Akadémia hlbokej studne

Dievčaťu sa z nosa vyvalil pramienok krvi a po údere sa zmätene a neohrabane zapotácala nazad. Prstom si prešla popod nos, len aby sa uistila, že Tal jej ho naozaj rozrazila. Teraz o tom nebolo pochýb. Niekoľko posluhovačov malo v pláne vrhnúť sa na Tal, no valeánka ich mávnutím ruky zastavila. Túto chuderu chcela mať len pre seba. Alya sa podobne radšej vzdialila a Valer schmatol za rukávy niekoľko členov tej bandy, len aby si nič náhodou nedovolili a svojej vodkyni neskákali na pomoc. Jej protiútok bol bleskový. Pomocou dunivého výboju krídel smerom k Tal doslova vystrelila a päsťou ju plánovala zasiahnuť rovno do brady, a najlepšie ju pritom zraziť rovno na kamennú zem. Chcela sa s ňou porátať bez akéhokoľvek použitia maggyje a dokázať, že bez problémov ju zmláti aj bez svojho prirodzeného talentu. V tejto chvíli vaša bitka už zaujala celé osadenstvo nádvoria, a okolo vás sa zhromaždil dav prvákov a i starších študentov, ktorí duel pobavene sledovali.

Slečna valeánka sa po úspešnom údere zatvárila spokojne, no Tal nechcela dať ani jedinú šancu na reakciu a pohotovo sa vrhla do ďalšieho útoku. Ku šťastiu vás oboch sa zastavila akonáhle Tal dvihla ruku a dievča na svoju oponentku len vrhlo nechápavý pohľad. To isté spravili jej spoločníci, ale radšej nechali prehovoriť vedúcu. "Nie si náhodou mimo ty? Mojich... kamarátov tu mám len pre prípad potreby." Zdalo sa akoby sa sprvu skoro preriekla a chcela povedať "mojich sluhov," no potom si rýchlo uvedomila, že také označenie by sa im rozhodne nepozdávalo a pravdepodobne by sa na ňu urazili. Svojimi slovami naznačila, že v boji proti niekomu ako Tal nepotrebovala nikoho pomoc a nepriamo ju nazvala "slabšou." "A úprimne, zo spodinou tvojej sorty sa dokážem vysporiadať aj sama." Kontrovala arogantným úsmevom. "Ešte som nevidela niekoho tak posraného, že začne bliakať po jedinom údere." Rozhodne nebolo pochýb o tom, že si obe poriadne nakladáte.

V tom sa však cez dav prvákov, ktorí túto potýčku sledovali, predrala akási drobná dveďka, a podľa reakcie osadenstva ste usúdili, že sa zrejme jedná o majsterku Veke. "Vy ste prváčky, áno? Chcem vaše mená." Prehodila pokojne, no s prísnym pohľadom. V rukách držala zoznam s menami prvákov. Mladá valeánka sčervenala a zazdalo sa, že povie niečo mimoriadne jedovaté. Smerom k majsterke len pokrčila plecami a prstom ukázala na Tal. "To ona na mňa skoči..." "To ma nezaujíma. Mená. Okamžite." Prerušila ju majsterka a spýtavo na vás hľadela. Princezná sa odmlčala a Tal venovala drzý úsmev. Majsterke ale rýchlo dochádzala trpezlivosť.

Majsterka Veke:

Majsterka si popod nos šepkala meno Tal a pomaly ju začala hľadať vo svojom zozname. Stránku asi dvakrát pretočila, no potom ju konečne našla. "Tal'maer, Tal'maer... ach, vy ste moja. Veľkolepé." Prehodila Veke pomedzi zuby a na Tal sa potmehúdsky usmiala. Ako vaša mentorka (vedúca študijnej skupiny, ktorých bolo v každom ročníku niekoľko) s vami mohla poriadne zatočiť. Všetko čo sa týkalo jej študentov išlo cez ňu. Práve ona o mnohom rozhodovala. A ak by sa teraz rozhodla vám urobiť zo života peklo, nikto by ju nezastavil. Dalo sa povedať, že Tal na svoju nadriadenú majsterku neurobila najlepší prvý dojem. Pri mene si napísala krátky text a potom sa otočila na valeánku. "Moje meno predsa poznáte... majsterka." Prehovorila otrávene a posledné slovo vyslovila s obrovskou nechuťou - akoby ju ani nepovažovala za skutočnú majsterku. "To je pravda, ale aj tak ho chcem počuť z vašich vlastných úst, vážená slečna." Valeánka zrejme pochádzala z vplyvnej a známej rodiny, alebo na akadémii už niekoho mala, možno súrodenca. Pravdepodobne tu študovali celé generácie jej rodu. "Enora rodu Niluel. A dávam vám vedieť, že si s vami pohovorí moja matka." "Rada sa s ňou pozhováram. Pamätám si ju ako celkom milé dievča." Venovala jej majsterka úsmev a to, že ju takto v krátkosti dokántrila, si všimli aj ostatní prváci a v dave sa ozvalo niekoľko tlmených výbuchov smiechu. Enora neveriacky pokrútila hlavou, Tal obšťastnila posledným nenávistným (snáď aj varovným) pohľadom a kamsi sa vyparila, zrejme čo najďalej od vás troch. Len jedna členka z tej bandy pozostala vzadu - mladá lutega, na prvý pohľad ďalšia prváčka - a pristúpila k Tal. "Ehm..." Prehodila zamyslene, premýšľajúc čo povedať. "Chcem... musím sa ospravedlniť za Enoru. A... no. Vlastne to je jedno." Mávla rukou márne, lebo si uvedomila, že čokoľvek čo povie Tal asi nebude zaujímať. "Niluel. To je teda meno. S veľkým M. Dokonca aj ja som o nich počul... a čítal." Prerušil trápne ticho Valer a svojou poznámkou chcel nepriamo naznačiť, že s rodom ako Niluel sa neradno zahrávať.

"Priam mohutné. Pred rokmi, ešte keď som žil s mamou, som sa o nich čosi dočítal v nejakej publikácii... možno to boli nejaké noviny." Prehovoril zamyslene; pri spomienke na jeho matke mu posmutnela tvár. "Nepamätám si to presne, no niekoľko generácií dozadu boli blízkymi spojencami... myslím, Valemara Isena?... ale potom sa medzi nimi objavili akési nezhody. Viem, že sa potom museli vysťahovať z kontinentu. Alebo to urobili... dobrovoľne? No, to je jedno. V každom prípade sa presunuli sem do 'vatty, sadli do vienka Valemara Venkalama, ktorý ich doteraz podporuje. A zrejme nie celý Trón Severu bol s ich prítomnosťou spokojný... bol to Valemar Tairiyam, ten proti nim vystúpil? Asi aj Valemar Hanarm." Ak Valer hovoril čo i len čiastočnú pravdu, členov tohto rodu sa naozaj neoplatilo provokovať. Títo ľudia nespôsobovali roztržky len medzi vysokými rodmi, ale politické a náboženské rozbroje medzi Valemarmi. Ako sa ľudovo hovorilo, rod Niluel "kráčal s drakmi, nie pod nimi." "Tvoj kamarát hovorí správne. S Enorou si nič nezačínajte. Držte sa stranou... prosím." Povedala lutega s vážnym pohľadom. No na to už mohlo byť neskoro - Enora pred chvíľou odkráčala so zakrvaveným nosom. A nakoľko mohli majstri akadémie ochrániť vlastných študentov voči takému ďalekosiahlemu vplyvu? Tal prakticky zaútočila na rojalitu, a mohla dúfať, že Enora to zoberie "športovo" a nebude okamžite utekať za rodičmi. "Kto vlastne si?" Ozvala sa zmätená otázka Alye smerujúca na lutegu, ktorá vás takto pekne vystríhala, pričom ste si neboli celkom istí či išlo o priateľské alebo výhražné varovanie. Dievča však len pokrčilo plecami, otočilo sa a zmizlo v dave ostatných prvákov. "To bolo divné." Obzrel sa Valer na dievčatá zarazene. "Perfektný začiatok, naozaj. Úžasný. Teraz aby som spala s obavami, že nás niekto v noci podreže." Chytila sa Alya za čelo s hlasným povzdychnutím. Sama si nebola istá či sa na Tal hnevať alebo v tom jej kamarátka bola nevinne a jednoducho sa bránila.

Majsterka bola pripravená prehovoriť k davu prvákov, no to ste si (niektorí) všimli až keď vás okríkla. Alya ako zvyčajne bez prestávky brblala; ju jednoducho nezastavilo nič, najviac tak poriadne zaucho. Veke bola na dveďku nezvyčajne nízka a medzi vami, deťmi, sa strácala - presne z toho dôvodu musela vystúpiť na schodisko a zamávať rukami, trocha zvýšiť hlas. No prváci ako zvyčajne bývali trocha spomalení, neobozretní a zároveň im chýbali tie akademické lekcie z úctivosti a slušnosti. Podobné skúseností ste mohli mať s kňažkami. Ale mnohých ani nenapadlo, že akonáhle sa na scéne objaví majster, ktorý od vás požaduje pozornosť, máte okamžite zavrieť klapačky. Tých posledných majsterka presvedčila hlasom isto nie prirodzeného pôvodu. Práve naopak.
"PRVÁCI!" Ozval sa hrmot majsterky posilnený riadnou dávkou eny, až tí chudáci v predných radoch skoro prišli o bubienky. Dokonca aj Alya a Valer sa chytili za uši. "Ešte stále vás môžeme povyhadzovať!" Na štúdium ste boli prijatí, no akademický rok začínal až po vstupnej ceremónii. Teoreticky, prvákmi sa stanete až po otvorení roka. "Výborne. Teraz pozorne počúvajte, budem to hovoriť len raz. Všetci z vás úspešne prešli prijímaním pred komisiou, za čo ste získali právo študovať na našej akadémii v prvom ročníku. Ale vedzte, že toto právo nie je absolútne a majstri vám ho môžu kedykoľvek odobrať. Existuje mnoho dôvodov prečo sa niečo také môže stať. Jedným dôvodom, ktorý by ste si mali dobre pamätať, je hrubé porušenie akademických predpisov. Medzi ne patrí napríklad výtržníctvo." Na Tal a Enoru sa Veke vôbec neobzrela, ale dobre ste vedeli prečo spomenula práve toto pravidlo. Bolo to nepriame varovanie do budúcna. "Študijné artikuly a stanovy sú vždy k dispozícii v hlavnej knižnici. Odporúčam vám ovládať ich od ruky, a to čo najskôr. Neznalosť nikoho neospravedlní. Niektorí z vás môžu letieť v priebehu prvého týždňa." S niečím takým musela mať skúsenosti. Jej tón naznačoval, že ide o každoročnú samozrejmosť. Tal mohla dúfať, že medzi týmito odpadlíkmi nebude. "Akademický rok začína zajtra, na večernej ceremónii. Účasť je povinná pre všetkých, bez výnimiek. Nezabudnite sa slušne obliecť. Neopovážte sa dojsť v špinavom, roztrhanom alebo smradľavom oblečení." Alya sa vydesene obzrela na Tal - vy traja ste predsa nemali nič "poriadne." Vaše šaty sa samozrejme dali vyprať, navoňať, ale rozhodne sa nejednalo o ošatenie hodné veľkolepej ceremónie. "S plánom a obsahom seminárov si teraz nelámte hlavy, tieto informácie sa dozviete na ceremónii. Študijná časť bude otvorená až za niekoľko dní." Pokračovala vo svojich organizačných pokynoch. "Dôležité je spomenúť systém poučovateľov. Ako ročník budete rozdelení na viacero skupín, a každá skupina bude mať spomedzi majstrov vlastného poučovateľa - mentora. Mentor je zodpovedný za vaše správanie, študijné výsledky a štúdium ako také v celku. V tom zmysle, vy prváci sa vo všetkom zodpovedáte svojmu mentorovi. Ak máte nejaký problém, zájdete za mentorom. Nech sa stane čokoľvek čo vyžaduje vyššiu pozornosť, zájdete za mentorom. Otázky? Váš mentor. A aby ste vedeli, poučovateľ má posledné slovo v prípade karhania a trestania vlastných študentov, vrátane možnosti podať návrh na podmienečné vylúčenie. Takže im prosím venujte patričnú úctu a hold. Zároveň vás chcem poprosiť, aby ste iných majstrov mimo vyučovania a doplnkových hodín nevyrušovali." Majsterka pretočila niekoľko papierov. Aj keď sa jednalo len o základné usmernenia, bolo toho pomerne dosť. "Izby vám boli pridelené vopred, a meniť vaše umiestnenie je možné len z vážnych dôvodov. Väčšina komnát je kapacitne po troch študentoch, a samozrejme sú rozdelené na komnaty dievčenské a komnaty chlapčenské." S Tal teda zostane aspoň Alya. Možno. Valer bude na izbe celkom sám s dvoma cudzími chlapcami, čo mohlo byť istým spôsobom desivé. "Zajtra do večera by ste si mali zadovážiť všetky knihy potrebné na štúdium. Ak nemáte vlastné, v hlavnej knižnici vám budú zadarmo pridelené od skorého rána. Odporúčam privstať si, nie všetky zväzky sú v dobrom stave, a výber kníh funguje na princípe kto príde prvý. Knižky si môžete dodatočne zakúpiť v obchode. To isté platí pre ošatenie. Každý študent musí mať jeden úbor na teoretické semináre, dva špeciálne úbory na semináre praktické, ďalší na cvičenie a jeden ceremoniálny. Mimo svojich izieb a rekreačných priestorov by ste vždy mali nosiť úbor určený na hodiny teórie. Ak tieto odevy nemáte, budú vám zdarma poskytnuté v šatníctve." Konečne ste si mohli vydýchnuť. Ale nastala otázka - nakoľko boli tieto akademické úbory ošarpané? To by ste ceremónie prežili len ťažko, pomedzi tými boháčmi v drahých, prekrásnych a farebných šatách. "Ďalej, čo sa týka stravovania, máte dve možnosti. Jednak sa môžete za peniaze najesť vo viacerých pohostinstvách na pôde našej akadémie, alebo vám stravu poskytne akadémia v hlavnej jedálni, v troch chodoch denne - raňajky, obed a večera, vrátane doplnkových jedál pomedzi hlavné chody." Každá služba na akadémii mala dve verzie - pre bohatých a pre chudobných. Z chrámového vyučovania ste vedeli, že práve vďaka drakom majú túto možnosť stať sa maggyjmi aj chudobné vrstvy, samozrejme v istom obmedzenom počte. Ale za Tretích sa k maggyji mohli ľudia dostať len ak patrili k elite. Presne z tohto dôvodu draky zvyčajne nenávideli elitizmus, ktorý vám len pred momentom perfektne predstavila milá Enora. Valemarov nezaujímali peniaze, ale schopnosť a talent. "Okrem týchto pokynov by ste zajtrajšok mali využiť na prehliadku akadémie, trocha to tu spoznať, možno si nájsť nových kamarátov. Hlavne sa tu poriadne zabývajte. Predsa len, toto miesto bude dlhé roky vaším životom. ... Vitajte na našej akadémii." Dokončila svoj dlhočizný príhovor a na jej tvári sa konečne objavilo niečo blízke spokojnosti. "Teraz sa presunieme do hlavnej haly, kde vám oznámime pridelenie k mentorom."

Po vyčerpávajúcom výstupe schodmi smerujúcimi do hlavnej haly ste sa konečne dostavili k mohutným vstupným dverám, ktoré svojím ornamentom pripomínali krídla draka. Boli celkom biele a vysoké najmenej zo tridsať stôp. No to bolo nič oproti hlavnej vstupnej hale. Ak vám dych nevyrazila predsieň so stovkami detailných a farebných malieb, tento architektonický div isto áno. Vysoký "oblačný" strop tejto siene bol podopretý obrovitánskym stĺporadím a podlaha sa natoľko leskla až vás sprvu nepríjemne oslepila. Zo strechy viselo množstvo trblietavých lustrov, nevysvetliteľne vrhajúcich žiaru do všetkých zákutí haly. Najvýraznejšou dominantou haly však bola ohromná nadrozmerná maľba a reliéf rozžiarenej Valemary Javery, ktorá bola patrónkou akadémie, kde bolo vyobrazené ako vlastným dychom kreácie stvára prvotných členov vysokých rás, medzi ktorými ste zahliadli valeánov, lutegov ale aj sauriánov a delnov, a potom im dotykom venuje myseľ a vôľu. Pod reliéfom sa niesol jeho názov "Prvý dych." Podobne veľký reliéf sa nachádzal na opačnej stene. Valemara Venkalama ste spoznali okamžite. Uprostred nekonečne sa tiahnucej bitky triumfálne stál na kope tiel porazených Tretích, mŕtvych alebo ťahajúcich z posledného. Dielo bolo jednoducho pomenované "Pád treťej tyranie." Okrem týchto dvoch najväčších umeleckých náboženských a historických prejavov ste videli aj jeden, kde Javera zo svojimi spoločníkmi objavila tafritovú studňu, na ktorej bola Verská akadémie vystavaná, a ďalší, kde Valemar Hanarm pije zázračnú vodu z tejto studne, zvaný "Voda života."
K majsterke Veke sa pristavilo niekoľko ďalších majstrov, a dav prvákov sa dozvedel svoje zaradenie k mentorom. Ako už bolo spomenuté, Tal, Alya aj Valer patrili k Veke, rovnako ako aj Enora a tá lutega.
"Ak máte nejaké otázky, nastal správny čas pýtať sa. Ak nie, vyšší študenti vás odvedú do vašich komnát. Po vybalení sa môžete presunúť na večeru." Dokončila majsterka svoj prejav a zatiaľ sa so študentami rozlúčila. Ešte predtým než odišla si prstom privolala Enoru a potom aj Tal. "Slečna, zajtra vás pred večerom chcem vidieť v mojej pracovni. Spravte si čas."

Jedáleň, podobne mohutná ako hlavná hala, sa nachádzala v rovnakej budove, no najprv ste mali obsadiť svoje izby, vybrať si postele, možno sa vybaliť a prebrať kľúče. Niekoľko starších študentov vás rozdelilo na študijné skupiny podľa mentorov a v takýchto tlupách ste sa presunuli do študentskej ubytovne. V jednoduchosti sa dalo povedať, že oproti bývaniu v chráme sa jednalo o skutočný luxus. Podobné komnaty ste si predstavovali nanajvýš vo snoch. Skupina pod majsterkou Veke dostala komnaty na treťom poschodí, ktoré boli ešte rozdelené pomedzi chlapcov a dievčatá.
Obe ste vyfasovali kľúče od dverí označených písmenom S. A tá izba... bola úžasná - červený huňatý koberec, kvalitný drevený nábytok, široká pohovka, malý luster. Jedna časť miestnosti bola určená na jednoduchú prípravu jedla, s priestorom na jedenie zo stolom a troma stoličkami. Každá z vás mala vlastnú posteľ oddelenú nepriehľadnou drevenou priečkou a študijný priestor (pracovný stôl). Kúpeľňa samozrejme obsahovala všetko čo sa patrilo - a Alya skoro odpadla až uvidela funkčný kúpeľ a toaletu.
"Tal! Oni tu naozaj majú potrubie!" Toľko zvláštnych, podivných a úžasných vecí, a jej kamarátku najväčšmi zaujal splachovací záchod. No pravdou bolo, že o podobných zariadeniach ste doteraz len počuli. Akoby ste sa náhle prešmykli z prastaroveku do doby modernej. Triedne rozdiely ste teraz videli v plnej kráse. A bolo neuveriteľné, že chudiny ako vy dve dostanú rovnakú izbu ako členka slávneho rodu Niluel.

A keď spomíname čerta, vo dverách komnaty sa odrazu objavila Enora. No neprišla sa vám vysmievať.
"Toto je nezmysel. Ty, ku mne. Máme tu... nezrovnalosť." Zavolala postaršieho študenta k sebe ako nejakého psa. Do tváre mu strčila kľúč ("S") a študent si zmätene preštudoval svoj zoznam. Zistil, že mu všetko sedí a odvetil nech si to Enora rieši sama. "Blbosť! Kto ma dal do izby s týmito chudinami?!" Dupla do zeme, no študent ju ignoroval a venoval sa iným prvákom. Enora vstúpila do miestnosti a po dvoch dievčatách vrhla znechutený pohľad. "Tento prešľap plánujem nahlásiť rodičom. A verte mi, budú problémy. Ani som sem nedošla a vidím, že matka mala pravdu - táto akadémia je plná neschopných chumajov." Tieto urážky nesmerovala na nikoho konkrétneho, len sa tak dramaticky rozkrikovala. "A očividne aj plná nižšej hávede."