Železná vôľa

Ouugh!
Úder Lilynette majstra prehol v páse, až tak silný bol! Sirin bolestne zafučal. Potom iba náhle zdvihol hlavu a usmial sa: Iba srandujem. Mám na sebe stály magický štít, ktorý pohltí všetky tvoje snahy. Ale bola tam aspoň tá základná koncentrácia. A to je dôležité. Bitiu sa rukami a nohami sa však nevyhneš - študenti sa učia tvrdé bojové umenia, kým študentky skôr rýchle a precízne v útokoch. Mág musí mať veľmi dobrú fyzičku. Koncentrovať magickú energiu sa bez toho nenaučíš.
Počas vysvetľovania sa prechádzal po miestnosti a na zem rozkladal rôzne nástroje - žinenku, kožené boxeri a chrániče.
Možno sa ti to zdá čudné, ale jedine draky sa naučia koncentráciu prirodzene, v živote. Eras nám ostatným ukázal ako sa to naučiť. Každý jeden mág sa takto zo začiatku učil. Telo je veľmi dôležité pre mága - musí byť fyzicky veľmi schopný. Nemôžeš sa predsa spoliehať len na mágiu, ale aj na svoje prirodzené dary. Ver mi, zíde sa ti to. Schopnosť bojovať ma dostala z mnohých zlých situácií. Nie vždy máš k dispozícii svoje ruky. Nepodceňuj to. Noví študenti majú na programe ťažký tréning, denný.
Očividne už mal všetko pripravené. Podal Lilynette chrániče a boxeri.
Zruším svoju ochranu. Ty nebudeš mať žiadnu, okrem tých kožených chráničov. Daj si dole topánky z nôh, lepšie sa ti bude bojovať bosá. A pamätaj - to, že si dievča, nič nemení na mojom prístupe k tebe v boji. Máš len výhodu, veľa mužov to podceňuje a väčšine teda môžeš dať K.O. bez boja.
Majster si zložil klobúk aj plášť na zem, aby sa mohol ľahšie pohybovať. Lilynette ukázal gesto, aby naňho zaútočila.
Poď na mňa najlepšie, najrýchlejšie, najsilnejšie ako vieš.

Lilynette

Cukla som sebou dozadu keď sa prehol pod mojim úderom.. na chvíľu som si naozaj myslela že som mu nejak ublížila. Vlastne som sa toho viac menej desila. Keď však vysvitlo že si robil srandu tak som sa dostala do ešte pochmúrnejšej nálady. Naozaj som na srandu momentálne nemala náladu, proste som sa nevedela zabávať keď sa stalo to, čo sa stalo. Len som mlčky zobrala kožené boxery a po vypočutí jeho slov som len prikývla. Začala som tomu viac menej chápať, teda.. aspoň som si myslela že je fyzička dôležitá.. už len kvôli tomu, aby sme mali dosť energie na vytváranie kúziel, tiež na prípadný boj, aby sme sa vedeli obraňovať aj bez mágie. Keď ma vyzval aby som na neho išla, tak som na chvíľku zneistela. Aj keď som tušila že budem musieť robiť niečo také, nikdy som sa nejak ťažšie nemlátila, tiež som žiadnym bitkárom nebola. Nasadila som si však boxery a rýchlo som k nemu pristúpila. Chcela som začať niečím jednoduchým, ako napríklad rana do tváre. Tým som aj začala, po napriahnutí som sa mu pokúsila zasadiť takú, celkom obyčajnú ranu priamo do tváre, presnejšie do lícnej kosti. Bol o niečo väčší, vlastne na moju výšku o dosť.. a tak sa to trošičku podobalo spodnému háku.

Lilynette mierne zaváhala, ale napokon sa odhodlala k rane. A rovno do tváre. Nečakané, prvé rany od nových študentov vždy idú do hrude alebo jednoducho do rúk. Majster poznal niekoľko desiatok spôsobov, akými zastaviť alebo zneutralizovať takýto útok. Vybral si jeden z tých drsnejších, nechcel len uhnúť - to by bolo nudné. Lilynette si nedávala pozor na nohy a majster jej topánkou kopol do holennej kosti, pod koleno (píšťala). Nedal do toho všetkú silu, ale stačilo to na to aby prekazil jej útok. Vlastne, asi to stačilo aby ju úplne odrovnal na malú chvíľku. Majster vedel presne kde to najviac bolí a jediným úderom dokázal zložiť študentov. Z takého úderu minimálne vytryskne pár sĺz do očí. Ale študent bude nabudúce vedieť, že si musí kryť aj nohy, alebo ich aspoň mať pod kontrolou. Bolo to síce trocha nefér, na úplného začiatočníka, ale bolo treba študentov privyknúť na tvrdé štúdium čo najrýchlejšie. Rýchlosť štúdia musí byť blesková a tvrdosť štúdia musí byť kamenná. Na bolesť si budú musieť študenti zvyknúť čo najrýchlejšie, inak to psychicky nezvládnu. A prečo nezačať hneď?

Lilynette

Kým som ho stihla trafiť tak som pocítila dosť nepríjemnú bolesť, ako aj tlak. Noha sa mi podlomila a tak som nedokončila úder. Vlastne som sa vytrela na zem. Než som však stihla dopadnúť tak som sa podoprela kolenom a rukou ktorou som mu chcela pred tým vraziť. Po tom som sa len pomaly postavila a odskackala som o kúsok dozadu.. Oboma rukami som si šúchala miesto kde zasiahol.. naozaj to bolelo, do očí sa mi pri jeho obrane vyhrkli slzy no neplakala som, boli to skôr slzy z toho šoku, z bolesti ktorú vo mne vyvolal. Nakoniec som sa znova opatrnejšie postavila na obe nohy, teda tú jednu som zložila späť na zem a tak som mala tažisko v oboch.. Ruky som dala pred seba zovreté v päsť, následne som znova zaútočila. Aj keď tento krát bol útok o dosť opatrnejší, ešte pár takých rán do nohy a kludne by mi ju mohol aj zlomiť. Chcela som začať poskakovať, aby som sa trocha rozhýbala no kvôli zranenej nohe to nešlo. Znova som na neho spravila výpad, aj keď som si dávala pozor na nohy, tak sa mi vôbec nemuselo v prípadnom protiútoku podariť vyhnúť no.. čo viac mi zostávalo? Päsťou som mu znova mierila na tvár no tento krát tak priamo. Nohu, ktorú som mala zlomenú som pri tom mala ohnutú v kolene a tým som mierila priamo do rozkroku.

Keď sa Lilynette stiahla dozadu kvôli bolesti, majster sa iba pousmial.
Obranné útoky by nikdy nemali zraňovať a ubližovať. Len spôsobiť aby teba protivník nezranil. O nohu sa neboj, vydrží viac, ako si myslíš. Rovnako ťa môžem tak kopnúť aj zo desať krát, ale kosť sa nezlomí. To je len bolesť, ktorá prejde. Ešte nie si v časti štúdia, kde sa môžeš vážne zraniť.
S pokojom čakal na ďalší útok od Lilynette a pripravil sa do obranného postoja. Pravdepodobne ho ani nemusel robiť, lebo ho Lilynette ani nemohla teoreticky zraniť. Zatiaľ ani prakticky. Ale časom to príde. Budú prekvapení ako ľahko sa dá naučiť koncentrácia magickej energie do rúk. Síce až tak jednoduché to nebude...
... tentoraz zaútočila aj rukou aj nohou. Podľa jej postoju majster rýchlo úsudil, že jej rovnováha je veľmi oslabená a tak sa pästi skrčil a podkopol jej jednu nohu, na ktorej stála.

Lilynette

Ďalší pád na zem, keď mi ruka prešla vzduchom tak som už vedela že je "zle". Po tom čo ma podkopol som sa znova skácala priamo na zem a len s takým nepríjemným zamrančaním som dopadla priamo na chrbát. Rýchlo som sa však prekotúľala o kúsok ďalej a postavila som sa. Nečakala som už na nič. Proste som sa pokúsila cez tú bolesť preniesť. Začala som Sirina zavalovať ľahkými no za to rýchlimi útokmi rukami.. proste som mu chcela zabrániť v tom, aby sa mohol znova nejak.. podobným spôsobom ubrániť. Mohol vidieť dosť veľké nedostatky, ako som už spomínala.. nikdy som nebola žiadny zápasník, aspoň doteraz.

Po tom ako Lilynette dopadla na zem, majster sa rýchlo presunul na bok a očakával ďalšie útoky. Mal v pláne ju aspoň trocha vyčerpať. V skutočnosti mala Lilynette bojovať proti svojej spoločníčke, aby bol boj aspoň trocha vyrovnaný. Ale Emeta tu nebola. Jej zranenia však neboli vôbec zlé, aspoň nie tak, ako vyzerali. Skennet je odborníčka a expertka v liečení a podobných veciach. Bude vyzerať ešte lepšie ako vyzerala. Majster však nevedel, kedy Emeta príde a pripojí sa k lekcii. Lilynette začala útočiť iným spôsobom a ja som jej útoky z ľahkosťou vybraňoval. Naozaj by sa zišla Emeta...
... vo vchodovom portále sa náhle niekto zjavil. Celkom nečakané. Bola to Emeta a vyzerala celkom v poriadku. Na tvári jej dokonca žiaril úsmev.
Eh... ahojte. Majsterka ma sem poslala. Nemôžem predsa vymeškať ani minútu vyučovania. povedala a podišla k nám.
Trocha ma ešte bolí hlava, ale zranenia boli len povrchové. Majsterka to spravila rýchlo a viacmenej bezbolestne. Som jej vďačná.
To sú výborné správy. Tak sa pripoj k hodine - z Lilynette trénujeme boj na blízko, klasický sparing. Ale ty si valeánka - budeš mať chlapčenský štýl. Kvôli mohutnosti. Ale nechcem aby si Lilynette ublížila, prosím, kontroluj sa. vysvetlil majster s úsmevom, odstúpil a sadol si pár metrov od vás.

Lilynette

Pri našom súboji, teda ak sa to tak dalo nazvať, skôr to pripomínalo nakladačku ktorú mi Sirin udeloval.. sa razu z portálu vynorila osoba. Trocha sa mi rozšírili oči keď som Emetu videla. Zdala sa v poriadku, nevyzeralo to tak, že by mala nejaké ťažké zranenia a.. popravde som mala chuť rozbehnuť sa k nej a od radosti ju objať. Potom ma však niečo napadlo, Sirin iba potvrdil moje myšlienky. To mám bojovať s Emetou? veď.. bola zranená !.. prebehlo mi v hlave, naozaj som s ňou bojovať nechcela. Pochybovala som že sa mi to čo i len podarí páč, páč som si nevedela predstaviť ako jej ubližujem. Či už normálnym úderom alebo aj viac. Popravde som sa však asi troška precenila no aj tak ! Bola Valeánkou, rozhodne bola fyzicky zdatnejšia a silnejšia než ja, navyše mohla používať aj krídla, mala pevnejšie ťažisko ako aj lepšiu stabilitu, po tejto stránke bola lepšia vo všetkých odhadoch, aj tak som do nej nechcela mlátiť. Možno som ju poznala len chvíľku no mala som ju rada.

Emeta

Som celkom v poriadku. ubezpečila som Lilynette a pousmiala sa. Nemusíš sa báť ma udrieť. Skôr by si sa mala báť mojich úderov. Mám s tým zlé skúsenosti, keď som niekomu nechtiac rozbila nos. A biť sa trocha viem. Valeáni majú trocha iné štandardy... vysvetlila som jej a zaujala pozíciu na jednom z kruhov. Majsterka Skennet mi už povedala o dôležitosti bojových umení, dobrej fyzickej zdatnosti. Takže viem o čo ide. A mimochodom Lilynette... prepáč za moje blbé správanie. Bolo to z... afektu.
Bez ďalších slov som sa rozbehla k Lilynette, ale nie priamo na ňu. Rýchlo som ju obehla a vo chvíli, keď som k nej stála chrbátom, prudko som vystrela obe krídla. Dúfala som, že ju krídlo aspoň trocha trafí. Nebola som až tak výborná v ovládani krídel. Boli mohutné a svaly v nich sa nemôžu podceňovať. Bola to jedna z taktík valeánov - kvalitná ochrana aj útok v prípade, že je otočený chrbátom. A nebola jediná...

Lilynette

Ale ja.. nechcem.. zamumlala som nečujne pri čom som sa na ňu len pozerala. Nerobila som absolútne nič. Nakoniec som sa však chtiac nechtiac postavila do bojového postoja.. rozhodne to však nebolo to isté ako s majstrom, bolo to vo mne, nemohla som jej ublížiť alebo vôbec myslieť na to ako do nej udieram. Možno to bolo práve kvôli tomu ako sa ku mne zozačiatku správala ale.. nemohla som. Ani som sa nenazdala a Emeta stála za mnou, kým som sa stihla otočiť tak som pocítila prudký náraz ktorý spôsobili jej krídla. bol dosť silný na to aby ma zodvihol z nôh a šmaril asi o meter aj pol ďalej do zeme. Keď som dopadla tak som sa znova len prevalila a už s miernymi problémami som znova vstala. Neútočila som, aj keby som chcela tak som nemala tušenie ako sa k nej vôbec priblížiť.