4|A|9999

Lilynette

Myslela som si, že sa nakoniec uchýli aj k mágii. Predsa len, rovnaký útok ako pred tým by nemal žiaden efekt páč by som využila rovnakú obranu. Teraz však bola.. rýchlejšia.. o dosť. Takmer som ju ani nestihla zaregistrovať a už na mňa išla s oboma dýkami. Spravila som prvú vec, ktorá ma napadla. Vytvorila som menší štít. Vlastne nebol väčší než hlaveň obojručného trpaslićieho kladiva. Ten som spevnila na veľmi veľkú hodnotu, aby vydržal aj silný náraz napr do steny a nerozpadol sa, na čo som ho vyslala za Nílu. Mienila som ju ním trafiť a tým ju odsunúť, poprípade trocha zraniť. Normálny človek by mal asi zlomených pár rebier no u drakov som v to ani nemohla dúfať. Navyše tu bola možnosť že sa uhne a preto som štít vyslala, až keď bola naozaj blízko pri mne. Všetko to bolo.. rýchle. Netušila som, že by som tak rýchlo kúzlo dokázala poskladať. Očividne mi tréning Nili iba prospieval.

Tento ťah musel Nilu celkom prekvapiť, alebo sa ním nechala zasiahnuť schválne. Keď do nej kváder čistej magergie vrazil, hlasno zaúpela a zletela na zem, kde sa v rýchlosti zregenerovala a postavila na nohy. Obzrela sa za kvádrom ktorý letel ďalej a znova sa otočila na Lilynette.
Tak ukáž ako ti idú elementy! Vyslovila náhle a v rukách sa jej sformovala akási vodná guľa. Vyzerala neškodne, ale určite nebola, inak by ju pravdepodobne nepoužila. Jednu guľu vystrelila priamo po Lilynette, okamžite na to jednu poslala aj na Velliho a tretiu poslala na druhú stranu. Vodné gule teraz leteli na tri ciele a leteli rýchlo, takže Lilynette nezostávalo moc času. Zvláštne na nich bolo to, že ich forma bola absolútne nepredvídateľná a neustále sa vodné gule menili. Nila ich vyslala v guľatej forme, ale počas letu sa rýchlo formovali na rovné a dlhé projektily, na široké a hrubé plošiny a potom sa znova vracali do svojej predošlej formy.

Lilynette

"Takže vsádzaš na základnú *logiku*? Voda proti ohňu.. keďže iný zatiaľ neovládam." Uškrnula som sa. Po poslednom stretnutí s ohňom som ho však chápala trocha inak. Naozaj väčšina ľudí je v tom, že je oheň proti vode slabý.. naozaj je väčšina ľudí zaslepených a skutočnú podstatu ohňa ani len nezazreli, nie to sa k nej ešte dostať. Oheň sa sám o sebe mohol stať proti vode vynikajúcou zbraňou. Všetko záležalo na tom, akú teplotu tento oheň má. Ruky som dala do zákaldného postavenia pre oheň a rýchlo som zadala požadované tri hodnoty. Oči sa mi trocha rozžiarili a ruky mi zachvátili plamene. Obe ruky som následne natrčila ku Níle a jej vodným útokom. Hodnoty som schválne nastavila tak, aby bol oheň extrémne horúci a aby dokázal vodu, ktorý by sa dostala do kontaktu s ním vypariť. Vytvorila som vlastne len čiaru, ktorá sa tiahla predo mnou cez šírku jaskyne tak, aby obsiahla všetky tri ciele. Bolo to.. viac než náročné a ja som v momente pocítila, ako zo mňa ubudla časť magickej energie. Predsa len bol to veľký a hlavne silný štít posilnení ohnivou mágiou, ktorá mala odolať vode. Z tejto línie vyrazili tri ohnivé kvádre priamo oproti vodným strelám. Samotne to bola len jedna bariéra ktorá mala tri výrastky. Zvyšok barieŕy však bol taký malý, že by ho proste stačilo prekročiť. Dôležitá bola práve veľkosť a sila tých troch výrastkov, ktoré mali pohltiť vodné kúzla.

Ohnivá bariéra a aj výrastky z nej sa Lilynette podarili celkom rýchlo, čo bolo nečakané. Bolo poznať, že nad ohňom získala o niečo väčšiu moc. Nila stála na mieste a pozorovala let vodných gúľ. Tie sa stretli v ohlušujúcom zvuku a bojovali proti sebe. Tieto gule, táto vodná mágia, to však nebola obyčajná voda. Gule sa pri strete z ohňom začali rozpínať a postupne obklopovať a uzavierať oheň do seba. Táto plazivá voda sa začala rýchlo šíriť po celej bariére a doslova vyzeralo akoby ju žrala. Oheň postupne vyhasínal, nestačila ani jeho vysoká teplota. Voda sa napokon zmocnila celej ohnivej bariéry a teraz rovno pred Lilynette stála vodná - Nilina - bariéra. Teda aspoň to tak na prvý pohľad vyzeralo...
Lilynette náhle v hrudi pocítila silné pichanie a začalo sa jej pred očami zatmievať. Ucítila ako sa jej myseľ zahmlieva, jej nohy sa potácajú. Po jej tvári stekal teplý pramienok krvi, z nosa. Počula Engenirth v sebe, vo vlastnej mysli, ako niečo nahlas hovorí, a následne akési hlasné zvuky. Z tohto stavu ale vyšla rovnako rýchlo ako do neho vošla... Lilynette v sebe pocítila horúčavu a myseľ sa jej rozjasnila.
Bariéra, ktorú vytvorila, teraz pohltená Nilinou vodnou mágiou, sa rozžiarila a následne doslova vybuchla ohňom. Oheň rýchlo menil farby, už nemal pôvodnú oranžovú, sčervenel a naberal modrú farbu. Horel tak silno že Lilynette, aj keď bola od neho vzdialená niekoľko metrov, pocítila silnú páľavu a z očí jej tiekli slzy. Telo Lilynette sa doslova rozhorelo, pocítila silný príval energie, sily, adrenalínu. Modrý oheň sa začal drať von, akoby sa chcel za každú cenu dostať zo zajatia vody, a podarilo sa mu to. Tento oheň úplne vyparil vodu za pár sekúnd, úplne zmizla. Lilynettina bariéra teraz horela modrým ohňom, a za ňou mohla Lilynette vidieť udivenú Nilu.
Nenechám sa predsa poraziť tou blbou plazvodou. Ozvalo sa v mysli Lilynette. Tento hlas patril Ohňu, a počula ho rovnakým spôsobom ako doteraz vždy počula Engenirth.
Oheň náhle vystrelil na Nilu a keby sa neuhla, trafil by ju. Ale aj Nila mala čo robiť aby sa ohnivým strelám dokázala vyhnúť. Jedna z nich ju zasiahla a Nila odletela do skalnej steny.
Kontroluj ten oheň!!! Skríkla po Lilynette Nila nahlas a po tom ako sa zotavila, vytvorila okolo seba niekoľko vodných štítov. Modrý oheň na ňu neustále útočil.

Lilynette

Vyzeralo to tak, že ma dostala. Čo iného sa dalo očakávať ? Oheň potreboval vzduch a aj keď bol tvorený mágiou, udržiaval sa len veľmi ťažko keď jeho molekuly začala vyplňovať voda. Chcela som sa vzdať a uznať, že mám čo robiť, aby som sa mohla jej vodnej mágii čo i len priblížiť.. čo sa teda ovládania a sily týkalo. Zrazu som však pocítia divný pocit.. chvíľku som si myslela, že som chytila infarkt no to mi vôbec nedávalo zmisel. Zavrávorala som no udržala som rovnováhu. Pocítila som silný žiar, ktorý mi udrel do chrbta. Keď som sa otočila, všimla som si, ako sa ohnivá bariéra sfarbila na modro a vodu behom pár sekúnd odstránila. Tá sila a teplota ma udivila. Níla bola očividne tiež prekvapená. Keď som v hlave započula samotný oheň, začala som chápať, aká je znova situácia zlá. Vzkypel vo mne hnev.. presne v momente, keď Nílu trafil.
"Ty.. " Zasyčala som v dračom jazyku, pri čom som očividne myslela oheň samotný. Ako útočil na Nílu, môj hnev sa stále stupňoval až som.. dá sa povedať vybuchla.
"Okamžite prestaň ! To JA som tá, kto ťa ovláda." Zakričala som a celou svojou vôľou som chcela modré plamene zatlačiť späť do bariéry.
"Proste musíš počkať, ešte neprišiel čas, keď ťa potrebujem k deštrukcii. Ak však nadíde, rozhodne ťa použijem." Dodala som. Nemienila som sa však mojim ohňom nechať podrobiť. Za prvé by som to nemusela prežiť.. za druhé som nemienila nechať *Môj* oheň, zabiť draka, ktorého som pred tým oslobodila.

Oheň sa začal nahlas smiať.
Už ma vidíš ako sa nechám využívať akousi sukňou! HAH. Až ma porazíš v priamom boji, tak mi môžeš niečo hovoriť, ale zatiaľ... zatiaľ to nechaj tak. A musíš byť skutočne sprostá ak nevidíš môj potenciál. Snažím sa ti ukázať čo dokážem. Neboj, tvoju dračiu priateľku nechcem zabiť. Tvoje telo by to aj tak nezvládlo... mohol som pokojne zaútočiť aj na toho spáča, keby že sa snažím niekoho zraniť... Rozhovoril sa syčivým hlasom. Jeho monológ prerušil hlasný zvuk, niečo ako výbuch, ktorý otriasol ušnými bubienkami Lilynette. Bariéra ustala a v okamžiku zmizla. Oheň bol preč...
Ten fras ma zastihol keď som to nečakala. Bola som sústredená na tvoju obranu, v prípade ak by ťa tá voda trafila, a on takto... našťastie som celá o štítoch a obrane, takže proti mne nepochodil. Prepáč, Lilynette. Už... už ho sem nepustím. Ale tvoje kúzlo ho sem dostalo, a posilnilo ho. Nemám ti to za zlé, bola som neobratná, nepozorná... hlúpa. Vysvetlila a ospravedlnila sa Engenirth zadýchaným hlasom.
A... ďakujem. Ďakujem že si... že si ho nenechala v kontrole. Bez tvojho odporu by som ho nevyhnala. Budem si to pamätať. Dodala potichu a následne na to sa odmlčala.
Nila vykročila zo svojej vodnej obrany a na tvári mala... značne nahnevaný výraz.
Ak sa toto ešte raz stane, ak nedokážeš kontrolovať oheň, tak... budem musieť urobiť isté opatrenia. Začnem tým, že ti odoberiem porozumenie toho elementu. Povedala prísnym hlasom a odišla skontrolovať Velliho, či je v poriadku.
Nech sa to už neudeje. Moje prvé a posledné varovanie. Dokončila chladne a ráznym krokom vyšla z jaskyne. Tam si sadla pred vchod a začala si liečiť vlastné zranenia ktoré jej spôsobil oheň.

Lilynette

Mierne som si povzdychla a len som sa pozerala na rozčúlenú Nílu. Jej reč mi zrovna moc nepomohla a Egenirthine ospravedlnenia tiež nie.
"Nič si z toho nerob.. proste.. ho musím poraziť. Ako povedal.. vo férovom súboji, jeden na jedného. Bez pomoci." Poslala som jej myšlienku, na čo som sa rozišla ku môjmu batohu.. alebo skôr vrecu, odkiaľ som si zobrala plášť a prehodila som ho cez seba. Ten modrý oheň mi spálil oblečenie.. predsa len, oheň vychádzal zo mňa a oblečenie nebolo mojou súčasťou. Aspoň myšlienka na Marikhelmove začiatky ma pobavila. Rozmýšľala som, či mal rovnaké problémy. Teraz som však mienila spraviť niečo.. asi dosť proti Nílinej vôli. Pomaly som odišla ku vchodu do jaskyne a bosými nohami som sa dotkla studených kameňov. Pozrela som sa na Nílin chrbát a len som sa pootočila k nejakej lesnej cestičke, ktorá viedla vyššie do hôr.
"Nechcem ohroziť teba a Veliho. Teraz ťa opustím a pokúsim sa.. bojovať s ohňom. Či už vyhrám alebo prehrám, na tom moc nezáleží. Ak sa tu do týždna neukážem, tak na mňa nečakajte." Povedala som jej smerom a následne som sa pomaly vydala mimo dosah jaskyne, Níli a Velliho.
"Už je to druhý krát, čo opúšťam niekoho, koho mám veľmi rada.. ah.. Zažívali neičo podobné aj ostatné nositeľky?" Spýtala som sa Engenirth skôr rečnícku otázku. Ani som na ňu nechcela poznať odpoveď. Len som si potrebovala týmito slovami trocha uľaviť. Pravdepodobne sa ma Níla posnaží zastaviť. V mojom postoji však bolo jasné, že to bude možné len silou a naozaj som netušila, čo by sa stalo, keby že sa tento krát oheň naštve a všetkých nás poza´bijal. Dúfala som, že vie čo je pre ňu a Velliho dobré a radšej sa ma nepokúsi zastaviť a ani hladať. Chcela som ísť niekam ďalej.. aspoň také tri kilometre. Počítala som pri tom čas, ktorý som mala na môj súboj s ohňom. Pre rôzne rizikové faktory som cestu tam a späť poćítala tak na deň. Teda na dva dohromady. To mi ostávalo päť dní na to, aby som dokázala oheň vo mne poraziť. Netušila som, ako by sa mi to mohlo podariť no nebrala som to tak, ako by som mala na výber.

Engenirth však celkom nepochopila zmysel tejto otázky a spontánne na ňu odpovedala.
Už to bude len horšie. Je to... prekliatie. Povedala tichým hlasom, ale po chvíli si uvedomila, že mala radšej držať jazyk za zubami. Táto poznámka určite nepomohla Lilynette v tejto situácii. Už sa znova neozvala. Ale na jej miesto nastúpila Nila. Tá sa zdvihla od vchodu jaskyne a podobne ako predtým sa premiestnila vodou pred Lilynette, tak aby jej bránila v postupe.
Nikam nejdeš. Ak bude treba, Oheň spacifikujem ja sama. Ale tieto hory nie sú bezpečné. Navyše sme stále príliš blízko akadémie. Keby sa ti niečo stalo, bol by to náš koniec. Si jediná kto môže drakov z väzenia vyslobodiť bez väčšej námahy. Bez teba by som... stále bola v tej sopke. Ani len Marikhelmova mágia by ma nedokázala vyslobodiť. Aspoň nie... živú. A potrebujeme ťa na vyslobodenie ostatných. Len tak... len tak sa nám podarí zachrániť Lorda Isena. Vysvetlila pokorným hlasom, nesnažila sa naliehať, ale aj tak jej slová vyzneli imperatívne. Následne na to pokračovala.
Navyše, Oheň by ťa v tomto štádiu pohodlne zabil. To síce nie je jeho štýl... no nechcem aby tu Oheň behal s tvojím telom a všetko ničil. Neovládaš ohnivý element na takej úrovni aby si sa mu mohla postaviť. Už len ten modrý oheň to dokazuje... to bol jeho vrchol. S tým by ťa porazil za pár sekúnd. Pravdepodobne. Osobne som sa s ním nikdy nestretla, oheň nie je môj. Povedala a na tvári sa jej ukázal úsmev.
To čo som predtým povedala, nič si z toho nerob. Bol to afekt. Draky nie sú perfektné. Ani len zďaleka. Nech si valeáni myslia čo chcú... v každom prípade, poznám niekoho, kto by ti mohol pomôcť... ehm, Oheň upokojiť a donútiť k spolupráci. Vráťme sa do jaskyne a ja ti ukážem v čom spočíva voda, vodný element. Opozitný element by v tejto situácii mohol urobiť značný rozdiel. Pokynula Nila naspäť k jaskyni a pomalým krokom sa tam vydala.
A neboj, Voda je o niečom inom... mám taký pocit, že sa pri nej Oheň celkom zblázni.

Lilynette

Engenirthine slová ma teda moc nepovzbudili. Bola som ale rada, že ma aspoň nechce zastaviť. Na druhú stranu sa však ozvala Níla, ktorá vytvorila vodu, pomocou ktorej mi zabránila v pohybe vpred. Teda jedine, že by som sa chcela vykúpať. Na druhú stranu som pochybovala, že je tá voda taká riedka a ďalej ma pustí. Pravdepodobne by ňou nepreletelo nič. Pootočila som hlavou ku Nile a započúvala som sa do jej slov. Musela som sa pousmiať tak.. milo.
"Videla si, ako ti spaľoval vodné kúzla, pravdepodobne by si sa o neho nevedela postarať. Sama si potrebuješ oddýchnuť.. minimálne tak, ako Velli. Podľa mňa nespíš len preto, aby si ma mohla za tých 40 dní niečomu naučiť.. teda už len 34 ak dobre počítam." Otočila som sa však späť a obe ruky som si omotala okolo pŕs, teda skôr pod nimi. Musela som využívať ohnivú mágiu dokonca aj teraz, aby som sa zahriala. Celkom ma desila predstava, že by ma znova ovládol. Nakoniec som však len prikývla a znova som sa vrátila do jaskyne.
"Mohlo by to fungovať.." Prikývla som, na čo som si znova sadla k vatre a prestala som využívať ohnivú mágiu na zvýšenie mojej vlastnej teploty. Proste som si užívala čistý, prírodný oheň. Na chvíľku som sa zahľadela na počasie, ktoré bolo vonku. Boli sme v horách a tým pádom sa dalo očakávať, že tu bude sneh. Nakoniec som sa dala do asi päťminútového rozmýšľania, koľko času prešlo, odkedy som opustila Engenirth.. potom som si zobrala dátum, kedy som ho opustila a na tvári sa mi vyčaroval taký smutnejší úsmev.
Zajtra mám narodeniny.. pomyslela som si a chvíľku som si dovolila spomínať. Spomínať na to, ako moje narodeniny volakedy prebiehali. V kruhu rodiny a priateľov. Pochybovala som, že to ešte niekedy zažijem.

Nila si pošúchala oči a sklonila hlavu. Lilynette mala pravdu. Jej sily boli aktuálne na historickom minime. Nepríjemný úbytok síl spôsobených dlhým pobytom vo väzení. Bála sa že už nezvládne ochrániť ani len Velliho. A nie to ešte Lilynette. Tá si mohla myslieť, že má zo sebou dvoch drakov Isenovej gardy, ale to... to už dnes neznamenalo nič. Dve trosky, vyčerpané, zúfalé. Velli bol prakticky bezbranný a Nila by sama nepriateľského mága neporazila. Na súhlas Lilynette spokojne prikývla a vrátila sa s ňou do jaskyne.
Nebudeme sa zdržovať... bojím sa, že... vlastne na tom nezáleží. Uvidím ako sa to vyvrbí. Ale pamätaj - snaž sa získať priateľstvo a pomoc všetkých. Myslím že ju budeme potrebovať. Ty ju budeš potrebovať. Povedala Nila a znova začala vodou napúšťať tú skalnú preliačinu, v ktorej sa predtým Lilynette kúpala.
Keď bola plná vody, ktorá nevyzerala tak príjemne ako predtým, pokynula Lilynette aby k nej podišla. Náhle jej zozadu chytila hlavu a vtlačila jej ju pod vodu. Bolo to skutočne niečo nečakané, ale pri Nile... už sa to raz predsa stalo. Voda bola doslova... ľadová! Taký ten typ, z ktorej okamžite vyskočíte rýchlosťou blesku a nikdy sa k nej viac nepriblížite, zabalíte sa do niečoho teplého... ale Nila neprestávala. Lilynette bola bezbranná. Napokon pocítila ako sa topí a naberá vodu do pľúc. Jej myseľ postupne odplávala do temnoty...

Pokúsim sa zavolať Vodu. Si predsa Nositeľka, nemusíš podstupovať porozumenie elementu tak ako ostatní. Nepoznám nikoho iného kto v sebe má magické bytosti... jedinečné prekliatie, heh. Ešte na akadémii, keď si podstupovala porozumenie ohňa... to som ešte spala. Ale vidím že si to zvládla aj sama. No teraz ti pomôžem. Na to tu predsa som... Hovorila Engenirth len tak do vzduchu, akoby len pre seba. Lilynette otvorila oči. Ležala na... vode? Jednoznačne voda, áno. Obloha neexistovala, okolie neexistovalo. Vyzeralo to tam ako v tej hmle s Vellim. Lilynette ale tentoraz videla do diaľky... v ktorej nebolo nič. Obloha, alebo čokoľvek čo bolo hore, bola jedna veľká tma. Kam až dohliadla, bola vodná plocha a za ňou... tma. Nič iné. Avšak pri Lilynette stála samotná Engenirth, ktorá pozorne žmúrila do temnoty.
Kde je? Skús ju zavolať. Voda... je... veľmi trpezlivá a pomalá. Navrhla dračica a zvedavo otáčala hlavou na všetky strany.