Nové zistenia

Agnir ako vždy sedel za svojím obrovitánskym stolom zahrabaný v stovkách kníh, listín, spisov... bolo ťažko uveriteľné, že celú knižnicu zvládal sám, a navyše v jeho veku. Ale predsa len, nebol majster pre nič za nič.
''Salya? Salya... Salya... hmm... to meno mi je povedomé. Kde som ho len počul?'' Dumal nad otázkou Lillien majster knihovník a zamyslene si pri tom šúchal bradu.
''Hmm... milá moja, máš okrem jej mena aj nejaké iné kľúčové slovo? ...čokoľvek.'' Spýtal sa Agnir, v krutom zamyslení. Ani sa nedalo diviť, v tejto knižnici sa rátali knihy a písomnosti na státisíce.

Lillien Celentia

Dal mi naozaj málo informácií. Ako som mala majstrovi Agnirovi povedať nejaké ďalšie slovo? Slovo ktoré by sa hodilo k Salyii.. čím by ju popísal. Napadlo ma jedno pomenovanie ale, bolo pomerne.. podivné.
"Moja.. moja milá, alebo také niečo. Musel to byť príbeh o hory prenášajúcej láske." Pousmiaal som sa. Mohlo to vyzerať tak, že sa teraz správam ako každá iná ženská v mojom veku. Predsa len dosť śtudentiek čítalo veľmi veľa podobných somarín. ja som však taká nebola a Agnir to vedel. No že by to na mňa prišlo? Kto vie, bolo mi celkom jedno čo si o tom pomyslí. Hlavne ak mi bude vedieť pomôcť.

Po jej odpovedi len prikývol, a rukou sa chytil za čelo. Bola to nejaká mágia? Pre bežné oko by to tak nevyzeralo, ale Lillien si uvedomila, že z jeho ruky vychádza energia, smerom priamo do vnútra jeho hlavy. Niektorí mágovia používali pomocnú mágiu na pamäť, myslenie. Po chvíľke ruku z čela zložil a prehovoril.
''Kapitola Daven, sekcia 54, regál 421, kľúč (Du-). Názov knihy je Dunalyn. Máme tu aj viacero zväzkov, ktoré spomínajú meno ''Salya,'' ale myslím, že je to len náhodná zhoda mien. Táto kniha ti povie všetko čo o nej potrebuješ vedieť. Osobné zápisky draka? Zaujímavá téma. K štúdiu, predpokladám?'' Povedal Agnir akoby spamäti a pousmial sa na Lillien. Téma o ktorej kniha bola ho rozhodne zaujala, ale knihovník mal byť nezaujatý, nech čitateľ chcel knihu o akejkoľvek téme.

Nejaký čas trvalo kým sa Lillien túto lokáciu podarilo nájsť. Bolo to ako hľadať konkrétny stĺp v metropole, a nie knihu v dobre organizovanej knižnici. Ale knihu, pomenovanú Dunalyn vo veľmi starom dračom písme, sa jej napokon podarilo nájsť. Jej vek sa presne nevedel, no ak by neexistovala magická konzervácia predmetov, dávno by sa rozpadla na prach. Datovaná bola minimálne na 5 000 rokov, a pochádzala z doby dračích vojen, ktoré Isen na území svojho impéria po dlhé stovky rokov viedol. Titulný menovec, Dunalyn, bol drakken, ktorý stál oproti Isenovi, a ktosi by povedal, že to nebola tá správna strana. Avšak vojnu prežil, unikol a hľadal útočisko, tak ako mnohí jeho bratia a sestry, u Erasa. No nie každý v Erasii chcel bývalých Isenových spojencov... išlo jednoducho o výklad života tohto drakkena. Draky o sebe písali toho mnohé, ale väčšinou len pre seba. Museli tak robiť - inak by na svoje spomienky pozabúdali. Ak žili tisícky rokov, jednoducho nemali na výber. A tak tieto spisy o ich živote boli pre nich veľmi dôležité, a našťastie sa mnohé zachovali. Podobných kníh o dračích životoch by Lillien mohla nájsť viacero, nie všetky boli zlomyseľne zničené v temnoveku.
A keď konečne v texte našla Salyu, bolo jasné, že preňho už nepríde. Tak ako bolo povedané, bola to jeho milá, jeho žena. Draky sa spočiatku snažili nadobudnúť vzťahy so smrteľníkmi, ale už za krátko si uvedomili, že to nemá zmysel, že zatiaľ čo oni pokračujú, ich priatelia z rád smrteľníkov zomierajú, rodia sa, zomierajú a znova, a stále dookola. Preto priateľov vyhľadávali v radoch nesmrteľných (draci), a dlhovekých - valeáni, vlkeni, elfovia - žili dlho, veľmi dlho, ale takisto mohli ľahko zomrieť. Ale draci chceli aby dlho žil každý, a keď draci niečo chceli, muselo sa tak stať. Preto vymysleli ako magicky, nie prírodne, započať hybrida, spolovice draka, spolovice smrteľnú rasu, ktorý by mohol byť nesmrteľný, ale nebol by zároveň drak. Tento trend sa rozbehol medzi mnohými drakmi, polovičných vzniklo mnoho... a Dunalyn bol jeden z tých, kto si jedného z týchto polovičných našiel, a rozhodol sa s ňou stráviť život. Samozrejme, išlo o Salyu... mnoho textu a strán chýbalo, ale zdalo sa, že začiatok temnoveku Salyu a Dunalyna rozdelil, a on ju už nikdy nenašiel. Ich ďalší osud bol nejasný, ale už dávalo zmysel prečo stále dúfal, že ho môže zachrániť. No šanca bola minimálna. Salya už bola pravdepodobne mŕtva po veľmi dlhý čas. Ale prečo sa jeho hlas ozýval Lillien, a prečo len vnútri Engenirthu?

Lillien Celentia

Bola som prekvapená s akou presnosťou mi vedel majster povedať, kde nájdem knihu ktorú hľadám. Nechcel som znieť prekvapene, že sa jednalo o zápisky draka.
"Áno, ale skôr na samoštúdium." Odvetila som mu znova s úsmevom a následne som mu kývnutím hlavy poďakovala a vybrala sa k danej sekcii. Trvalo mi to celkom dlho na to, že to bola knižnica. Predsa len to bola práve Engenirthská knižnica. Bola obrovská, pravdepodobne najväčšia na svete. Medzi kopcom neužitočných zvitkov sa tu však nachádzalo aj naozajstné zlato. Ja som ale bola zvedavá práve na zápisky, ktoré mali obsahovať meno Salyii.
"Takže Dunalynus.." Prehovorila som skôr pre seba a v tichosti. Takže v tom šepote bol drak, bol to drak ktorý tu bol.. uveznený, nejakým spôsobom. Vedeli o tom vôbec majstri? Na teraz som si túto skutočnosť mienila nechať pre seba. To čo sa stalo so Salyou som však nevedela. Pravdepodobne zomrela, predsa len.. ak by bola ešte spred temnoveku, bola by neskutočne.. stará. Aj keď pravdepodobne mocná a nesmrteľná... uvidíme. V denníkoch nebolo povedané po ich rozdelení moc. Nedivila som sa. Možno že mu o nej niečo budem vedieť.. povedať? Spojiť sa s ním cez šepot? za pokus nić nedám.

Akokoľvek sa Lillien snažila, Šepot si nenechal rozkázať, a nedokázala sa do toho stavu dostať, ani len zďaleka. Jednoducho sa to vždy dialo nechcene, nečakane... sama ho nevedela spustiť. A preto nemohla prehovoriť s hlasom. Snáď to príde neskôr samo. Ale teraz na to nebol správny čas. Zostávalo zájsť za jedným z majstrov, ktorým sa podľa všetkého dá veriť, najlepšie asi Pheys, predsa len, tá vedela o čo ide, a s jeho pomocou sa dostať k vlkenovi. Ten bol dobre chránené tajomstvo, nemal o ňom vedieť nikto okrem majstrov, a to platilo aj o mieste, kde bol uväznený.

Lillien Celentia

Šepot sa mi nepodarilo vyvolať, proste, som nevedela ako na to. Aj keď som nad tým istý čas rozmýšľala. Prišlo mi to tak, že sa to stáva skôr intuitívne a bez nejakého podnetu. Preto som sa nakoniec len postavila, zápisky draka som si zobrala zo sebou, vložila som ich do príručného vaku a následne som opustila knižnicu.
Moje kroky ma teraz viedli celkom inam. Za majsterkou Pheys. Predsa len mi povedala že mi všetko vysvetlí no to som momentálne nepotrebovala. Skôr som chcela ísť za vlkenom a zistiť od neho niekoľko informácií. Stále som sa riadila radou Dunalynusa. Bola pravda že bol vlk verný, no čo mal v pláne? Keď sem dobrovoľne prišiel, pravdepodobne sa ani nedalo o pláne hovoriť, skôr sa podriadil vôli tomu svojmu pánovi. No teraz ma čakal úloha nájsť Pheys. Pravdepodobne by som to najprv skúsila v jej komnate, ani som si nebola istá či tam mám prístup.

Po zaklopaní ju majsterka pozvala dovnútra. Nesedela tam sama. Majster Anemos sedel na akejsi rohožke na druhej strane miestnosti. Pri pohľade na Lillien sa zamračila.
''My by sme sa nemali stretávať. Je to príliš podozrivé.'' Zasyčala potichu a zvážnela.
''Ale povedzme, že si tu kvôli tej odloženej úlohe.'' Dodala a kývla na Anema.
''Anemovi môžeš veriť, hovor voľne... k čomu si sem prišla? A ak je to ohľadom... toho, tak ťa poprosím, aby si to nechala na neskôr.'' Povedala znova s vážnym výrazom. Očividne na otázky a odpovede ohľadne pôvodu Lillien teraz nemala náladu, ani čas. Možno to ona poslala ten list z menami majstrov? Bolo tam aj krátke vysvetlenie a objasnenie, že jej rodičia určite nežijú na Engenirthe.

Lillien Celentia

Vstúpila som dnu. Neprekvapilo ma, že tu je aj iná, ktorá sa na mňa pomerne zaujímavo zamračila, ako keby som im pokazila nejaký ich chvíľky. Síce to bolo zakázané ale človek nikdy nevie no nie?
 Majsterka svojim spôsobom mala pravdu no.. nemusela to brať tak zle no nie ? Len som na jej návrh prikývla, nemala som s tým problém.
"No.. pravdepodobne som prišla práve kvôli tomu." Pousmiala som sa. Kto vie kedy vlkena odstránia.. a ja by som naozaj chcela ešte aspoň stihnúť prehodiť s ním zopár slov.
"Viete že sa.. niekde na Engenirthe, nachádza uväznený drak?" Spýtala som sa ich no bola to skôr rečnícka otázka. "Pravdepodobne viete.. no, ja viem ako sa tento drak volá .. a v podstate.." Vytiahla som knižku s jeho zápismi. " Vďaka nemu stále mám pamäť tam, kde ju mám .Awecelen si myslí že sa jej podarilo vymazať mi ju." Každopádne som zatiaľ nespomínala Salyu, nemyslela som si, že im niečo toto meno bude hovoriť. Veď o ňom moc nevedel ani majster knihovník.

Pheys sa na Lillien pozerala akoby pred ňou stál blázon. Spýtavo sa obzrela na Anema, ale ten len bez slova pohodil plecami.
''Drak? Uväznený?'' Opýtala sa zmätene. To čo povedala Lillien celkom nedávalo zmysel, a pre nezasväteného to naozaj znelo ako nonsens. Ako by jej nejaký drak, ktorý je pravdepodobne kdesi vo väzbe, mohol pomôcť a zastaviť proces Awcelen?
''Poviem ti úprimne - netuším o čom hovoríš. A tu nejde o tajomstvo, ktoré sa ti snažím ukryť. Ja naozaj neviem čo si mohla počuť. Awcelen, zo svojimi nasledovníkmi, tu už dlhé desaťročia robia svoje... pohyby, šepkajú si v tieňoch, ale veci, ktoré sa všeobecne týkajú Engenirthu, poznajú všetci majstri. Pochybujem že by nám prítomnosť draka unikla.'' Poznamenala Pheys a pokrútila hlavou. Zdalo sa že neklame, nemala na to dôvod. Alebo možno áno? No jej odpoveď nebola klamstvo.
Anemos zdvihol ruku, akoby sa chcel prihlásiť na hodine, a prstom ukázal na Lillien.
''Ten vlken ťa vážne chce vidieť. Mala by si ho navštíviť čo najskôr... veľa času mu nezostáva.'' Povedal a zoširoka sa usmial na Pheys. Tá sa na Anema zatvárila sťa by padol na zem mŕtvy. Majsterka očividne nechcela aby Lillien vlkena riešila, alebo naňho vôbec myslela.
''Lillien, nechoď za ním. Nemá nám čo poskytnúť. Nahovorí ti hlúposti.''

Lillien Celentia

Prikývla som. Bola som zvedavá či o tom vedia no oćividne o tom nevedeli. Vôbec.. a mysleli si že to je hlúposť? To možno nie.
"No každopádne to tak je. Podľa týchto záznamov pochádza z čias drakoveku." Dodala som no následne som túto tému na teraz považovala za uzavretú. Nemuseli mi veriť ale, tiež bola hlúposť, aby Awecelen spravila pri mazaní či blokovaní myšlienok nejakú chybu. Nebolo to možné, na to bola až príliš dobrá a vďaka tomu aj namyslená. Prišla téma vlken a Pheys bola jasného názoru, aby som ho nechala tak. Trocha som sa zamračila no na jednu stranu som ju chápala.
"Nenahovorí, jeho slová boli pravdivé... potrebujem sa o ňom dozvedieť viac a on mi vie povedať viac. Paradoxne je to pre mňa momentálne jeden z najdôveryhodnejších .. existencií, na Engenirthe." Niečo mi hovorilo, že rovnako ako sľub v šepote bude dodržaný, tak sa v ňom nemôže ani klamať. Tým pádom mi drak neklamal a na Vlkena sa dalo naozaj spoľahnúť, aspoň čo sa pravdovravnosti týkalo.