Cez železo a oheň

Wyverna nebola udivená tým čo povedala, ale to ako to povedala.
Výborne ovládašš Jasyk. A ľudsské šeny do armády neberú ssa. To iba maggýje a ty ako maggýja nevysseráš. Mošno by ssi mala sávjem o tlmošnístvo? Títo ľudsskí hlupási sa neuedia navčiť Jasyk. Spýtala sa wyverna zo spýtavým pohľadom. Pohľad ktorý pôvodne Yonnia videla sa zmenil na uznanlivý, alebo sa tak aspoň zdalo. Perfektná znalosť dračieho jazyku musela Yonniu v jeho očiach značne zvýšiť. Bolo jasné, že wyverna bola Yonniou zaujatá - v tábore takto dobre Jazykom hovorili len maggyjovia.

Yonnia

Jazyk mi naozaj problém nerobil. Aj keď ako aj v ľudských jazykoch, aj tu som zaznamenávala rôzne výchylky, ktoré pripomínali slang alebo niečo na ten štýl.
"Môžem vás uistiť že mágiu ovládam, aj keď nie som žiadnym expertom, rada prijmem hocijakú úlohu ktorou by ste ma poverili a ktorou by som mohla pomôcť." Odpovedala som jej stále zdvorilým hlasom. Nemienila som si robiť problémy či sa len pokúšať hľadať hranice v tolerantnosti u Wyverny. To by nemuselo dopadnúť dobre. Po mojich slovách som sa ešte mierne poklonila. Nebol to hlboký úklon, akým sa niekto klaňal královi, skôr len taký menší, na znak hlbokého rešpektu.

Wyverna sa zatvárila prekvapene a svoj dlhý krk natiahla bližšie k Yonnie.
Maggýju? Neverím. Kde ssi ssa naušila? Ot koho? Pod ktorým vale? Spýtala sa zvedavo wyverna. Pokiaľ Yonnia o učení umenia ovládania maggyje niečo vedela, bolo to, že pôvodne túto znalosť draky darovali smrteľným rasám, pričom dovtedy ju ovládali len bohovia tretej generácie. Sprvu ju samostatne učili všetky dračie rasy, no neskôr bolo dovolené aby ju vyučovali aj ostatné rasy, ako napríklad ľudia, pokiaľ boli v umení maggyje výnimočne schopní. Monopol na výučbu maggyje však stále mali draky - len oni rozhodovali kto sa ju naučí, a len oni povoľovali ľudom kedy môžu mágiu vyučovať iných. Týmto wyverna myslela, že pod ktorým drakom - vale - bola vzdelávaná.

Yonnia

Pochopila som že mi neverí a tak som len na zlomok sekundy zatvorila oči. Teraz som musela rozmýšľať.. mohla som povedať meno môjho "majstra".. ale kto vie ako na to zareagujú. Predsa len, o učení a tak, som vedela všetko. A môj majster nepatril k drakom, ktorý by zvyčajne učili mágiu ľudí.. vlastne u jeho "druhu" to bolo takmer nemysliteľné. Nakoniec som si ale povedala že je práve on moja najlepšia šanca na to, ako si tu vypracovať nejaké miesto.
"Mojím vale bol Onyrth." Odpovedala som a znova som otvorila oči, pozerala som sa Wyverne priamo do jeho. Nemihla som ani brvou.. žiadny náznak klamstva či zatajovania.

Wyverna zmĺkla a s pootvorenými očami pozorovala Yonniu. Následne začala nahlas vydávať sykavý zvuk, čo mohol byť len smiech.
Onyrdh-vale? Mášš smyssel pre humor, to mussím usnať. Rysset! Obrátil sa k drakónovi ktorý stál vedľa neho a doteraz nedával pozor, lebo komunikoval s niekoľkými mužmi a riešil organizačné činnosti. Spýtavo sa pozrel na Yonniu, a následne na wyvernu s otráveným pohľadom.
Toto šieňa tvrdí, še ju maggýju učil Onyrdh-vale. Povedal mu a drakón znova spočinul pohľadom na Yonnii. Ten sa však nesmial - len sa zamračil, povedal wyverne aby Yonniu odohnal a pokračoval vo svojej robote. Bolo jasné, že takému faktu neuveria len tak ľahko. Rozhodne im nestačilo počuť len to, že ju Onyrth učil. Bolo známe že Onyrth nikoho nikdy nevyučoval.
Teras vášne - kdo bol tvôj vale?

Yonnia

Prvý krát sa mi na tvári objavil mierne ľahkovážny úsmev.
"Neveríte mi, nečudujem sa.. som predsa len, utajovaný experiment." Odpovedala som im a znova som sa len mierne poklonila.
"Ak dovolíte, presvedčím vás." Dodala som a jednu z rúk som vystrela k oblohe. Následne som päsť otvorila, ako keby som nad sebou držala nejakú loptičku. Pootvorila som ústa a začala som vydávať zvuky. Tomuto však nemohol rozumieť nikto, alebo aspoň nie drak a mág ktorý nepoznali zákutia nekromancie a jazyk, ktorý bol tak špecifický pre "mŕtvych", jazyko pomocou ktorého aj bez slov nekromanceri komunikovali zo svojimi poddanými. Z úst sa mi neozývali žiadne zmysluplné slová, vlastne len hrdelné syčanie, až chrapčanie. No namiesto slov sa mi z nich začal vydierať zelený opar ktorý stúpal až k mojej ruke, pri ktorej sa zastavil a len sa okolo nej vznášal. Zrazu sa však v podstate "odnikadiaľ" začal tento "opar" zbiehať zo všetkých strán, aj keď vo veľmi malom množstve, a celý tábor začal zahalovať hustý tieň. Ten mali na svedomí mračná, ktoré boli mojou mágiou priťahované. Rozhodne to ale nebola veterná mágia, to poznal každý, kto sa na mňa pozrel.. každý kto v tábore bol a vedel o čo sa jedná. Predsa len, v mojom okolí sa začal znášať až nechutne ťažký vzduch, ako keby umierala samotná zem v mojom okolí. Tu sa však zrazu všetko zastavilo a ja som zatvorila ústa. Stiahla som ruku a celé kúzlo prestalo pôsobiť, aj keď mraky sa tak rýchlo neroztrhnú. Ťažká atmosféra spadla a mne celé telo zalial pot.
"Ak ..n..nie som Onyrthov učeň.. odkiaľ by som o tomto vedela.." Šepla som no stále som sa musela aspoň trocha rozdýchať. Hrozne ma to vyčerpalo a pri tom to kúzlo ani len nebolo dokončené, vlastne som skončila ešte len na začiatku. Viac som však nedokázala, aspoň zatiaľ nie.

Wyverna sa len znova zasmiala na poznámke o utajovanom experimente, ale strhla sa akonáhle Yonnia začala vyslovovať tie slová. Pozornosť drakóna zaujal až opar, ktorý sa objavil okolo vás. Následne sa na Yonniu pozerali všetci v okolí, pričom väčšina z nich zastavila čokoľvek čo predtým robili. Wyverne zmizol úsmev z tváre a tentoraz sa už jej pohľad bol vážnejší. Počas toho ako Yonnia predvádzala kúzlo nikto ani len nemukol.
Mattamāṉa... Povedal si pre seba drakón a pristúpil ku Yonnii, ktorá bola očividne vyčerpaná.
Rysset, mussíme sa Fenrerom. Okamšite. Vyslovila wyverna znepokojeným hlasom. Ryset prikývol a všetkým naokolo rozkázal aby sa vrátili do práce a nepostávali naokolo. Z tónu jeho hlasu sa dalo počuť, že 'toto' sa nikdy nestalo.
Draci Yonniu rýchlo viedli cez tábor, bez jediného slova. Z tej väčšej časti tábora ste prešli do menšej, ktorú osídľovali maggyjovia a draci, teda prevažne komandéri a velitelia. Uličky medzi honosnými stanmi tu boli pre zmenu takmer prázdne, a popravde sa zdalo akoby ste prešli cez akúsi zvukovú bublinu - hluk a vrava vojenského tábora vystriedalo pokojné, takmer éterické ticho. Stany nevyzerali obyčajne - hýrili mnohými farbami. Ani len nepripomínali stany, pretože sa zdalo akoby to boli už malé budovy.

Fenrer sídlil v - samozrejme - najväčšom stane, čo bolo len logické, keďže ako drakken bol obrovský. Do jeho obydlia by sa zmestilo aj niekoľko stoviek ľudí, tak bolo veľké. Vchod do neho pripomínal vchod do hradu. Prešli ste cez niekoľko iných drakov, wyverni, drakóni i dragoniáni sa na vás podivne pozerali. Tento stan bol vymedzený špeciálne len pre drakov a maggyjov, a tak sa mohli diviť, čo tu robí akési mladé ľudské dievča. Fenrer sa pravdepodobne vrátil z Klertevu len prednedávnom, pretože pred ním stáli maggyjovia, a medzi nimi aj Kalopa. Drakón Ryset pristúpil bližšie a snažil sa zaujať Fenrerovu pozornosť. Po tom ako ho aj naďalej ignoroval, Ryset vošiel medzi maggyjov a potichu niečo povedal smerom k Fenrerovi. To ho teda zaujalo.

Onyrth! Tak hovoríš, že Onyrth? Onyrth by sa nikdy nezaoberal, nezaoberá a nebude zaoberať takými štencami. Jeho utajovaný experiment? Ak by to bola pravda, 'niekto' by sa mohol odo mňa dozvedieť niečo zaujímavé. Som si istý, že by ma odmenil, ak by som prezradil tento 'Onyrthov experiment.' Povedal drakken Fenrer a pousmial sa. Yonnia si mohla všimnúť že na chrbáte má zranenie, ktoré mu v Klerteve spôsobila. Bolo aj celkom viditeľné, že krídlo pri ktorom sa zranenie nachádzalo, mal akosi zvláštne nahnuté, čo mohlo znamenať že ho nemôže používať, alebo len veľmi obmedzene. Maggyjovia i iní draci sa postavili pred neho, a všetci sledovali Yonniu.
Ale nebudeme sa tu zaoberať klamstvami. Ak skutočne Onyrtha poznáš, povedz, je Isenovej alebo Erasovej vetvy? Aké má sfarbenie kože? Aké má oči? Je to drak alebo drakken?

Yonnia

Kráčala som za nimi. Viac menej som ani nemala na výber. Bola som stále dosť unavená a bez šťavy no zatiaľ som to ich rýchle tempo zvládala. To ako sa na mňa pozeral celý tábor pred tým, ma až nepríjemne potešilo. Fakt som bola zvedavá či mi tento môj dlhodobý plán "vyjde". Mala som k nemu vlastne hneď niekoľko alternatív a jednou z nich bolo práve to, že si možno jednu z týchto menších armád "privlastním" nedobrovoľne.. a pravdepodobne až v ďalekej budúcnosti no, stále to bol len plán, nie hotová vec. So zamyslenia ma vytrhlo až to, keď sme vošli do obrovského stanu. Vlastne aj po ceste ich bolo podobných.. veľa no, nevšimla som si ich páč som bola mysľou niekde preč.
Hehe.. budete na mňa hrdý majster.. pomyslela som si a po tvári sa mi roztiahol menší úsmev. Nemohol za to nikto iný než ten, kto ma "vychoval".. a tým štýlom akým to spravil.

Bolo tu celkom veľa, vyššie postavených ľudí. Pozerala som sa na zranenie ktoré som drakovi spôsobila a len som sa pre seba stále slabo usmievala. Ako keby som vôbec nemala strach, že som v prítomnosti takýchto tvorov. Ako sa ma začal pýtať otázky, len som k nemu lenivo pootočila hlavu.
"Pretože to mračno vonku sa určite privolalo samo.." Šepla som skôr pre seba, no bolo to počuť.
"Neexistuje niečo ako Isanova a Erasova vetva.. je to obsidiánový hdybrid, vyzerá rovnako ako mágia ktorej holduje, skazene... ako keby ste otvorili bránu do podsvätia a vytiahli odtiaľ to najhrôzostrašnejšie stvorenie." Odpovedala som mu a následne som sa Fenrerovi pozrela priamo do očí.
"Oči ?.. tie má rovnakej farby, ako ja.. mŕtvej." Dodala som.

Po jej odpovedi sa Fenrer rozosmial trhavým smiechom, na čo sa k nemu pripojili aj ostatní v miestnosti. Chvíľu mu trvalo kým sa ovládol, no aj potom mu na tvári zostal široký úškrn.
To je teda trefný opis Onyrtha. Musím uznať, že si ho minimálne stretla. Odvetil následne a neveriacky pokrútil hlavou. Wyverna aj drakón, i ostatní sa potom prestali smiať.
Ak by ťa bol počul, boli by z teba už len kosti. Dodal drakken. Yonnia ho očividne zaujala. A zdalo sa, že Onyrth tu nie je moc obľúbený. To mohla byť dobrá alebo zlá vec, v záležitosti od toho ako Yonnia zahrala svoje karty.
Jedine... že by si tu bola ako jeho špión. Onyrth sa ma snaží podkopať už roky, a ja mu to nemienim dovoliť. Vidím, že ovládaš umenia podobné tým, čo používa on. Je to nanajvýš podozrivé. A možno tvoje 'odhalenie' bola časť plánu. Zmenil náhle tón Fenrer. Tentoraz si pozorne Yonniu prezeral a pohľadom si ju opatrne premeriaval.
Ale ak si jeho tajný experiment, ako hovoríš, mohol by som... nuž, povedzme, že by Onyrth mohol mať problém u Samotného Isen-vale. Zamýšľal sa nahlas Fenrer, pričom ostatní v jeho okolí spýtavo hltali jeho každé slovo a sledovali každý jeho pohyb.
Onyrth by nebol taký hlupák aby si nechal uniknúť jeho tajný experiment. Riskoval by tým svoju reputáciu, a viem, že to by nikdy neurobil. Nie je možné aby si bola niečím takým. A volať ho sem v žiadnom prípade nechcem. A nebudem. Rozhodol drakken napokon a sám sebe prikyvoval hlavou. V jeho očiach sa Yonnia stala hracou figúrkou v boji proti Onyrthovi, teda pokiaľ skutočne bola tým čo vravela.

Kalopa, ujmi sa tu našej... návštevkyne. Prikázal Fenrer maggyji, ktorá iba súhlasne prikývla, uklonila sa a podišla k Yonnii.

Yonnia

Celý čas som ho počúvala, bez nejakého náznaku pohybu.. bez toho že by som čo i len mrkla. Tento drak bol typickým kreténom. Aspoň mne osobne tak prišiel. Myslela som si, že presne kvôli jedincom ako je on ich čaká porážka.. ak sa do toho zavŕta niekto ako ja. Pri jeho podozreniach, tak aj pri jeho úžasnom preslove aký je skvelý a ako ma využije proti môjmu majstrovi, som stále neprehodila len jedinú slabiku. Nesnažila som sa obraňovať, a ani nijak vychvaľovať.. povedať mu čokoľvek. V podstate to všetko boli len jeho dohady a ja som ho mienila v týchto dohadách nechať.. ešte veľmi dlhý čas. Pozrela som sa na ženu, ktorej som zabila milenca.. len o tom ešte ani jeden z nich tak úplne nevedel.
"Volám sa Yonnia" Predstavila som sa jej pri čom som len čakala, kým ma odvedie od .. tejto "smotánky" z ktorej sa mi začínal dvíhať žalúdok. Aj keď som si o sebe myslela veľa vecí, mala som jednu veľkú výhodu ktorú týto draci pravdepodobne nepoznali.. vedela som že som smrteľná.. že môže všetko zomrieť, mala som rešpekt a pokoru voči svojim súperom, pri čom som nikdy svoju "stráž" nenechala lenivieť. Ani v blízkosti nejakého priateľa.. nie že by som nejakých mala. Draci boli príliš pyšný, aspoň podľa mňa.. pýcha predchádza predsa len pád.