Železná vôľa

Strážnik po vyzvaní Lilynette nezastavil, ale aspoň spomalil. Opatrne vykračoval smerom k Lilynette a na tvári mu pohrával varovný výraz. Ilúzia bola veľmi nebezpečná, pre neskúseného mága zničujúca, ako to mohli študentky teraz zistiť. Jednoduché ilúzie prelúskne každý mág, ktorý má aspoň základné vyučenie, ale vrstvenie ilúzií je tvrdý oriešok aj pre tých skúsenejších. Strážnik mohol byť v ilúzii tiež, každý mohol. Medzi troma osobami bolo niekoľko stoviek kombinácií, ktoré mohli byť vytvorené mágiou ilúzie. Ale nič z tohto Emeta a Lilynette ešte nemohli vedieť - bolo príliš skoro, len teraz prišli na akadémiu. Strážnik zastavil len pár metrov pred Lilynette a pousmial sa. Vtedy akoby sa všetko zastavila a z okolia zmizol zvuk. Prehovoril: Chytré dievča. Čaká ťa na Engenirthe svetlá budúcnosť. Máš potenciál, vidím ho hlboko v tebe. Len ho musíš prebudiť. K tomu ti žiaden majster na tejto akadémii nepomôže - a aj keď to dokáže. Sú to pokrytci. Nemusíš sa na to ani pýtať, odpovedia ti vždy rovnako. A neobklopuj sa slabochmi - ako napríklad tou valeánkou. Jej životná a magická cesta je krátka. Bude ti zbytočná. Teraz ti dám šancu zbaviť sa jej. Spontánnosť cením.

Lilynette

Sledovala som ako sa približuje stále bližšie a bližšie. Po tvári mi stiekol pramienok studeného potu. Bála som sa, dosť no nemienila som to na sebe nechať poznať. Bol už len pár metrov odo mňa keď zrazu zastavil. Chvíľku som si myslela že ma poslúchol no v tom som začala cítiť hrozne divný pocit. Všetko proste zastalo, ako keby som tu bola len ja a niečo, čo ku mne prehovorilo. Jeho slová som ako vždy prešla mlčaním, každé jedno sa do mňa zarezávalo ako nahriaty nôž. Zrazu ma prepadla hrozná chuť, teda hlavne zvedavosť. Možno by nebolo zlé vypočuť si ho.. prebehlo mi hlavou no hneď som tú myšlienku zavrhla.. zavrela som oči a snažila som si úplne vyprázdniť hlavu. Bolo to horšie ako keď vás láka tá najlahodnejšia predstava. Neodpovedala som však nič, nemohla som súhlasiť, pochopiteľne že nie, už len z tých logických dôvodov, už len kvôli Emete. Zároveň som však neodmietla, nevedela som prečo ale radšej som ani neotvárala ústa. Celkom som sa desila toho čo by z nich vyšlo. Stále som v rukách zvierala stoličku no tie mi začali trocha oťažievať. Držala som ju už hodnú chvíľu a nikdy sa nedalo povedať že by som bola nejakou kulturistkou, takže som stoličku pomaly začala skláňať k dole. Nikdy by som Emete neublížila. Šepla som nakoniec pri čom som sa zameriala hlavne na túto jednu myšlienku. Neviem čo si zač ale u mňa sa nemusíš.. pokúšať o nič, predom ti to nevíde. Proste nie.. dodala som teraz už celkom desivým hlasom. Proste ma rozzúril, nevedela som prečo ma zrazu tento pocit pochytil. Mala som však chuť tomu hlasu niečo spraviť.

Strážnik sa pousmial, ale nebol to skutočný výraz, len prázdny pohyb úst a niekoľkých svalov. Vyzeralo to veľmi podivne. Tvoj hnev sa mi pozdáva - si na správnej ceste, na ceste Isena. Nechaj sa ovládnuť impulzívnosťou, emóciami a rozširuj Isenovo posolstvo ďalej. Mnohí sa ti budú snažiť nahovoriť, že cesta Isena je zlá, ale nenechaj sa oklamať. To, čo ľudom zanechal Isen, je dar. Zničiť zaslepených, ktorý ho považujú za zlo a kliatbu. Považovať emócie za zlú vec je choré. Isen zanechal takzvané ,,dobré'' aj ,,zlé'' vlastnosti a vytvoril medzi nimi rovnováhu, aby ani neprevládala jedna alebo druhá skupina. Hovorím pravdu. Majstri budú hovoriť niečo iné. Záleží na tebe komu uveríš. Vedz ale, že Erasove draky sú zbabelci. Patrí k nim aj Aglas - uznávajú akúsi neutralitu, o ktorej smrteľníci príliš veľa nevedia. Prečo asi? Neutralitu si vymysleli. Je to úplný nezmysel. Svoj život som zasvätil štúdiu o drakoch, tak o tom niečo viem. Ale viac času nemám - majstri sa blížia. Spýtaj sa majstra Sirina na Engelmufov pakt. Bude sa diviť, odkiaľ ten názov poznáš a sprvu ti nepovie nič. Ale múdro využi Isenove dary a časom sa dopracuješ k pravde.
Priestor okolo Lilynette sa začal vlniť a neznámy hlas, ktorý vychádzal zo strážnikových úst, sa pomaly začal strácať. Tvoje odmietnutie ma zarmucuje, ale ešte si mladá a nič nevieš. Je to pochopiteľné. Mala by si vedieť aj to, že v budúcnosti sa tvoja kamarátka stane tvojím najväčším nepriateľom a pravdepodobne aj tvojou záhubou.
Ilúzia sa začala trhať. Jednotlivé predmety sa v miestnosti začali rozplývať. Hlas sa zdal ešte vzdialenejší. Stretneš sa so mnou aj druhý krát, ale len ak zvolíš úplnú cestu Isena. Majstri to budú odmietať a nedovolia to, opäť budeš musieť využiť Isenov dar. Cez majstra Sirina si ale presaď svoje. A ešte posledná vec... never Aglasovi, je to klamár. Ako všetky draky v Deritrei, ktoré... sa..... hlásia......... k......... Erasovi.......................
Slová sa začali preťahovať až úplne zmizli. Ilúzia sa úplne rozpadla a Lilynette sa začala silno krútiť hlava. Zároveň ju začalo bolieť celé telo. Strážnik sa skláňal obďaleč nad Emetou, ktorá mala na tvári silné popáleniny a očividne bola v bezvedomí. Do miestnosti vbehol majster Sirin spoločne s majsterou Joycelen, valeánkou, odborníčkou na ilúzie.

Lilynette

Nevedela som či mu mám veriť alebo nie. Vlastne ma dostal do istého "pomykova".. proste som nevedela čomu veriť celkovo. Bolo to dosť zlé páč som nevedela či mám veriť vôbec Aglasovi a podobne. Začalo sa mi to všetko pliesť, všetky myšlienky. Pocítila som bolesť v hlave, nebola to žiadna malina. Rukou som si zovrela čelo a ja som proste musela klesnúť na kolená. O chvíľku som sedela na zemi a snažila som sa nejakým spôsobom predýchať prudkú bolesť ktorá zasiahla celé moje telo. Hlavu som si tento krát zovrela do oboch rúk a len matne som si začala všímať moje okolie, boli tam už niektorý majstri, pohľad mi však zastal na Emete a na jej popáleninách. Rozhodne sa nepridám k nikomu, kto ti to spravil.. pomyslela som si na čo som sa len pokúsila postaviť. Išlo to ťažšie no nejak sa mi to predsa len podarilo.. oprela som sa o jeden zo stolov a stále som sa snažila predýchať tento zážitok. Zbežne som sa obzrela, či nemám aj nejaké vonkajšie zranenia, nakoniec som však len podišla k Emete nad ktorou sa už skláňal strážnik. Chcela som vedieť či je v poriadku, musela som to vedieť. Nezmohla som sa však ani na slovo.

Obaja majstri bežali k Emete a pýtali sa strážnika na podrobnosti. Emeta nevyzerala dobre. Popáleniny nemala len na tvári, ale na celom tele, z časti aj na krídlach. Nedotýkajte sa jej kože, len viac ublížite. Skennet je už na ceste. Našťastie Emeta nemá také popáleniny ako druhá študentka... rozkázal Sirin a sklonil sa k Lilynette. Na prvý pohľad vyzerala viacmenej v poriadku a tak ju chytil za ruku a odvádzal na druhú stranu miestnosti. Joycelen si sadla do stredu a rukami robila rôzne pohyby. Pravdepodobne zisťovala či sú ešte ilúzie prítomné. Vtedy dobehla aj majsterka Skennet a zamračene pozrela na Sirina. Pokrútila hlavou a sklonila sa k Emete. Mohlo to znamenať len jedno - druhá študentka podľahla zraneniam. Lilynette, teraz vidíš, že ani majstri nie sú všemohúci. Nebyť Aglasa, nových študentov by teraz mohlo byť menej. Emetu sme včas dostali z ilúzie. Nevyzerá to na kritický stav. Zotaví sa. Robili sme, čo sme mohli. Budeme vás musieť čo najskôr naučiť zablokovanie mysle pred ilúziou. vysvetlil majster nervóznym hlasom a po celý čas pozoroval Emetu, ktorá už bola stabilizovaná. Majsterka jej síce zmiernila bolesť, ale podľa zvukov, ktoré vydávala, musela byť stále v silných bolestiach. Niečo takéto sa ešte nestalo. Ako mohol Hlas použiť vrstvenie ilúzií? A miešanie ilúzií? S elementami? S ohňom? To dokáže naozaj málokto. Kde zobral takú moc? pýtala sa majsterka Skennet zatiaľ čo ošetrovala Emetu. Joycelen ti možno odpovie. Ona je odborníčka. odvetil Sirin a pokynul Lilynette, aby išla za ním. Na chodbe sa jej opýtal: Si schopná ešte dnes niečo urobiť, alebo to necháme na zajtra?

Lilynette

S obavami som sa pozerala na Emetu ktorá vyzerala zle, vlastne viac než zle, nechala som sa odvliecť na bok no aj tak som bola stále pohľadom zakotvená na nej. Nakoniec ma však vyrušili Sirinové slová, chvíľku som ho počúvala, zdalo sa mi to trocha.. zvláštne, tá jedna študentka to podľa všetkého neprežila, alebo na tom bola oveľa horšie ako Emeta, a Emeta na tom tiež nebola zrovna najrúžovejšie. Tak.. prečo mne nebolo absolútne nič?. Táto otázka mi stále vŕtala v hlave no nakoniec sme len vyšli z miestnosti a ja som bola, viac menej donútená následovať Sirina. Chvíľku som sa zamyslela nad jeho otázkou. Nič mi nie je, len ma bolí hlava a väčšina tela ale, nie je to nič nezvládnuteľné. Odpovedala som mu čo bola vlastne informácia že ešte dnes niečo zvládnem. Zároveň som sa však zatvárila viac menej ublížene. Prečo som v poriadku? spýtala som sa ho potichu, narážala som práve na stav tých dvoch. nemám žiadne viditeľné zranenia a tá bolesť.. bude len chvíľková, dozajtra ma to prejde.. prečo? Emet dopadla zle, oveľa horšie než ja. Dodala som strápeným hlasom. Trápilo ma to, trápil ma jej stav a to že jej niečo takýmto spôsobom ublížilo.

Sirin si viditeľne oddýchol. Odľahlo mu. Takéto bolesti sú prirodzená reakcia na silnú ilúziu. Nič si z toho nerob, do hodiny to úplne prejde. Ilúzia zaťažuje tvoj mozog, tvoje myslenie a pletie ho. A mozog ovláda tvoje telo. V ilúzii je telo úplne popletené a chaotické, nemá príkazy a nevie čo má robiť. Preto tá bolesť. vysvetlil Sirin zo záujmom v hlase a bol rád, že sa konverzácia zvrtla k niečomu pozitívnejšiemu. Dúfal, že od neho nebude Lilynette vyzvedať o Hlase, alebo o čomkoľvek, čo sa práve stalo. Voľným krokom sa vydal po chodbe a odpovedal: Ilúzia zraňuje len niektorých. Nevieme o čo ,,jemu'' ide. Okrem Emety bolo zranených niekoľko iných študentov, niektorí sa do ilúzie vôbec nedostali. Po pravde... si jediná, ktorá zároveň bola v ilúzii a nie je zranená. Preto musím vedieť jednu vec. ,,On'' s tebou komunikoval, že? Mám pravdu?
Sirin sa na Lilynette spýtavo pozrel. V jeho hlase bol počuť naliehavý tón. Bol si tým celkom istý. Mali sme vám o tom povedať skôr - mal som to naplánované na dnes. V žiadnom prípade ho nepočúvaj. Akokoľvek lákavé ponuky, nič z toho neprijmi. Nikdy. Jedna študentka je mŕtva a niekoľko zranených, vrátane Emety. To by malo stačiť na rozmyslenie. V prípade, že niekto počúva Hlas a zistí sa to, čaká ho... čaká ho velittallu.

Lilynette

Prirodzená reakcia?.. z ilúzii sa stáva dosť nepríjemný nepriateľ. Pomyslela som si, bolo to ako pri skúške, tiež som mala pocit že sa mi rozožerie ruka, to však bola iba ruka. Aj keď tá bolesť bola podstatne väčšia. Po jeho vysvetlení som sa však necítila o nič lepšie. Mala som pocit že, si ma to niečo nejak označilo. Keď sa ma spýtal či so mnou komunikoval tak som len nepatrne prikývla hlavou. Nesúhlasila som s ním, nemohla som súhlasiť s niekým kto ublížil Emete. Povedala som potichu a len som sklopila zrak k zemi. Velittaliu, popravde, myslím že by to ani nezistili, keby sa s ním niekto spojil. Prebehlo mi hlavou no radšej som ani nemyslela, a ani nepvoedala že som predsa len na zlomok sekundy uvažovala nad prijatím jeho ponuky. Vedela som že keby nebolo Emet, tak by to so mnou skončilo zle, nemienila som to však povedať nikomu, ani jej, ani Sirinovi. Je možné že ho budem počuť znova? spýtala som sa potichu zo spýtavým pohľadom na tvári. Nemyslela som si že ku mne prehovorí v blízkej budúcnosti no, pochybovala som že ma len tak nechá na pokoji. Stále mi ten "šepot" pripadal na pre mňa nedosiahnuteľnej úrovni, nevedela som si predstaviť ako sa proti niečomu takémuto brániť, aj keď majstri to očividne vedeli.

Nie. Nebudeš ho počuť. Je nebezpečný pre všetkých. Na teraz sme ho zahnali, a kým znova získa moc, aby mohol niečo takéto zopakovať, budeš vedieť zablokovať myseľ. odpovedal rázne a na chvíľu sa odmlčal. Tieto záležitosti by sa nemali týkať nových študentov. Ber všetkých majstrov rovnako. Interné veci Engenirthu sú veľmi zložitá sieť starých nenávistí, hnevu, problémov a intríg. Nezaujímaj sa o to, sústreď sa na štúdium. Časom sa tomu nevyhneš, ale na zatiaľ... nechaj to ležať. Túto tému teraz ukončíme a nebudeme o nej viac hovoriť.
V jeho tóne a hlase už bolo cítiť nervozitu. Po chvíli kráčania ste vošli do veľkej kruhovej miestnosti. Na podlahe sa nachádzalo niekoľko zvláštnych kruhov.
Tak, začneme. Postav sa do jedného z tých kruhov. Mierne pomáhajú s koncentráciou magickej energie. Na nich sa učia úplne základy. povedal a postavil sa do kruhu, ktorý bol oproti. Na začiatok ti pomôžem. Musíš zažiť ten pocit, ktorý je pri koncentrovaní magickej energie. V pokoji je v tvojom tele rovnováha magickej energie. Keď používaš svaly, energia sa veľmi jemne koncentruje. Skús stisnúť päsť a udri ma. Akonáhle to urobíš, časť energie sa uvoľní a prejde doslova do mňa. To spôsobí bolesť. Je to veľmi jednoduché. Všetko funguje na tomto princípe. Ale to nebude tvoj štýl. Mužom ide lepšie koncentrácia cez svaly a silu kopov a úderov a tela, jednoducho cez hrubú silu. Naopak, ženy sa zameriavajú na precíznosť a presnosť koncentrácie... ale aspoň si to vyskúšaj. Neboj sa, mne neurobíš nič.

Lilynette

Dobre.. už o tom nebudem hovoriť.. budem sa venovať iba štúdiu.. sľubujem. Odvetila som mu a následne som ho len následovala, veď čo iné mi ostávalo? O nejaký čas sme dorazili až do veľkej kruhovej miesntosti kde, boli samé kruhy. Nevedela som na čo presne sú no po jeho vysvetlení som len nepatrne prikývla hlavou, snažila som sa zapamätať úplne všetko čo mi hovorí, aj keď to som robila skôr tak podvedomo, až automaticky. Na jeho vyzvanie som vstúpila do kruhu v ktorom sa nachádzal aj on. Čakala som že po mne bude chcieť nejaké sústredenie, zároveň som si však hovorila, že by bolo celkom zbytočné meditovať a snažiť sa spraviť "niečo" .. niečo pre mňa neznáme. Prax proste bola najlepšia, aj keď som nečakala zrovna to, že ho budem musieť udrieť. Už pred tým nám povedal že v podstate každý úder je koncentrácia magickej energie, no.. nemyslela som si že to myslí až takto doslova. Len som však prikývla a napriahla som sa, následne som sa mu pokúsila vraziť slušnú ranu priamo do hrude, predsa len nechcela som mu spraviť nič s tvárou. Mohol hovoriť čo chcel ale, čo keby sa mi ho náhodou podarilo zasiahnuť?