Smerom nahor

Udržať sa bol obrovský problém, ale ako ešte väčší problém sa po chvíli zdalo vyčerpanie a bolesť vo svaloch. Sejuani sa však podarilo udržať, jednou či oboma rukami, ale podarilo. Medveď napokon spadol na zem, vyčerpaný, celý od krvi, prepotený. Očividne mu úplne musela dojsť energia a tak sa len nevládne zvalil na zem. Teraz bol ten čas... čas ukončiť tento boj. Niektorí diváci kričali nepekné návrhy ako beštiu zabiť, ale ani zďaleka to nebolo celé obecenstvo. Požiadavky tak málo divákov boli viacmenej bezpredmetné.

Sejuani

Keď sa zviera potácalo dole, zhlboka som si vydýchla a vysunula som meč z jeho chrbta. Teda ak to konečne išlo. Dúfala som však, že jeho pohyb ten meč v jeho rane dosť rozhejgal a tak by sa mal dať vytiahnuť ľahšie.
"Medveď.. oni ma postavili proti blbému.. rozzúrenému medveďovi." Pošepla som pre seba, pri čom som podišla k jeho hlave. Meč som zodvihla nad hlavu, ako keď sa v nejakom epose chystá hrdina skoliť príšeru, čepeľ som obrátila smerom k medveďovej hlavne a následne som rúčku chytila do oboch rúk. S víťazným pokrikom som čepeľ zabodla do krku zvieraťa, pri čom som ho začala doslova *krájať*, až kým mi v ďalšom pohybe nezabraňovala kosť. Po tom som meč vytiahla. Zasunula som ho do púzdra a zo sklopenou hlavou som podišla na miesto, kde som sa poklonila aj pred tým. Tam som padla na kolená, ruky som dala na zem a čelom som sa znova dotkla piesku. Nevadilo mi, že som tým viac menej vyjadrovala najväčšiu možnú úctu, akú som asi len mohla práve osobe, ktorá pravdepodobne môže rozhodnúť o mojom ďalšom postupe.

Po tom ako Sejuani zabila polomŕtve zviera, znova sa súhlasne ozvalo niekoľko hlasov, ale tie rýchlo stíchli keď sa okrem nich nikto neozval. Predsa len, toto bola druhá skupina, a boje proti zvieratám. Tu sa nedalo hovoriť o vzrušení. Pre nich to bola doslova nuda. Oni čakali na boje človek proti človeku, a v tom prípade aj boje tretej skupiny. Tam už fungovali aj stávky, ale nie tu... po tom ako sa Sejuani uklonila, hovorca jednoducho vyhlásil že víťazka súboja je ,,otrokyňa Sejuani'' a to bolo vlastne znamenie že má z arény odísť a prenechať miesto na ďalší boj.

Ratell, Perqus a Maruc nadšene privítali Sejuani a pochválili jej výkon.
Už som myslel že to nezvládneš. Prepáč za pochybnosti. Pousmial sa Perqus, ale potom znova zvážnel.
Myslím že to ide na striedačku. Osem bojov, štyri naše a štyri tých ktorých si doniesla Sestra. Vysvetlil Ratell. Hrubé mreže sa za Sejuani zatvorili a ona bola znova v bezpečí tejto miestnosti. Cez mreže ste mohli vidieť rovno do arény a pozorovať prebiehajúce boje.

V druhom boji bojoval akýsi statný chlap proti svižnému satyrovi. To, že jeho protivník bol satyr, ste vedeli len preto že vám to Ratell povedal. Nebola to výnimočná a vzácna rasa, ale taktiež ich nebolo príliš veľa. To že táto malá aréna mala zotročeného satyra znamenalo že sa chudák musel nejako zatúlať do Nuadhu, alebo tu skončiť podobne ako Sejuani.

Po tom nasledoval Maruc, ktorý dostal toho veľkého salamandra. Zdalo sa že s ním má väčšie problémy ako Sejuani s medveďom, pravdepodobne aj preto lebo po ňom neustále strieľal oheň. Maruc po chvíli uhýbania a bez možnosti sa k protivníkovi priblížiť klial ako démon. Následne sa mu ale podarilo ku salamandrovi dostať a chudáka ubiť k smrti, ale až potom ako dostal jeden zásah ohňom do ruky. Medzi vás sa vrátil s popáleninami, ale našťastie na sebe mal nejaké oblečenie, takže to nebolo také zlé.

Deň pokračoval druhým bojom Sestrinho tímu. Drobné dievča, skutočne drobné, ale za to neuveriteľne svižné a rýchle, o ktorom Ratell povedal že minule rozsekalo jedného chalana za pár sekúnd, dostalo ako protivníka kostlivca z mečom a štítom. Aj napriek tomu že nemŕtvi kostlivci neboli najviac inteligentní, dievča s ním malo veľký problém - predovšetkým preto že necítil rany a poľahky ich vykrýval svojím štítom. Jediný spôsob ako zabiť kostlivca je rozraziť ho na jednotlivé kosti, tak aby sa rozletel. Po krátkom boji mu odfaklila hlavu, ale to nepomohlo, lebo kostlivec bol bez hlavy nazúrený ešte viac. Na koniec ho akosi oklamala a kostlivec sa rozpadol na desiatky kostí. Jeho ostatky potom upratovači zbierali niekoľko minút...

Ako tretieho z vašej skupiny vybrali Perqusa proti goblinovi s dvoma mečmi. Prakticky sa dal považovať za najťažšieho dnešného protivníka, aspoň to Ratell povedal, ale Perqus bol génius so štítovou obranou, taktickým postupom a istými útokmi. Tento goblin mu spôsobil menej problémov ako piráti ktorých musel držať v línii. Boj sa skončil rýchlo a Perqus goblina ukončil obzvlášť brutálne, takže sa dnes ozval zatiaľ najväčší jasot zo strany divákov. Ku vám prišiel s pokorným úsmevom a poprial Ratellovi šťastie proti vlkovi.

Teraz ešte nasledovali tri súboje. Tretí zo Sestrinho tímu, akýsi vysoký chlapec, mal bojovať proti hlboelfovi. Ratell vám vysvetlil že hlboelfovia sú skazení elfovia žijúci celé generácie pod zemou a v tme, teda v jaskyniach, starých podzemných budovách a podobne. Ich pokožka bola biela a ich oči zakrpatené, teda boli úplne slepí. Ale za to sa zlepšili ich iné zmysly - sluch a čuch. Bojovník s ním mal však len malé problémy, práve preto že bol zameraný podobne ako Perqus. Mal štít a akýsi ostený kyjak. Hlboelfa rýchlo vyriadil.

Nasledoval posledný boj vašej skupiny. Ratell nastúpil proti besnému vlkovi, ktorý mal okolo papule bielu penu, a po tom ako ho niekoľko krát vlk skoro pohryzol, vlka skolil jedným silným úderom do krku. Z vášho pohľadu sa vám však zdalo že ho vlk trocha trafil, minimálne jedným pazúrom. Ratell vás však uistil že aj napriek tomu sa mu nemôže nič stať, lebo besnota sa prenáša výlučne slinami a telovými tekutinami.

A zahrievacie boje proti zverom a beštiám ukončilo statné dievča zo Sestrinej skupiny. Postavila sa proti veľkému dvojmetrovému pavúkovi, ktorý nešetril jedom a teda ho chrlil bez prestania. Toto dievča bolo ale také silné že pavúka prizabila úderom svojej ruky... alebo skôr laby. Perqusovi prišlo pavúka úprimne ľúto. Bol to masaker. Aj keď bolo dievča zasiahnuté silným jedom, neriešila to - jednoducho ho ďalej sekala.

Krátko na to prišiel Pafros za vami a vysvetlil vám ako budú fungovať skutočné boje, otrok proti otrokovi, gladiátor proti gladiátorovi. Nebolo to nič nové - veľa z toho vám už predtým vysvetlil Ratell. Prezradil taktiež že poradie bude úplne podobné ako pri bojoch so zvieratami, no to záležalo čisto od sestry. Povedal vám že sa máte pripraviť, teda hlavne Sejuani, a odišiel.

Neprešlo veľa času a Sejuani bola vyzvaná do arény rovnako ako predtým.
Otrokyňa Sejuani proti...
Podľa všetkého by to mal byť ten statný chlap, lebo mal prvý boj rovnako ako Sejuani. Ale ako Pafros povedal, všetko záležalo od sestry. A tá si vyberala boje ktoré chcela vidieť ona. Ratell naznačil niečo v zmysle, že keď boje nejdú podľa poriadneho poradia, tak sestra má špeciálny záujem vidieť dvoch konkrétnych proti sebe.
... otrokyni Malii.
Tak ako to bolo teraz. Malia bolo to drobné, malé, ale neuveriteľne rýchle a bleskové dievča. Zdalo sa že jej vek nemôže byť viac ako trinásť rokov, no to mohol pokojne byť prirodzený vzhľad. Niektorí dospelí tiež vyzerali veľmi mlado. Ale vyzerala ako dieťa, a naznačovalo to aj jej telo. Malia vyšla z miestnosti oproti, uklonila sa pred Sestrou a čakala. Už teraz si Sejuani mohla všimnúť aké zbrane má. Predtým mala iné, keď bojovala proti kostlivcovi. Bol to trik. Zbrane na skutočné boje zmenila - tentoraz mala bič s osteňom na konci, rovnako ako jej bývalá kolegyňa, a dlhý zahnutý kosák.

Sejuani

Súboje proti zvieratám našťastie každý z nás prežil a vyhral. Pozorne som pri tom sledovala bojovníkov z toho druhého týmu a rozmýšľala som, proti ktorému asi tak pôjdem ja. Popri všetkých súbojov som vlastne sedela na zemi a oddychovala som. Predsa len, zápas s medveďom bol náročný a moje svaly si oddych doslova vyžadovali. Pred tým, než začali normálne súboje som sa však znova postavila a ponaťahovala som sa, rozhýbala som sa a nakoniec som na vyzvanie vošla do arény. Nervozita zo mňa odpadla už pri súboji s medveďom a nevrátila sa, ani keď som videla moju súperku. Podišla som o niečo bližšie k nej a otočila som sa k sestre, ktorá si tento súboj ževraj vyžiadala. Kľakla som si na kolená a čelom som do piesku znova spravila menšiu priehlbinu. Pri celom tomto pohybe som rozmýšľala, ako moju oponentku poraziť. Teraz si priniesla iné zbrane a ja som hneď pochopila, že sa mi pri nej neoplatí držať sa v diaľke. Vďaka tomu biču mala výhodu na strednú vzdialenosť, čím si vlastne spravila výhodu hneď zozačiatku súboja, keďže sme od seba museli ísť o niečo ďalej. Na blízko by sa však len s kosákom nedokázala ubrániť môjmu štýlu boja.. aspoň som si to teda myslela. Navyše používať bič na blízko, mi prišlo ako celkom sebazničujúce a nevyspytateľné. Keď nás vyzvali, aby sme sa od seba vzdialili, len som sa postavila na miesto, kde som mala začínať a vytiahla som zbrane do oboch rúk. Meč do ľavej a dýku do pravej ruky. Trocha som sa rozkročila, aby som sa mohla lepšie uhnúť do strany a zapozerala som sa na moju súperku, ktorá vyzerala o niekoľko rokov mladšie než ja. Obe sme sa zameriavali na rýchlosť a obratnosť.. aspoň som to podla toho, čo som videla usudzovala. Preto som si myslela, že tento boj bude rýchli, alebo naopak veľmi dlhý, pri čom bude záležať skôr o výdrži či o šťastí. Ona mala počiatočnú výhodu no keby sa svojim bičom netrafila, alebo by som sa mu dokázala vyhnúť, pravdepodobne by som k nej stihla pribehnúť skôr, než by ho k sebe znova stihla pritiahnúť.

Protivníčka odstúpila dozadu, a z nejakého neznámeho ale jednoznačne taktického dôvodu si obviazala svoj bič okolo nohy a jeho koniec, na ktorom bola čepeľ, si pridržala v ruke. Ostatné zbrane ani len nevytiahla. Následne sa na Sejuani rozbehla, plnou rýchlosťou vpred... nič z tohoto Sejuani nečakala, lebo si myslela že sa bude s bičom držať ďalej. Muselo jej ísť o niečo iné, musel to byť iný štýl.

Sejuani

Netušila som, čo to dievča robí .. teda čo plánuje s bičom robiť. Doteraz som videla využitie biča len na diaľku. Rozhodne som ju však nepodceňovala. Nešla by do arény a ani by ju sem nevybrali, keby že nevie čo robí. Rozbehla som sa tiež, priamo oproti nej. Ja som narozdiel od nej nemala moc na výber, čo sa vzdialenosti týkalo. Chcela som vyhrať, to chcela ale aj moja súperka a bola som presvedčená, že sme obe schopné spraviť hocičo pre to, aby sme vyhrali. Mečom som ťahala sek priamo po ruke, v ktorej držala čepeľ od biča, bola to jej jediná zbraň, teda aspoň tá, ktorú mala teraz vytiahnutú. Ak by sa mi podarilo odstaviť jej ruku, v podstate by bolo o zápase rozhodnuté.

Niekoľko metrov pred stretom zbraní protivníčka vytiahla svoj meč a prudko zastavila. Koniec biča na ktorom bol osteň pustila z dlane a teraz jej len voľne visel z ruky. Meč mala v druhej ruke a na Sejuani urobila svižný výpad. V zápätí druhou rukou vystrelila vpred. Osteň biča sa nebezpečne priblížil ku Sejuani a veľmi nepredvídateľne lietal naokolo. Musela sa sústrediť na meč a zároveň na osteň ktorý bláznivo poletoval z druhej strany.

Sejuani

Čakala som, že to nebude až také ľahké. Proti biču som sa príliš ako brániť nemala. Bol príliš ohybný na to, aby sa dal preseknúť vo vzduchu. Zároveň však zaútočila aj s dýkou a ja som spravila jediné, čo ma v danú chvíľu napadlo. Pustila som na zem dýku a rukou som sa rozohnala proti biču, pri čom som ju vystrela tak, aby sa okolo nej obmotal. Ak by ma aj rezol, prežila by som to. Zažila som aj horšiu bolesť. Chcela som tiež tou istou rukou bić po tom, čo by sa mi okolo nej obmotal, chytiť. Tým pádom by bola nútená ona svoju zbraň buď pustiť, alebo so mnou bojovať na uź veľmi krátku vzdialenosť. Mečom som zároveň švihla šikmo zdola hore tak, aby som ten jej odrazila smerom odo mňa a jednou nohou som jej chcela uštedriť kop do žalúdka.

Pohyby a útoky sa zbehli veľmi rýchlo. Sejuani sa podarilo obmotať svoju ruku okolo voľne lietajúceho biča a pevne ho uchopiť. Jej bežný útok mečom sa Sejuani podarilo seknutím zdola hore zablokovať, ale protivníčka v zápätí zaútočila znova, tentoraz nižšie, a tak znemožnila Sejuani urobiť kopnutie nohou. Kým sa Sejuani sústredila na meč súperky, náhle urobila niečo nečakané. Plnou silou sa nahla dopredu, hlavou vrazila do hrude Sejuani a nohou okolo ktorej mala obviazaný bič prudko trhla dozadu. Výsledok bol taký, že Sejuani vletela rovno do hlavy súperky, pocítila trhnutie vo svojej ruke, ktorá vyletela dopredu lebo bola pevne obviazaná bičom, a protivníčka jej chytila druhú ruku za zápästie, aby jej znemožnila útok mečom. Svoj vlastný meč medzitým pustila na zem. Sejuani padla na zem a na dobu pár sekúnd sa nemohla nadýchnuť. Pád na zem bol prudký a tvrdý, a súperka nečakala - trhla rukou aby sa bič odmotal z ruky Sejuani, dopadla na ňu, kolenami jej pritlačila ruky k zemi a začala ju päsťami nemilosrdne udierať do tváre.

Sejuani

Dopadla som pridko na zem, no bol to predsa len piesok. Skôr mi vadil jej úder čelom do mojej hrudi, čo mi na chvíľu vyrazilo dych. Preto som sa ani spočiatku nemohla brániť a znova som sa vedela nadýchnuť, až keď ma zasypala ranami do hlavy. Moc som s tým spraviť nemohla, teraz som mohla bolesť len znášať, zatiaľ čo som pravou rukou podhrabávala piesok. Keby že sme na pevnom povrchu, skončila by som. Našťastie pre mňa však bol piesok predsa len sypký a tak sa mi podarilo pritlačiť ruku k telu, zároveň sa trocha nakloniť nabok a tým pádom ona kolenom z mojej jednej ruky skĺzla. To už som ju ale chytila danou rukou popod stehnou a oboma nohami som sa zaprela do piesku, vyzdvihla som panvu, zaprela som sa rukou a prehodila som ju niekam za mňa. Rýchlo som sa musela postaviť. Tvár som mala skrvavenú, pokožku na líci, perách a čele popraskanú od jej úderov no nemohla som si dovoliť ustúpiť. Rýchlo som sa na ňu vrhla tento krát už bez zbraní. Bola som síce domlátená viac než ona, stále som bola väčśia, ťažšia a silnejšia. S holými rukami proti mne podľa mňa nemala šancu, ak by ma zasa nedostala na zem tak ako minule. Posnažila som sa ju zopár krát udrieť päsťou, hlavne do oblasti brady a brucha. Využívala som pri tom práve to, že som mala dlhšie ruky než ona a už som ju nemienila nechať, priblížiť sa ku mne.