4|A|9999

Lilynette

Bez slov som počúvala oheň. Hlavu som mala sklopenú dole a v nej mi behali myšlienky. Zrak som mala ako keby zastretý a moje okolie som vnímala len minimálne. Cítila som, ako vo mne bojujú a ako na mňa Engenirth kričí, aby som ho potlačila a aby som ho prestala počúvať. Ruky mi stále *horeli*.. necítila som však žiadnu neznesiteľnú páľavu. Spravila som pár krokov do strany. Už teraz si Níla mohla všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Ja som.. Engenirth naozaj verila. Dokonca som ju mala rada, naozaj rada, nie len nejaký hlúpy pocit medzi kamarátmi ktorý sa poznali sotva hodinu. Dokázala by som jej povedať moje najväčšie tajomstvá veď.. sme spolu viac menej zdielali myšlienky a.. po tomto toho na mňa znova bolo moc. Tento krát to ale prekročilo všetky medze. Nedokázala som ohňu odpovedať. Cítila som, ako mi splašene bije srdce.. stále rýchlejšie a rýchlejšie.. zrazu som pocítila bolesť priamo v tom mieste, kde som srdce mala. Bola však väčšia než pichanie, ktoré som pociťovala zo súboja tých dvoch. Chytila som sa za ľavú stranu hrude a začala som zrýchlene dýchať. Zrazu sa mi rozostrili všetky zmysli a následne úplne otupili. Dopadla som na kolená a stále som zhlboka, hlasno a rýchlo dýchala. V hrudi ma pichalo stále viac až som to nevydržala a v bezvedomí som dopadla na chladnú podlahu v jaskyni.

Keď Lilynette otvorila oči, videla pred sebou Nilu. Na jej tvári bol viditeľne ustarostený výraz. Chvíľu čakala kým sa Lily preberie, ale potom náhle začala hovoriť.
Rozhodla som sa že musím urobiť ten risk. Poviem ti... poviem ti o čo ide. Riskujem tým že stratíš schopnosť mágie. Riskujem že ťa znalosť mágie navždy opustí. Ale inak to nevidím. Nemám na výber. Vymkla si sa spod kontroly. Povedala smutným hlasom a pokračovala.
Chceš to vedieť? Chceš podstúpiť ten risk len aby si mne... nám mohla veriť? Alebo tvoja viera vo mňa a Engenirth je stále silná? Spýtala sa celkom vážne a tvár si pomaly uložila do rúk.

Lilynette

Otvorila som oči. Bola som uložená na mieste, kde som doteraz spávala a hlava, ako aj telo ma nehorázne bolelo. Ako keby som ubehla maratón a ani som o tom pri tom nevedela. Pozrela som sa do očí Níli a na jej slová som pohľad, na chvíľku obrátila späť na strop. Teraz som nevedela, komu mám veriť a hlavne som netušila, čo sa so mnou ešte bude diať. Rozmýšľala som, či je byť *nositeľkou* naozaj prekliatie. Následne som znova pohľadom spočinula na Nile a mierne som si povzdychla.
"Ja.. chcela by som ti a Engenirth veriť.. ale.." Na chvíľku som zneistela a znova som odvrátila od Nily pohľad.
"Je tam..príliš veľa *ale*.. budem len rada, ak ma presvedčíš v to, aby som vám dvom verila. Je mi jedno, že tým riskujem moje magické schopnosti." Dodala som no momentálne som len znova zatvorila oči a snažila som sa usporiadať myšlienky.

Nila si len vzdychla a neisto prikývla.
Tak budiž... kde by som mala začať? Spýtala sa Nila, skôr len pre seba a pomaly zatvorila oči.
Byť Nositeľkou je zložité, skutočne. A sama to vieš. Neprešlo dlho a stretla si sa s toľkými problémami... no toto sa deje každej Nositeľke. Elementy, a nielen elementy, ale aj ostatné odvetvia mágie sú svojim spôsobom živé, živé v každom predmete, v každej veci, v každom živom organizme. Byť mágom znamená si túto živú mágiu uvedomovať, mať ju sčasti pod kontrolou, jednoducho o nej vedieť. Je to ako podvedomie. Každý ho má, ale nevieme kde je, kde ho hľadať, ako ho ovládať... jednoducho je a my sme s tým zmierený. Neživé veci v sebe tiež obsahujú túto mágiu, magickú energiu. Oni nemajú ani toto podvedomie. Jednoducho sú magicky neaktívne. Máme teda neživé predmety ktoré si mágiu neuvedomujú, živé bytosti ktoré si ju nevšímajú a mágov, ktorí sa jej rozhodli venovať pozornosť. A napokon tu máme Nositeľky. Zvláštne anomálie v magickej energie, ktoré si nevie nikto vysvetliť. Nositeľky si nielen tieto elementy, mágiu uvedomujú a používajú ju ako mágovia, oni dokážu... dokážu do tejto mágie vdýchnuť život, vytvoriť z nich osoby, samotné bytosti. Ale ono to nie je skutočné. Podvedomie Nositeľky si od narodenia, od kedy sa dievča stane Nositeľkou, vytvára toto spojenie s elementami a jej okolie osobnosti týchto elementov utvára. A napokon Nositeľka ovláda mágiu, a tieto vytvorené osobnosti sa začínajú prejavovať. U iných nie, len u Nositeliek. Ostatní musia element a mágiu pochopiť sami. No Nositeľka nemusí. Ona má tieto vytvorené osobnosti... nereálne, ale pre ňu zároveň veľmi reálne... ktoré jej pomáhajú pochopiť samých seba, elementy. Preto sa s nimi môžeš zhovárať. Preto sa mágiu učíš tak rýchlo. Pomáhajú ti v podvedomí. Oheň sa prejavil ako prvý, lebo o oheň si ako prvý stála. Na Engenirthe si sa ho predsa chcela učiť a majster ti ho ukázal. Z dlhého spánku sa prebrala Engenirth, a s ňou zároveň aj tieto osobnosti, ktoré sa v tvojej mysli, v tvojom podvedomí vytvárali po celý život a čakali kedy Nositeľka objaví mágiu. Vysvetlila obšírne Nila o čo ide. Jej hlas bol smutný.
Sú to imaginárne bytosti, Lilynette. Existujú len v tvojom podvedomí. Engenirth je jediná koho môžeš mať, koho môžeš nosiť. Vždy to tak bolo. Oheň sa ju snaží vytlačiť, no... v skutočnosti ju tým že prijímaš Oheň vytláčaš zo svojho tela ty. To čo hovoria a robia elementy, to robíš ty. Neexistuje viac osobností, si len ty, Nositeľka a dračica, Engenirth. Dalo by sa to nazvať psychickou chorobou. Taká aká existuje u ľudí Deritrei. Tí čo sa zhovárajú s imaginárnymi bytosťami sú považovaní za šialených. Ale celá pointa je... tieto imaginárne bytosti môžeš zcela ovládať. Môžu ťa urobiť silnými. Môžu ti poradiť. Záleží len od teba či ich prijmeš alebo nie. A preto je to risk že ti toto hovorím. Ak by si si teraz uvedomila že nie sú elementy skutočné a odmietala ich, tvoja špeciálna sila Nositeľky by ustala. To by malo taký dopad že by si... umrela. Alebo stratil všetky schopnosti. Preto som ti to nechcela povedať. Potrebovala som aby si verila že tieto elementy sú skutočné, aby si ich nemohla spochybňovať, odmietnuť. Aby si mohla naďalej schopnosti Nositeľky rozširovať a využívať, musíš s týmito elementami spolupracovať, musíš im veriť. Oni sú prakticky skutočné. Pre teba. Nikto ti nemôže hovoriť čo je skutočné a čo nie. Záleží na tebe či ich prijmeš alebo odmietneš. Ukončila svoj prednes a zdvihla oči na Lilynette.

Lilynette

Jej rozprávanie bolo zdĺhavé a celkom.. prekvapivé. Nedalo sa povedať, že by som hltala každé jej slovo no poriadne som si jej slová premyslela a moja hlava sa v momente rozdelila na dva tábory. Jedna kričala TO a druhá HENTO. Išla mi z toho puknúť. Cítila som, ako sa mi tam odohráva ďalšia vojna medzi ľuďmi a trpaslíkmi.. alebo to tak aspoň chvíľku tento výjav pripomínalo. Po dlhých minútach, počas ktorým som úporne premýšľala, som sa zrazu mierne uškrnula a následne som sa poriadne nahlas, ako už dlho nie rozosmiala. Smiala som sa dlhé minúty, až ma z toho začala bolieť brucho a ja som nakoniec musela prestať, inak by ma asi roztrhlo. Stále som sa však uškŕňala a pobavene som sa na Nílu pozerala.
"Taaakže.." Na chvíľku som sa odmlčala a snažila som sa navodiť atmosféru, ktorá sa mala ponášať na napätie. Mierne som sa nadýchla a s výdychom mala prísť aj moja odpoveď.
"Je mi to jedno." Vydýchla som, pri čom sa mi na ústach znova objavil úsmev.
"Vždy som chcela mať imaginárnych kamarátov." Dodala som, pri čom som to zahrala až na taký nevinný detský hlások. Táto zmena môjho správania bola až... ohromujúca. Aspoň pre mňa samotnú určite. Navyše ak som to správne pochopila, som dokázala samú seba oklamať dokonalými ilúziami, pri čom som nikdy v tých trikoch nebola dobrá. Čo viac si priať. Znova som sa len zvalila na chrbát a rukou som si prehrabla rozstrapatené červené vlasy.
"Už som čakala.. že to bude nejaká zlá novinka.. Ako posledne v podstate každá. V podstate som sa dozvedela len to, že som šialenec." Zamumlala som skôr pre seba, stále s humórnym podtónom.

Nila sa tvárila akoby jej niekto päsťou vrazil do tváre. Najprv nahodila nechápavý výraz, ktorý prešiel do akéhosi neistého úsmevu. Reakcia Lily bola rozhodne nečakaná, teda jej reakcia jej pripomenula niekoho konkrétneho z minulosti. A tak si sama nebola istá či je toto dobré znamenie. Naposledy sa toto stalo a skončilo to veľmi zle pre všetkých.
To... to rada počujem. Problém je v tom, že nemôžeš ich považovať za... neskutočných. Potom ich sila pominie, nebude to fungovať. Musia byť skutoční, pre teba, pre kohokoľvek. Možno aj sú skutoční, len my ostatní ich nemôžeme vidieť. Je to zložité. Odpovedať by ti vedel možno len Isen, alebo Eras. Vysvetlila následne a zoširoka sa usmiala.
Teda nám už veríš? Engenirth? Mne? Bez úplnej dôvery nemôžeme pokračovať v tréningu. A teraz, už vieš ako to skutočne je, môžeš tieto elementy ovládnuť rýchlejšie.

Lilynette

Jej ďalšie slová som moc nevnímala. Chcela som si stále v hlave udržať predstavu toho, že naozaj skutočný sú a jej ďalšie slová tomu moc nepomáhali. Preto som len mierne pokývla ramenom a pomaly som prešla do sedu, po čom som pohľad hodila na spiaceho Velliho.
"Verím vám, ale je to ťažké." Zamumlala som potichu. Poslednú dobu mi dračí jazyk, v ktorom som sa s Nílou a vlastne aj zo všetkými rozprávala prišiel až.. príliš prirodzený. Dokonca som si nevedela spomenúť na niektoré slová v mojom rodnom a normálnom jazyku. Celkom som sa musela pousmiať pri myšlienke, ako raz náhodou niečo vybafnem v dračom jazyku na nejaého okoloidúceho. Buď by sa ma zlakol, alebo by ma obvinil z bosoráctva.. celkom príjemné vyhliadky.
"No, mali by sme pokračovať. Velli bude spať ešte asi tridsaťpäť dní a po tom sa budeš musieť pravdepodobne, poriadne vyspať aj ty. Kým som však s tebou a nie s Vellim, rada by som sa od teba naučila to, čo ma len naučiť môžeš. Aby to malo nejaký úžitok." Prehovorila som po chvíľke ticha.

Dni išli rýchlo, o to rýchlejšie keď sa Lilynette neustále učila novým kúzlám, novým tajom mágie. Nila ju v žiadnom prípade nešetrila, Velli len pokračoval vo svojom spánku. Netrvalo dlho a Lilynette sa tréning dostal do krvi. Nila ju naučila mnohému, základy rôznych magických odvetví, všeobecné základy ktoré by mal ovládať každý mág. Bolo to vyčerpávajúce. Elementy sa ozývali len málokedy, a voda sa neozvala vôbec aj napriek tomu že Lilynette sa učila vodnej mágii.

______________


Dnes zobudím Velliho. A budeme môcť pokračovať v našom hľadaní. Myslím že by už mal nabrať dostatok energie, za taký čas predsa, je to dlho. Oznámila Nila s úsmevom zatiaľ čo pri ohnisku strúhala akýsi cencúľ do nejakej zvláštnej podoby.
A... mali by sme odtiaľto vypadnúť čo najrýchlejšie. Prednedávnom som bola na love, a... zachytila som akúsi stopu. Podľa všetkého stopu mága. To môže znamenať len niečo zlé. Mám pocit že vie kde sme. Pri tréningoch bola tvoja energia vidieť na míle do diaľky. Vyslovila svoje obavy Nila a zatvárila sa neisto.

Lilynette

Sedela som na okraji jaskyne. Vlastne som bola úplne pri stene a chrbtom som sa o skalnú stenu aj opierala. Ruky som držala tak, ako keby som v nich držala nejaké guľe. Oči som mala privreté a popod ústa som začala vyslovovať slová v dračom jazyku. Tento krát som ich ale podfarbila mágiou.. slabou, ale predsa len mágiou. Jej koncentráciu som najprv preniesla do pravej, po čom do ľavej ruky. V pravej ak aj v ľavej dlani sa mi vytvorili dve guličky. Boli to vlastne elementy. Oheň a voda. Zatiaľ čo oheň slabo plápolal, voda sa prevaľovala lenivým spôsobom z jednej strany do druhej. Na návrh Nily som len prikývla a pomaly som začala obe guličky spájať. Ozvalo sa zasičanie, pri čom sa mi pomedzi ruky, začala uvoľnovať para. Nakoniec sa obe guličky spojili do jednej. Táto však nemala ani stálu podobu. Vyzerala doslova ako čistá, takmer priehľadná až biela para.
"Chcela by som.. navštíviť jednu priateľku. Bývalú. Keď sme sa videli posledne.. povedala som jej niečo, vďaka čomu so mnou neprehovorí pravdepodobne do konca života." Po tom som jej ešte povedala, kde by sa mal nachádzať.
"Bojím sa o ňu. Nedôverujem tomu mágovi, aj keď nás viac menej zachránil.. proste len.. by som ju chcela ísť pozrieť. Navyše tam je jeden z drakov.. z Erasovych. Volá sa Aglas no môj učiteľ, Marikhelm ho uzavrel to podoby malého chalana." Dodala som, po čom som paru jednoducho nechala poletovať vo vzduchu a nakoniec som s ňou úplne prerušila dračiu stopu. Spýtavo som sa na Nílu pozrela. Dúfala som, že mi tento menší výlet povolí.

Nila sa zatvárila neisto pri slovách o starej priateľke a už už začala odmietavo krútiť hlavou, lebo predsa len, váš smer bol na západ. Ale jej reakcia sa rýchlo zmenila akonáhle začula meno Aglas. Nila sa strhla a mierne pootvorila ústa. Lilynette si túto zvláštnu reakciu mohla všimnúť len kútikom oka, no rozhodne ju videla. Dračica sa ale tvárila akoby nič. Jej pohľad bol len zameraný niekam inam, mimo, akoby úporne nad niečím premýšľala.