Cez železo a oheň

Fenrera Yonnia síce nenašla na jeho mieste, no stála tam jej známa dvojka z minulého dňa - drakón Rysset a wyverna zo syčivým hlasom. Obaja sa k nej priblížili a znepokojene sa obzerali okolo seba.
''Onyrdhova žiaška!'' Privítala ju zvláštnym spôsobom wyverna. Yonnia bola od teraz pravdepodobne známa ako Onyrthova žiačka. Rysset znova len potichu postával vedľa a nechal hovoriť svojho kolegu.
''Z... Ferghanu na náss vytiahla menšša armáda. To ssme akossi nešakali, ale pripravený budeme. Fenrer ss-sa bojí še by náss mohli obkľúššiť. Pôvôdne ssme mali nassmerované do Tarf-finu, a ak aj odtaľ vytiahne armáda, ss-ss-sme mŕdvi.'' Vysvetlila wyverna situáciu v krátkosti, na čo Rysset niečo potichu poznamenal, v dračej reči. Celý čas na Yonniu upieral pozorný pohľad.
''Ah, áno... potľa všeckého by tam nemal byť, ale... je mošné še na ich šele bude Tretí. A ak to je Šarkan, tak ssme už teras mŕdvi.'' Na tvári wyverny sa objavil zronený výraz.
''Povesme si na rofinu, Fenrer-vale nemá šandcu proti Šarkanovi. Ale bojovad budeme, to uršite. Fenrer by chsel videť šo ťa naušil... Onyrdh-vale. Rozhodol sssa.. sa, še mu pômôšeš v boji.'' Zdalo sa, že čím viac wyverna hovorí, tým je jej syčanie horšie a horšie. V tejto chvíli sa jej už takmer nedalo ani rozumieť. Ale správa bola v každom prípade jasná.

Yonnia

Vypočula som si, čo sa po mňa žiada. Očividne ani tý ktorý sa niesli v mene draćej armády neboli taký mocný, aby nemali strach z prípadnej porážky. To ale bolo dobre, ničoho sa nebáli len kňazi a blázni, čo od seba nemalo príliš ďaleko. Rozumela som jej, viac menej. Jej syčanie sa síce zhoršovalo, čím dlhšie rozprávala ale to nebol až taký problém. Prikývla som na znak, že rozumiem a následne som sa narýchlo obzrela po svojom okolí.
"Stačí mi len povedať kde mám ísť a ja tam pôjdem." Odpovedala som dokonalým dračím jazykom a čakala som na ďalšie rozkazy.

Wyverna bola očividne jej odpoveďou prekvapená, ale zároveň aj spokojná. Rozhodne nečakala, že ju bude také ľahké presvedčiť. Rysset sa stále tváril neutrálne a iba súhlasne prikývol.
''Vojasi ssa shromašdujú pred dáborom. Pridaj ssa dam k osstatným maggyjom.'' Wyverna aj s drakónom sa vydali na odchod, pravdepodobne pripraviť sa na boj a oznámiť Fenrerovi, že Yonnia drakkarskej armáde pomôže.

Za tú chvíľku čo v hlavnom stane Yonnia bola sa väčšina táboru vypratala, a teraz v ňom v zmätkoch behalo len zopár pomalších vojakov. Armáda sa zhromaždila pred drevenou palisádou tábora. Vojakov bolo mnoho, ich počet by sa z pohľadu dal odhadnúť na niekoľko tisícov. Väčšina frontálnych bojovníkov niesla kopije okrem pár iných typov zbraní, a zbytok niesol luky či kuše. Vojsko bolo rozdelené na niekoľko oddielov, ktoré mali na starosti jednotliví kapitáni, a tí ešte boli podriadení maggyjom, a napokon maggyjovia sa zodpovedali drakom. Bežne v boji maggyjovia útočili spolu zo svojimi oddielmi, no nepriateľské vojsko zatiaľ nebolo nikde vidieť, a tak skupinka asi dvadsiatich maggyjov stála spolu pred vojakmi, a o niečom spoločne diskutovali. S nimi tam boli aj nejakí dragoniáni, wyverni a zopár drakónov.
Fenrera zatiaľ nebolo nikde, a chýbala aj Kalopa.
Akonáhle sa Yonnia priblížila ku skupinke, väčšina z nich okamžite stíchla a zazerala na ňu. Akýsi dragonián ich však uistil, že Yonnia je tu na povel Fenrera, a bolo jasné, že maggyjovia sa potom trocha uvoľnili, a pokračovali v diskutovaní bojovej stratégie.

Yonnia

Prikývla som a ešte som chvíľu sledovala, ako odchádzajú. Boj sa očividne uskutoční skôr, než som dúfala. Chcela som vidieť na vlastné oči čo táto armáda dokáže, očividne som si nemohla vybrať lepšiu príležitosť. Následovala som teda pokyny wywerna a rýchlejším krokom som sa presunula pred tábor, alebo lepšie povedané k časti, kde boli palisády. Po ceste ma celkom udivil počet tejto armády. Rozhodne sa to nedalo zrátať len tak od pohľadu. Každopádne, aj keď počet vždy hrá veľkú rolu, neznamená všetko, a naozaj som nevedela čo mysleli tým tretím. Približovala som sa ku skupinke asi dvadsiatich mágoch ktorý na mňa začali zazerať ako na prízrak. Nijak som sa s nimi nedávala do reči, len som sa postavila bokom a oplatila som im ten ich, pohľad. Po chvíľke ich nejaký drakonián uistil že som tu ako spojenec a tak sa im očividne uľavilo, aj keď mne moc nie. Nemohla som sa dočkať kedy to začne.

''Od našich zvedov som započula, že by im mohol veliť Šarkan.'' Povedala jedna z maggyjí z obavami v hlase. Bolo jasne vidieť, že na tvári sa jej zračí strach.
Vysoký bradatý muž, jeden z maggyjov, len odmietavo pokrútil hlavou a zamračil sa.
''Naši zvedi sú hlupáci. Šarkan bojuje hlboko na juhu. Jeho armáda je od nás vzdialená najmenej niekoľko tisícok míľ. Nevytváraj paniku, Shagria.''
Maggyja len sklonila hlavu a odmlčala sa.
''Mohol to byť ktokoľvek. Predsa vieme, že niektorí Tretí sa prezliekajú aby vyzerali ako Šarkan, a tak odohnali drakkarské armády. Ak to aj bol niekto kto vyzeral ako Šarkan, rozhodne to je podvodník.'' Pridal svoj príspevok ďalší člen skupiny.
''Nikto tu stále nechápe, že Šarkan je strategický génius, a to nehovorím o tom ako schopný maggyj to je. Už ste zabudli na Devlonskú katastrofu? Možno jednoducho chce aby sme si mysleli, že je na juhu, a pritom môže byť tu.'' Nahlas hovoril postarší muž. Obnovil bolestivú spomienku, bitku o Devlon, kde boli rozprášené tri plné drakkarské armády proti jednej polovičnej armáde prívržencov Tretích. Na ich čele bol samozrejme Šarkan so svojimi dokonalými ilúziami, ktorý sa odvtedy stal postrachom všetkých drakkarov a dokonca aj drakov.
Samozrejme, medzi maggyjmi sa strhla prudká diskusia, kde už nezáležalo na tom kto má slovo a kto nie. Všetci hovorili cez seba ako kopa detí.
''Zabúdate, že je s nami Fenrer-vale. Vale dokáže objaviť akúkoľvek ilúziu na míle. Obávate sa zbytočne.'' Ukončil diskusnú hádku jeden z dragoniánov.
Maggyjovia si nevšimli, že medzitým neďaleko nich dosadol Fenrer. Bol nezvyčajne ticho, a ani o sebe nedal okamžite vedieť. Zranenie, ktoré mu Yonnia spôsobila, mal zakryté akýmsi bielym plátnom. Fenrer mal oči privreté a zmätene sa okolo seba rozhliadal, akoby sám nevedel kde je. Z akéhosi dôvodu sa pohyboval ťažkopádne a jeho krídla boli podivne ovisnuté. Vedľa neho sa pristavila Kalopa, ktorá v rukách držala paletu s niekoľkými mastičkami. Tvárila sa vydesene, a ako zranené zviera pozerala na maggyjov. Tí sa pri pohľade na Fenrera tiež strhli.
Vyzeral skutočne hrozne. Kalopa mu na miesto zranenia, ktoré mal pokryté, vtierala rôzne masti.

Yonnia

Stála som na mieste, opretá o nejaký drevený trám o ktorý sa pôvodne opierali zbrane a počúvala som. Celý čas som ale predsa len nepovedala nič. Nemala som to za potrebné. Ku spomínanému Šarkan-ovi som sa maximálne tak zamýšľala. Počula som o ňom.. fakt s tým že dokázal s minimálnym počtom rozbiť tri armády drakov, bol dosť ohromujúci. Rozhodne patril k tým, ktorých by som chcela volakedy stretnúť.. poprípade si prenechať jeho potenciál. Oči mi padli na Fenrera ktorý bol až priveľmi krotký, než u neho bolo zvykom. Rovnako s ním prišla aj Kalopa ktorá mu zranenie potierala rôznymi masťami. V očiach sa mi na zlomok sekundy zablyslo no výraz v tvári ostával nemenný. V duchu som ale bola rada. Očividne bol naozaj oslabený.. ak sa v tejto bitke dostane do spárov Šarkana či niektorého z tretích, zomrie.. budem mu na blízku no nie pre pomoc, ale pre celkom inú záležitosť. Na končekoch prstov som pocítila mrazenie. Bola som v podstate.. tak.. blízko, ku zranenému Vale.. tak blízko, k duši jedného z nich.

Fenrer, akoby tušil na čo Yonnia myslí, na ňu vrhol pohľadom, no aj ten sa zdal neprítomný a drakken pokračoval vo svojom mlčaní. Rovnako mlčali aj maggyjovia, a chvíľu sa nič nedialo, kým sa Fenrerovi nepodarilo nabrať nejaké sily.
''Nie je tu žiadna ilúzia. Šarkan tu nie je.'' Uistil ostatných Fenrer, no aj jeho hlas znel celkom neisto.
''Proti nám... uhm, ide celkom obyčajná armáda. Nebude to... problém. Zvoľte štandardnú taktiku.'' Rozkázal následne, no zdalo sa, že sám neverí tomu čo hovorí. Podľa jeho stavu sa mohlo zdať aj to, že ani sám netušil čo hovorí.

Maggyjovia sa rozišli ku svojím kapitánom, a draci sa dali do formácie okolo Fenrera, aby mu mohli v boji asistovať a okamžite prijímať jeho rozkazy. Generál, v tomto prípade Fenrer, tak mohol drakov rýchlo posielať do rôznych častí bojiska, aby zvrátili negatívny výsledok, a napravili ho. Nebolo však isté, či Fenrer bude vôbec môcť lietať.
A tak armáda vyčkávala vo svojej pozícii.
A nepriateľskej armády nebolo nikde.

Napokon sa rozozvučali bojové rohy, keď sa v diaľke objavila menšia armáda. Na prvý pohľad ale bolo jasné, že je omnoho menšia ako tá drakkarská. Prečo by podliehali takýto samovražedný útok? Maggyjovia okamžite vytušili, že tu niečo nesedí a skautom dali rozkaz aby prehľadali aj okolie na pravú a ľavú stranu armády. Rozhodne by bolo nepríjemné, ak by na bokoch stáli posily, čakajúce na vhodnú chvíľu.
Skauti však nenašli nič.
Nepriateľská armáda len postávala na jednom mieste, akurát mimo dosahu šípov. Potom však začala pochodovať, a následne nepriateľskí vojaci prešli do klusu. Kapitáni dali príkaz na vypustenie šípov, ktoré uspokojivo pokropili vojakov na druhej strane. Niekoľko z nich padlo, no včas stihli zdvihnúť svoje štíty aby vybránili väčšinu šípov. Proti kušiníkom už nemali toľko šťastia.

Drakkari dostali rozkaz čakať na nepriateľov a len obraňovať ich útok, držať formáciu a potom nepriateľskú armádu obkľúčiť z bokov, a rozdrviť ju. V tejto chvíli sa nedalo robiť nič iné. Bol to skutočné zúfalý úskok na nepriateľskej strane.

Armády sa stretli, a všetko prebiehalo hladko, až kým sa na bokoch drakkarskej armády neobjavilo akési vlnenie vzduchu, akoby pri veľkej horúčave alebo pri ohni. A každý mág okamžite vedel čo to znamená. Realita sa miešala s ilúziou, a tento zvláštny efekt vznikal pri zrušení ilúzie. Prekvapení vojaci nestihli reagovať, a mnoho z nich bolo zabitých, kým si dokázali uvedomiť, čo sa vôbec deje.
Netrvalo dlho, a drakkarská armáda bola napadnutá z oboch bokov. Teraz sa pomer armád nezdal taký zlý.
Draci zmätene pozerali na obe strany, a napokon na Fenrera, nevediac čo v tejto chvíli robiť. On sám povedal, že v okolí nie sú žiadne ilúzie.
Fenrer samotný mal v tvári nahnevaný, aj prekvapený výraz. Maggyjovia pre túto chvíľu dokázali urobiť čo sa dalo, a vďaka ich dobrej reakcii sa stále bitka zdala vyrovnaná. Fenrer pokynul drakom, aby jednoducho pomohli na bokoch, a robili čokoľvek, čo sa im zdá vhodné.
Teraz tu postávala len Kalopa a Yonnia. Fenrer sa stále zdal duchom neprítomný.

Za vašimi chrbátami, kde bola drevená palisáda táboru, sa ozval akýsi hlas.
''Tá južná horúčava ma už prestala baviť. Potreboval som sa trocha schladiť, Fenrer-vale.'' Postava zo zvláštnou maskou, sediaca na palisáde akoby celý tábor vlastnila, zakývala hlavou. Kalopa zdesene skríkla, a chytila sa za hruď. Fenrer akoby v momente našiel nový zdroj energie. Otočil sa, a svojím normálnym a skutočným hlasom vyslovil:
''Šarkan.''
''Prosím, neútočte. Sami viete, že to nemá zmysel.'' Informoval vás troch legendárny Tretí.

Yonnia

Po nie príliš istom uistení že tu nie sú žiadne ilúzie sa vydalo ešte niekoľko rozkazov a boj sa.. začal. Ak sa to dalo vôbec nazvať bojom. Malá armáda nepriateľov nemala šancu.. no bolo to až príliš očividné. Fenrer musel byť v ozajstných bolestiach, inak som si to vysvetliť nemohla. Nehovorila som však nič. Mojim cieľom nebolo, aby táto armáda túto bitku vyhrala vlastne mi to bolo celkom ukradnuté. Spod rukáva mi na zem dopadla čierna reťaz okolo ktorej sa niesla nazelenaná aura. V tedy to všetko padlo.. ilúzia sa začala strácať a v momente sa do dračej armády opreli vojaci aj spod bokov. Vďaka reakcii mágov tie následky neboli až také devastujúce no stále sa nedalo hovoriť, že by na dračej armáde nezanechali žiadne rany.. a to v niektorých miestach veľké. Hlavu som otočila na stranu ešte pred tým, než stihol Šarkan prehovoriť. Nijak som na jeho prítomnosť ale nereagovala. Každopádne bude práve toto.. zaujímavé. Otočila som sa k nemu čelom spolu s ostatnými, aj keď ma trocha zamrzela reakcia Kalopy.
"Vzchop sa dievča.." Zamrmlala som až mierne otrávene a následne som sa pozrela na Tretieho. Jeho slová minuli moje uši. V duchu som sa však usmievala.
"Rozkazy?" Spýtala som sa smerom k Fenrerovi.

''Šarkan. Tušil som to.'' Zavrčal Fenrer.
Šarkan len prikývol a sarkasticky ukázal na bojisko pred vami, kde drakkari nedokázali získať výhodu, a zdalo sa, že boj stagnoval. Potom sa znova obrátil na drakkena.
''Spomínaš na tie balisty v Klerteve? Akousi náhodou boli ich projektily namazané extraktom z ebonitovej orchidei, ktorí ti teraz koluje po tele. S kvapkou mojej mágie... povedzme, že ti nezostáva veľa času.'' Vysvetlil Šarkan a veľavýznamne sa obrátil na Yonniu, a zoširoka sa jej uklonil. Fenrerovi neprezradil nič.
''Vydaj rozkaz na zastavenie boja, a môžem vám zabezpečiť spravodlivý súd. Okamžite. Inak budem nútený vás... eliminovať pre dobro tohto sveta.'' Vydal ultimátum a tentoraz sa na palisáde postavil. Spoza chrbátu vytiahol dlhú drevenú palicu, alebo tak aspoň vyzerala na prvý pohľad.
Tieto slová naopak Fenrera vyburcovali.
Namiesto odpovede po Šarkanovi vychrstol silný veterný vír, ktorý roztrhal palisády ako papier. Drevo sa rozletelo po okolí, a Šarkana nebolo nikde.
Kalopa, drž sa vzadu. Yonnia, chcem vidieť čo ťa ten Onyrth naučil. Zabi ho! ZABI HO! Prskal okolo seba Fenrer sliny, a jeho oči sa naplnili hnevom a ohnivou agresiou. Na teraz sa zdalo, že drakken úplne vyzdravel.
Vzlietol do vzduchu, a očami hľadal Šarkana.
Ten uskočil dozadu, do tábora a teraz stál na jednom z väčších stanov, pripravujúc akési kúzlo. Podľa toho ako dlho ho pripravoval muselo byť skutočne silné. Fenrer sa k nemu okamžite rozletel, nadávajúc do vzduchu ako bandita.

Yonnia

Akousi náhodou.. ten tretí vie že som ho strelila.. vedel že to plánujem spraviť. Pomyslela som si. Rozhodla som sa, že už nie je moc čo skrývať. Po rozkaze sa z môjho tela začal do blízkeho okolia šíriť nazelenano-čierna aura a z rukávoch mi vypadli dve reťaze. Na ich konci boli pripnuté jednoručné a na prvý pohľad rituálne kosy. Už z pohľadu bolo každému mágovi jasné že toto nie je žiadny materiál z tohto sveta, bola to proste mágia a reťaze boli napojené na moje "vnútro", teda moje telo. V oboch rukách som ich roztočila a sledovala som, ako Fenrer vypálil po Šarkanovi veternú vlnu, ktorej sa však Šarkan uhol. V momente mi pohľad skočil aj ku Kalope, ktorá bola pravdepodobne príliš paralizovaná strachom. Každopádne bola mág, schopný.. no kto by očakával zradu v takejto situácií. Jednu z roztočených kos som hodila priamo po nej. Kosa letela podivným spôsobom, nijak sa netočila, ako keby mala presne nasmerované kam má dopadnúť. Jej cieľom bola Kalopina hruď z ktorej som mienila vyrvať jej silu násilým, čo by ju pochopiteľne zabilo. Fenrer bol príliš nerozvážny a rútil sa priamo na Šarkana, takže si moje počínanie pravdepodobne ešte nevšimol. Kosa by mala preraziť Kalopinu hruď, no nie len jej fyzickú stránku. Nedovolila som jej zomrieť, celý jej "život" alebo skôr "dušu" som vytiahla pomocou kosy z jej tela a trhnutím reťaze, na ktorej kosa bola, som ju pritiahla smerom k sebe. To už som ale bežala smerom ku Šarkanovi. Zatiaľ som si Kalopinu dušu pritiahla až k sebe a kosu, ktorou som ju držala, som si priložila k hrudi a jej duša sa cez oblečenie a moju pokožku "vtiahla" do môjho vnútorného "lampáša" čo bol vlastne niečo ako sklad mojej moci. S použitím mágie som posilnila a zpevnila svoje svaly, pri čom v nich taktiež vytvorila lahšie ochranné kúzlo. Neubránilo by mi ich to proti zraneniam meča či podobne, no bolo to potrebné ak som chcela vyskočiť niekoľko metrov ďalej, na jedno z polien palisád a nezlomiť si pri tom kosti či nevyvrtnúť niečo. S ďalším napriahnutím som druhú z kôs na reťazi hodila smerom ku Fenrerovi. On však nebol taký slabý ako Kalopa, jeho telo najprv trebalo značne poškodiť, a zabiť, aby som jeho dušu mohla čo i len chytiť. Reťaz mala za úlohu omotať sa mu okolo nohy, aby som sa k nemu mohla pritiahnuť.