Smerom nahor

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Muž, ktorý bol pravdepodobne ukrytý Ochranca, nepatrne prikývol na súhlas. Neprerušene ste pokračovali v ceste, až pokým sa na obzore neobjavili siluety stromov. Illisa sa medzitým prebrala, no rytier ktorý ju mal naloženú na koni ju okamžite klepol po hlave, a tak znova upadla do bezvedomia. Ochranca pri tomto výjave potichu zavrčal, no nemohol sa prezradiť. To by znamenalo istú smrť.

Jazda vošla medzi stromy. Lord zavelil na zrýchlenie tempa, pravdepodobne tušil že les je výborné miesto na prepad, a jeho malá jednotka sa nenachádzala práve na priateľskom území. Ochranca bol pokojný a za krátku chvíľu znova Sejuani upozornil. Potichu jej pošepkal aby sa pripravila na boj, ukázal na jedného z jazdcov vpredu, a prstom si prešiel po krku. Ochranca následne zrýchlil tempo, a dostal sa tak rovno medzi dvoch jazdcov, ktorí šli pred vami. Nechápavo sa na vás pozreli, keď v tom Ochranca vyskočil z koňa na pravého jazdca a bodol mu dýkou do krku. Niečo podobné mala urobiť Sejuani, a to rýchlo.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Ostala som potichu sedieť za Ochrancom a čakala som, kedy vojdeme do lesa. Cesta vlastne ubehla celkom rýchlo. Boli to predsa len kone a lord sa očividne ponáhľal. nedivila som sa mu. Len bol nebezpečným miestom, nie len kvôli fúriám ale aj kvôli jeho prirodzenej ochrane.. hmyz.. zvieratá a podobne. Aj keď normálne šelmy by si na takúto skupinu asi nedovolili. Zachytila som Ochrancov signál no nijak som neprikývla. Proste mi musel veriť. Následne popohnal koňa a v momente skočil na pravého jazdca a ja som podľa pokynu skočila na ľavého. Pri skoku som z púzdra na okraji sedla vytiahla dýku alebo meč, podľa toho aká záložná zbraň tam bola, na čo som čepeľ zasunula do otvoru v zadnej časti brnenia. Malo mu to preraziť krčnú tepnu. Nepokúšala som sa ho zhodiť z koňa, predstavoval dobrý kryt od kušníkov spredu. Skôr som vytiahla meč a pokúsila sa preseknúť zadnú stehennú kosť koňa rytierovi, ktorý klusal vedľa mňa.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Jazdec, ktorého Sejuani mala na starosti, však stihol vydať hlas. Nebol to výkrik, ale stačilo to. Niekoľkí rytieri sa obzreli dozadu, a akonáhle uvideli čo sa deje, rozkričali sa a rýchlo zastavili. Lord sa na svojom koni otočil a zavelil, aby Sejuani a Ochrancu okamžite zabili. Oproti vám dvom sa vydalo niekoľko jazdcov s vytiahnutými mečmi, a chystali sa vás rozseknúť. V tej chvíli však prišla vaša záchrana - spoza kríkov na útočníkov vyskočili bojovníčky, fúrie, osedlané na zúrivých šabľozubcoch, s krikom a vražedným úmyslom. Koňom nabiehajúcim na vás podsekli nohy, a ich jazdci nemali šancu prežiť to čo nasledovalo. Krvilačné šelmy nenechali nažive nikoho. Lord sa zatváril zdesene, a zneistel, no po tom ako videl svojich mŕtvych mužov, zavelil na ústup. Utiecť ale nemal kam - ženy obklopili celé bojisko, a v lese nebolo možné uniknúť šabľozubcom. Rozhodne nie na koni. Jedna zo šeliem zdrapla koňa, a lord z neho spadol na zem s hlasným zadunením. Bojovníci sa vzdali, a tí čo bojovali, neskončili dobre. Tento prepad vyšiel perfektne. Sestre sa nič nestalo, no stále bola omráčená. Fúrie obkolesili lorda z Charnu a niekoľkými ranami ho poslali do ríše snov, a to podobné urobili aj s ostatnými preživšími.
Ochranca, alebo teda Meggar, ak sa tak skutočne volal, si z hlavy zložil helmu. Rýchlo podišiel k Illise a skúmal či nemá nejaké zranenie. Zdala sa byť v poriadku...
Otočil sa na Sejuani.
''Tvoju pomoc spomeniem.'' Vyslovil stručne a znova sa zapozeral na omráčenú Illisu.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Prežili sme to vďaka fúriám, ktoré obkolesili skupinu rytierov a v podstate ich rozsekali. Pri priamom strete by asi nemali šancu, no toto bol prsne ten typ útoku, ktorý rytieri jednoducho nemohli ustáť. Ja som už moc robiť nemusela. Jen som stočila koňa a pokúsila sa ho trocha utíšiť. S koňmi som vedela narábať, však som predsa len voľakedy dávno bola farmárom. Stále som sa držala pri ochrancovi a tiež som sa na to žieňa pozrela. Jeho slová síce boli fajn ale..
"To nebude potreba pane.. myslím že hneď keď sa preberie, bude ma chcieť tak či tak dať popraviť." Prehovorila som.. teda skôr skonštatovala a čakala som, kedy vyrazíme na cestu do nejakého miesta, kde o ňu bude postarané.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Fúrie boli stále v bojom ošiali, a z rytierov narobili doslova krvavé kopy mäsa a končatín. Musela ich upokojiť až kapitánka. Dve z nich zrazila na zem a na ostatné zamávala svojou šabľou. Správali sa ako divoké zvery, či šelmy, ktoré trhali až z ich protivníka nezostala len kaša. Používali pri tom aj svoje ústa, a pohľad na ne bol hrozivý - mnohí by aj povedali, že praktizujú kanibalizmus. V Charne to bolo brané ako samozrejmosť, a teraz sa dalo vidieť prečo si to mnohí cudzinci myslia. Dokonca aj ich kapitánka mala problém upokojiť bojovú vášeň jej bojovníčok. Zdalo sa, že je jediná ktorá dokáže bojovať s chladnou hlavou, a možno práve preto ich viedla.
Podišla k Meggarovi a Sejuani a vrhla znepokojený pohľad na Sestru. Meggar iba prikývol, a to kapitánke stačilo. Vrátila sa k svojim. Po tom ako Ochranca skontroloval stav jeho ochrankyňe, vyzliekol zo seba brnenie. Očividne mu nebolo pohodlné, najmä nie v tomto teple.
''Popraviť? Pania je občas... zbrklá, no prečo by chcela popraviť niekoho, kto ju zachránil?'' Spýtal sa Meggar, snažiac sa neukázať počudovanie, a zachovať svoju neutrálnu a vážnu tvár.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Sledovala som fúrie počas ich počínania. Boli naozaj.. fúrie. Bola som rada, že som sa s nimi nedala do sporu pri mojej výprave k pirátskej lodi. Nechcela by som bojovať práve proti nim. Asi som pochopila, prečo Charr nikdy nezvažoval inváziu do týchto končín. Nie vo veľkom rozsahu. Keď som ale sledovala omráčeného lorda a spomenula si na útok na arénu, v ktorej som bojovala... zvažovala som, či sa k tomuto kroku tento krát neodvážil. Ale o čo im išlo? Čo by z tejto zeme mali? Nebola tu úrodná pôda, maximálen tak bohatsvá. Očividne nikdy Charr ako taký nepochopím. Musela som sa slabo pousmiať a len som prikývla.
"Akým spôsobom myslíte, že som ju zachránila?" Šepla som a len som na ňu sledovala.
"Nikdy by sa dobrovoľne k rytierom nevidala. Utekala by a mi by sme riskovali streľbu z kuší. Nikdy by však môj plán nezvažovala ako dobrý.. myslela by si že chcem zradiť. Musela som ju omráčiť. Preto." Povzdychla som si. Konečne som mohla zhodiť mŕtveho rytiera z koňa, na ktorom som teraz sedela ja. Predsa len bolo po boji, nehrozilo mi spredu žiadne nebezpečenstvo zostrelenia.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Ochranca neodpovedal okamžite, očividne sa snažil jej odpoveď spracovať. Pozrel sa okolo seba, jediným krokom prikročil k Sejuani a hlavou sa k nej nahol.
''To bolo chytré.'' Uznanlivo zašepkal Meggar. Na tvári to nedal poznať, no jeho ústa sa skrivili do mierneho úsmevu.
''Budeš musieť pokračovať s nami. Alebo odísť. Viac možností neexistuje. V oboch prípadoch riskuješ smrť. Ale to predsa vieš.'' Dal Ochranca Sejuani na výber zatiaľ čo nasadal na koňa. Illisa na jeho zadku stále ležala, omráčená. Pripravený na odchod, Meggar sa na Sejuani spýtavo zahľadel.
Bola to šanca byť slobodná a vyviaznuť z otroctva prakticky zadarmo a bez problémov, no sloboda nemusela byť vždy tá najlepšia možnosť.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Ja som sa úsmevu neubránila, no na jeho prvú vetu som nič nepovedala. Dal mi na výber. Nemohla som však odísť... kam? Aj keď som v púšti a v jej okolí už niekoľko mesiacov bola, nedokázala by som tu prežiť, nie sama. Aspoň tú jednu vec som pochopila. V Džungliach by sa prechádzali fúrie, ktoré sa mi teraz zdali rovnako nebezpečné pre nepriateľov, ako aj pre neutrálnych civilistov zatúlaných na ich území. Nepatrila som sem a každý to na mojej pomerne bledej, aj keď už opálenej pokožke mohol vidieť. Znova by ma len dali do otroctva skôr... či neskôr. Rozhodla som sa ich následovať. Len som s koňom podišla vedľa Meggara.
"Ostanem." Prikývla som a následne som otočila hlavou k omráčenému lordovi.
"Mám tušenie, že budete potrebovať každého, aspoň trocha schopného bojovníka. V blízkej budúcnosti." Hovorila som o tom, čo ho už asi mohlo napadnúť. O vojne. Pravdepodobne nastane, Charr už spravil prvé kroky a každému ukázal, že jeho jednotky v tejto púšti tu nie sú za mierovými účelmi.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Meggar pochopil čo Sejuani jej slovami myslí.
''Pochybujem že sa Charn o niečo pokúsi.'' Odvetil Meggar a tiež vrhol krátky pohľad na lorda.
''Ale mojou prácou nie je myslenie.'' Dodal, a bolo jasné že z touto diskusiou neplánuje pokračovať. Jeho prvotnou úlohou bolo teraz zaviesť svoju paniu naspäť domov. Ukázal na jedného z koňov, ktoré zostali po rytieroch. Boli vydesené a v očiach sa im zračil strach, no Sejuani si s tým vedela poradiť. Predsa len, v Charne na jazdu neexistovalo takmer nič iné ako kone. Ich vyplašenie však nespôsobil boj, ale skôr fúrie ktoré im mohli pripomínať divoké šelmy.
''Sú to dobré zvieratá. Predáme ich až dorazíme do Zeleného oka. Ale zatiaľ nám poslúžia.''
Fúrie sa vydali smerom ktorým rytieri išli pred ich predčasnou smrťou. Na pobreží museli mať zakotvené svoje plavidlo, a bolo nebezpečné nechať ho uniknúť.
''Stalo sa niečo nezvyčajné počas tvojho úteku s paniou?'' Spýtal sa Meggar podozrievavo, a na opasku Illisy čosi hľadal.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Len som prikývla. Nebolo to ani mojou prácou, aj tak som ale myslela. To že som myslela, ma predsa len robilo človekom. Aspoň zatiaľ.. kto vie, možno raz skončím ako fúrie. Musela som si však pripomenúť že to boli práve oni, kto ma zachránil.
"Sú, tieto kone majú v Charne nesmiernu hodnotu." Potľapkala som môjho koňa po krku a následne som ho pohladila. Naklonila som sa k jeho hrive a oprela som sa o neho, začala som mu šepkať isté upokojujúce slová do ucha. Nešlo ani tak o to, či mi rozumel.. ako skôr o tón. Mohol si všimnúť, že som to s koňmi naozaj vedela. Pôvodne som bola farmárka, pred tým než môj adoptívny otec zomrel a ja som začala otročiť na jednej z lodí.
Jeho otázka mi na tvári vykúzlila nepríjemný úsmev.
"Neviem čo mám považovať za nezvyčajné. Ale bola som oboznámená s tým, že zo mňa vymlátite každú zmienku o božstve, ktoré som pred sestrou ani pred nikým odtiaľto nikdy ani len nespomenula." Možno som predsa len mala utiecť. Naozaj osm bola zvedavá čo ma čaká, nie že by som sa však k tomu chcela nejak ponáhľať.
"Taktiež sa stalo niečo.. čo neviem tak úplne vysvetliť." Pozrela som sa na ochrancu, pravdepodobne vedel o čom hovorím.
"Neviem ani ako to popísať.. len mi to príde tak že.. sestra nie je práve fyzicky, zdravá."