4|A|9999

Lilynette

Len som mierne pokývala hlavou. Od rozprávania mi vyschlo v ústach a ja som sa musela niečoho napiť. Zobrala som si čutoru s vodou a zahasila som smäď niekoľkými glgmi.
"Nie je to dobro a zlo. Eras sa necháva ovládať rozumom, Isen emóciami a pudmi. Vlastne je to len hra zo slovíčkami." Odvetila som mu, na čo som sa na neho milo pousmiala. Následne sa však postavil a ja som sa postavila tiež. Ani som sa nestihla nazdať a už sme znova boli v lese. Išli sme stále ďalej a ďalej. Dokonca sa nám aj stratila cestička. Bol by naozaj problém nenájsť ju a tak som dúfala, že Salga vie, kde sa nachádzame a ako sa dostať späť. Ja som tu bola predsa len prvý krát. Mohol to zakrívať ako len chcel, bolo vidieť že sa hrozne bál. Bol napätý ako struna a nebolo to z ostražitosti. Ja som však musela dávať pozor. Zrazu sa v našej blízkosti niečo pohlo. Nečakala som, že bude mať až tak prehnanú reakciu. Schytil ma za ruku a strhol ma zo sebou do zbesilého behu.
"Salga ! Uk.. " Nedokončila som, keď sme zrazu zastavili. Teda ja som zastavila, on vrazil do rytiera ktorý sa vynoril z lesov. Po jeho otázke som sa na neho len mierne pousmiala.
"Rovnakú otázku by som sa vás mohla spýtať ja." Prehovorila som, na čo som si pripravila prvé tri stopy na ohnivé kúzlo.

Múdra otázka, skutočne múdra. Odvetil starý rytier uznanlivo. Hlupák ktorý do neho vrazil sa snažil postaviť zo zeme a tak mu Sir Grigori podal ruku. Salga ju zdráhavo prijal a s podozrievavým pohľadom v očiach si nechal od starého muža pomôcť. Rytier sa obzrel za seba a potom odpovedal.
Nevidím žiadny problém prezradiť vám to. Sprevádzam tu lady Kairu, ako jej osobný ochranca a spoločník. Niektorí ju poznajú ako liečiteľku Estoru. A teraz...
Na tvári Salgu sa začal vytvárať úsmev, no ten rýchlo zmizol. Rytiera náhle a drzo prerušil.
Tak kde potom je? Je to klamstvo, je to Nočná mora! Mali by sme utiecť. Zabije nás... Rečnil Salga naliehavo a ťahal Lilynette za rukáv, zatiaľ len slabo aby ju varoval. V tieňoch za rytierom sa však objavilo iné svetlo, nové. Tentoraz šuchot nebol taký hlasný a spoza Grigoriho sa vynorila štíhla postava ženy s lampášom v ruke. Podľa Salgovho uvedomelého a zasnívaného výrazu to musela byť Slečna Kaira. A pomenovanie sa jej hodilo - podľa všetkého bola už stará vekom, ale teraz vyzerala maximálne na dvadsať rokov, ak nie menej. Dlhé vlasy mala zopnuté a nosila dlhý plášť. Za opaskom mala akýsi kosák a niekoľko ampuliek. Vo vaku na chrbáte sa jej leskli fľaštičky rôznych tvarov a farieb. Pri pohľade na Salgu sa zatvárila nechápavo.
Salga? A... err, čo tu robíš? Len mi nepovedz že si ma išiel znova hľadať. Vyriekla karhavo, ale jej otázka bola zbytočná lebo si všimla ako sa previnilo Salga tvári. Hlupák, nemal si sem chodiť. Ale aspoň že nie si sám. Môžem sa opýtať s kým mám tu česť? Spýtala sa s úsmevom Kaira a obrátila sa na Lilynette. V jej očiach sa však objavilo niečo zvláštne. Tá aura... kto.. kto si?

Lilynette

Chytila som Salgu za rameno. Prerušila som moje kúzlo, ktoré som si chcela pripraviť páč som zas tak moc neverila, že môže byť tento rytier nebezpečenstvo.
"Nie je to nočná mora Salga, tie sa môžu premeniť len na niekoho, koho poznáš. Sme tu dvaja, nočná mora útočí len na osamelých cestujúcich lebo u dvoch ľudí nevie, na koho sa premeniť má." Vysvetlila som mu ako keď matka karhá svoje dieťa. Alebo ako keď sa veľmi dobrá kamarátka snaží vyviesť svojho kamaráta z omylu. Následne som sa len pootočila ku rytierovi a ospravedlňujúco som sa mu trocha uklonila. Predsa len, bol to rytier, zaslúžil si menšiu poklonu. Pohľad mi nakoniec spočinul na Kairu a úplne som zabudla odpovedať rytierovi.
"Rada vás spoznávam." Povedala som jej smerom a keď sa ma spýtala, kto som, musela som sa znova len usmiať. Jej pohľad bol na zožranie. Vôbec som sa nedivila tomu, ako vyzerá. Aj Marikhelm mal mať niečo cez storočie, ak nie viac a stále to bol mág ktorý bol schopný zabiť draka.
"Pravdepodobne som presne to, akú auru vyžarujem." Odpovedala som jej trocha neutrálne a len som v duchu s Engenirth naviazala spojenie. Počula si o nejakej Kaire ? Myslíš že jej môžeme veriť? Spýtala som sa. Nežiadala som o radu, len som chcela vedieť čo si o tom myslí. Predsa len, teraz sme mali viac menej jedno telo a tak tiež mala právo ozvať sa, či sa jej niečo páči alebo nie.

Tvár Kairy sa zmenila na akýsi podivný úškľabok. Bolo skutočne ťažké povedať čo si myslí, ale rozhodne to bola zmes aspoň štyroch rôznych emócií. Napokon sa jej podarilo spamätať. Pokrútila hlavou a rukou si zakryla oči. Divoko si ich preteriala a keď z nich zložila ruku, Lilynette mohla v jej očiach vidieť strach. To je hr... hrôza. Ty... ty si Božia ruka. Predĺžená ruka... končatina. Si poznačená akýmsi kontaktom... tieto veci nie sú... nemôžu... to nemôžeš. Smrteľník sa nemôže dotknúť Bohov, ty nie si drak, ani dračica, ani len... sopka, sopka... hrozná zrada. Očakávaj hroznú zradu. TU všetko spochybňuj. Nikomu never. TU, na tomto svete. Nie je možné vyhnúť sa... osud sa nezmení, zradí ťa samotné srdce, myseľ, to čo ťa ovláda. Tvoje telo. A zrada prinesie smrť všetkému. Všetkému. Kaira sa nedokázala zastaviť. Vyzeralo že nie je pri zmysloch a toto bľabotanie nedáva žiadny zmysel. Napokon sa však upokojila a po druhom pretretí očí sa zobudila. Tvárila sa nechápavo a unavene zároveň. Z ľútosťou pozerala na Lilynette. Engenirth mlčala, až na akési otravné pohmkávanie.
Ach, neplánovaný pozostatok Fialky. Uh, Fialka je prezývka pre fialového brata Uta-varnama zo skupiny ochrancov Deritrei. Prezývanou aj Isenova garda, ale ten názov používam nerada. Dokázal predvídať čo sa stane a bol Isenovým osobným... to slovo sa nehodí tiež, ale aby si to pochopila - veštcom. Jeho schopnosti boli skutočné, ale to čo pokračuje v smrteľných rasách je len občasné nezmyselné bľabotanie. Nič si z toho nerob... Ubezpečila Engenirth Lilynette znudeným hlasom a stíchla. Grigori sa ospravedlnil za Kairu a vysvetlil že takéto výpadky občas máva, aj viackrát za deň. Vždy hovorí o niečom inom, ale sám uznal, že tento bol zatiaľ asi najviac intenzívny. Salga sa tváril vyplašene, ale to nebolo nič nové, lebo takto sa tváril odkedy ste vošli do lesa. Grigori sa potom ponúkol že sa vrátia do Estoru. Jeho ponuku prerušila už tretia osoba ktorá prichádzala spoza stromov. Bola to akási mladá dievčina s úsmevom na perách a veselo zavolala na Kairu. Bola oblečená veľmi skromne, v rukách držala akúsi červenú fľaštičku. Všimli ste si ju až trocha neskôr, lebo neniesla zo sebou žiadne svetlo. Salga pri pohľade na ňu spozornel a v jeho očiach sa objavila túžba. Očividne to musela byť Kairina mladá študentka.

Lilynette

Stav ktorý som priviedla tejto žene bol celkom, na pobavenie. Musela som sa mierne usmievať. Trocha som sa jej však začala desiť. Toto som nevidela ani na Engenirthu a to som tam videla dosť divných vecí. Trocha som od nej ustúpila. Keď to prešlo, trocha som si odfúkla a len som si rukou pretrela čelo.
"To je v poriadku, nejak to zvládneme hmm Salga?" Odpovedala som na rytierove ospravedlnenie. Zároveň to bola ja otázka smerovaná na Salgu. Ten však teraz nejak nevnímal. Chtivo sa pozeral niekam za dvoch ľudí, ktorých sme tu stretli. Pozrela som sa tým smerom aj ja a až teraz som si všimla dievča. Musela to byť Kairina študentka a aj keď nebola taká krásna ako Emeta, dala by som si povedať.
"Ehm, Salga." Šepla som, na čo som mu začala lakťom ďubať do rebier.
"Zatvor ústa." Podpichla som ho, aby som trocha uvoľnila situáciu v tomto nie zrovna príjemnom lese. Engenirthino vysvetlenie ma viac menej upokojilo a ja som s v duchu len mierne povzdychla. Koľko problémových ľudí ešte budem stretávať? Začala som si myslieť, že Isenova moc ako aj moc jeho jednotiek sa vyzobrazuje v tomto svete do dnes. Bola som celkom zvedavá, ako to tu bude vyzerať, keď sa draci definitívne vrátia.. a to všetci.

Salga akoby nepočul čo Lilynette hovorí a upriamene hľadel na mladé dievča. Jeho pohľad skĺzol na fľašku ktorú mala v rukách. Na prvý pohľad červené sklo, avšak na druhej strane bolo bežné biele sklo. A jedna z podozrivých vecí bola aj tá, že dievčina nemala žiadny zdroj svetla. Je predsa noc, a navyše v tomto lese... bez svetla by nevidela ani na krok pred seba. Salga však tieto domnienky odhodil a obdivoval dekolt dievčiny. Grigori sa obzrel za ňou a znova sklonil hlavu k Lilynette. Náhle sa však v jeho tvári objavila neskutočná hrôza. Spoza opasku v momente vytiahol svoj meč, ale to už bolo neskoro. Dievčina bola už priblízko. Kaira ju objala za jedno rameno a chcela niečo povedať, pravdepodobne ju predstaviť Lilynette. Rytier sa nestihol zahnať, Kaira bola od neho až pár krokov ďalej. V tom sa ozval príšerný zvuk ako dievčina otvorila obrovskú tlamu plnú ostrých zubov a zahĺbila ich do Kairinho krku. Za sekundu, ba aj stotinu sa nočnej more podaril vytrhnúť obrovský kus mäsa z krku liečiteľky. Krv ostriekala všetkých naokolo a nočný les preťal hrozivý smrteľný výkrik Kairy. Jej rytier priskočil už neskoro, v jeho očiach a na jeho ústach zúfalý výkrik, a odsekol dievčine-nočnej more ruku, a druhým švihom aj hlavu. Toto spôsobilo, že svet sa pre Lilynette a Salgu na pár sekúnd stal krvavým výbuchom. Kaira dopadla na zem, jednoznačne mŕtva, chýbala jej polka krku a nočná mora v podobe dievčiny vedľa nej, bez hlavy a jednej ruky. Ako nočná mora zomierala, vydala hrôzostrašný bolestivý zvuk. Salga v momente vyvrátil jedlo z celého dňa a okamžite na to zamdlel a padol do hlbokej trávy. Grigori sa hodil ku zomierajúcej Kaire a zúfalo prosil Erasa, Isena či kohokoľvek o zľutovanie.

Lilynette

Pozerala som sa na to, čo sa stalo. Pôvodne som si naozaj nemyslela, že to je nočná mora. Bola predsa s Kairou, typovala som, že to s ňou bola celý čas. Navyše Kaira ani nevyzerala, že by si niečo všimla. V tom prípade muselo dievčinu dostať niečo tak rýchlo a potichu, že si toho Kaira nevšimla. Stále som však nemohla uveriť tomu, že nočná mora naozaj zaútočila v prítomnosti troch ľudí. Útočili predsa len na jednotlivcov. Až teraz som si spomenula na to, čo mi hovoril Salga. Ževraj tu žije niekto, kto ich ovláda.. mohla by to byť pravda ? Rýchlo som priskočila ku polo-mŕtvej, ak už nie mŕtvej Kaire. V momente som sa len postavila na nohy a zobrala som si od rytiera meč. Mal ešte iné zbrane a tak mu snáď nebude chýbať.
"Nechávam vám na starosti Salgu, postarajte sa aby nedopadol ako Kaira, idem nájsť jej študentku. Za žiadnu cenu za mnou nechoďte lebo vás budem považovať za nočné mory" Prikázala som mu v rýchlosti, po čom som rýchlejším krokom vstúpila do lesa. Snažila som sa ísť ich spätnými stopami. Nebola som moc dobrá v stopovaní no ťažko obrnený rytier za sebou nechá v prírode peknú spúšť. Musela som tú mladú nájsť.. proste musela.
"Engenirth, vieš vyliečiť zranenia aj za cenu, že by ma to na niekoľko dní stálo ochranu?" Spýtala som sa jej, na čo som ďalej pokračovala rýchlejšou chôdzou v lese. Dávala som si pri tom pozor na svoje okolie. Meč som mala pripravený v ruke a pevne som dúfala, že to dievča ešte nájdem živé. Nepoznala som ju takže som pochybovala, že by ma mohla v jej podobe prekvapiť nejaká nočná mora. Tie sa premieňajú zväčša len na najbližších.

Grigori Lilynette prakticky ani nevnímal a Salga bol v bezvedomí. Engenirth sa neozvala hneď, ale keď konečne, nebola to pozitívna odpoveď.
Ty si skutočne myslíš, aj keby že to dokážem, že na tomto mieste, alebo kdekoľvek inde ťa nechám bez ochrany? Celá pointa toho že tu sedím je tvoja ochrana. V každom prípade, nie. Najlepšie bude ak sa nebudeš starať do záležitostí iných ľudí ak ti hrozí smrť. Odpovedala nervóznym hlasom a zmĺkla. Bolo to asi všetko čo chcela povedať, podľa toho ako vetu ukončila vyzeralo že už neprehovorí. Vyjadrila sa celkom jasne, ako vždy.
Sledovať stopy nebolo nič jednoduché, nebolo sa prakticky čoho chytiť. Ale Lilynette bežala aspoň v približnom smere a napokon v diaľke medzi stromami uvidela svetlo lampáša. Ukázalo sa lampáš bol zhodený na zemi a vedľa neho ležala mladá dievčina, rovnako vyzerajúca ako predtým. Táto však bola v bezvedomí a tentoraz už bola určite skutočná. Avšak pri nej čupel akýsi starý muž, veľmi starý muž v plášti a niečo jej robil rukami. Na prvý pohľad to vyzeralo podozrivo, ale starček sa očividne len o ňu staral. Na zemi okolo mal rozložené rôzne predmety na liečenie. Akonáhle sa Lilynette objavila, starec vzhliadol, zložil kapucňu a úctivo sa pozdravil. Vysvetlil jej že odohnal Nočnú moru v poslednej chvíli, a zachránil mladé dievča. Nočná mora potom kamsi odbehla, smerom odkiaľ pribehla Lilynette.
Mimochodom, ja pochádzam z Melurai, z tej malej dedinky pod sopkou. V týchto lesoch sa dejú hrozné veci, preto odtiaľ málokedy vychádzam. Táto dievčina mala šťastie že som prechádzal okolo a z diaľky si všimol svetlo lampáša. Vysvetlil starec a znova sa sklonil k dievčaťu v bezvedomí. Netrvalo však dlho a Lil za sebou počula dupot. Sir Grigori so Salgom na pleciach pribehol k Lilynette, zložil Salgu a snažil sa nabrať dych. Nebol práve najmladší... no stačil mu jeden pohľad na starca aby znova vytiahol meč. Očividne kvôli hnevu a smútku stratil aj schopnosť racionálne rozmýšľať.
To ty ich ovládaš! Tie príšery... zhynieš pod mojím ostrím! Skríkol rytier a postupnými krokmi sa približoval k starcovi, ktorý začal bezbranne ustupovať.

Lilynette

"Vďaka Erasovi a Isenovi, tá nočná mora dostala jej učiteľku." Vysvetlila som v krátkosti a o niečo som sa k nemu priblížila. V tom som zozadu znova započula šuchotanie. Tento krát som nič nechcela nechať na náhodu a využila som plný potenciál dračej stopy, aký som teraz len zvládla. V momente sa mi v ruke začala vytvárať ohnivá guľa, ktorú som namierila na miesto, odkiaľ sa ozýval zvuk. Nakoniec to bol len rytier. Aj ten však teraz vyzeral ako problém.
"Stojte sir Grigori. Tento muž to dievča zachránil, on na vás tú nočnú moru neposlal.. proste, zaútočila.. sama od seba, to niekedy robievajú. Ak sú vyhladované." Povedala som, pri čom som sa postavila do cesty rytiera a staršieho muža. Síce mi prišlo odozrivé, že v tomto lese predsa len je ale, to som mienila riešiť až po tom.
"To samozrejme neznamená že vám hneď budem dôverovať." dodala som, pri čom som sa tento krát pozrela na staršieho muža. Bola to celkom zaujímavá situácia no aspoň to dievča vyzeralo v celku a živo. Bola som rada že jej nič neni, aspoň takto na prvý pohľad. Síce som ich nepoznala, nevedela som sa len tak pozerať na smrť ľudí ktorý v podstaet mohli ďalej žiť. K tomu ešte mágov zameraných na pomoc druhým.

Starý muž počkal kým Lilynette dohovorila Grigorimu a potom sa sám vrhol na svoju obranu. V skutočnosti... v skutočnosti ich naozaj niekto ovláda. Aj kariskov, aj mory. Ak sa chcete pomstiť, môžem vám ukázať kto to robí. Vyzeralo že starec povedal správne slová, lebo Sir Grigori sa zastavil a na tvári sa mu objavil zmätený výraz. Pomaly zložil meč a odložil ho na svoje miesto za opaskom. Starcovi naznačil aby pokračoval.
Musím túto dievčinu zobrať do mojej opatery. Bude úplne v poriadku. Poďte so mnou, pôjdeme do mojeho skromného príbytku. Povedal muž a pokynul Lilynette a rytierovi aby mu pomohli s dievčaťom. Našťastie jej váha zodpovedala asi Salgovej, takže rytier zobral Salgu a pomáhal Lilynette s nosením dievčiny. Jeho vyčerpanie sa už ukazovalo. Bezvedomý Salga skutočne jeho výdrži nepomáhal. Po ceste smerom na sever, k sopke, sa starec rozhovoril.
V Melurai žijem už veľmi dlho, ale niečo takéto je celkom bežné. Nočné mory útočia na skupiny, Kariskovia útočia bezdôvodne. Dlhé roky zisťujem v čom to bude... až sa mi to podarilo zistiť, len pár rokov dozadu. Vždy som vedel že s tou sopkou nie je niečo v poriadku. A mal som pravdu. Nechcel som tomu veriť, ale hlboko pod sopkou sídlia akési zvláštne stvorenia... ich rasu nedokážem uhádnuť - nikdy som podobnú nevidel. Sú tam veľmi dlho, pravdepodobne od pradávna... ku môjmu šťastiu ma nevideli, a odvtedy som sa ich nesnažil nájsť. Pod sopkou som zostal žiť, lebo v blízkosti sopky tieto beštie nie sú... niekoľko krát som bol v Estore žiadať o pomoc, o bojovníkov, strážnikov, ale vždy ma len vysmiali a považovali za senilného starca ktorý číta moc príbehov. Neviem čo si počať, ale vy... vy ste rytier, mohli by ste skoncovať s tými monštrami. Pokiaľ viem, nie sú to práve bojovníci. Tá kontrola im nepomôže proti chladnej oceli. Vysvetlil starec zatiaľ čo ste rýchlym krokom kráčali do srdca tohto lesa, k sopke týčiacej sa vysoko nad stromy. Po čase ste sa objavili na obrovskej čistine a konečne vystúpili z hlbokého lesa. Pred vami sa týčila len obrovská sopka a pod ňou dedina, ktorú tvorilo len pár domov, a až na jeden boli všetko spálené do tla. V jednom z nich sa svietilo a tam mierili starcove kroky. Bolo dobré konečne vidieť oblohu nad sebou. Ako zmizol les, zmizla aj temnota a pre zmenu bola krajina osvetlená svitom mesiaca.
Sir Grigori nechcel čakať na nič a akonáhle starec zložil dievčinu v jeho chatrči, rozhodol sa že im ukáže vchod do jaskynného systému kde na jeho konci, hlboko pod sopkou, sídlia tieto monštrá. Salgu nechal spoločne s dievčinou. Grigori, starec a Lilynette sa teda spoločne vydali do jaskýň. Rytier sa postupne upokojil a kráčal zmierlivo za starcom. Zatiaľ starý muž vysvetľoval jeho životný príbeh, aj to čo sa snažil zistiť o týchto tvoroch, až napokon ste sa objavili v akejsi veľkej jaskynnej predsieni. Bolo tu už skutočne teplo. Starec to odôvodnil tým, že ste sa nachádzali hlboko pod sopkou a za stenami okolo ktorých ste prechádzali tiekla samotná láva. Začalo tam skutočne byť ako v peci až Grigori zamumlal poznámku o pekelných beštiách. Kto by skutočne mohol žiť v takýchto podmienkach? A potom sa objavili...
Z jaskynnej chodby pred vami vyšlo niekoľko škaredých bytostí s akýmisi zbraniami v rukách, pripomínajúcich kopije. Vyzerali ako hady, spojené s ľudmi... jednoducho hrôza. V momente ako uvideli starca, teda celú skupinu, vrhli sa do útoku. Lilynette mohla započuť z ich pokrikov niečo o Erasovi, ale na premýšľanie nebol čas. Grigori zdvihol meč do výšky aby zablokoval prudký výpad jedného z nepriateľov. Pokúsil sa o protiútok, ale protivník bol rýchly a na svojom dlhom chvoste uhol dozadu, a v rýchlosti znova zaútočil... tentoraz útok Grigori nestihol vykryť poriadne a tak sa zapotácal dozadu o niekoľko krokov, ba skoro spadol na zadok. Nepriateľ toho využil a v momente zaútočil na Lilynette. Dvaja sa blížili aj smerom na starca a snažili sa ho zahnať do kúta svojimi dlhými kopijami.