Smerom nahor

Sejuani mala šťastie že dievča nebola žiadna opacha, a tak sa jej s maximálnym použitím sily podarilo protivníčku prehodiť dozadu. Za tú chvíľu ale jej tvár nevyzerala práve najlepšie. Súperka udierala do zraniteľných častí, ako do nosa, do úst a spánkov. Sejuani mala rozbitý nos, pery a hlava jej od bolesti išla buchnúť. Súperka nečakala že sa Sejuani podarí dostať z jej zovretia, takže zo zeme vstávala len pomaly. Sejuani využila správnu chvíľu, a urobila veľmi dobre, že sa nenačahovala pre zbrane, lebo to by dalo protivníčke čas vstať zo zeme a zorientovať sa. Akonáhle dievča uvidelo že sa na ňu Sejuani nemilosrdne rúti a v jej dosahu neboli žiadne zbrane, začala v rýchlosti ustupovať dozadu akýmkoľvek spôsobom. Na zemi nemala veľmi dobrú obrannú pozíciu a tak sa Sejuani podarili všetky údery ktoré na protivníčku vrhla. Dievča sa ale nenechalo, a stále ustupovalo dozadu, prudko kopajúc nohami pred sebou - tým znemožňovala Sejuani aby sa k nej priblížila a zároveň do jej tváre vrhala nepríjemný piesok. Náhle sa snažila veľmi rýchlo postaviť, zatiaľ čo Sejuani bola od nej trocha ďalej. Rukami sa vyšvihla na nohy, no na zlomok sekundy stratila rovnováhu a zdalo sa že sa jej zakrútila hlava od úderov Sejuani.

Sejuani

Zotrela som si rukou z očí piesok, ktorý sa jej podarilo dostať kopaním do mojej tváre. Keď som sa na ňu druhý krát pozrela, už vstávala no zároveň na chvíľku stratila rovnováhu. Niečo ako priami útok dopredu, to nemalo cenu, pravdpeodobne by som zakopla. Preto som sa ju proste snažila prevalcovať. Rozbehla som sa na ňu a svojim telom som ju chcela povaliť na zem, kde by som pokračo v udieraní do jej tela.

Oponentka sa ale ešte nevzdávala. Jej taktika nevyšla úplne podľa plánu, a z úderov bola trocha otrasená, no rozhodne plánovala bojovať do konca. Sejuani sa na ňu prudko rozbehla, súperka medzitým nabrala rovnováhu a ustúpila niekoľko krokov dozadu. Nohami sa zaprela do piesku pripravujúc sa na silný úder telom od Sejuani. V poslednej chvíli sa však bleskovo zohla a odskočila do boku. Po tomto okamžite začala šprintovať smerom ku zbraniam ktoré boli na zemi. Sejuanin meč odkopla niekam do rohu arény a svoj zdvihla do rúk. S miernym úsmevom si ho prehodila z jednej ruky do druhej a zodvihla aj svoj bič. Udrela s ním do zeme až sa okolo vás rozvíril piesok.
Diváci v tejto chvíli zdvíhali hlas. Jeden bojovník bezbranný, a druhý mal všetky svoje zbrane. Niekoľko divákov už kričalo aby ju už konečne zabil. Sejuani začula aj niekoľko nepríjemných vecí ktoré by sa jej mohli stať, ako napríklad strata hlavy, rúk, nôh, a začula aj niečo o vnútornostiach.
Protivníčka sa pomaly približovala, švihajúc bičom pred sebou a s pripraveným mečom na vybránenie akéhokoľvek útoku.

Sejuani

Rýchlo som nabrala rovnováhu a znova som sa obrátila smerom ku protivníčke. Tá už však znova mala svoje zbrane. To z mojej strany nebol príliš chytrý krok. Tento krát mala ona zbrane a ja nie.
Upokoj sa, už si zažila aj horšie. Moje myšlienky ma zaviedli práve keď som stála s malou dýkou proti vyhecovanému medveďovi. To vška bolo zviera, jeho pohyby sa dali predvídať. Odopla som si kožený remeň, ktorým som pred tým mala pripnuté zbrane o pás. Oba konce som zovrela do pravačky a tým som s ním vytvorila niečo ako slučku. Bola to dosť chabá zbraň no na to, čo som sa plánovala. Vybehla som oproti nej, pri čom som pochopiteľne dostala úder bičom. Znova som však len nastavila ruku tak, aby sa okolo nej obmotal. Rana však bola dostatočne silná na to, aby som v nej pocítila nepríjemnú bolesť a zároveň aby ma odstredivá sila mrštila na zem. Cítila som, ako mi po ruke steká krv po tom, čo mi bič preťal pokožku . Držala som ho však a zo zeme som sa na to dievča pozerala. V druhej ruke som stále držala danú slučku. Uškrnula som sa na ňu a potiahla som ju zranenou rukou k sebe. Stále som však v sebe mala viac než dosť adrenalínu na to, aby som vedela bolesť vytesniť niekam do môjho podvedomia. Bude to bolieť, budem z nej revať a krićať.. ale nie teraz.

Súperka sa zatvárila mierne prekvapene akonáhle sa Sejuani vrhla pod úder biču. Rozhodne takéto šialenstvo nečakala. Jej úder teda nebol úplne primeraný na útok, bolo to skôr len provokačné švihnutie, ktoré pred sebou robila aby musela Sejuani ustupovať. Aj napriek tomu jej švihnutie roztrhlo kožu na ruke, a to v poriadne dlhej rane, z ktorej sa vyvalila krv ako divá. Bič sa obmotal okolo ruky Sejuani, čo stačilo na to aby ho nemohla protivníčka pritiahnuť naspäť k sebe. Po tom ako ním trhla sa súperka zatackala smerom dopredu a na sekundu sa zdalo že spadne tvárou do piesku, ale nestalo sa tak, znova nabrala rovnováhu a ustúpila pár krokov dozadu. Celá dĺžka biču priletela k Sejuani, a teda konečne získala nejakú zbraň.
Súperka si bola vedomá že výhoda biču je v diaľke útoku, a tak nečakala, a na Sejuani sa rozbehla zatiaľ kým bič nedržala za rúčku a bola na kolenách. Sejuani zostávalo len sekundy na premýšľanie. Protivníčka mala svoj meč nastavený na útok - neplánovala bodnúť, ale sekať, takže ho mala za chrbátom. Podľa všetkého mierila na jedno z ramien aby jej jediným sekom preťala tepnu.

Sejuani

Odmotávať bič a zároveň sa ho snažiť zachytiť za rúčku by bola blbosť. Preto somsa len rýchlo vyšvihla na nohy a začala som rukou točiť nad hlavou, čím som si ho vlastne na ruku namotala tak, aby mi ju obmotal úplne celú. Vedela som, z čoho sa biče skladajú.. približne. Boli síce tenšie než laná no niekedy vydržali viac.. a laná človek jedným sekom nepretne. Keď mi bič obmotal celé predlaktie, tak som vyrazila taktiež oproti protivníčky. Keď mi sekla po ramene tak, aby mi preťala krčnú tepnu, vyrazila som rukou obmotanou bičom oproti jej seku. Pocítila som však len tupú bolesť z nárazu, čepeľ nemala ako prejsť bičom a poškodiť mi predlaktie, ktoré bolo už aj tak podliate krvou. Druhou rukou som mojej nepriateľke skúsila rýchlo nasadiť slučku z remeňa, ktorý som vytiahla už pred tým.. zároveň potiahnuť a stiahnuť ju týmto spôsobom na zem. Nemuselo to byť nič príjemné no zároveň to mohlo rozhodnúť o tomto zápase.

Protivníčka so sebaistým pohľadom sekla po ramene Sejuani, no znova nečakala že Sejuani rukou vystrelí vpred a jej seknutie zablokuje. Celá jej ruka nebola pokrytá bičom a tak sa ostrie dostalo ku koži, no prakticky to neznamenalo nič, lebo jej ruka už veľmi bolela a krvácala aj tak. Jedna rana a seknutie navyše ju teraz nemohli zastaviť. A prekvapivo jej plán s remeňom vyšiel, podarilo sa jej ho dať okolo krku súperky, ale bolo to tesné. Dievča sa však začalo trhať. Jej ruka s mečom bola voľná, a vedela že sekanie nepomôže. V zúfalstve začala zbesilo bodať pred seba, a výsledky neboli dobré pre nikoho...
Prvé bodnutie prešlo rovno medzi rukou a hruďou, takže netrafilo nič. Druhé bodnutie však Sejuani pocítila. Meč sa zabodol do hornej časti ľavého prsa, možno bližšie k podpazušiu. Nebola to úplne hlboká rana, rozhodne neprešla cez celú dĺžku. Sejuani pocítila ako sa jej odtiaľ vyvalila krv, ochabla jej ruka okolo ktorej mala obviazaný bič, a pocítila neuveriteľnú bolesť ktorá v zápätí vystrelila do jej mozgu. Ale to nebol koniec. Tretie bodnutie mierilo rovno do ruky s bičom. Meč lahodne vošiel do jej predlaktia, vyšiel hore až k lakťu a tam narazil na lakťovú kosť. Po tomto protivníčka mečom trhla, no kvôli biču sa nemohol dostať von z ruky. Podľahla remeňu a spadla rovno na zem, stratiac rovnováhu.
Po tom ako sa meč dotkol tej kosti, Sejuani prestali na pár sekúnd fungovať motorické schopnosti a vládu nad jej telom prevzal šok. Ostrá bolesť preletela celým jej telom. Meč mala stále v ruke, a tak sa odtiaľ nevyvalilo až tak veľa krvi.

Sejuani

Konečne sa mi ju podarilo dostať na zem no pred tým ma dva krát bodla. Momentálne som kvôli šoku nedokázala ani pohnúť mihalnicou, nie to ešte dokončiť ju. Trhla som hlavou smerom k meču, ktorý mi trčal z ruky. Nechytala som sa ho a s rukou som už aj tak nemala kvázi žiadne nervové spojenie.. teda mala ale momentálne bolo tak ochromené, že som s ňou nedokázala ani pohnúť. Rozkúsla som si peru, čo mi trocha zmiernilo prvotný šok no tá bolesť sa nemohla ani len porovnávať s mečom, ktorý som mala v ruke. Nemohla som si ho ale vytiahnuť, to by bola moja smrť. Kolenami som dopadla na dievča a zdravou rukou som chytila remeň. Zatiaľ čo som ju kolenom tlačila k zemi, remeň som ťahala hore a tak som ju vlastne škrtila. Nezaškrtila som ju vśak ešte a ani som ju nezabila.. teda, ak sa mi tent okúsok podaril. Musela som predsa len dostať povolenie. Ak sa mi to podarilo, zodvihla som zrak k sestre, ktorá mala o osude jej vlastnej gladiátorke rozhodnúť.

Zdalo sa že je koniec. Tento trik s remeňom prekvapil súperku Sejuani, a snažila sa ho silou mocou dostať preč z krku, ale bol príliš pevný. Snažila sa skopať Sejuani na zem, päsťami hádzala okolo seba, no jej pohyby sa spomaľovali, jej zrak sa zahmlieval, a postupne zatvárala očami. Po chvíli už nedokázala robiť nič - len oboma rukami držala remeň okolo krku a zúfalo sa ho snažila uvoľniť.
Sestra vstala zo svojho vyvýšeného trónu a pohľadom si vás obe premeriavala. Napokon iba prikývla, zamračila sa a zdvihla ruku.
Jej palec bol zdvihnutý. To znamenalo že Sejuani je víťazka, ale súperku zabiť nemá. Sestra znudene odstúpila dozadu, a znova si sadla na svoje miesto. Divácka reakcia bola zmiešaná. Niektorí hučali nadávky, množstvo sa iba sklamane rozčuľovalo, niektorí sedeli potichu s neprítomnými pohľadmi.
A máme tu koniec súboja. Víťazkou sa stáva Sejuani.
Ozval sa slabý a krátky potlesk, no Sejuani za to nemohla. Povolenie zabiť protivníčku nedostala od autority, takže chladná reakcia divákov bola nezaslúžená.
Dievča vstalo zo zeme a utrela si tvár od krvi. Zoširoka sa usmievala, no nebol to úprimný úsmev, ale skôr zlomyseľný. Pohľadom zavadila o dokaličenú ruku Sejuani, a pokrútila hlavou.
Myslím, že si práve prišla o ruku.
Jej slová mohli byť pokojne pravdivé - Sejuani svoju ruku už ani necítila, a zároveň sa cítila mdlivo, kvôli veľkej strate krvi.

Sejuani

Pustila som remeň a zliezla som z tej malej. Postavila som sa, po čom som však kľakla na kolená a poklonila som sa rovnakým spôsobom ako na začiatku. Následne som sa znova postavila. Pohľad som taktiež upriamila na moju protivníčku, na ktorú som sa len trocha chabo usmiala, už aj tak som bola dosť zničená.
"Myslím, že si práve prišla o oveľa viac." Zamumlala som, po čom som cúvala k miestu, kde sa nachádzala cela, kde sa nachádzali moji.. kvázi bratia v zbroji. Ja som svôj zápas mala za sebou. Sotva som sa držala na nohách a pri vchode do cely sa mi nohy načisto podlomili a mne sa začalo zamhlievať pred očami. Nútila som sa však udržať pri vedomí. Nemienila som to vzdať teraz, keď sa mi podarilo vyhrať môj prvý normálny gladiátorský zápas v aréne, pre toho, kto mi dal novú šancu na život. Zahodiť ho a s pokojom vykrvácať, ot nebol môj štýl.