Staré krivdy

Rytan zafungoval, a Moryll sa upokojil. Jeho pohľad bol prázdny, no už nie skrivený bolesťou, a zdalo sa že nebol v panike, ale v relatívnom pokoji. Prestal rozhadzovať rukami, nohami, a zostal ležať na zemi bez jediného pohybu. Omosiho prášok úspešne zastavil krvácanie, a tak ste jeho stav stabilizovali aspoň na chvíľu.
Mezal však presne vedel čo robí; schválne odstavil jediného, kto bol schopný takéto zranenie vyliečiť. Iróniou bolo, že Lillien na túto misiu Morylla doniesla práve z tohoto dôvodu, no práve on bol ten smrteľne zranený.
''Na Engenirth sa nemôže vrátiť... nie v takomto stave.'' Povedala Issyn a pokrčila plecami.
''Náčelník je skúsený liečiteľ. Dokáže ho zachrániť, ba snáď aj vyliečiť do plného zdravia. Ale to bude trvať nejakú dobu. Sauriáni sa oňho dokážu postarať, som si tým istá. Budete ho musieť nechať tu, a vrátiť sa.'' Vysvetlila v krátkosti. To už pri vás stáli mnohí sauriáni, na čele s náčelníkovým synom. Ten len súhlasne prikývol na slová Issyn.
''Svoju úlohu ste splnili, to je dôležité. Stačí vám vedieť, že za celou situáciou stál... istý renegát, mág.''
Jeho meno nespomenula. Vedeli ste predsa že je to Mezal. Omosi sa spýtavo pozrel na Lillien - stále bola veliteľkou tejto misie. Ale na výber ste v tejto situácii príliš nemali. Moryll mohol zomrieť po ceste na Engenirth, alebo zostať a pravdepodobne prežiť. Možno o niekoľko mesiacov, možno aj týždňov, sa mohol vrátiť, v poriadku, zdravý a živý.

Lillien

Sama som sa upokojia a len som sa zvalila na zadok vedľa Morylla. Ruky som si založila na ramená a bolo na mne vidieť, že.. som sa sama tak trocha spamätávala zo šoku? pravdepodobne.. Vypočula som si slová Issyn. Bola som rada, že sa tu nachádzal nejaký liečiteľ inak.. by sme boli naozaj nahraný. Nakoniec som však prikývla a postavila som sa.
"Necháme ho teda vo vašej starostlivosti... nechámu tu aj jeho veci a koňa, aby sa mal ako dopraviť späť do Engenirthu." Tieto slová patrili ako náčelníkovi, tak aj Issyn. Mi s Omosim sme tu zostávať nemohli. Potľapkala som Morylla po ramene a kameň som strčila späť do jeho vrecka. Následne som sa len postavila a kývla som na Omosiho.
"Musíme ísť späť.. ešte dnes.. nebudeme sa zastavovať." Zozeme som zbrala svoj meč a zasunula som ho späť do púzdra na opasku. Mala som síce na jazyku ešte ďalšie otázky ale.. tie som sa mohla spýtať aj mojej mamy no nie? 
"Pôjdeme?" Bola to skôr rečnícka otázka podaná Omosimu. Museli sme si pohnúť a hlavne ja som toto tu chcela mať čo najskôr za sebou. Mala som veľa.. veľa otázok.. a aj veľa vysvetlovania. Netušila som ako bude vyzerať report z tejto misie. Pred odchodom som sa ešte zahĺadela na Issyn no už som nehovorila nič.

Sauriáni sa dali dokopy, a na čele s Komom zdvihli, a odnášali Morylla preč. Bolo potrebné pomôcť mu rýchlo, a dostať ho naspäť do osady, kde už starostlivosť o neho mohol prebrať Voma, náčelník.
Omosi súhlasne na otázku Lillien prikývol, a s hlasným piskotom zavolal svojho zvera, na ktorom cestoval. Musel čakať niekde v blízkosti, lebo za pár momentov vybehol spoza stromov a nadšene s dupotom pribehol k Omosimu.
Po chvíli na bojisku nezostal nikto, okrem vás a Issyn. Tlejúce trosky domu, na zemi množstvo mŕtvych, zranených sauriánov odniesli zo sebou, rovnako do osady ako Morylla. Náčelník a jeho asistenti budú mať najbližšie týždne mnoho práce...
''Ešte... čakajte. Jedna posledná vec.'' Zastavila vás náhle Issyn a podišla bližšie k Lillien. Smutne sa na ňu pousmiala.
''Prepáč, ale je to potrebné.'' Jej ruka vystrelila smerom ku krku Lillien. Zásah to bol presný, Lillien pocítila že sa nemôže hýbať, ani používať končatiny. Bezvládne spadla na zem a pomaly strácala vedomie. Ešte videla ako Omosi nechápavo skríkol a bleskovo na Issyn zaútočil, no on sám skončil rovnako ako Lillien - omráčený ležiac na zemi. Issyn následne podišla ku zvieratám, a bez problémov ich upokojila. A potom nastala len tma.

Obaja ste sa naraz zobudili o nejaký čas. Podľa oblohy to nebolo dlho. Maximálne jedna, dve hodiny. Po celú dobu ste ležali kdesi v tráve, niekde pod veľkým stromom. Vaše cestovné zvery spokojne čakali neďaleko, aj so všetkými vecami.
Ale čo sa vôbec stalo? Bojovali ste proti akémusi renegátovi, mágovi, aj so sauriánmi, proti nemŕtvym, ktorých povstal zo zeme. Jeho meno vám nedochádzalo. A jeho tvár, jeho tvár bola vo vašich spomienkach rozmazaná.
Boj však nešiel dobre, a Morylla následne prebodol... na čo ste ho prenechali sauriánom, aby ho zachránili. Potom ste stratili vedomie, a... teraz ležíte na tomto mieste. Bol to ten renegát, kto vás omráčil? Alebo kto? Rozhodne ste si nepamätali na pomoc nikoho iného. Išlo len o Lillien, Omosiho, Morylla a nepriateľského renegáta.
''Čo... čo sa stalo? Ako sme sa sem dostali?'' Spýtal sa Omosi a pošúchal si boľavý krk. Zo zeme zdvihol svoju zbraň, a zvedavo ju skúmal. Stále bola zakrvavená od boja proti nemŕtvym.

Lillien

Bolela ma hlava. To sa mi nestávalo často a tak to bol pomerne zvláštny.. pocit. Prebudila som sa v tráve vedľa Omosiho no narozdiel od neho, som ešte chvíľu ležala a snažila si usporiadať myšlienky. Rozpamätávala som sa na udalosti aj keď.. sa mi zdali trocha.. zahmlené. Nakoniec som sa len posadila a s povzdychom som si pošúchala oči.
"Neviem, ale cítim sa pod psa." Nakoniec sa mi aj podarilo postaviť a pomaly som sa vydala k môjmu koňovi. Trocha som to tu spoznávala, nachádzali sme sa o niečo ďalej, než bola cesta našej misie.. no stále medzi tým mestom a cestou do Engenirthu.
"Možno nejaký.. efekt.. nejakého kúzla.. ? Kto vie. Neviem si na toho renegáda spomenúť, na jeho tvár.. ani podobne." Znova som sa pošúchala na hlave. Museli sme však vyraziť. Kto vie, koľko sme boli out.
"Si v pohode? Môžeme vyraziť?" Spýtala som sa Omosiho a sama som nasadla na môjho koňa. Cítila som sa trocha vyčerpaná, no mohlo to byť len nejaké.. no.. kto vie čo.
"Musíme ísť.." Pripomenula som mu znova. Naozaj nad ostatnými otázkami sme sa mohli pozastavovať pri ceste alebo až na Engenirthe. No táto misia.. bola naozaj chaos. Normálne vyšetrovanie sa zvrtlo v boj proti nemŕtvim a nejakému mágovi..des.

Omosi bez slova prikývol. Na otázky nebol čas, a ani nemalo zmysle pokladať si ich. Bolo celkom očividné, že ani jeden z vás na ne nevedel a nedokázal odpovedať. Stalo sa niečo zvláštne, a pre vás ťažko vysvetliteľné. Najrozumnejšia vec ktorú ste teraz mohli urobiť bolo čo najrýchlejšie sa vrátiť na Engenirth a priebeh a výsledok misie oznámiť majsterke Yghtas. Kvôli výnimočným udalostiam, najmä Moryllovmu zraneniu, ste sa nemuseli starať o potvrdenie o platbe... aj keby ste platbu za splnenú úlohu chceli, od koho by ste ju žiadali? Kapitán nebol kapitán, ale vodca banditskej skupiny... nikto nemohol čakať že sa stane niečo podobné.
Bez odkladu ste sa teda vydali smerom domov.

O jeden východ slnka a pol dňa ste konečne dorazili k jazeru. Viacmenej ste ani nespali, Omosi spánok toľko nepotreboval a vaše zvery nemali s vyčerpaním problémy. Rýchla jazda po väčšinu dvoch dní vás však poriadne vyčerpala, a keď ste dorazili do komnaty majsterky Yghtas, vyzerali ste ako monštrózne obludy. Strhaní, špinaví, unavení... a na tvári majsterky nechápavý, ustarostený pohľad.
''Vitajte naspäť. Kde je študent Moryll? Ako prebehla vaša úloha?'' Bola jej prvá otázka. Omosi sa pozrel na Lillien a nechal ju prehovoriť.

Lillien

Cesta bola dlhá a keďže sme sa ponáhľali a išli bez odpočinku, tiež náročná. Spať na konskom chrbte nebol žiaden med a ani sa to nedalo považovať za spánok, keďže som musela dávať pozor na smer jazdy. Nakoniec sme však prišli a po všetkých veciach štýlu ustájenia koní a prenechania našich osobných vecí na starosť zelenáčom sme sa vydali priamo do komnát majsterky Yghtas. Keď sme tam prišli, pomyslela som si.. že sme museli vyzerať naozaj zle. Sama som bola strhaná, špinavá a pravdepodobne na mňa nebol až tak pekný pohľad.
No stále sme museli podať hlásenie nad ktorým som celú cestu sem rozmýšľala.
"To je... ťažko popísať majsterka." Začala som a následne som si znova prehodila niekoľko viet a poniektoré zmenila.. teda v hlave.
"Moryll bol vážne zranený a nebolo v našich silách ho vyliečiť či presunúť do Engenirthu. Zostal v Sauriánskej dedine kde sa o neho stará tamajší náčelník." Začala som tou.. jednoduchšou vecou.
"Strážnici v danom meste a pravdepodobne aj ich veliteľ, ktorý si vyžiadal misiu, boli... banditmi. Pod vplyvom nejakého mága ale.. neviem prečo ani ja a ani Omosi si nemôžme spomenúť čo to bolo za mága alebo ako vyzeral. Viem len že využíval nekromanciu a.. moje spomienky sú dosť.. ah." Povzdychla som si a začala som si šúchať hlavu.
"Celé miznutie dobytku bolo narafičené na tamajších Sariánov." Moje popísanie úlohy pravdepodobne stálo za nič ale.. predsa len to nebola.. normálna úloha.
"Treba upozorniť miestneho lenníka na to že je mesto momentálne bez ochrany. Keď sme objavili čo sú stráže zač, všetko za zvrtlo a misme sa ocitli v boji proti nim. Pridali sa k nám Sauriáni no na ich strane stál ten mág ktorý.. banditov či strážnikov či čo to bolo zač.. ovládol pomocou nekromancie a.. ja neviem.. niečo sa.. stalo, vybuchlo? Nie som si istá, no aj ja a aj Omosi sme sa prebudili už jak bolo po všetkom." Bol to naozaj chaos. Moje samotné myšlienky, ako keby postrádali niečo dôležité.

Majsterka zarazene vypočula všetko čo jej Lillien povedala. Pohľad presunula na Omosiho, ktorý len súhlasne prikývol, očividne sa jej nechcelo veriť, čo Lil hovorila. Malo predsa ísť o jednoduchú úlohu, ale toto? Misia z úst Lillien znela akoby sa jej mal zúčastniť aspoň jeden z majstrov, a nie traja mladí študenti. Yghtas si sadla na svoju stoličku a snažila sa informácie v rýchlosti spracovať.
''Ste si istý, že išlo o renegáta? Ak áno, situácia je oveľa viac serióznejšia ako som si myslela. A študent Moryll...'' Pokrútila hlavou majsterka a povstala.
''Dobre ste urobili. Na mieste okamžite začneme vyšetrovanie. Ale to sa vás netýka. Možno od vás bude niekto požadovať informácie, ale teraz... teraz by ste sa mali vrátiť do svojich komnát, očistiť sa, a odpočinúť si. Budete to potrebovať.'' Prikázala majsterka náhle a pohľadom vás vysúvala z miestnosti. Omosi neprotestoval, bol zničený, a chcel sa konečne dať do poriadku, najmä sa dobre vyspať. Spánok pomohol aj s utriedením myšlienok. Bez slova len prikývol a vyšiel von z komnaty.

Lillien

Prikývla som.
"Pravdepodobne.. kto iný by využíval nekromanciu.." šepla som ešte ku koncu a prikývla som hlavou. Konečne oddych. Kto by si pomyslel že budem tak hrozne vyšťavená? Odišla som teda z miestnosti za Omosim a namierila som si to až do dievčenských ubytovní na Engenirthu. Bývala som v jednej rozsiahlejšej izbe spolu s Emetou. Teda.. bola by veľká, keby že nie je zaprataná toľkými vecami. Len Emeta tam mala stojany na niektoré zo svojich brnení a o mojich stojanoch na knihy som .. radšej ani nehovorila. Vošla som dovnútra a zamierila som si to rovno do kúpeľne. Muselo sa uznať že presne táto vec, bola na Engenirthe.. viac než dobrá. Technológiou sa mu nemohlo nič rovnať. Zatiaľ čo niekde v hostincoch mávali vedrá s vodou, v Engenirthu fungoval kanalizačný systém a tak sme mali pomerne pokročilé sociálne zariadenia. Ponorila som sa do vody a chvíľu som len relaxovala. Bola by som však schopná aj zaspať a tak som s oddychom radšej prestala a vydrhla som sa. Spolu zo špinou sa mi trocha vyčistila aj myseľ, no úplne v poriadku bude pravdepodobne až po spánku. Emeta tu nebola, pravdepodobne mala nejaké vlastné záležitosti, alebo bola s .. ním.. znova. Ah ako mne ten chalan liezol na nervy. No nechcela som sa nad ním pozastavovať. Radšej som si len obliekla nejakú voľnú nočnú košeľu a ponorila som sa hlboko do svojich perín. Nebolo šance, že by ma po najbližších desať hodín niečo z mojej postele vytiahlo.

Akonáhle sa Lillien hodila do postele, dvere do izby sa rozleteli a dovnútra nimi vošla Emeta. Tvárila sa znepokojene, no zároveň nahnevane. Zostala stáť na mieste a pokrútila hlavou.
''Takže si odídeš na svoju prvú kapitánsku misiu, a necháš ma tu... a potom počujem, že ste dostali na prdel od nejakého renegáta.'' Bolo nepochopiteľné ako sa táto informácia dostala do uší študentov tak rýchlo, no predsa len, každý tu bol mág. Omosi o tom určite nikomu nepovedal, možno vás niekto odpočúval? Ale to teraz nebolo dôležité. Emeta bola očividne naštvaná.
''Poslední dni nemám čo robiť, a zistím, že si ma nezobrala zo sebou. Mohla som byť nápomocná, vieš... viac ako Moryll. Mimochodom, kde vôbec je? Chlapci ho nevideli dojsť. Iba Omosiho, no ten bez slova zaľahol.''

Lillien

Ja som.. tak vedela, že sa niečo podobné stane. Že mi sem vletí a dá mi jasne zožrať.. všetko. Hlasne som si povzdychla a kukla som sa na ňu spoza vankúša takým nevinným pohľadom. Naozaj som bola unavená a to že do mňa ešte niekto hučí to.. mi moc dobre nerobilo. Nakoniec sa mi aspoň podarilo vyhrabať spod periny ruku, s ktorou som len potľapkala na boku mojej postele, kde bolo celkom miesta keďže.. to bola veľká posteľ. 
"Prepáč... mala to byť.. prechádzka ružovým sadom a nakoniec.. ah.." Ani sa mi o tom nechcelo hovoriť. Úplná katastrofa. Len ma trocha mrzelo že sa ani len nespýtala či som v poriadku.. proste des a hrôza.