4|A|9999

Lilynette

Chvíľku som sa na vodu pozerala s menším, sebazaprením. Už aj tak mi bola dosť veľká zima no utešila som sa s tým, že mi postačí porozumieť vode, ovládnuť ju a oheň Už nebude taká hrozba. Plus by som sa mohla začať venovať ľadu a tým pádom by som zimu viac menej začala brať, ako prísun novej energie. Pocítila som, ako ma Níla chytila za hlavu a následne ma do vody ponorila. Nepanikárila som. Bolo to tak predsa aj s ohňom. Pocítila som, ako sa mi voda začína tlačiť do pľúc, až sa mi zahmlilo pred očami.

Ďalší pocit som naozaj nevedela popísať. Stála som na vode a vedľa mňa stála Engenirth. Bola som celkom rada, že ju znova vidím.
"Dlho sme sa nevideli." Pozdravila som ju s unaveným úsmevom a pohľad som následne hodial do.. ničoty. Nevedela som, ako inak toto miesto popísať. Bola tu voda no nič iné neexistovalo. Voda bola sama o sebe pravdepodobne trpezlivá. Zároveň by som však vedela vymenovať hneď niekoľko výnimok. Nebolo to zas až tak odlišné od ohňa. Keď sa voda rozzúrila, pohlcovala celé pobrežia, mestá.. ničila.. Teraz však bola voda pokojná. Bola premenlivá takmer ako vietor no teraz bola.. pokojná. Len som na ENgenirthinu radu prikývla a v momente sa mi v hlave vybavili slová v dračom jazyku.
"Voda, príď ku mne, prosím." Skúsila som na to ísť jemne. Nemala takú výbušnú povahu ako oheň, aspoň som v to dúfala. Dokonca mohla byť milá no fandiť som si nechcela.

Každé slovo ktoré Lilynette alebo Engenirth sa v diaľke ozvalo ešte niekoľkokrát, akoby ste stáli priamo v horách a nahlas kričali. Po výzve sa nestalo absolútne nič. Prešlo niekoľko minút, ale aj napriek tomu sa nič neudialo. Engenirth sa stále obzerala okolo seba, ale napokon očividne usúdila že to nemá zmysel. Namiesto toho sa zahľadela pod seba, na vodu, na ktorej ste stáli. Stalo sa ale niečo celkom nečakané... vodu pod vami rozvíril najprv slabý vánok, ktorý postupne silnel až vás ofukoval poriadny vietor. Pred vami sa sformovala akási bytosť, niečo neforemné, neuchopiteľné. Lilynette si uvedomila, že tá bytosť vyzerá podobne ako Oheň, až na to, že teraz jej telo tvorili vzdušné prúdy, doslova vietor. Bytosť bola rovnako ako Oheň premenlivá, v jednej forme nezostávala ani po pár sekúnd. Podobne ako vietor... bytosť však napokon nadobudla ako takú rozoznateľnú podobu - niečo ako hlavu čo bolo vlastne klbko vetra, ruky, nohy, telo. Až na to že telo bolo neprirodzene dlhé, vysoké, úzke.
Nositeľka! Whoa, tak Nositeľku som nevidel riadne dlho. To teda hej! Aaaaah... Engenirth. Naposledy som ti chcel niečo povedať, kedy to bolo... ale to je jedno, bolo to dávno! Najmenej niekoľko stoviek rokov, čo? Taký dlhý čas! Teší ma že ťa vidím, v každom prípade. Aby si vedela. Teba vždy rád vidím. A tieto prekrásne dievčatá tvoje, s ktorými sa tak rada premávaš, to ti závidím! Kde ich vôbec naberáš? Tá hriva sa musí Ohňu skutočne páčiť! Síce sa niekedy správa ako blbec, ale naučil som sa to nevšímať. Dokáže byť aj príjemný... teda, niekedy.
Vietor sa nedokázal zastaviť. Hovoril takmer bez prestávky, bez akéhokoľvek premýšľania, rýchlo a po chvíli to znelo už jednotvárne. Jeho hlas bol ale veselý a optimistický. Engenirth sa Vietor pozerala s otvorenými ústami. Na Lilynette sa pozrela štýlom - o tomto neviem nič a nič s tým nemám.
Vietor... čo... čo tu robíš? J...
Prišiel som s Vodou prebrať niekoľko záležitostí predsa! Nie je to jasné? Mňa by skôr zaujímalo na čo ste sem prišli vy. Idete za Vodou? Poviem vám, dnes nemá dobrú náladu... ale nie! Má sa tak ako vždy. Nositeľka! Ako sa voláš? Nositeľky mávajú pekné mená, to áno. Dúfam že sa nevoláš Gertrúda... ale nebudem ti to mať za zlé ak je to tvoje meno, každý má právo byť hrdý na svoje meno, to ktoré mu dali rodičia, no nie?
Engenirth zúfalo pokrútila hlavou a niekoľkokrát sa nadýchla, snažiac sa prerušiť jeho monológ, ale nikdy sa jej to nepodarilo. Na jej tvári sa postupne začínal objavovať nervózny výraz.
Enge, toľko ti toho musím povedať. Kde si vôbec bola tie roky? Posledné roky sa nudím, mágie stále menej, lebo draky sa pobrali preč a prestali ju používať! Ako je to vôbec možné? Ja... ja nechcem zmiznúť. Som rád že sa znova objavila Nositeľka! Možno konečne spojí elementy do jednoty, pamätáš, Enge, ako minule? Minule, no... pred tisíckou rokov. Elektrina so mnou ani nehovorí! Ako zlé to môže byť? Nositeľka, nie je nič špeciálne že si si vybrala oheň ako prvý, každého to láka, ale dúfam že sa plánuješ naučiť všetky elementy! Oheň a Voda majú svojich bohov, ale ja nie, ani ostatní. Zaujíma ťa veterná mágia? Je skutočne dobrá. Uvidíš!

Lilynette

Snažila som sa skonzumovať všetky informácie ktoré.. mi povedal vietor. Pôvodne som si myslela, že som prekvapená. Popravde ma však po posledných mesiacoch mohlo prekvapiť už len máločo. Veď prečo by sa elementy navzájom nemohli navštivovať? Keby že sa niečo takéto opýtam mojich učiteľov v meste, z ktorého som pochádzala.. asi by mi navrhli nejakého vysoko ceneného psychológa.
"Ehm.." Ozvala som sa no.. stále som sa nemohla dostať k slovu. Chcela som počkať kým sa zastaví no on sa nezastavil. Jeho výzva mi však prišla celkom vhod.
"Všetky elementy hm? To znie ako výzva." Povedala som si skôr pre seba, páč si ten vietor stále niečo mlel pre seba. Potom podišla jeho otázka a mne sa zdalo, že mi konečne nechá priestor na slová.
"Zaujímajú ma všetky mágie." Pousmiala som sa na vietor a následne som sa obrátila niekam na vodnú hladinu.
"Pochopiteľne však nezvládnem, naučiť sa všetky elementy naraz. Preto musím ísť postupne. Takže, ak dovolíš, rada by som hovorila s vodou, tá je na mojom zozname ako druhá práve kvôli ohňu ktorý ehm.. začína sa vymykať spod kontroly." Už by ma ani neprekvapilo, keby že sa tu zrazu objaví a pokúsi sa môjmu spojeniu s vodou zabrániť. Bol nevyspitateľný pomaly rovnako ako vietor a voda. Na druhú stranu však vietor vyzeral na celkom milého, aj keď až príliš urečneného chlapíka.

Ale Tī je len netrpezlivý... musíš pochopiť, že odkedy Iravil.. eh, teda Isen, ja vždy radšej použijem jeho staré meno... odkedy Iravil zmizol z Nāḷilom - Erasom v jadre, odvtedy sme komunikovali len z Nositeľkami. Nositeľka, vieš o tom že takýto prejav elementov, aký vidíš teraz... teda, že s tebou komunikujeme a ty nás môžeš vidieť, je možný len pre Bohov a áno, aj pre anomálie v univerze? Na to aj Nositeľky sú. Nikto, okrem Nositeliek a Bohov nás nemôže vidieť. Tak ako sa Engenirth zobudila po dlhom čase, tak sme aj my spali od smrti poslednej Nositeľky pred tebou, ktorá ovládala mágiu na ako takej úrovni. Preto niektorí z nás začínali byť veľmi netrpezlivý. A.. sám sa divím, že som sa dokázal dostať z mojich veterných plání až sem ku Nīr, ku vode. Popravde, stále som ju ešte nevidel. Stále som po tých dlhých rokoch trocha... rozospatý. Vysvetľoval Karru v rýchlosti, rovnako ako predtým, bez akéhokoľvek zastavenia alebo oddychu. Medzitým poletoval po okolí akoby hľadal nejaké známy po Nir.
Napokon sa zapozeral kamsi do diaľky a zhlboka si vzdychol.
Ako... ako som sa sem vôbec dostal? Je tu niekto?! Započuli ste dobre známy hlas. Jednoznačne to musel byť Tī, dalo sa to ľahko spoznať podľa tej horkosti v jeho hlase. Onedlho vás zočil a rýchlo sa k vašej skupinke priblížil. Vyzeral rovnako ako predtým. Karru mu bol dosť podobný, až na to že Ti bol vytvorený z ohňa a nie z vetra.
No. Koho to tu máme? Nositeľka, ktorá nechce moju pomoc a Karru! Rád ťa znova vidím, starý priateľu. Zvítal sa Ti a po tom ako naň nenávistne zagánila Engenirth, sa k nej pootočil.
Musíš mi prepáčiť za to predtým. Bol som nahnevaný z toho že ma Nositeľka neustále odmietala. Ospravedlnil sa zdvorilo Ti. Po Nir však stále nebolo ani stopy...
Ale vôbec nerozumiem prečo sme na vodných plániach. Kde je... Nir? Spýtal sa z očividnou zvedavosťou Ti. Jej meno vyslovil z rešpektom, predsa len, bola to voda. Bolo dobre známe že voda v tabuľke elementov bola pred ohňom, čo znamenalo že je na neho najviac efektívna, takže bolo celkom logické že sa jej trocha obával. Naopak, vietor nasledoval za ohňom, takže vietor sa musel obávať ohňa.

Lilynette

Vietor sa zasa rozhovoril a .. trocha mi začal liezť na nervy. Poslednú dobu som sa s niekým rozprávala len pár vetami, najviac keď mi niekto niečo vysvetloval no tento furt mlel a mlel.. jeho slová mi po chvíľke prestávali dávať zmisel a tak som len bezducho prikyvovala. Zrazu som započula celkom známy hlas.. oheň. Pootočila som sa k nemu a na tvári sa mi usadil trocha neutrálny výraz. Jeho ospravedlnenie.. vyzeralo to tak, ako by išlo skôr k Engenirth než ku mne. Vlastne som si myslela, že ma úplne odignoroval. Rukou som si zašla do vlasov a poškrabala som sa na temene. Napadlo ma, či sa neutopím no nakoniec som tú myšlienku zavrhla. Pravdepodobne sa prebudím o sekundu na to, čo mi Níla ponorila hlavu pod hladinu vody a čo som sa začala dusiť.
"Ehm, ak dovolíš.. *Tí*. Nikdy som ťa neodmietala.. len som nechcela, aby si zabil Nílu.. a nevrav Že si to nechcel urobiť. Tvojim kúzlam sa v tomto stave bránila len veľmi ťažko." Prehovorila som k ohňu, na čo som si založila ruky na prsia a čakala som, kedy sa tá Nir objaví. Naozaj som nechápala.. prečo sú tu všetci. S ohňom tu bol predsa len oheň a aj vtedy som už bola nositeľka.. aspoň som si to teda myslela. Že by do mňa zrazu niekto chcel natĺcť poznanie.. všetkých? Prišlo mi to nelogické. Aj keď som dúfala, že mi to pôjde rýchlejšie než s ohňom.. čo by som musela prežiť? Vtedy som takmer zhorela. Teraz sa topím a o ostatných elementoch ani nehovorím. Čo taká elektrina ? Budem dostávať elektrické výboje ? Nechám sa trafiť bleskom ? Rozhodne ma to zaujímalo no nechcela som ešte zomrieť.. aspoň teraz som to nepovažovala za vhodné.

Engenirth sa zatvárila ustarostene a odmietavo pokrútila hlavou. Okolie sa začalo pred očami Lilynette vlniť a akýkoľvek zvuk zmizol a prestal. Zamrkala očami a videla len tmu.

Myseľ Lilynette sa zobudila ako prvá, aj jej zmysly, a napokon aj telo. Engenirth sa o niečom rozprávala s Nilou, veľmi potichu, pravdepodobne tak aby Lilynette nezobudili. Ale Engenirth sa nedala prepočuť, už len kvôli tomu že jej hlas vychádzal od Lily. Nezachytila celý dialóg, ale stačilo to.
... to problém?
Manifestuje sa to rýchlo.
V takom mladom veku?
Poznala som aj horšie prípady.
Dokážeš to kontrolovať? Dokážeš aj v tvojom aktuálnom stave udržať tú strednú cestu?
Nie... nie som si istá. Stratila som v tom už prax, a navyše...
Navyše?
To nič. Ktorý z tvojich kolegov je expert na liečbu?
Talar sa v tomto celkom vyzná. Predsa len, študoval všetky choroby dlhé roky. Myslím že sa špeciálne venoval aj tejto. Mohol by nám poradiť, to je pravda... po pravde, myslela som, že vieš čo robíš.
Išlo to pomaly, trocha som potlačila a skoro som sa sama zabila. A skoro aj teba. To.. som nemala v pláne. Už nebudem tlačiť tak silno. Dievča by na to malo mať dlhší čas. Týmto tempom... to len zhorším.
Je pravda, že iné Nositeľky mali na toto dlhé roky. Ale ona nie. Rada by som jej čas dopriala, ale päť číselný rok sa blíži a Lord Isen bude očakávať všetkých. Sľúbili sme mu... to.
V každom prípade, mali by sme nájsť tvojho Talara.
Súhlasím. Nemôžeme si dovoliť viac výbuchov a trvalé poškodenie Nositeľky.
Po tomto sa obe odmlčali a Lilynette mohla počuť kroky postupne sa vzdialujúcej sa Nily. Engenirth si len vzdychla, pravdepodobne si uvedomila, že jej rozhovor s Nilou bol prepočutý.
Koľko... koľko si toho počula? Nič si z toho nerob. Boli to len také... reči. Nemusíš sa o ne starať. Ubezpečila Engenirth Lily pokojným hlasom.

Lilynette

Rukou som si trocha pretrela oči. Bolo mi zle. Nechcelo sa mi odpovedať Engenirth a vôbec som nemala náladu.. robiť čokoľvek. Znova som pociťovala ten nepríjemný pocit, keď moje vnútro zaplavoval hnev.
"Kedy.. mi už konečne.. všetci.. začnú hovoriť.. celú pravdu?" Zavrčala som nepríjemným hlasom, tento krát v ľudskej reči. Mala som toho.. dosť.. znova. Tento krát to ale bolo niečo úplne iné. Pomaly som sa postavila a s odporom som si prezrela moje okolie. Pomaly som začala kráčať smerom k Níle.
"O čom ste sa rozprávali? A nepokúšaj.. sa mi klamať inak prisahám že odídem a všetci ostatný z gardy budú odkázaný na život v uväznení, až kým sa neobjaví ďalšia nositeľka." Už som nebola moc milá. Dokonca v mojom hlase neznela ani štipka rešpektu, ktorý som pred tým k Níle stále prechovávala.

Nila sa zamračila a odmietavo pokrútila hlavou.
Upokoj sa, a prestaň sa vyhrážať. Nejdeš nikam, kým to nepovolím. Sadni si niekam a nedorážaj tu na mňa... dofrasa aj s dievčaťom, nemám na toto náladu. Vyslovila nahnevane Nila a nervózne sa začala prechádzať po jaskyni.
Nemali ťa učiť oheň ako prvý, to nebol dobrý nápad. Vplýva na teba, negatívne... Chytala sa za hlavu.
Nehovor jej nič. Odvetila Engenirth.
To ani nemám v pláne. Lilynette, musíš... mi veriť. Nám veriť. Ale nemôžem ti o tom povedať. Prosím, ver mi. Ak by si vedela o čo ide, mohli by sa stať... zlé veci. Povedala Nila a ruky priložila k sebe v prosebnom geste.
Lilynette, nepočúvaj ju. Obe dračice ti nechcú nič dobré. Ja myslím že je to jasné od začiatku... len si spomeň. Engenirth ani Nila nie sú tvoje priateľky. Sú verné len a len Isenovi a Erasovi, a teba chcú len využiť. Chceš vedieť čo sa stalo Seljaiane? Ozval sa náhle Oheň v mysli Lilynette. Engenirth s ním očividne mala problémy a Lily pocítila pichanie v hrudi. Znova bojovali...
Po jeho slovách sa bez toho aby to Lilynette chcela v jej dlaniach rozhoreli malé ohníky, také, aké sa využívali na vytváranie kúziel. Nila si to všimla a jej ruky sa vtom obalili vodou.
Deaktivuj ten oheň. Mohlo by sa niekomu niečo stať. UROB TO! Zahučala po Lilynette Nila.

Lilynette

Oni.. oni sa so mnou zahrávajú.. prebehlo mi hlavou. Začala som si myslieť.. že som vlastne len nejaký nástroj ktorý im je zrovna po ruke. Táto myšlienka ma dostala. Možno som začala byť paranoidná ale kto by v mojom prípade nebol? Pozrela som sa na ruky, kde sa mi rozhorel oheň. Tento krát som sa mu však nebránila a ignorovala som slová Níly. Pociťovala som tiež pichanie v hrudi čo mohlo znamenať len jedno, znova bojoval s Engenirth.
"Čo.. sa jej stalo?" Spýtala som sa hlasom, ktorý prezrádzal že už mám dosť tých tajomstiev, poloprávd a podľa mňa aj manipulácie. Ruky som držala kúsok pred sebou a to, že sa Níla prichystala k boji ma teraz moc nezaujímalo. Už mi raz dokázala, že vo svojom momentálnom stave proti ohňu neobstojí. Tiež som pochybovala, že by sa oheň len tak stiahol, čo som od neho momentálne ani nechcela.

Seljaiana sa naučila oheň ako prvý element. Hovorí ti to niečo? A Engenirth s jej výberom nesúhlasila. U teba ešte vtedy spala, ale to by si si vypočula od nej milión dôvodov prečo oheň nie a nikdy. Ty si mala to šťastie že teba nemohla presvedčiť. Ale Seljaiana bola tvrdohlavá, a to riadne. Oheň sa aj napriek jej presvedčovaniu naučila a okolo toho času aj Seljaiana pochopila že Isen je... pravdivejší. Lepší? Možno. Jednoducho sa pre neho rozhodla. Ostatné elementy sa naučila tiež a svojou úžasnou povahou ich dokázala spojiť do spoločenstva... čo v praxi znamenalo že ovládla všetkých päť elementov. To síce niektorí mágovia dokážu, ale... ona ich dokázala používať naraz, spoločne... v jednom kúzle spojenie všetkých elementov. Touto neuveriteľnou schopnosťou oplývali dovtedy len Bohovia. Netrvalo dlho a zaujala Isena. Jej moc bola taká obrovská, že dokázala poraziť aj Erasových drakov, kohokoľvek... až sa napokon s Isenom dohodla že spoločne zabijú Erasa. Engenirth s ňou od začiatku nesúhlasila, a v tom najvhodnejšom čase ju obrala o všetky sily, lebo to dokáže. Eras by bol porazený, ale Isen sa spoliehali na Seljaianu, a samozrejme, Eras porazil Isena, lebo ten bol oslabený - to poznáš z knižiek, oslabený z tvorenia. Toto zničilo akúkoľvek šancu na porazenie Erasa. Ten to aj využil a skoro prizabil Isena... to bol ten jeho útok, keď Eras zahnal Isena do Jadra a oboch ich tam uväznil. Seljaiana bola obratá o všetky schopnosti, o celú svoju silu a za krátko na to sa celkom zbláznila. Velli tam nebol na pomoc, lebo bol uväznený. Nemala nikoho... Isenove draky sa dali na ústup a Vojna sa skončila. Napokon sa sama zabila. Engenirth plynulo prešla do iného novorodeného dievčaťa, do ďalšej Nositeľky. Vysvetlil obšírne Oheň celý príbeh, zatiaľ čo celý čas bojoval s Engenirth. Tá stále kričala aby ho Lilynette nepočúvala, a zamietla ho. Ale on pokračoval...
Tvoja cesta je rovnaká ako cesta Seljaiany. Oheň ako prvý element, rozpory s Engenirth, spojenie sa s Isenom, eventuálne stretnutie sa s ním, pokus o porazenie Erasa, a potom to príde... a teraz keď už vieš celý príbeh, nebudem sa diviť ak ťa oberie o magické sily hneď teraz. Alebo keď to budeš najmenej čakať... uvedom si, oslobodzuješ drakov ktorých s pomocou inej Nositeľky uväzňovali. Dlho ti to neprejde.
Dávalo to zmysel, teda ak to o Seljaiane bola pravda...
A čo sa týka Nily... s mojou silou ťa nemôže držať proti tvojej vôli. Pomôž jej oslobodiť ostatných Isenových drakov, ale nenechaj sa ňou ovplyvniť v tomto smere - musíš ma počúvať ak chceš žiť, a nie Engenirth. Môžeš tu dávať rozkazy ty, nie Nila. Onedlho naberieš dostatok síl na to aby si ju podrobila vlastnej vôli...
Nila iba krútila hlavou a nehovorila nič. Nemala slov... ale napokon iba potichu povedala:
Lily, neprijmi ho. Je to iba hlas v tvojej hlave. Nenechaj sa ním riadiť. Musíš ho ovládnuť ty. Tvojím súhlasom iba neustále silnie, a silnie... napokon ho nebudem môcť poraziť ani ja, nielen ty.