Smerom nahor

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Jej prvú poznámku sa snažil Ochranca odignorovať, no sám vedel že jeho pania by niečo také mohla povedať, a v tomto prípade mala Sejuani pravdu.
Potom však spozornel. Samozrejme že vedel o čo ide. Pravdepodobne to bola jeho najdôležitejšia úloha okrem osobnej ochrany. Niekto vždy musel pri Illise byť, za každú cenu. Lebo sa mohlo stať to čo sa stalo, a jediné čo Sestru zachránilo bola Sejuani...
Spoločne ste sa vydali smerom do púšte. Chládok lesa bol príjemný, no domov Sestry ležal na juh, teda mimo severných tropických lesov.
''Chcem ťa poprosiť aby si paniu nesúdila podľa tvojich nedávnych skúseností. Viem, že je to ťažké pochopiť, ale pania prežila mnohé zlo a jej správanie je výsledok... jej života.'' Vyslovil potichu. Nechcel o tom hovoriť bližšie, najmä nie keď Illisa spala rovno pod ním, a mohla sa kedykoľvek zobudiť. No zdalo sa že o tom nechce hovoriť ani preto lebo to má zakázané, alebo jeho svedomie mu to nedovolí.
Meggar stíchol a po dlhý čas neprehovoril.

Niekoľko hodín ste išli obchodnou cestou, na ktorej ste stretli mnoho karaván a cestovateľov. Meggar každému povedal udalosti, ktoré sa stali, a varoval ich. Niektorí obchodníci sa na mieste otočili, no niekoľko z nich pokračovalo. Za odmenu o správe si Ochranca vyslúžil odmeny ktoré kupci ponúkali, no jediné čo chcel bola čistá voda. To na cestu celkom stačilo.
Napokon sa Illisa prebrala, a zo niekoľko minút len nehybne s otvorenými očami ležala opretá o Meggara na zadku koňa. Jej pohľad raz za čas prešiel na Sejuani, no rýchlo sa odvrátila a znova pozerala do prázdnej pustiny.
Sejuani vedela presne kedy nabrala Sestra plné vedomie.
''Táto otrokyňa ma skoro zabila...'' Vyslovila prvé slová Illisa, a tie boli pomerne jedovaté. Ako naposledy. Vyzerala strhane, a akoby nespala po celý mesiac. Jej účes nebol účes, ale skôr strapec pokrkvaných vlasov.
Ochranca jej podal fľašu z vodou a Illisa pila zatiaľ čo po Sejuani vrhala nevraživé oči.
''Dobre, že si ju chytil.'' Pousmiala sa.
''Je tu dobrovoľne.'' Odvetil Meggar jedným hlasom. Illise sa rozšírili oči. Znova zagánila na Sejuani.
''Prečo si tu? Niečo očakávaš? Odo mňa? Chceš tak veľmi zomrieť? Sleduješ nás ako túlavý pes. Vypadni.'' Hovorila Sestra, nie nahlas, ale trpko, nenávistne a pomaly. Ochranca chcel niečo znova povedať, no Sestra ho zastavila kývnutím ruky.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Chápala som jeho slová, no bolo to pre mňa celkom ťažké. Tiež som nemala práve najúžastnejší život a nemyslela som si, že sa správam tak, ako sestra. Ostala som však potichu a len som chápavo prikývla. Následne sme sa dali do pohybu. Nešli sme moc rýchlo, takže cesta chvíľu trvala.

Po nejakom čase sa sestra začala prebúdzať. Pár krát som na ňu obrátila pohľadom, no bez nejakej nenávisti či hnusu. Vlastne som sa na ňu pozerala so záujmom. Rozmýšľala som, čo si musela podstúpiť, a ak si podstúpila niečo naozaj ťažké, ako to že je z nej sestra. Nabrala plného vedomia a hneď okomentovala moju prítomnosť. Musela som sa pousmiať. Bol to však trocha trpký úsmev, presne toto som očakávala.
"Otrok v Nuade má väčšie práva ako žena v Charne moja pani. Radšej zomriem ako bojovník, než ako kurva." Odvetila som jej a pravdepodobne jej to muselo stačiť. Sama som viac dôvodo nemala. Nemala som ani žiadny hlbší plán. Predsa len toto boli po dlhom čase prvé chvíľe, kedy som si mohla na nejaký čas vydýchnuť a rozmýšľať o nejakých mojich cieľoch.. o mojom živote.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Illisa sa pousmiala.
''A nás volajú divosi... zaslúžili by si zomrieť. Ukázala by som im ako sa chovať k ženám. To im tá falošná modrá beštia zabudla vysvetliť.'' Povedala znechuteným hlasom a zdalo sa, že o Sejuani aspoň na chvíľu stratila záujem. Bolo celkom možné, že sa ešte vôbec neprebrala. Rozhodne nevyzerala tak ako keď ju Sejuani prvý krát stretla. No vtedy bola vo veľmi zlom stave, po boji v aréne... a zdanie mohlo klamať.
''Raz z celej tej démonej diery urobím púšť. Raz, dúfam, že Charn nebude nič iné než pieskové duny. Je tak, Meggar?'' Poklepala Ochrancu po pleci a ten len prikývol a potichu odsúhlasil jej plán.
''Samozrejme, pani.''
Znova sa otočila na Sejuani. Tentoraz mala v očiach doslova oheň.
''Povedz, čo je na tebe tak... dôležité? Tí rytieri si prišli po teba. To je jasné ako slnko. Si... niekoho dcéra? Neklam, budeš o hlavu kratšia.'' Zasyčala výhražne Illisa a skúmavo sa zahľadela na Sejuani.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Mlčala som a len som čakala, kým sa vyrozpráva. Jej plán sa mi nezdal príliš splniteľný, no na druhú stranu som s ním len súhlasila. Chvíľu som na nej znova spočinula očami, zrovna keď sa na mňa skúmavo hladela a vypustila otázku, teda skôr dedukciu, ktorá nemohla byť viac mimo. V tichosti som prehltla úškrn a výbuch smiechu. Ona o Charne nevedela absolútne nič...
"Ich cieľom ste pravdepodobne boli vy pani, alebo hocikto dôležitý. Ja som bola len obyčajným námorníkom, majetok niekoho kto bol majetkom niekoho iného." Na chvíľku som sa odmlčala a rozmýšľala som, aký by asi bol môj život, keby že som dcérou samotného kráľa, alebo nejakého lorda. Illisa mi naozaj prišla iná, keď si ma vtedy zavolala do svojich komnát, rozhodne mi prišla ústretovejšia. Pravdepodobne ju toto dobrodružstvo viac než len nepríjemne poznačilo.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

''Po mne? Prečo by niekto išiel po mne? Ja...'' Rozhovorila sa Illisa nahlas, no potom zastavila. Bola len niekoľko slov od toho aby si sama priznala že nie je až tak dôležitá. To by podkopala vlastnú autoritu. A najmä jej obrovské ego.
''Na... na tej lodi. Na ktorej si stroskotala... čo sa tam viezlo? Aký bol náklad?'' Spýtala sa zo zvedavosťou v hlase. Zdalo sa že hnev z nej vyprchal rovnako rýchlo ako sa tam objavil. Jej nálada bola veľmi premenlivá, ak sa tak dalo jednoducho povedať. Z nervóznej trosky niekto kto premýšľa a snaží sa prísť na riešenie problému.
''Muselo to byť niečo vzácne. Niečo cenené.''

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Pokrčila som ramenom. Ako som mala predsa len vedieť, prečo zrovna po nej niečo či niekto ide. Prišlo mi to však ako najrozumnejší dôvod. No ja som tu nebola od rozmýšľania.
Na jej otázku som však nevedela odpovedať a tak som len pokývla hlavou.
"Netuším, cargo je vždy naložené v bedniach, sudoch alebo vreciach.. nikdy ho nevidím priamo." Aj tak som si ale myslela, že nemá tak úplne pravdu. Nezdalo sa mi, že tá loď bola tak dobre chránená, ak by to niečo cenné malo byť. To by skôr prevážali s nejakou vojenskou galeónou alebo niečím takým. Dedukciu som nechala na nej, mňa osobne to vlastne vôbec nezaujímalo.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Illisa neodpovedala a len mávla rukou. Pravdepodobne sa rozhodla že túto záhadu nevyrieši počas cesty, a na rozmýšľanie si ponechá iný čas. Chvíľu ste šli potichu, no Sestra sa celý čas tvárila zamyslene. Náhle vzhliadla na Sejuani a pousmiala sa. Mala niečo za lubom.
''Otrokyňa... ak si praješ slúžiť... ak chceš urobiť niečo užitočné... mám pre teba úlohu.'' Povedala Illisa a z otázkou v očiach sa pozrela na Sejuani.
''Nájdi moju žiačku, Maliu. Ak mi ju privedieš, tak... nič nesľubujem, ale je tu mnoho vecí ktoré by som mohla zabezpečiť.'' Vyslovila a tvár jej potemnela. Zdalo sa že to čo povedala nebol návrh, ale skôr príkaz. Sestra Sejuani teraz nepotrebovala keď mala svojho Ochrancu. A bola to šanca. Neboli ste až tak ďaleko od arény, kde sa odohral útok. Bolo to nedávno, a Malia stále mohla byť nažive.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Chvíľu som len sledovala sestru, ktorá povedala niečo o úlohe. Nevedela som čo iného očakávať, než sa len vrátiť na to miesto a niečo jej odtiaľ doniesť. V tomto prípade niekoho. Maliu som si pamätala, predsa len som vďaka nej teraz mala odstavenú a nepoužiteľnú ľavú ruku, na ktorej mi určite do konca môjho života ostane jazva. Nie že by mi jazvy vadili, teraz som sa na ne pozerala inak, než v minulosti.
Prikývla som teda a ešte som popohnala koňa tak, aby som chvíľu kráčala vedľa ochrancu. Podala som mu katar ktorý mi pred tým požičal.
"Momentálne by mi len zavadzal, tento kôň má v pošve záložný meč a dýku, takže nebudem neozbrojená." Po tom som obrátia koňa späť smerom, ktorým sme prišli. Popohnala som ho a vyrazila som tryskom.
Bola som pomerne ľahká a vedela som na koňoch jazdiť, to mohlo koňovi dosť uľahčiť cestu. Keďže som však išla tryskom, najprv som sa predsa len zastavila pri oáze, u ktorej som stála aj so sestrou. Chcela som ho nechať napojiť a oddýchnuť si ho, pred ďalšou cestou. Oddych som mu však nedala extrémen veľký. Predsa len kone vedeli oddychovať aj za jazdy, aj keď nie vtedy, keď na ňom niekto je. Do hodiny sme znova vyrazili a ja som striedala trysk z klusom a niekedy aj s normálnou chôdzou, kedy som pred ním išla a ťahala som ho za sebou. Chcela som tam síce byť čo najskôr, no taktiež sme museli ísť cestou späť a bolo dosť možné, že sa cestou späť budeme musieť ponahlať.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Cesty boli pomerne dobre označené, najmä takéto dôležité, a preto nebol problém smerovať rovno k mestečku s arénou, v ktorom Sejuani strávila posledné mesiace. A ktoré teraz bolo vypálené. Zdalo sa, že Charnu je nemožné utiecť, ani len v cudzej krajine uprostred rozľahlých pustín. Bolo to až absurdné.

Rýchle tempo na rovnej a priamej ceste znamenalo, že Sejuani sa k svojmu cieľu dostala už po pár hodinách jazdy. Už zďaleka mohla vidieť vysoký stĺp dymu, ktorý jasne naznačoval čo sa tam stalo. Bolo to varovanie pre každého, kto sa chcel priblížiť.
Pri dedine sa to hemžilo ozbrojencami a fúriami. Hľadali kohokoľvek nažive, a snažili sa zastaviť rozširovanie ohňa z arény. Z tej šľahali vysoké plamene a bolo jasné, že budovu nemožno už zachrániť. Rytieri ju museli pri ich odchode zapáliť. Domce v dedine tiež na tom neboli dobre - niektoré chytili plamene a rýchlo zhoreli, niektoré boli ušetrené.
Na malom námestí boli v radoch vedľa seba položené telá mŕtvych. Bolo ich tam aspoň niekoľko desiatok, medzi nimi ženy, muži či deti. Zdalo sa, že mnohí príbuzní si tu našli svojich blízkych. Dedinou sa ozýval plač a náreky, zatiaľ čo ostatní pasívne hasili unikajúce plamene z arény.
Dve fúrie si všimli príchod Sejuani.
''Otrokyňa! Čo tu hľadáš? Kde je tvoja pania?'' Spýtala sa jedna z nich a podozrievavo sa obzerala po koni, na ktorom Sejuani sedela. Jazdiť na koni bolo v týchto končinách nanajvýš podozrivé, predsa len, nikto to nerobil a tento typ postroju sa tu nepoužíval. K celému dojmu nepomáhal ani výzor Sejuani. Domáci okamžite dokázali spoznať niekoho, kto sem nepatril.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Stále som sa približovala k dedine. Už z diaľky to vyzeralo zle. Charn naozaj robil svoju prácu s vypalovaním dobre. Celkom som sa bála, koľko mŕtvych tu bude. Predsa len som si ku niektorým mojim spolubojovníkom vytvorila ako také puto, prešli sme si spolu mnohými vecami. Teraz sa u nich už ani nebudem môcť zastaviť.. pravdepodobne.
Pri vstupe do dediny si ma všimli dve fúrie, ktoré ku mne podišli a dosť nedôverčivo si prezerali mňa a.. prevažne koňa. Napadlo ma, že som možno mala zahodiť výstroj no.. to by koňovi pri ceste len uškodilo.. rovnako ako mne.
"Bola som zo sestrou Illisou a jej ochrancom." Potľapkala som po koňovi. "Patril charnu.." Podotkla som aby som im ujasnila, že sa nemusia báť ani mňa a ani toho koňa. Príp že nás nemusia ani podozrievať. "Bola mi zverená úloha nájsť sestrinu žiačku, Maliu.. Bojovala proti mne v aréne, malé dievča, vyzerá trocha ako dieťa.. nevideli ste ju tu niekde?" Samozrejme prvé sa pôjdem pozrieť k mŕtvym telám.. ak tam nebude, tak ju budem musieť hľadať medzi preživčími. Rozhodne by som ju ale radšej našla živú, aj keď to znamená viac práce.