Cez železo a oheň

Kalopa pohybom ruky naznačila, že môžete z miestnosti odísť. Ako ste kráčali von, Yonnia ešte počula ako sa Fenrer spoločne s ostatnými schuti na niečom smejú. Kalopa bola celý čas ticho, a aj v miestnosti predtým bola jediná, ktorá sa nerehotala.
Vonku už padala temnota a pofukoval podvečerný vánok. Slnko na horizonte zapadalo a obloha bola sfarbená na oranžovo. Kalopa doteraz kráčala vpredu, no akonáhle ste vyšli von, spomalila a zaradila sa rovno vedľa Yonnie. V tomto svetle a pohľade sa zdala veľmi mladá, pravdepodobne mala omnoho menej rokov ako Yonnia. Jej pohľad nebol arogantný, vlastne nedalo sa povedať čo si myslí, jej tvár sa zdala neutrálna, ale hlavne zvedavá.
Je skutočne pravda, že ťa vyučoval Onyrth-vale? Osobne? Spýtala sa náhle. Potom si uvedomila ako táto otázka mohla vyznieť, a dodala: Ja ti... verím. Len je to neuveriteľné. Onyrth-vale vyučoval draka Grenawena, a ten následne vyučoval istých drakkenov, medzi ktorými bol aj majster Fenrera. Ten samozrejme vyučoval Fenrera. Je to akoby rodokmeň... aj napriek tomu ako je Fenrer-vale mocný, od samotného Onyrtha má... ďaleko. Nerozumiem ako ťa mohol učiť. On sa nestará o smrteľníkov. Predsa len, jeho majster je len Isen-vale. To znamená, že ťa učil Isenov žiak. Rozhovorila sa a zdalo sa že nevie zastaviť. Trocha bola z celej situácie mimo, tak neuveriteľná bola.
Už len vidieť Onyrtha by bola obrovská česť. A stáť v jeho blízkosti, počuť jeho slová... ale byť ním vyučovaný?

Yonnia

Len som prikývla a následne som z miestnosti spolu s ňou odkráčala. Ich smiech, a podobné veci mi boli ukradnuté. Na prvý pohľad som si vedela predstaviť to, ako by tohto draka dokázal môj majster "poraziť".. alebo skôr roztrhať, po pravdepodobne veľmi krátkom súboji. Vlastne mi to bolo jedno. Ich reči o tom že by ma môj majster nikdy nenechal ísť.. a potulovať sa po svete.. môj majster rozhodne vedel čo robí keď ma bral za žiaka.. poznal moju minulosť.. poznal moje správanie, moje pravé "vnútorné" ja.. poznal moje "pravé meno". Oni nie, preto sa len smiali.. a hovorili že spravil hlúposť za ktorú bude v poriadnych problémoch.
Kalopu som si najprv moc nevšímala pretože som bola sama zamyslená no keď sa ozvala, strhla som k nej pohľad a lepšie som si ju premerala. Bola naozaj mladá.. a mágyňa, musela byť talentovaná.
"Vieš, draci majú jednu, vlastnosť.. ktorú mi ľudia nevieme pochopiť. A tou je absolútna nepredvídateľnosť." Odpovedala som jej a len som sa pozrela na Fenrera.
"Keď si zoberieš len napríklad jeho. Raz ho trafí balista a on kvôli tomu zabije jedným dychom tisícky ľudí, namiesto toho, aby zabil toho ktorý tu balistu ovládal. Očakávala by si to od niektorého z drakov ktorých vyučoval Isen?" Pousmiala som sa a následne som prikývla.
"Učil ma, a stále ma učí.. je to môj majster, môj "otec", istým spôsobom.. " Následne som len pokývala hlavou.
"Nenechaj sa zmiasť veĽkoleposťou Onyrtha. Jeho učenie.. nie je nič v porovnaní s tým čo pravdepodobne teba učil tvoj majster. Keby že nie som taká aká som, bola by som mŕtva. Ale on si ma vychoval, aby som prežila, prežila aj niečo ako jeho "učenie", aj keď sa dá naozaj hovoriť len o prežívaní." Dodala som, na čo som sa len pozrela naokolo. Rozhodla som sa, že jej to predsa len poviem.
"Nemala by si tu byť. Teraz, so mnou.. len mi povedz kam mám ísť a ja pôjdem." Otočila som sa späť k jej tvári a zapozerala som sa jej hlboko do očí.
"Dostala som sa sem cez tvojho milenca, ak mu nepomôžeš, do rána je mŕtvy. Skryla som sa v jeho tele a ..moja mágia nie je niečo, čo by ne-mág dokázal ustáť.. ani len stopu po nej." Dodala som a následne som celkom s kľudom čakala, kým mi povie kde mám ísť, alebo lepšie.. kde je moje miesto v tomto tábore. Bolo mi to viac menej jedno, vyspala by som sa aj pod holým nebom.. nie že by som teda potrebovala spánok.

Kalopa pozorne počúvala všetko čo Yonnia vyslovila. Na konci sa jej trocha rozšírili oči.
U Isena, pôjdem k nemu. Pri mne sa mu nič nestane.
Chvíľu ešte váhala, neodchádzala a napokon začala znova hovoriť. V očiach sa jej zalesklo a na tvári sa jej objavil spokojný výraz. Bolo jasné, že potrebuje zmeniť tému.
Takže viem ďalšiu Fenrerovu slabinu. Nechce tu Onyrtha. A to znamená len jednu vec. Musíme... Rozhovorila sa, no náhle zastavila a uvedomila si že pri nej stojí Yonnia.
Ja... ja myslím, že ti môžem veriť. Fenrer sa k tebe nesprával priateľsky. Poznamenala a následne pokračovala, aby vysvetlila Yonnii o čo ide.
S niekoľkými... ľuďmi chceme Fenrera znemožniť a tak ho teda zosadiť. Nie zabiť, chceme len dosiahnuť jeho odvolanie. Dodnes sme nevedeli čo urobiť, ale to čo sa mu stalo v Klerteve je úžasné. A teraz si prišla ty. Ak upozorníme Onyrtha, na to že si tu, bude to Fenrerov koniec. Vysvetlila Kalopa v krátkosti svoj plán, no akosi sa jej podarilo vynechať dôvody a ciele tohto plánu.

Yonnia

Založila som si ruku na bok a len som sa na ňu pozerala, na jej reakciu a tak. Tušila som, že to zoberie dobre.. teda netušila som, ale dúfala som v to.
"To dúfam, popravde neviem či sa môže vyliečiť ale.. myslím si že budeš môcť.. je to viac menej len "stopa" po mne." Povedala som jej a následne som sa mierne pousmiala.
"Fenrer je veľmi zbabelý, on tu nechce Onyrtha preto, pretože sa ho bojí, vedel že by proti nemu neobstál, a ani by sa to nedalo považovať za súboj." Prikývla som.
"Môžeš mi veriť, ja som tá ktorá Fenrera zranila." Dodala som a následne som sa pozrela smerom, ktorým sa nachádzalo mesto.
"Prečo nie zabiť?" Spýtala som sa jej s podvihnutým obočím a mierne som sa na neho usmiala.
"Pomohla by som vám ale chcela by som niečo na oplátku.." Hlavou som kývla smerom k stanu.
"Jeho dušu." Dodala som.

Niektoré veci ktoré Yonnia povedala na Kalopu zapôsobili, no nedalo sa povedať v akom zmysle. Podľa jej zhrozenia sa ale zdalo že skôr negatívne.
Ty si.. ty si to urobila? ... Zab-iť? Spýtala sa prerušovaným hlasom. Predstava že by vôbec niekto pomýšľal na zabitie nejakého draka bola skutočne nepredstaviteľná. Už len plánovanie niečoho zlého proti nim bolo považované za velezradu. Kalopa bola schopná podstúpiť tento risk, ale aj jej sa zdalo zabitie Fenrera neskutočné.
Ja... neviem. Nemôžeme.. nemôžeme to urobiť. Oni sú osloboditelia, vysokí ako samotní bohovia. Bol by to hriech proti prírode. Je to obrovský zločin... démonický. Hovorila Kalopa zatiaľ čo neveriacky krútila hlavou.

Yonnia

Pozerala som sa na jej reakciu a.. bola som sklamaná. Draci očividne naháňali strach.. niekomu ako ona. Ak nie strach tak až posmrtnú úctu. Aj cez to že bol nejaký drak jej nepriateľom, alebo že sa ho chcela zbaviť, nedokázala by ho zabiť.. bolo to smutné.
"Hmm ? Zločin ? Neviem čo vám povedali.. alebo čo vás učili.. no keby že sú až tak úžasný, v prvom rade by sa ani zabiť nedali.. a sama si videla že som bez väčšej námahy práve Fenrera.. myslíš že by sa nechal zasiahnuť, alebo že by mu to niečo spravilo.. keby že je .. vysoký ako samotný boh ? Nenechaj sa zaslepiť oficiálnymi informáciami, ktoré ti pri tvojom zaúčaní vtĺkali do hlavy.. alebo ma ich aspoň ušetri, ja som neštudovala mágiu.. bola som ňou.. a stále som." Šepla som po čom som len nad všetkými týmito slovami pohodila hlavou.
"Ukážeš mi prosím miesto, kde budem môcť byť ? Dnešok bol vyčerpávajúci deň." Aj cez tieto slová však nebolo úplne isté, či som niečo ako spánok potrebovala.

Zdalo sa, že Kalopa chcela ešte niečo povedať, no jej reakcia skončila pri dokorán otvorených ústach, z ktorých nevyšiel žiadny hlas. Odmietavo len pokrútila hlavou a ustúpila pár krokov dozadu.
Za tieto slová ťa draci vezmú do Jadra... Povedala napokon potichu, a prstom následne ukázala na jeden zo stanov, pravdepodobne ten v ktorom mohla Yonnia prespať. Potom bez jediného slova odbehla preč, naspäť do hlavného stanu.

Yonnia

Pousmiala som sa.
"Nemyslím si, že by to riskovali." Dodala som už miernejším hlasom a následne som sa teda len otočila k stanu, v ktorom som mohla prebyť až kým si ma znova nezavolajú. Popravde som si nemyslela, že ma tak skoro spustia z dohľadu, ak vôbec. To mi ale nevadilo. Mne stačil jeden okamžik, ten správny, aby som sa posunula ďalej k svojmu cielu, či už len o malý krôčik, alebo o veľkú etapu. Všetko ale nezáležalo na mne.
Došla som do stanu, kde moc neotáľala, len som zo seba dala dole prostú košelu a našla som si vo vnútri niečo pohodlnejšie. Nateraz som si ale musela oddýchnuť. Dve kúzla ktoré som dnes vytvorila boli dosť vyčerpávajúce.. Ľahla som si pre to do postele a pravdpeodobne som spala, až kým ma niekto nezobudil.

Za svitania sa po tábore rozľahol humbug, ktorý by zobudil aj hŕstku slonov. Vojaci pobehovali kade tade, bolo očividné, že sa niečo deje.
Náhle do stanu strčil hlavu akýsi postarší muž, a pohľadom prezeral prítmie.
''Fenrer vás volá. Máte za ním okamžite ísť. Je to súrne.'' Oznámil chlap a zo stanu zmizol rovnako rýchlo ako sa v ňom objavil.

Yonnia

Zobudila som sa.. ráno, čo ma moc nepotešilo no tak či tak som nemala na výber. Cez ten hluk sa aj tak nedalo zaspať, či pokračovať v spánku. Ostala som však v posteli, neplánovala som tak skoro vstávať. Do stanu však strčil hlavu nejaký muž a oznámil, že ma volá Fenrer a že je to súrne. Len som na neho z postele pozerala a čakala som, kým odíde. Následne som sa vytrepala spod deky a rozhliadla som sa po kôpke oblečenia, ktorú som si včera poskladala z okolitých bední či krabíc. Nebolo to nič najvyššej kvaliti či niečo extra pohodlné no.. oblečenie bolo odolné, neškrtilo a dalo sa v ňom hýbať. Taký klasický vojenský štandart. Natiahla som na seba nohavice a krátku tuniku bez rukávov, po čom som znova vyšla zo stanu. Bolo ráno a tak sa orientovalo trocha ťažšie, keďže som sem prišla prevažne večer a za rána všetko vyzeralo inak. Nakoniec som ale našla správnu cestu k obrovskému stanu, kde som noc pred tým povedala koho som vlastne bola študentom. Vydala som sa tam rýchlejším krokom, keďže som ho nechcela nechať čakať. Nedalo sa nikde zaklopať, predsa to bol len stan. Boli tam asi stráže no keďže si ma dal zavolať, mali by ma pustiť. Celý hurhaj tohto tábora trocha išiel mimo mňa, netušila som čo sa deje.
"Dali ste si ma zavolať?" Spýtala som sa potichu, bolo vidieť že by mi slnko pravdpeodobne prospelo.. mojej bledej pokožke no.. kto vie, možno ani nie.