Zmena k lepšiemu?

Po tom ako Sejuani zhodnotila situáciu a opustila svoj obranný post pri schodíkoch na mostík, piráti sa pomerne rýchlo spamätali a vyliezali hore. Terewu sa jej podarilo zachrániť, ako tak, Sejuani mohla na jej hrdle vidieť krv, no rozhodne sa mu nepodarilo ju podrezať, maximálne len rozrezať pokožku. Pirát zmietajúci sa v bolesti spadol do vody, ktorá sa náhle zafarbila na červeno.
Manir a Jerevana boli značne zaujatí bojom a príkaz Sejuani vypočuli až po hodnej chvíli. Jerevana ťahala od nepriateľov Manira, ktorý sa v zápale boja celkom vyžíval. Akosi si však nevšimla pirátov prichádzajúcich z druhej strany, po tom ako vyliezli po schodoch, alebo proste nečakala že tam budú, možno so spoľahnutím na Sejuani. Jeden z pirátov sa zahnal mečom a zasiahol ju priamo do ramena. Rana to bola silná a tak ju veľký zahnutý meč rozsekol od ramena až ku prsiam. Možno to bol reflex, možno pomsta, ale jej ruka vystrelila a svojim jelením parohom rozsekla pirátovi tvár. Obaja mŕtvi a s krikom spadli na zem vo veľkom výbuchu krvi. Manir zúfalo niečo zakričal, ale videl že už jej niet pomoci a piráti zaplnili celý mostík. Rýchlo skočil do vody, ale jeden z pirátov mu ešte sekol do nohy. Manir s hlasným zaúpením dopadol do vody, a to veľmi nepríjemným spôsobom. Bleskovo vyplával na hladinu a Sejuani videla ako je jeho tvár skrivená od bolesti. Morská voda jeho rane nerobila práve najlepšie, ale zdalo sa že plávať môže. Z boja však bol vyradený, to bolo jednoznačné. Z bolesťami plával smerom k najbližšiemu záchytnému bodu, potreboval sa dostať z vody. Svoje zbrane stratil tiež, keď spadol do vody.
Druhá skupina na tom nebola o nič lepšie. Z nej zatiaľ žili všetci, ale piráti ich zatláčali smerom po vchodovom moste späť na pláž. Averton z nejakého dôvodu stále plával vo vode, a ako najschopnejší zo skupiny sa ukázal Perqus, ktorý poľahky odrážal útoky pirátov a bolo to vďaka nemu že jeho kolegovia neboli mŕtvi, smrteľne zranení alebo vyradení z boja.

Sejuani

Aj keď som ten príkaz skríkla, očividne k nim cez vravu boja doľahol až neskôr a keď som sa k nim otočila s nádejou, že už stihli vyskočiť, tak len Jerevana tiahla Manira ku kraju lodi a ten očividne chcel pokračovať v boji. Trocha som sa zhrozila pretože som tušila, že to takto nestihnú. Nakoniec jeden pirát zasekol obojručný meč Jeravane do ramena a keďže bol ťažký, bolo jasné že to bolo smrteľné zranenie ktoré sa navyše ťahalo až cez jej hruď. Aj pri posledných chvíľkach svojho života ho však dokázala zobrať zo sebou seknutím cez tvár a tak získala čas pre Manira, ktorý skočil do vody aj keď, nie bez zranení. Sama som už bola vo výskoku a stále som Terawu držala okolo pása, páč tá bola psychicky trocha mimo a asi by sama pri pohľade na krvilačných pirátov, ktorý nás chceli dostať nevyskočila. Keď sme dopadli do vody, chvíľku som plávala ku brehu smerom k nej, na čo som ju zastavila a naklonila som sa k nej. Bola tma a vo vode neboli žiadne svetlá takže snáď nevideli našu polohu. Vedela som sa na hladine udržať aj jednou rukou a nohami takže som jednu mohla mať voľnú. Tou som chytila Terawu za bradu a naklonila som ju k sebe.
"Počúvaj ma.." Pošepla som, aby som upútala jej pozornosť.
"Po ceste na breh sa vo vode zastavíš pri ostatných ktorý bojujú a povieš im, aby ich ešte na chvíľu zdržali a následne aby pomaly ustúpili späť do džungle. Po tom doplávaš na breh, kde pomôžeš Manirovi s jeho zranením. Vyčisti mu to a.. " Po tom som sa na chvíľku zamyslela a naznačila som jej, aby sa držala pri mne. Doplávala som k okraju dedinky, kde som sa na zlomok sekundy vyšvihla na drevené dosky a obzrela som sa. Našťastie to boli piráti.. chlast sa tu nachádzal snáď úplne všade a tak som zobrala jednu fľašku z okenice jedného domu a nepozorovane som znova vkĺzla do vody. Fľašku som jej podala.
"Vyčisti mu to alkoholom no najprv ho dostaň do džungle, kde počkáš na ostatných a povieš im, nech si na chvíľku oddýchnu. Ak sa budú pýtať čo plánujem spraviť.. proste mi musia veriť, že ich daná činnosť z tejto drevenej dediny vypudí." Asi jej mohlo dojsť čo chcem spraviť. Nemusela už bojovať.. našťastie. Asi by totiž moc dlho nevydržala a tak som verila, že zvládne aspoň túto úlohu. Keď som ju pustila, tak som sa znova vrátila na breh. Dýku som už dlhšie mala znova v púzdre a tak som si len pomali čupla k stene jedného domu. Čakala som, kým piráti z lode prídu na pomoc tým na mólu. Skúsiť sa teraz po dedine prechádzať s faklami by bolo niečo.. bola by to sebevražda. Musela som počkať kým sa všetci zamerajú práve na útočnú skupinu. Tá bola na móle a tak som verila, že ich úzky priestor ochráni pred obklúčením.

Zdalo sa že piráti za vami nebudú skákať, a namiesto toho sa rozbehli po druhej, útočnej skupinke. Jeden však zostal pozadu a so zamračeným pohľadom pozoroval vás troch plávať vo vode. Asi tušili že ich chcete dostať zo zadu, a tak kontroloval situáciu. Terewa na príkaz Sejuani poslušne prikývla a stále sa chytala za hrdlo, kde mala malú reznú ranu. O liečení vedela aspoň trocha, teda tak to minule hovorila. V žiadnom prípade nebola bojovníčka. Fľašku zobrala a rýchlo s Manirom plávala smerom ku brehu, ďalej od dediny. Po ceste spočiatku slabým hlasom vykríkla po ostatných aby ešte vydržali, ale nikto z nich to nepočul. Na druhý pokus sa jej hlas zlomil, a do tretice všetko dobré - v hneve po nich zajačala správu od Sejuani, a tentoraz to začuli. Skupinku to očividne posilnilo a vďaka Perqusovému štítu zatláčali pirátov dozadu.
Piráti sa medzitým z lode presunuli k prvej skupine. Teraz na nich útočilo asi desať pirátov. Jeden ktorý zostal pozadu si všimol že Sejuani vyliezla z vody a z vytiahnutým mečom sa za ňou pustil. Nenapadlo ho zavolať niekoho na pomoc, očividne to chcel spraviť sám. Keď si Sejuani čupla k stene jedného domu, pirát spomalil a pozorne prezeral každý jeden kút. Vošiel do domcu, pri ktorom Sejuani čupela. Blízko nej bolo okno, z ktorého pirát vyzrel von a náhle si všimol Sejuani pod oknom. Mala na všetko zlomok sekundy...

Sejuani

Spoliehala som sa na tmu no.. očividne nás nezakrila dosť a jeden z pirátov si ma všimol. Ja som si ho však nevšimla a chvíľku som len rozmýšľala, kedy bude ten správny čas to tu podpáliť. Pozrela som sa do okna a .. dá sa povedať že som mala trocha šťastie. Zrovna z neho vykukol jeden pirát a všimol si ma. Vedela som, že mám len chvíĺku. Zrovna som nemala vytasenú žiadnu zbraň a tak som inštinktívne vyrazila päsťou do jeho hrdla, pri čom som sa v tom pohybe postavila a skočila som oknom na piráta. Dúfala som, že ho tá päsť do hrdla no.. umlčí poprípade zabije. Pri dobre mierenej a značne silnej totiž tento úder dokázal nepriateľa vyradiť úplne tichým spôsobom. Teda nemal by byť schopný ani vykríknu. Istota však bola istota a zatiaľ čo som jednou rukou držala zápästie, v ktorej držal zbraň. Jedným kolenom som ho mala v pláne tlačiť do hrude k zemi, zatiaľ čo rukou ho škrtiť. Druhá noha mi zatial robila podporu, aby som z neho nezletela a aby ma tak ľahko zo seba nezhodil.

Pirát sprvu nahlas zareval na ostatných, ale jeho hlas bol rýchlo prerušený úderom Sejuani. Jeho krik mu však vôbec nepomohol, lebo cez hluk boja nebola žiadna šanca že ho ostatní mohli započuť. Päsťovka piráta vyradila, spadol na chrbát a dusil sa. V takomto stave sa nedokázal obrániť, len sa zúfalo hádzal po zemi, a jeho váha spôsobila Sejuani menšie problémy. Ale neprežil to...
Terewa s Manirom úspešne priplávali k brehu, kde sa Manir v bolestiach zvalil do piesku. Terewa mu rýchlo položila nohu mimo piesku, na vyplavený kameň, už len ten piesok bol treba v takej škaredej rane. Snažila sa mu pomôcť ako len dokázala.
Situácia sa na vchodovom móle pomaly zvrtla. Príchod ďalších pirátov zosilnil tlak natoľko, že znova ustupovali smerom k brehu, a to rýchlo. Averton rýchlo útočiacich pirátov jednoducho nezvládol a dvaja ho naraz prebodli. Chudák sa mŕtvy zvalil na zem. Teraz už boli len štyria, vyčerpaní, demoralizovaní... Sejuani nezostávalo moc času.

Sejuani

Nakoniec podo mnou ochabol a ja som si len hlasno povzdychla. Veľmi malú chvíľku som tam na ňom klačala a zhlboka som dýchala. Musela som sa však spamätať. Nebol to predsa prvý a ani posledný človek, ktorého som zabila. Porozhliadla som sa po dome a v momente som zobrala mužovu zbraň, s ktorou som rozrazila diery do sudov a všetky väčšie flašky alkoholu, ktoré za to stály. Teraz som už nemala moc čas na nenápadnosť a tak som tiež prevrhla lampu, ktorá so alkoholu mala čoskoro spadnúť. Keď som vybehla do dediny, pokračovala som čo najrýchlejšie v podobnom počínaní. Fakle som začala hádzať na strechy domov a rozbila som každú jednu fľašu alkoholu a mečom spravila diery do každého jedného sudu. Toto si určite museli všimnúť no.. asi pre nich bolo neskoro niečo s ohňom spraviť. Porozhliadla som sa naokolo a dúfala som, že sa od ohňa chytí aj loď a mólo, z ktorého útočná skupina mala zmiznúť. Odhodila som zbraň, ktorú som zobrala tomu mŕtvemu pirátovi a hľadala som nejakú cestu k vode, do ktorej som mienila skočiť.

Tento plán fungoval pomerne dobre. V okolí bolo veľké množstvo alkoholových sudov, fľašiek a iných ľahko zápalných tekutín. Zdalo sa že tento alkohol bola ich korisť, museli ho ukradnúť z nejakej lode. A tak sa ich korisť stane ich smrťou... bolo to dosť ironické.
Oheň sa poľahky chytil, drevo a slama boli vysušené, lebo v poslednom čase tu nepršalo a nefúkal ani vietor, ktorý by priniesol vodu a vlhkosť od mora. Plazivo a nenásytne sa rozširoval po všetkom čo nebolo mokré a rýchlo sa zozadu blížil k pirátom. Piráti boli ku ohňu otočení chrbtom a teda útočná skupina videla že má ustúpiť. Risudeon však pravdepodobne dostal dobrý nápad, a s Perqusom sa na niečom dohodli. Na drevenom móle zostali a keď si piráti všimli oheň za sebou, v rýchlosti nevedeli čo robiť. Niektorí sa rozbehli rovno do zbraní tých dvoch a niektorí zoskočili do vody. Maruc stál pri brehu a tých čo tam chceli doplávať, odháňal zbesilým sekaním. Tento nápad sa teraz zdal skutočne geniálny... piráti toto nečakali a pod zbraňami útočného tímu padali ako muchy.
Plameňom netrvalo dlho a dostali sa na loď. Z jedného horiaceho domu vybehol kapitán s akousi ženou. Obaja boli ozbrojení a po kapitánových nadávkach na horiacu loď si žena všimla unikajúcu Sejuani. Kapitán ju behom obišiel, bez váhania skočil do vody a tak Sejuani zablokoval cestu k brehu. Tá žena sa blížila k Sejuani po móle, opatrne, s vytiahnutým mečom. Nečakala dlho a so šabľou tvrdo zaútočila. Zozadu sa vo vode blížil kapitán...

Sejuani

Zhodnotila som situáciu, ktorá sa pre mňa moc dobre nenačrtla. Tým na brehu a na móle sa darilo naozaj skvele. Musela som ich pochváliť no.. momentálne som mala dosť svojich starostí. Prezrela som si kapitána, ktorý bol vo vode a potom ešte jednu únikovú cestu, ktorú ešte nezahltili plamene no v tej stála tá žena s vytasenou šabľou. Nemusela som si dva krát vyberať, koho z nich sa pokúsim sundať ako prvého. Rýchlo som trhla mečom, ktorým som si omylom prerezala popruh a tak som ho už nemala ako, znova pripevniť okolo pása. Bol to však nutný pohyb, pretože tá žena zaútočila s prekvapivou tvrdosťou a ja som len tak tak stihla jej šabľu odkloniť, mimo dosah môjho tela. Mala som šťastie, že nezaútočila bodnutím. V momente, keď naše zbrame do seba narazili a ja som sa vlastne len naklonila dopredu, čím som mojou zbraňou istila tú jej, sa jej meč ocitol vedľa mňa a ja som len vyrazila dopredu. Kolenom som sa ju pri tom pohybe posnažila kopnúť do rebier, zatiaľ čo som ju voľnou rukou schytila za vlasy a surovo som ju chcela stiahnuť k zemi. Dúfala som, že svoj meč spustí. Mali sme rozkaz zabiť kapitánov, nie nejaké ich ženy či prostitútky. Túto som mienila nechať žiť a odovzdať fúriám. Tie už budú vedieť, ako si s ňou poradiť.

Tento ťah Sejuani pekne vyšiel a žena zjačala od bolesti po tom ako dostala ranu kolenom do rebier. Nezdalo sa že by bola príliš silná. Po tom ako ju Sejuani stiahla na zem, od bolesti pustila svoj meč, ktorý sa odrazil od móla a skončil vo vode. Protivníčka nepokračovala v boji a zostala ležať na zemi. Ruky dala v znak že sa vzdáva. Očividne čakala na záchranu od kapitána...
Sejuani si musela v rýchlosti vybrať - pustiť ženu a bojovať s kapitánom, ale to by nebolo príliš bezpečné, lebo by na ňu mohla zaútočiť zozadu.
Problém sa však vyriešil viacmenej sám. Kapitán sa vyšvihol na mólo a chcel sa rozbehnúť po Sejuani, no náhle sa zrútil na mólo a rozvalil sa na dreve. Spadol rovno na čeľusť, ktorá musela byť minimálne zlomená. Za kapitánom z vody vyliezla Werita a bez váhania kapitána bodla do chrbátu svojou čepeľovou kopijou. Prikývla smerom k Sejuani a vyčerpane sa oprela o svoju zbraň, stále zabodnutú v tele kapitána, ktorý ležal mŕtvy na móle. Jej risk musel stáť za to... troch chalanov nechala obraňovať vpredu a musela čo najrýchlejšie plávať na pomoc Sejuani. Zdalo sa nemožné že by sa sem dostala tak rýchlo so svojím mohutným telom, ale zvládla to...

Žena na zemi sa pri pohľade na smrť kapitána zhrozene zatvárila a plačlivo vykríkla.
Prečo... prečo to robíte? Vidím... tie obojky - vy ste otroci. Musí to byť hrozné byť... neslobodným. Ja... ja dokážem tie obojky dať dole. Bez toho aby vás zabili. Môžete byť voľné... len si pomyslite na tú slobodu. Koktala žena ustráchane a v jej očiach sa zračil smútok. Werita pri jej slovách zneistela a podvedome sa prstami dotkla obojku, ktorý mala okolo krku.
Nechajte ma žiť, a odstránim vám tie hnusné veci z krkov. Povedala a zároveň si pre seba súhlasne prikyvovala.
Myslíš že hovorí pr... pravdu? Spýtala sa Werita potichu, ešte zadýchaným hlasom.

Sejuani

Rozmýšľala som, či ju naozaj nebude lepšie zabiť. Kapitán sa ku mne pomaly blížil a ja som nechcela riskovať, že ma tá žena napadne zozadu. V ruke som pevnejšie stiskla meč no v momente, keď som sa rozhodla čo spravím, sa kapitán rozvalil na dreve. To už tam, kde pred tým vyliezol kapitán vyliezla aj Werita a prebodla ho svojou dlhou tyčovou zbraňou.
"Ďakujem." Povedala som jej, na čo však prehovorila tá žena. Neprišlo mi zrovna možné, aby dokázala odstrániť obojky no bolo mi to jedno. Keď sa ma Werita spýtala, či si myslím že hovorí pravdu, len som po nej hodila pohľad, ktorý ju mal trocha napomenúť.
"Neviem.. ako ty Werita, ale ja pochádzam z Charnu. Síce som tam nebola otrok no.. rozhodne to tam aj pre nevoľníka ako ja bolo dosť hrozné a horšie než v aréne takže.. ja.. by som sa do arény vrátila aj bez obojku. Navyše nie je možné aby niekto z nás prekĺzol cez Fúrie a prosím.. už o tom nehovor. Nechcem počuť o nejakom pokusu o útek či podobne." Povedala som jej, na čo som ženu treskla rukoväťou do hlavy, čím som ju poslala do bezvedomia.
"Túto tu odovzdáme sestrám. Zoberiem ju na breh tak prosím skús ma vo vode nejak kryť. Keby sa nejaký pirát rozhodol skočiť za nami." Povedala som jej, po čom som si ženu prezrela. Ak mala na sebe také tie klasické ženské šaty, ktoré sa používali v charne a neboli moc.. praktické, tak som jej ich proste roztrhala aspoň tak, aby som jej odstránila sukňu a všetky zbytočnosti. Nechcela som, aby ma pod vodu stiahla váha jej šatov či podobne. Následne som si len od kapitána pirátov zobrala púzdro na meč, do ktorého som zasunula ten svoj a pripevnila som si ho k boku. Naznačila som Werite že môžme ísť a spolu s tou ženou som skočila do vody. Teda ona nemala na výber. Chytila som ju okolo brucha a natočila som si ju nad seba tak, aby sa neutopila, zatiaľ čo som sama trocha pomalšie plávala k brehu.