Akadémia hlbokej studne

"A prečo si ty nenájdeš menej posraných kamošov?" Kontrovala Enora posmešne a ľahostajne nad vami mávla rukou. "Možno preto, že títo dvaja sa ti už nastrkali do riti." Valeánke celkom jasne nešlo o nič iné než čistú provokáciu. Bola si vedomá, že v tejto situácii má navrch. Ako svojou silou (čo bolo otázne), tak aj privilégiami mocného rodu. Síce vás nemohla zmlátiť, ale na víťazstvo to nepotrebovala. Ona mala záujem o niečo iné...
"Tal. Nenechaj sa vyprovokovať." Prehodil Valer pomedzi zuby, pričom sám mal problém udržať sa na uzde. Vedel presne čo chcela Enora docieliť. A dúfal, že Tal má dosť rozumu na to, aby sa nechytila do pripravenej pasce. Enora znova upriamila pozornosť na Alyu, ktorá sa doteraz bez slova ukrývala kdesi za svojou kamarátkou.
"Héj, héj! Strašiprd, ukáž sa nám!" Prehovorila "strašidelným" hlasom, no obdaľeč na chodníku sa objavilo niekoľko seniorov kráčajúcich od ubytovní smerom do knižnice. Záchrana!
"Huh, banda zbabelá..." Pokrčila plecami valeánka a vydala sa na odchod. Tí dvaja ju nasledovali ako štence svoju matku pre mlieko. Po tom ako sa vytratili si Alya mohla zhlboka vydýchnuť. No cítila sa ako hlupák a zbabelec. Nechcela aby ju kamaráti museli v kuse obraňovať, čo ich stavalo do zlej situácie.
"Tá baba ma naozaj desí." Tieto slová boli jediné, na ktoré sa Alya zmohla. Na čokoľvek viac bola príliš zahanbená. Dokonca aj pred svojou najlepšou kamarátkou.
"To sme dvaja. Skoro som jej jednu vylepil... ale naspäť do chrámu sa mi nechce. Takže sa budeme kontrolovať, že, Tal? Idiotov najlepšie ignorovať."

Tal´maer

"Ou.." Poškrabala som sa na nose a nahodila som tupý pohľad, ktorý smeroval priamo do jej očí. "Radšej dvaja než polovica univerzity.. až sa divím že sa ti tam všetci zmestia." Ako som sa špárala v nose, len som si odtiaľ vybrala kúsok sopla a odfrnkla ho smerom k nej. Pre mňa za mňa, nech jej to pristane vo vlasoch. Valerove slová prišli trocha neskôr, no bol viac nahnevaný než ja. Aspoň som to ja tak hrozne nedávala najavo.
No len som počkala kým naozaj začali odchádzať a vydala som sa svojim smerom.
"Hmmm čo tie knihy? Valer ty si si ich už vyzdvihol že? Už si sa do nich pozrel?" Pomerne obratne som zmenila tému a valeánku som vypustila z hlavy, aj tak to bolo len kura ktorá stratilo perie.. mohla som zatlačiť na jej hrdosť, možno som to aj mala spraviť kto vie. Problém bol len v tom, že som si naozaj nebola tak úplne istá, či by som ju vedela efektívne zbiť. Nie po tom ako som videla že vedela vyčarovať oheň. To bola vec ktorú som napríklad ja neovládala.

Tal nadhodila inú tému, čo Valer ocenil. A zrejme aj Alya, ktorá chcela Enoru teraz vypustiť z hlavy, a sústrediť sa radšej na niečo veselšie, ako napríklad aké všemožné knihy nájde v knižnici.
"Zatiaľ som čítal len názvy kapitol. Tie knihy sú svinsky hrubé. Ja netuším ako sa to všetko naučíme..." Zatváril sa Valer znepokojene - v chráme ste museli prečítať nanajvýš náboženské spisy o Tróne, rôzne básne a recitály. No nič v takomto rozsahu. Alya to isto zvládne bez problémov, ale vy dvaja ste nikdy neboli obrovskými knihomoľmi. Valer premýšľal ako asi Tal zareaguje až uvidí tie hrozivé učebnice.

Veľká knižnica zďaleka a jednoznačne prekonala očakávania a predstavy, ktoré si Alya niesla v hlave, no po chabej knižnici v chráme by ju uchvátilo snáď čokoľvek. Knižnica bola rozdelená na niekoľko väčších či menších miestností, pričom každé oddelenie sa venovalo inej téme. Týmito podlhovastými halami sa ťahali nekonečné police plné stoviek, ba aj tisícok kníh, siahajúce až po strop, podobne ako mohutné stĺporadie vo valemarskej hale. A neboli to len obyčajné police - každá z nich mala vlastné poschodia; akési visuté drevené chodníky, ku ktorým viedli úzke schodiská alebo rebríky. Pravda, inak by sa k vyššie položeným knihám mladí študenti nikdy nedostali. Okrajové police osvetľovalo slabé denné svetlo vchádzajúce do budovy cez vysokánske okná a vitráže, na ktorých bola hojne zobrazená valemarská tematika, či historická alebo náboženská, a v medzipriestore vnútorných políc vládlo prítmie, doplnené hrejivým svetlom kryštálových "pochodní," ktoré nikdy nemohli spôsobiť požiar.
Vskutku fascinujúca bola táto oáza pokoja, rušená len šušťaním stránok, tichými krokmi a občasným tlmeným zakašlaním. O tomto čase sa budova hemžila knihovníkmi. Náplňou ich práce bola najmä starostlivosť o knihy - museli zabezpečiť ich návrat na správne miesto, zametať ich od prachu a iných nečistôt, udržiavať knihy v dokonalom stave pomocou rôznych alchymistických i maggyjských techník, čo zahŕňalo aj ich opravu a "ošetrovanie." Okrem toho pomáhali a radili študentom. Návštevníci knižnice mohli z políc odobrať zväzkov koľko len uniesli a potom ich čítať v študovni, ale von ste ich mohli zrejme zobrať len s povolením a zápisom svojho mena.
"Myslím, že som sa ocitla v nebi, cháska moja." Prehodila Alya uchvátene (a šeptom). Na prvý pohľad sa jej zdalo, že tu vládne chaos - ak budete mať záujem o konkrétnu knihu, podarí sa vám ju niekedy nájsť? Ale opak bol pravdou. Police boli tematicky rozdelené na sekcie, venujúce sa histórii, alchýmii, ilúzii a podobne. V týchto jednotlivých sekciách boli knihy napokon abecedne zoradené podľa svojho názvu, prípadne podľa mena autora. No bolo vám jasné, že spomedzi toľkých kníh aj napriek dokonalej organizovanosti hľadaním správnych zväzkov strávite nejaký čas.
Bolo to dokonalé. Toto miesto, na ktorom sú zhromaždené všetky vedomosti mocného Domínia a večných valemarov, prirodzene v ľuďoch vzbudzovalo rešpekt a úctu, a Alya nebola výnimkou.

Dnes ste sa však hľadaním v tomto oceáne kníh nemuseli trápiť. Valer vás nasmeroval kamsi bokom k ozrutnému stolu, za ktorým sedel knihovník, zaprataný kopcami a kopcami starých zväzkov, perfektne naskladanými na seba. Mladík bol zahĺbený v akejsi knihe zvanej Zrkadlové jazero a vôbec si vás nevšímal.

Tal´maer

"Ehh.." Pootočila som hlavou. Toto bolo celkom ťažké, aspoň pre mňa. Nie že by som nebola sčítaná.. ale nebola som. Bola som skôr praktik, rozhodne nie žiadny intelektuálny génius. Túto úlohu v našej parte hrala Alya a hrala ju naozaj dobre. "Hej.. snažíš sa ma vystrašiť? To nie je vtipné.." Pošepla som poza jej zasnívaný chrbát smerom k Valerovi a myslela som to sakra vážne.

Veľká knižnica bola ešte desivejšia, než som si to naozaj predstavovala. Teda dúfala som že tu budem tráviť čo najmenej času, aj keď mi niečo hovorilo, že to bude presne na opak. "Mne úplne bude stačiť.. ak budem vedieť zmlátiť nemenovanú Valeánku... fakt.." Zamrmlala som si popod nos tak, že som to počula snáď len ja. Všetko toto štúdium na okolo ktoré priam sršalo z týchto kníh, takmer na mňa prichádzali mdloby. Tak trocha som dúfala že mi s týmito vecami Alya pomôže. Ona vyzerala ako v nejakom požehnanom stave. Takmer sa vznášala, až som si myslela, že sa nejak veľmi rýchlo naučila levitovať. Ja som .. ostala v tichosti, ako tichá myška. Cupala som s rukami za chrbtom a nosom ponoreným niekam na päty Valera, ktorý kráčal predo mnou a viedol nás celou touto strastiplnou cestou.
"chcem ísť von.." vyšlo z mojich úst až utrápene.

No aj cez moju.. nech už to bolo čokoľvek, som sa u veľkého stola vydala ako prvá. Vlastne som sa pichla pred Valera. Chcela som to mať čo najskôr z krku.
"Ehm.. zdravim.. zdravíiim?!" Posnažila som sa zaujať pozornosť chlapca, ktorý za ním sedel. Keby to bolo treba, aj by som sa pokúsila nahnúť nad stôl a rozstrapatiť mu vlasy. Potrebovala som predsa tie knihy a rýchlo odtiaľto vypadnúť nie? Nemohla som sa dočkať až zas ucítim čerstvý vzduch.. a to ma dnes ešte Čakal pokec s majsterkou, ktorej meno som stihla už niekedy včera večer zabudnúť.

Alya sa nerada tešila z nešťastia iných, ale po reakcii Tal si nemohla odpustiť škodoradostný úškrn. V konflikte proti Enore bola kráľovnou jej kamarátka, ale boj proti knihám mala v rukách ona. A stres štúdia dokázal poraziť nejedného - kňažky vás dokonca varovali, že prvý rok na akadémii je pomerne neľútostný. Ale Alya jej to nechcela teraz pripomínať. Tvárila sa naozaj vydesene.
"Tal, ja myslím, že záverečná skúška nebude o mlátení iných študentov..." Prehodil sucho Valer. Mal dojem, že táto obsesia s Enorou sa čoskoro začne vymykať spod kontroly. Ešte jedno nevhodné stretnutie a Tal poletí z akadémie predtým než sa vôbec stihne pozrieť do knižky.
Mladík, zrejme jeden zo starších študentov, otrávene zdvihol oči od celkom očividne fascinujúceho príbehu, a hlasno si povzdychol.
"Prváci?" Ozvala sa otázka, na ktorú dobre poznal odpoveď. Dokonca sa ani nepozdravil. "Nie ste tu trocha neskoro? Vala jeho..." Zahrešil potichu, veľmi pomaly sa spustil zo stoličky a začal sa hrabať v obrovskej kope kníh, ktoré neboli v najlepšom stave. Popravde bolo divu, že sa ešte nerozpadli.
"Dovala, skoro som zabudol... tam na stole je štatút a akademický poriadok, máte to prečítať. A vedieť. Neznalosť pravidiel neospravedlňuje, a bla, bla, bla, veď viete, čo myslím." Prehovoril zatiaľ čo sa k smrti dusil v kúdoľoch prachu a pomedzi to si čosi hundral pod nos. Táto služba mu radosť rozhodne teda nerobila. Valer s úsmevom ukázal na nemilosrdne tučný zväzok, ktorý v sebe obsahoval všetky akademické predpisy, normy, reguly a val ešte vie čo. Dokonca aj Alya vypúlila oči. To snáď nemysleli vážne.
"A... uh, môžeme si to zobrať na izbu? Je toho dosť." Opatrne otvorila akademický poriadok a začala ním listovať. To je aspoň na jeden deň čítania, zhodnotila znepokojene.
"Nie. Používajte zdravý rozum, a na tie veci prídete aj sami... úžasné, čo?" Odvetil mladík a na stôl položil - alebo skôr hodil - niekoľko prastarých učebníc. Podľa ich vzhľadu si museli životom prejsť najmenej stovkou rúk. Koľko tých kníh bolo? Už tie, ktoré teraz vyložil, boli dlhšie ako čokoľvek čo Tal vo svojom živote prečítala, teda okrem Trónu. Alya sa s obavami obrátila na kamarátku. Ona s tým vôbec nemala problém, ale čo Tal?

Tal´maer

Prevrátila som očami a radšej som nechala suchára suchárom a jeho suchárskymi poznámkami. "Valer.. eventuálne sa tak či tak chcem dostať ku bojovím maggyjcom, nepotrebujem vedieť teóriu o každej malej blbosti nie?" Bolo to hrozné.. a to sme ešte so štúdium ani nezačali a ja som to už začala flákať. No čo k tomu dodať.. môj otec bol vždy tiež skôr praktickejší a pri učení išiel rovno k veci. Ten prístup sa mi páčil najviac.

Upútali sme pozornosť mladíka ktorý bol viac otrávený z toho že nás vidí, než ja z tých kníh a toho Že sme si mali prečítať nejakú príručku. "Jasné chápem.. v pohode." Zamrmlala som bez toho, aby som sa na príručku čo i len pozrela. No na knihy som sa pozrela dosť.. dobre.. a radšej som ich rýchlo nahádzala do svojej tašky, resektívne vaku, kde sa toho na prvý pohľad zmestilo možno viac, než by sa malo.
"Ďakujeme ďakujeme a prajeme pekný deň bla bla bla." Otočila som sa s tým, že som chcela z knižnice vypadnúť čo najrýchlejšie. 
"Hej Alya, pôjdeme sa pozrieť na cvičiská? Val už si tam bol?" Ako som o nich vedela? No nevedela len som typovala, Že tu niečo také bude. Predsa len aj toto bol inštitút kde sa vychovávali bojovníci, aj keď mnoho mágov bolo skôr akademikov. Museli tu mať nejaké.. niečo ako "knižnicu" aj pre nich nie?

"Kam sa ponáhľaš, ťuťmák?" Usmiala sa Alya a poriadne do Tal strčila. "Ešte sme tu neskončili." Následne ukázala na študenta, ktorý hľadal ďalšie knihy. Za krátko sa mu podarilo z kopy vytiahnuť aj posledné učebnice a začal sa divoko oprašovať.
"Val ma chráň... dúfam, že ste dnes poslední." Prehodil so zlomeným hlasom. Tento chudák tu chcel byť ešte menej než Tal, ale majstri využívali seniorov na veľké množstvo menších prác, a tak nemal na výber. Alya naložila knihy do svojho vaku a ešte raz sa rozhliadla po prekrásnej knižnici.
"Tal, ja tu asi chvíľu zostanem. Navyše... niekto z nás to musí prečítať." Ukázala na akademický poriadok, no to bolo len zámienkou, aby mohla pomedzi knihami zostať dlhšie. Cvičiská mohli byť zaujímavé, ale ako sa mohli rovnať tejto božskej zbierke? Vedela, že Tal to pochopí - a zároveň neoceňovala, že z knižnice chce Tal tak rýchlo vypadnúť, no potom vás bude po ihriskách a cvičiskách ťahať po celý zbytok dňa. A isto sa nad nimi rozplývať.

Valer sa na túto činnosť javil ako vhodnejší spoločník, a tak ste opustili knižnicu bez Alye. Predsa len, jeho pôvodným plánom v živote bolo narukovať do armády; dokonca pre to už dlhé roky v chráme trénoval.
"No vidíš! Bol som sa pozrieť na hipodróm, a... húah, to je riadny kanón. Okruh väčší ako niekoľko rolí! Rovno aj s ihriskami uprostred. Ale dróm je skôr na atletiku, šport a podobne." Rozžiarili sa mu oči zatiaľ čo Tal hovoril o svojom objave. "A od jedného chalana som počul, že vojenský inštitút je pod pevnosťou. Vieš, tou ktorou sme vchádzali do akadémie. Dokonca tam majú aj arénu! Normálne na boje a tak. Chceš sa tam pozrieť?" Opýtal sa aj napriek tomu že odpoveď Tal už vopred poznal. Rovnako ako ona, aj Valer sa najväčšmi tešil na vojenské štúdium a tréning.

Tal´maer

"Preč odtiaľto?" Zamrmlala som smerom na Alyu, no len som rezignovane zvesila ramená. Keď sme ešte neskončili.. tak sme ešte neskončili. 
"Dúfam že sme.." Zamrmlala som smerom k chalanovi a len som si zvyšok kníh nahádzala do vaku. Keď sa Alya ponúkla že tu ešte ostane.. respektívne že tu chce ostať, moc sa mi to nepáčilo ale čo som s tým mohla robiť. Nechcela som ju tu nechávať samú. Na druhú stranu, keď som sa tak pozrela na tie knihy, nevyzeralo to tak, že tu ostane "sama". Položila som jej pre to ruku na rameno a len som sa na ňu veĺavravne pozrela.
"Tvoja obeta bude navždy v mojej pamäti." Chvíľku som znela vážne, no následne som jej len venovala úškrn a už som aj s Valerom bežala von. Bol tu na to asi rovnako alergický, ako ja.

"Ako si to všetko stihol?" Spýtala som sa ho trocha nechápavo. "Eh.. ale ty si asi večer nemal moc s kým kecať.." Dodala som následne a vôbec som to pri tom nemyslela ako nejakú narážku na.. čokoľvek iné než to, že jeho dve kamarátky proste boli v inej ubytovni ako on. No keď spomenul vojenský inśtitút a pevnosť a arénu tak sa mi rozžiarili oči a len som prikývla. "Možno tam aj uvidíme nejaký cvičný súboj, na čo čakáš pome.." drgla som do neho s úsmevom, v podstate aby sa pohol. Nemali sme na to celý deň. Ani som nevedela koľko je hodín a večer som ešte musela ísť za tou jaštericou starou.

Svoju otázku si Tal chytro zodpovedala sama. Nájsť si kamarátov v takom krátkom čase Valer nestihol a navyše sa zatiaľ zdráhal prehovoriť k ostatným študentom, najmä po tej skúsenosti s Enorou. Nemal vo zvyku byť hanblivý, ale vedel, že väčšina jeho budúcich kolegov pochádza z mestskej, teda bohatšej, vrstvy - a čo ak Enora nie je jediná? Čo ak narazí na ďalšieho arogantného sráča? Ako má s takými ľuďmi vôbec komunikovať? Dnes ráno sa v študentskom parku potajme započúval do konverzácie dvoch prvákov, a rýchlo si s desom uvedomil, že témy, o ktorých sa zhovárali, mu absolútne nič nehovoria.
Cvičiská ste našli priamo pod citadelou, v rámci vojenského a policajného inštitútu, pričom rozsiahla sústava týchto akademických budov pripomínala akúsi priestrannú a nejednotnú pevnosť. Boli to mohutné, strohé a pevné stavby, vystavané z kameňa a ocele. Efektívne a jednoduché, presne tak ako sa na vojenské zariadenia patrilo. Študentom boli zatiaľ sprístupnené len nádvoria, kde ste však už mohli pokojne trénovať - ale dnes boli zväčša obsadené seniormi, pripravujúcimi sa na kvalifikačné súboje do zápasovej ligy, ktoré mali začať už o týždeň. Aspoň tak jej to prezradil Valer. A po prvý krát ste videli súboj dvoch maggyjov! Pravda, išlo len o priateľský zápas a títo študenti sa schopnostiam majstrov nemohli rovnať, no stále sa jednalo o úžasný zážitok.

Povinnostiam sa však Tal nemohla vyhnúť. Po zábave (a obede) bol čas zájsť za majsterkou Veke, ktorá si ešte včera vyžiadala vašu prítomnosť vo svojej pracovni - a to znamenalo druhé stretnutie s Enorou v jeden deň. No posedenie v kancelárii a prípadné pokarhanie bolo lepšou alternatívou ako vyhadzov z akadémie. Valer jej úprimne poprial k šťastiu, dúfajúc že tie dve sa tam nepobijú k smrti. Komnaty majstrov sa nachádzali kdesi v spleti podzemného komplexu pod valemarskou halou, no vďaka radám starších študentov sa Tal podarilo pracovňu majsterky nájsť pomerne rýchlo. Rozľahlé priestory podzemných katakomb nachádzajúce sa nad tafritovou studňou boli prekvapivo hrejivé, ba až vlhké (nie studené, ako by človek čakal). Tal na chodbách skoro nikoho nestretla; vládlo tu nezvyčajné ticho, ešte väčšmi než v knižnici. K mátožnej atmosfére prispievalo aj ospalé šero a tma rušená len kryštálovými lampami.
Dlhočiznou chodbou sa náhle ozvalo dunivé trepotanie krídel a za Tal sa v krátkom momente objavila Enora samotná. Ak by sa ju pokúsila prepadnúť, ani by nestihla zareagovať. Valeáni dokázali byť naozaj desivý.
"Kamarátka, vidím, že ideš rovnakým smerom." Prehovorila Enora so širokým úsmevom, pristála rovno vedľa Tal a napravila si celkom nové a vyblýskané študentské šaty.
"Tak sa pohneme, nie?" Enora s neskrývaným záujmom na tvári obhliadla Tal a neisto pokrčila plecami, pričom nebolo zrejmé či ide o nejakú formu provokácie alebo povýšenectva.

Tal´maer

Nemohla som sa sťažovať. Dnešný deň sa zatiaľ celkom daril. Nebyť toho že ma čakalo stretnutie s majsterkou, kde som mala ísť aj s Enorou.. čo bol celkom straśiak, tak by pokojne patril k jedným z mojich najlepších dní ako som si len pamätala. Ale musel by súperiť zo včerajškom .. čo bola ťažká konkurencia. Vo vojenskom inštitúte sme sa s Valom istý čas pozerali na seniorov, ktorý medzi sebou viedli cvičné súboje. Aj ma napadlo, že by to mohol byť taký nás cieľ. Mala som to v pláne s Valerom prebrať. Tá liga znela.. zaujímavo.

No nakoniec som sa predsa len musela dotrepať k majsterke. S Valerom som sa rozlúčila a po niekoľkých pokusoch, omyloch a mnoho vypytovania sa mi podarilo nájsť komnaty majstrov a učiteľov. Bolo to.. v podzemí, pod veľkou hlavou. Celkom katakomby. Rozhodne ma to usvedčilo v tom, že by som nechcela byť majstrom a trčať tu. Ak už áno, tak by som chcela mať komnatu niekde vysoko, na slnku a tak.
Z môjho zamyslenia ma vyrušila Enora, ktorá mi takmer privodila infarkt. Naozaj som ju nezaregistrovala, až kým mi nepristála za zadkom. Takmer som nadskočila, no celkom som sa upokojila, keď to bola nakoniec len ona. Úprimne som si ani nevšimla, že mala o niečo lepšie šaty než ja.. teda o dosť. No skôr to bolo kvôli tomu, Že mi na takých veciach nezáležalo.
"Kamarátka heh? Možno raz." Žmurkla som na ňu trocha potemhúsky a len som na jej slová prikývla.
"No.. malo by to byť..." Poukázala som prstom na jedny z dverí. "Tam?"