toto bol práve dôvod prečo na úlohu išli valeáni. Belyard a Lillien boli výnimkou, no vaše spojenectvo ich uistilo, že nie ste otrokári. Po krátkej diskusii sa zdalo že vodca Karynovi verí, a možno pomohol aj pekný úsmev Emety.
Ako ste tušili, boli zúbožení, hladní a zúfalí. Videli dvoch ľudí a bez rozmyslu zaútočili, mysliac si že prišli ich vrátiť za majstrami. Dávalo to zmysel, a ich útok ste im nemohli dávať za zlo. Snažili sa len prežiť.
V každom prípade, o ďalšom postupe vám Karyn nič nepovedal. Od tejto skupiny - konkrétne od ich vodcu - ste potrebovali informáciu, kde sa ukrýva veľká časť utečencov, otrokov, ktorým sa podarilo vytratiť spod pazúrov ich majstrov a otroctva. Vodca a jeho priatelia, v zlom stave, nemajúc na výber, sľúbili že vás zavedú do skrýše. Aj oni tam mali pôvodne namierené; v týchto ruinách len čakali na inú skupinu utečencov. Zdanie bolo, že sa zhromažďujú a možno niečo plánujú. Ale čo mohli dokázať bez materiálnej podpory? Povstanie by skončilo rovnako rýchlo ako by začalo. A tak im zatiaľ zostávalo banditstvo. Kruté, ale potrebné.

Hlboko v lese sa nachádzala jaskyňa, mimoriadne rozľahlá a priestorná. Utečenci, bývalí otroci, si v nej založili svoje malé mestečko. Boli ich tu desiatky, možno aj sto. Množstvo z nich ''pracovalo'' v teréne, snažili sa kradnúť z blízkych dedín a fariem, okrádali pocestných, snažili sa priviesť viac otrokov... no ľudí dovnútra nepúšťali. Nebolo to potrebné, sami ste nepotrebovali vojsť.
Jediné čo ste potrebovali bolo potvrdiť lokáciu tohto úkrytu. Karyn nevysvetlil prečo - len povedal, že Engenirth sa snaží týmto valeánom pomôcť a naznačil, že im pošlú materiálnu pomoc. No oficiálne nič také nepodporovali. Engenirth mal byť apolitický, nemiešať sa do vecí kráľovstiev. A Emeta bola so slovami Karyna spokojná... celkom očividne sa tešila, keď započula že Engenirth týchto chudákov zachraňuje pred tyraniou.

Po tomto nasledoval hlavný bod úlohy - vydať sa za valeánmi z Miest a zistiť prečo sa objavili na pozemí.
Cesta bola prekvapivo krátka. Na koňoch ste strávili len pol dňa, na obed prešli hranicou do Madwenu a prechádzali popri rieke Wiryn. Nad vami sa týčili mohutné hory, rozdeľujúce dve kráľovstvá.
Ako sa dalo čakať, ako lokácia valeánov bol určený pomerne vysoký kopec, na ktorého vrchole sa týčila kamenná veža, tentoraz nezničená. Museli obsadiť jednu zo strážnych veží - otázkou bolo, či zabili strážnikov alebo ich pustili. No ak niekto o valeánoch vedel, musela byť táto skutočnosť oznámená. Mohli ste len dúfať, že sa nedostanete do priameho boja. To už nešlo o zúbožených banditov...
Nemali ste krytie stromov, kopec bol rovný a trávnatý, no aj napriek tomu Karyn pokračoval v ceste nahor.
Emeta náhle zastavila a nechápavo rozhodila rukami.
''Nemali by sme byť viac opatrní? Na tomto kopci nás zabijú, ak je to ich želaním. Silný vietor, nebudeme mať šancu.''
Karyn si nahlas povzdychol a poznámka Emety ho očividne znervóznila. No tváril sa tak ako vždy, zamračene a rázne. A tak jej aj odpovedal.
''Si snáď kapitán? Sklapni a drž sa za mnou.''
Lillien svoju priateľku poznala a v rýchlosti vedela presne čo si Emeta myslí. Jej tvár sa skrivila, jej pohľad potemnel. Jeho správanie muselo rozbiť viacero ilúzií, ktoré si držala v mysli. Teraz ich nahradil len hnev. A Lillien vedela aj to, že ak ju nezastaví, Emeta sa pustí do hádky, a rozhodne nebude tá, ktorá prestane.

Neostávalo mi nič iné, len povzdychnúť a nechať Karyna situáciu vysvetliť a naďalej riadiť túto misiu, ako vlastne aj po zvyšok úlohy. Kto vie, koľko to však týmto tempom vydržíme. Aj keď zatiaľ som si myslela, že je úplný kretén len ja.. čoskoro to pochopí aj Emeta a ten pyromancer pravdepodobne tiež. Teda kto vie. bol naozaj starším študentom? Teraz som to ale riešiť nemienila.

Úprimne narozdiel od Emety sa mi naozaj nepozdávala situácia, v ktorej sme sa nachádzali. Áno, otroctvo bola jedna vec no na druhú stranu, vykrádať farby, okrádať pocestných a tým úplne devastovať obchod a ekonomiku krajiny, to nebolo niečo, s čím som sa mohla stotožniť. Naozaj mal Engenirth v pláne Valeánom pomôcť? Síce osm si skôr myslela že to robí z nejakého osobného záujmu. O čo ale Engenirthu išlo? To že som s touto rebéliou nesúhlasila na mne bolo dosť vidieť. Bol som celkom nevrlá a s Valeánmi som neprehodila jediného slova. Skôr som sa tvárila dosť obozretne. Vyzeralo to tak, že ma chcú roztrhať v zuboch.. čo mohla byť sčasti pokojne aj pravda. Celkom som si oddýchla, keď sme odchádzlai z jedného tábora za našou hlavnou časťou úlohy.

Cesta netrvala až tak dlho no k mojej nálade mi naozaj nič nepridala. Bola som mrzutá z tejto úlohy, bola som mrzutá z Karyna a mala som pocit, že nebyť môjho dosť dobrého ovládania, asi by som vybuchla a poslala ho niekam do riti už v mnoho prípadoch. Čo si o sebe k*rva myslel? Boli sme Mágovia, nie nejaká jednotka panošov s kreténom veliteľom ktorý mal potrebu niekoho stále komandovať a zdrbať. 
Keď sme sa približovali k veži, v podstate som mala rovnaké obavy ako Emeta a nebyť jej, ozvala by som sa ja. Toto priestranstvo.. najlepšie by bolo zosadnúť z koní a zvoliť skôr pomalý prístup, opatrný. Keď sa Em ozvala a on jej odpovedal spôsobom, ktorým odpovedal, nahlas som si povzdychla. Čím som aj Emete dala najavo, aby bola na chvíľku ticho. 
"Mal by si si dávať pozor na ústa Karyn.. nie sme tvoji poskoci a našou úlohou nie je bezhlavo nasledovať nekompetentného idiota. Ak máme isté.. obavy, ohľadom chodu misie a tomu ako ju riadiť... máme všetko právo sa k tomu vyjadriť, a ty povinnosť si to vypočuť a zvážiť." Povedala som jeho smerom zľahka otráveným, provokačným no stále informatívnym a dosť.. oficiálnym hlasom. To som sa naučila od mamky, bola v tom super.

Karyn sa znechutene otočil na Lillien a zľahka sa zasmial.
''Včera si čítala Kanesovu demokraciu, hm? Aby si nebola prekvapená, vopred ti poviem, že tak svet nefunguje. A ak aj áno, tak pod mojím velením rozhodne nie. Budete ma počúvať do bodky, alebo vás nahlásim na inšpekciu.'' Vysvetlil vám arogantným hlasom, a potom víťazoslávne zdvihol prst.
''Lillien, tebe sa to nevyhne. Urážka seniora; nadriadeného počas úlohy, spochybňovanie rozkazov, autority... myslím, že sa s tebou zabavia. Jedno moje slovo, a nikdy už nevkročíš do Engenirthu.'' Pokračoval vo svojom príhovore, ktorý zaváňal mocichtivosťou viac ako slová nejakého draka.
''To platí pre vás obe. No stále som ochotný vám dať šancu. Správajte sa poslušne, ako malé tiché myšky urobíte čo poviem, a nejako sa dohodneme.'' Dokončil s ''dobrotivým'' úsmevom, akoby sa náhle stal nejakým spasiteľom - dával vám šancu predsa. No to nič nemenilo na tom že zneužíva svoju moc a správa sa k vám ako k malomocným.
Toto však už Emete stačilo. O to viac bola nahnevaná, lebo doteraz myslela, že Karyn je dobrý, milý, no bolo jasné, že zaslepenosť jej nedovolila vidieť jeho predošlé správanie.
''Ty bastard. Nikoho nenahlásiš. Seriem na tvoje rozkazy, príkazy... strč si ich do prdele. Vraciam sa naspäť. Okamžite. Lil? Bel?'' Len tak tak že Emeta naňho nevyskočila skutočne, tentoraz sa dokázala ovládnuť. A zdalo sa že to myslí vážne - otočila sa a plánovala odísť.
Akonáhle kôň vošiel do klusu, rýchly výboj elektriny ho zasiahol priamo do hrude a tátoš sa bezvládne zvalil na zem. Emeta nepríjemne zletela dole, nečakala to. V ťažkom brnení to nemohol byť príjemný pád. Karyn len nechápavo krútil hlavou.
''Toto vám neprejde.'' Hovoril potichu, zosadol a pomalým krokom smeroval k Emete.

Tak nejak som začínala tušiť, prečo po mne majstri nechceli, aby som opustila Engenirth. Nebolo to ani tak kvôli nejakým špeciaĺnym veciam ako skôr o tom.. že som poslednú dobu veci chápala jednoducho inak. Pred misiou s vlkenom, pred misiou v ktorej som stretla toho nekromancera.. pravdepodobne by som len sklopila uši a pokračovala ďalej. No teraz? Naozaj som sa necítila na nič podobného. Že by som stratila zmysel pre.. pokoru? Alebo sa mi len naozaj hnusilo stále niekoho počúvať? Niekoho ako on? Kto vie. Všimla som si isté rozdieli medzi tým, ako beriem rozkazy od majstrov a napríklad od Karyna. Na jednu strnau to dávalo zmysel, na druhú som si ale niečo také nemohla moc dovoliť.

"Samozrejme že sa ma to vyhne. Kto si myslíś že som?" Nadhodila som a sama som zoskočila z koňa. Nechcela som dopadnúť rovnako ako Emeta, medzi ktorú som sa postavila. Teda medzi Emetu a Karyna. 
"Stoj.." šepla som v dračom jazyku jeho koňovi, využijúc pri tom môj novo objavený dar. Samozrejme by som to nedokázala pouźiť na trebárs mága kalibru Karyn, ale na jeho koňa? Stála som tam a chvíľu som koňovi pozerala do očí, až kým som si nebola istá že ma na 100% poslúchne, nech už by Karyn spravil čokoľvek. "A ty.." Ukázala som prstom na Karyna, po čom som však ruku stiahla späť k telu. "Ty nemáš žiadnu autoritu nado mnou." Už v minulosti som sa často stretávala s niečím ako študentom, ktorý si chcel uplatňovať nejakú autoritu, pretože bol starší. Vtedy mi to až tak nevadilo, ignorovala som to.. tak prečo som sa teraz cítila tak.. urazená? On, obyčajný Valeán.. by mal mať autoritu nado mnou? Sama so msa v duchu trocha zarazila, pretože som mojej myšlienke príliš nepochopila, no nezaoberala som sa tým teraz, mala som iné problémy. "Takže .. kolega môj... Sprav ešte jeden blbý krok, zaútoč na moju priateľku ešte raz a ja sa postarám o to, že z teba neostane dosť na to aby si vôbec čím mal čo nahlásiť." Kto vie prečo, som znova začala strácať chladnú hlavu a pokoj. Toto som nebola tak úplne ja, aj keď poslednú dobu sa aj táto stránka stala mojou súčasťou.

''Pekné povstanie sa nám tu objavilo.'' Zahlásil Karyn krútiac hlavou. Spýtavo pozrel na Belyarda; možno čakal, že sa pridá na stranu dievčat. No nič také neurobil. Sám si nebol istý čo robiť. Chcel len dokončiť úlohu, a nie začínať nejaké vnútorné konflikty. Preto zvolil neutralitu, avšak tým len viac nahneval Karyna. Preňho to bola zrada, ďalšie povstanie.
Pravda bola taká, že Karyn nechcel bojovať proti dvom, so šancou že sa na vašu stranu pridá Belyard. Nech bol senior, nemal by šancu. Lillien bola mimoriadne talentovaná, a Emeta bola takmer seniorom tiež... a tak si svoje rozhodnutie rozmyslel. O krok ustúpil dozadu a nenávistne sa usmial na Lillien. Jeho moc sa tu končila - no vedel, že viac moci bude mať naspäť v Engenirthe.

Ale váš malý konflikt prerušil prílet niekoľkých valeánov. Z kopca zleteli tak rýchlo a potichu, že ste si ich sotva všimli. Po dvojiciach pristáli na každej strane, boli ste efektívne obkľúčení a nebolo kam uniknúť. Osem valeánov v plnej sile, trénovaných v boji (podľa ich zbroje) a Boh chráň, ak mali medzi sebou mága. Už teraz boli v obrovskej výhode.
Vyzerali úplne inak ako ich ''krajania'' v pozemí. Otroci, ktorých ste videli prednedávnom, boli proti týmto elegantným stvoreniam ako uhlie proti diamantu. Dokonca ani Emeta či Karyn sa im nepodobali; fyzicky áno, ale... nevyžarovali takou istotou, sebavedomím a mocou.
Jeden z nich vystúpil vopred. Dlhé, vlnité, svetlé vlasy mu viali vo vetre. Bol pomerne mladý, no z tvárou ostrieľanou bojmi a konfliktom.
Lillien zacítila nebezpečie. Nie tak ako predtým... žiaden tlak, žiadny bezprostredný risk. No kdesi v úzadí sa niečo jej mysli nezdalo, niečo tu nehralo. A tento pocit nesmeroval na valeánov, to nie. Bližšie k nej. Išlo o Karyna.
''Rušíme? Vidím, že tu vediete diskusiu.'' Ozval sa ostrieľaný mladík hlbokým hlasom. Poznali ste ho pár chvíľ, no už teraz sa zdal charizmatickejší ako Karyn. Pokorne venoval úsmev ostatným členom skupiny, najmä Emete, na ktorú sa krátko zahľadel.
''Karyn. Priviedol si kamarátov. Ale môžeme prejsť k našej dohode? Ponáhľame sa na západ.'' Spýtal sa valeán. Samozrejme, že tu išlo o niečo viac. A vy ste nič nevedeli... valeán poznal Karyna a spomenul nejakú dohodu.
''Teraz nie... nie pred nimi. Chcem si pohovoriť v súkromí.'' Zavrčal Karyn a ukázal na vežu na kopci. Valeán sa nechápavo pousmial, a pokrčil plecami.
''Máte snáď medzi sebou tajomstvá? No dobre, medzi štyrmi očami.'' Súhlasil, mierne sa uklonil obom dievčatám a spoločne s Karynom vykročili do kopca.
Bolo zvláštne, že Emeta ešte nevybuchla. Okrem toho, že Karyn bol bastardom, vám celý čas o tejto úlohe klamal, a teraz ste sa ani nemali dozvedieť o čo vlastne ide?

Boj bol mimo otázku. Ak by sa o niečo také aj pokúsil, vôbec by to nedávalo zmysel. Len by tým v podstate úplne zrušil úlohu. No po tom čo sa malo stať.. čo mala táto úloha vôbec znamenať? Niečo čo vedel len on? Čo si mal nechať pre seba? To bola maximálne tak dobrá blbosť. Sama som sa nikdy s ničím podobným nestretla. Dokonca ani keď sme mali pomôcť pri občianskej vojne na ktorej sme stretli vlkena.. ktorej sa zúčastňovala majsterka.. tak čo mala táto situácia znamenať? Zamračila som sa, no to som ešte netušila, že nás obkľúčili Valeáni. Ani som rukou nesiahla na meč. Nemalo by to cenu. Boli sme síce mágovia no momentálne sme boli tak maximálne traja, kto vie ako by sa reálne zachoval v tejto situácií Karyn. Nehovoriac po tom, ako spolu s veliacim Valeánom prehodil týchto zopár slov. Nie.. títo budú na jeho strane. Aj keď.. prečo som znova dostávala ten divný pocit.. ktorý ale smeroval len od Karyna? Zatiaľ som podišla k Em a ak ešte nevstala, tak som jej s postavením pomohla. "Mám z neho zlý pocit." Zašomrala som. Pravdepodobne vedela, že to nemyslím len tak... z ničoho nič. 
"Myslím, že by niekto z nás naozaj mal ísť späť do Engenirthu." Zamrmlala som po chvíľke, keď nás tam nechali. Pozrela som sa na nášho pyromancera. Úprimne by som Em mala momentálne radšej pri sebe. "Nemyslím, že sme schopný pokračovať v tejto úlohe ďalej, v našom momentálnom stave.. respektívne ani neviem čo je našou úlohou." Dodala som. "Čo myslíte?"