Nové zistenia

Vlken kontroloval svoje okolie, zisťoval situáciu, možno sa snažil nájsť nejaké triky, pasce. Na čistine bolo v jednej chvíli počuť len zurčanie vody v rieke a steblá trávy ohýbajúce sa vo vetre. Zavrčal ako divá zver, predklonil sa, z mohutných láb mu vyšli obrovské pazúriská a na nohách sa rozbehol rovno smerom k majsterke. Bolo jasné že bude chcieť odstaviť najprv ju - bola tu najväčším nebezpečím, alebo jednoducho vás podceňoval. Ale nezdal sa ako niekto hlúpy, najmä nie hlúpy a ľahkovážny v boji.
Majsterka dala svoje päste dokopy, a voviedla ich do bojovej pozície. Vlken sa jednou labou napriahol a plánoval ju plnou silou odraziť na bok. Taký útok by dokázal bežného človeka rozpoliť. Pheys v ruke zhromaždila mohutnú koncentráciu energie, a jej päsť vyletela naproti jeho labe. Keď sa obe ich útoky stretli, zaznelo to ako výbuch bomby, akoby sa lámali kamene, a sila útoku majsterku odhodila o niekoľko stôp dozadu. Praskot bol oslepujúci a niekoľko metrov naokolo ste pocítili miniatúrnu tlakovú vlnu. Ale v žiadnom prípade nestratila rovnováhu. Jej päsť zostala na svojom mieste - pohlo sa len jej telo. Jej nohy, pevne energiou zarazené na zemi, vytvorili na čistine dve priehrady.
Vlk zareval, bleskovo k Pheys priskočil, a pokúsil sa zasiahnuť jej hlavu. Majsterka sa neuveriteľnou rýchlosťou na posledný moment sklonila, podišla popod jeho ruku, a oboma svojimi dlaniami vrazila do vlkenovho brucha. Energia, ktorú v rukách nazbierala z jeho vlastného útoku, teraz zasiahla jeho telo. Vlk bolestne zaúpel, a ustúpil o niekoľko krokov dozadu. No nezdalo sa že by mu majsterkine útoky nejako ublížili. Zároveň sa on sám majsterky ale nedotkol. Naozaj sa zdalo že máte šancu. Možno to bude jednoduchšie ako ste mysleli? Táto krátka výmena úderov dodala dievčatám odvahy, a Emeta zaútočila zboku. Dlhou kopijou sa pokúsila vlkena bodnúť do stehna, ale ten sa zahnal, a labou vrazil do jej štítu. Tento útok ustála bez problémov a pripravila sa na ďalší útok. Prakticky ho stačilo zamestnať aby sa nemohol sústrediť na majsterku.
Ardry sa medzitým vrátila do svojej podoby orla, a zaútočila zhora. Svojimi pazúrmi pristála rovno na jeho hlave, a úporne sa snažila vyklať jeho oči. To stačilo na to aby zdvihol svoje ruky a v chaose sa ju snažil odohnať. Teraz nebol obránený!

Držala som sa späť. Mali sme svoj plán a tie tri ho zatiaľ zamestnávali pekne. Teda najprv sa zrazil s majsterkou čo .. bol naozaj silný náraz. Otriaslo to celým týmto priestorom. To toho golema dokázala poškodiť svojimi päsťami? Aj keď bola mágom, celkom obdivuhodný výkon. Vlken sa však otrepal a sám nevyzeral na to, že by ho ten úder až tak zneistil. Len si začal dávať pozor. ja som sa zatiaľ sústredila na svoje. Ruku som z meča dala dolu a namierila som prstami k potoku, z ktorého sa začala zdvíhať masa vody a v momente, keď si nedával pozor, som trhla jeho smerom. Vedeli čo majú robiť, rýchlo uskočiť. Vlastne na tom ani tak nezáležalo. Reálne mala čo najrýchlejšie zdrhnúť len Ardry, pretože bola pri vlkenovi v tesnom kontakte vo svojej forme orla. Masa vody sa držala pri zemi no veľmi rýchlo som sa s ňou snažila obklopiť vlkena a nakoniec ho aj uzavrieť do vodnej kupoli. Ak sa mi to podarilo, zameriala som sa najprv na jeho udržanie. Nie na ľad, ale na fyzickú mágiu. Prestala som využívať mágiu vody a len som sa vodu ako takú fyzickou mágiou snažila ako keby tlačiť smerom na vlkena, zo všetkých strán. Priemerného človeka by ten tlak pravdepodobne rozdrvil. Ja som dúfala že jemu to aspoň zamedzí pohyb.

Ardry ako orol sa do poslednej chvíle snažila vlkena zamestnať, aby si nevšimol že k nemu smeruje voda, no labou sa mu podarilo trafiť ju, a to poriadne. Zletela na zem a bolestne zapišťala. Emeta ustúpila, a rovnako aj majsterka. Tá pripravovala nejaký útok.
Vlk si uvedomil čo sa deje, zamračil sa, a...? Nahlas zakašlal, možno sa dusil, snáď ani Pheys netušila čo robí. Z jeho úst náhle začala vychádzať oranžová žiara, akoby sa tam nachádzala vyhňa. Zhlboka okolo seba vydýchol, a voda, ktorá ho obklopovala, sa v momente premenila na paru. Papuľu následne zatvoril, sklonil sa k zemi a vyskočil vysoko do vzduchu pomocou silného odrazu nôh - tlak ktorý Lillien vytvárala samotný nestačil. Nevyzeralo to ako mágia, to čo urobil, bolo naozaj bizarné.
Odskočil trocha obdaľeč čo vám dalo trocha času. Uprene sa zahľadel na Lillien.
''Lillien... Lillien, všakže? To nie je tvoje meno... je to meno človeka. Používaj svoje skutočné meno! Meno Boha, ktoré ti darovala tvoja Božská krv.'' Začal hovoriť. Odkiaľ vedel ako sa volá, a prečo to teraz vyťahoval? A o akom druhom mene to hovoril?
''Táto majsterka vie o čom hovorím. Každý majster na Engenirthe o tom vie. Jedine ty nie, Lillien. Celý život ťa klamú, vrátane tvojej ''matky.'' Nechceš vedieť o svojom skutočnom pôvode? Kto boli tvoji ozajstní rodičia? Prečo si taká zvláštna? Kde sa vzal ten talent, tvoj hlas, ktorého sa každý obáva? Už si dostatočne stará na to aby ti tie malicherné klamstvá nestačili.'' Pokračoval vlken. Dievčatá zastavili útok, pretože tak urobila aj majsterka. No tej sa jeho slová nepáčili. Urobila rýchly výpad, ktorý vlka donútil odskočiť nabok, ale on ešte neskončil so svojou rečou.
''Vidím to v tvojich očiach. Sama všetko spochybňuješ... časom by si na to prišla aj keby ti to nikto nepovedal. Boha nemožno klamať dlho. A keď Boh zistí kto sa v klamstve podieľal, jeho pomsta je strašná.''
''Nepočúvaj ho, Lillien. Snaží sa nás obrátiť proti sebe. Je to len trik.'' Prerušila ho Pheys a nenávistne na vlkena pozrela. Bola rozrušená viac ako by sa patrilo - ak nehovoril pravdu, prečo ju to tak zneistilo a nahnevalo?
''Ty! Pozri sa tomu dievčaťu do očí, priamo do očí, a povedz jej, že nemám pravdu! Povedz jej to! Tak to urob!'' Zrúkol vlken smerom na Pheys, očividne už začínal byť tiež nervózny. Ale majsterka to neurobila. Len potichu zopakovala aby ho Lillien nepočúvala. Smerom k nej sa ani neobzrela. Ale jej pohľad bol znepokojený, a najmä previnilý.
''Teraz... teraz sme v boji. Všetko jej vysvetlím keď sa ťa zbavíme.'' Odvetila Pheys a nahlas si vzdychla. Bolo očividné že tu niečo nesedí. Emeta znova nechápala čo sa deje, a bola prekvapená, že majsterka prestala bojovať. Akoby ju v tomto momente opustila nálada na boj, nálada a chuť, ktorej len pred chvíľou mala dosť.
''Čo sa deje? Tak bojujeme alebo diskutujeme?!'' Skríkla Emeta a kopijou poklepala majsterku po ramene.

Vlkenovi sa podarilo Ardry od seba odhodiť no ja som si myslela, že týmto boj skončil. Nebolo veľa spôsobov ako uniknúť vode ako takej, nie tak rýchlo. On to však predsa len dokázal. Vytvoril niečo čo.. bola to vôbec mágia?  Voda sa odparila a ja som sa tým pádom aspoň snažila uväzniť ho na mieste pomocou gravitácie. Bol však príliš silný, ako to vôbec bolo možné?
Prerušila som koncentráciu a zamračene som sa presunula tak, aby sme pri ňom stáli z troch strán teda, aby sa musel obzerať, aby nás všetkých zachytil. Klasická taktika proti jednému súperovi.
On však začal hovoriť.. a ja som každým jeho ďalším slovom pocíťovala, ako ma zalieva studený pot. Nebolo to však od strachu. Sama som musela ustúpiť a navyše? Jeho slovami úplne odrovnal našu morálku, už len kvôli majsterke.. Vedela som že má pravdu. Joycelen a moja mama to, nedávalo zmysel. Neboli sme si v ničom podobný a už každý iný majster sa ku mne správal milšie ale.. sakra. Krv bohov? Moje skutočné meno? Čo to mohlo byť zač? Majsterka nakoniec upustila z tohto divadla a v podstate svojimi slovami priznala, že predo mnou celý Engenirth niečo skrýva. Emeta sa ju snažila popohnať k nejakej akcii a ja som pohľad znova urpiamila na Vlkena.
"KTO?!" Zakričala som na neho a až samú ma prekvapilo, ako môj hlas znel.. rozzúrene, až trocha zúfalo?
"Kto sú moji rodičia .. pravý, rodičia?" Vedel to, prečo to nepovedal tu a teraz? Prečo na tom tak teraz záležalo? Kto bol vlastne ten jeho majster?

Ak to hral, musel byť veľmi dobrým hercom. Vlken sa zatváril zarazene a pokrútil hlavou.
''Pán predo mnou ukrýva mnoho vecí. Neviem všetko. Ani o tejto úlohe som dlho nevedel. Pán chcel aby som ťa našiel. Ale ja sám nie. Bola to náhoda, pre nás oboch. Pán o svojich plánoch nehovorí ani so mnou.'' Vysvetlil vlk a zagánil na Pheys. Tej bolo jasné, že Lillien si konečne uvedomila skutočnosť týchto slov, že o mnohom jej klamali. Bolo otázne, ako úprimne hovoril vlken?
''Ale pochopil som prečo vyslal práve mňa. Moja schopnosť spoznať pôvod, krv... a keď si tam stála, okamžite som vedel. Nosí v sebe krv Bohov, krv, ktorú nosí tiež môj Pán, povedal som si. A môj Pán vedel... Šepot mu prezradil. Tvoje meno, klamstvá, v ktorých sa topíš. A tvoj otec. Pán ho... poznal. Kedysi. Chce ti to prezradiť sám...'' Hovoril so zatvorenými očami a nezdalo sa že by klamal. Ale mohol to byť mág, mohla to byť ilúzia, vo svete mágie sa mohlo zdať všetko ako klamstvo. No reakcia majsterky nebola ilúziou.
''Pán ti môže ukázať veci, o ktorých si ani nesnila. Maggyja vekov starých, zabudnutá slabými, ktorí pozostali vo svete. A maggyja už trpí tisícky rokov, v rukách hlúpych... vrátane tvojej akadémie. Títo takzvaní ''mágovia'' sa nedotýkajú ani hladiny toho čo sa nazýva maggyjou, ktorá je hlbšia ako oceán. Ty si na inej úrovni, existuješ v inom svete. Spomaľujú tvoj rast, ničia tvoj potenciál... a ja cítim, a Pán vie, že ťa v skutočnosti neobľubujú. Ba by som povedal, že ťa nenávidia. Vedia o tvojom pôvode, a vedia že tvoja Božská krv je nebezpečná, vedia, čo tvoji bratia a sestry vykonali. A pamätajú. A boja sa. Teba a tvojej rodiny.'' Vlk napokon otvoril oči a nepatrne sa Lillien poklonil. Uvedomil si konečne snáď že stojí v prítomnosti niekoho, kto by bol za istých okolností jeho nadriadený? Možno mu Pán prezradil, že sa k nej má správať úctivo. No jeho tón sa zmenil, a tentoraz ju nenazval ani bastardom.
''Lillien... nemusíš to počúvať. Ale bez vás... bez teba ho nedokážem poraziť. Nechcem povedať, že to čo hovorí nie je pravda. Nie celkovo. No sľubujem, že ti prezradím čokoľvek čo ti môže prezradiť on a... ten jeho Pán.'' Pozrela na ňu Pheys a spýtavo zdvihla obočie.

Nastalo ticho. Ako dlho? Kto vie. Ako dlho sa na mňa pozerali? Ako keby čakali že sa nejakým spôsobom rozhodnem. Ako som sa vôbec mohla rozhodnúť? V čom? Ísť s jednými alebo druhými? Z celej tejto situácie mi bolo zle. Ustúpila som o krok do strany no.. nemohla som si dovoliť ustúpiť. Mala som chuť.. utiecť od tohto všetkého. Čo by sa však stalo s nimi? Naozaj by ho bezo mňa pravdepodobne neporazili no na druhú stranu... možno by som ho pri úteku nalákala na seba. No možno by ich najprv pozabíjal.. to som nemohla dovoliť.
"Verím ti.. vlken...." Odvetila som a trocha podivne som sa pozrela na majsterku. Chvíľu to vyzeralo tak, že som celý boj úplne zdala. ".. ale.. " Znova som chytila meč do oboch rúk a na tvári sa mi prebleskol istý pocit, vyzývavosti?  "... máme tu rozbojovaný boj!" Po týchto slovách som sa na neho rozbehla. Znova som mala obe ruky na rukoväti meča a ten stále opretý o ramena. Vlken bol trocha ďalej no dúfala som, že spolu so mnou na neho znova zaútočí aj majsterka a Emeta. Aj keď ja by som zaútočila ako prvá, pomerne jendoduchým kombom dvoch výpadov a následnom uskočení, kde by som nechala priestor Emete alebo majsterke.. po nich znova výpadom. Ako osy, otravný spôsob boja no efektívny.

''Grr!'' Zavrčal vlk a v jeho pohľade sa objavila spokojnosť, čosi ako úsmev. Z jej odpoveďou bol spokojnejší ako mohol ktokoľvek čakať. Pokyny od Pána mal, ale on chcel bojovať, a ak naňho zaútočia, musí sa brániť. Lepší dôvod na boj neexistuje!
''Pravda!'' Odvetil pomedzi tesáky a pripravil sa vybrániť jej útok. Lillien sa ho podarilo trafiť, no seknutia ani plytké bodnutia mu problém nerobili; skorej ho len posilňovali. No bolo jasné že sa jej čosi podarilo, vlken predsa len obraňoval holými rukami. Ale pach krvi ho privádzal k šialenstvu, besnote...
Majsterka si mohla vydýchnuť, a Emete, Lillien a Ardry pokynula, aby ju sledovali. Znova začala pripravovať akýsi trik, z jej náznakov ste rýchlo pochopili, že máte vlkena dohnať čo najbližšie k nej. Počas prípravy sa nemohla hýbať, takže to bolo na vás.
Ardry zo svojej orlej podoby zoskočila na zem rovno za vlkenom, svoju formu prehodila na jaguára, a skočila na chrbát vlkena, kde ho začala kúsať do krku, všade kde sa dalo. Jednou rukou ju zrazil na zem, ale v nepríjemnom dobíjaní pokračovala. Bolo takmer nemožné ho skutočne zraniť, ale hýbať ste s ním mohli, pomaly ale isto. Vďaka útokom Ardry sa pohol o niekoľko krokov smerom k majsterke, a Emeta zabezpečila, že sa nepohne inam. Vlken plnou silou udrel do jej štítu, ktorý sa nepatrne pohol, ale vlkena na ruke nepekne popálil. Vo svojej obrane musela mať koncentrovanú mohutnú energiu. Pheys sa tvárila spokojne, zatiaľ čo bol vlken čoraz bližšie. No nemohli ste mu dať pokoj ani na sekundu, inak by si majsterku všimol a jednoducho by z pasce vyskočil.

Ja som pôsobila skôr ako ďalšia útočná zložka, podobne ako Ardry. Ak na sebe nemal ju, bola som ja tá, ktorá do neho dobiezala svojimi útokmi. Tento krát som však ľadom pokryla čepeľ svojho meča. Bola to len tenká vrstva, no  tvrdá a hladká ako skala, ostrá a neuveriteľne studená. Môj meč teraz doslova mrazil. V Alternácií som vždy bola vynikajúca, keď som ju spojila s ľadom, mohli vzniknúť nebezpečné magické útoky v spojení so zbraňami. Moje útoky boli nepríjemné, na časti tela, ktoré sa zle bránili. Záhyby rúk, kolená či rebrá. Museli sme ho dostať k majsterke a tak som ho tým smerom, ako aj ostatné, smerovala.

To čo pripravovala majsterka muselo byť naozaj mocné, už len z dôvodu ako dlho jej to trvalo. Vlken bez problémov vybraňoval útoky, niektoré ho zasiahli, pri niektorých sa zdalo že ho naozaj zaboleli, ale... akoby nebojoval? Možno nedokázal nájsť to správne otvorenie? No podľa všetkého nemusel byť silný tak ako sa zdal. Alebo to bola faloš?
Napokon sa ho podarilo dostať chrbátom rovno k majsterke. Pheys naznačila aby ste ustúpili a nechali zbytok na ňu. Emeta aj Ardry odskočili a sledovali čo sa bude diať.
Majsterka vystrela obe ruky a zasiahla ho. Vlkena akoby paralyzovala - zastavil sa na mieste a nemohol sa hýbať. Prekrížila ruky a postavila sa do zvláštnej pozície. Bojové umenia vám nehovorili nič, ale vedeli ste, že v spojení s maggyjou patria k najničivejším typom mágie. Z jej rúk začala pulzovať energia, mohutná a silná, jej koncentrácia bola tak vysoká, že jej ruky zmizli v žiare, akoby sa majsterkine päste zmenili na ohnivé gule. Pulzovala z nich sila, ktorá naokolo vytvárala vietor, lámajúc steblá trávy na čistine. Bol chytený v kombe, a nebolo z neho úniku.
''Trojitý impetus!''
Do vlkena bleskovo vleteli tri rany po sebe, no takou rýchlosťou, že to vyzeralo ako jediný útok. Každý jeden úder vytvoril menšie tlakové vlny a vlken zavyl od ukrutnej bolesti. Aj jeden z týchto úderov by prizabil človeka, odstavil ho z boja, ale majsterkine kombo len začínalo...
''Reťazový impetus!''
Ďalšie štyri rany, rýchlejšie ako čokoľvek. Z vlkenových úst vyletela krv a bolestne zakričal.
''Dolný impetus!''
Uklonila sa, päsťami vrazila do jeho nôh a láb, čím ho poľahky zrazila na zem. Pocítil akoby mu na nohy padol kameň ťažký niekoľko ton. Spadol na kolená, a pästi Pheys sa presunuli nahor - tentoraz v ich ceste stála jeho tvár.
''Tigrí hnev!''
Jednou z pästí dostal priamo do brady, zospodu. Ozval sa nepríjemný zvuk lámania kostí, a div že jeho krk tento náraz vydržal. Hlava mu vyletela smerom nahor, a za ňou nasledovalo aj jeho telo. V tomto momente sa zdvihol zo zeme a letel vzduchom.
''Reťazové pazúre!''
Do vlkena náhle vlietali desiatky rýchlych úderov, každý silnejší ako ten predtým. Vlkena hádzalo o zem, a majsterka ho udierala tak silno že vlastným telom vyrýval do zeme dieru, akoby vlastný hrob. Pocítili ste ešte mocnejšiu energiu - päste Pheys sa zmenili na ohnivé gule, plamene, ktoré vlkena spaľovali.
''Pád nebies!''
Pheys sa ocitla vo vzduchu po krátkom skoku, natiahla jednu zo svojich nôh, nazbierala v nej hromadu energie, a pätou smerovala priamo na hruď vlkena, ktorý ležal na zemi, teda skôr vo svojom hrobe, ktorý mu vykopala sama majsterka, no vytvoril si ho sám. Z výšky dopadla, a výbuch energie pri dopade spôsobil že vás oslepila. Výsledná tlaková vlna vás skoro zhodila z nôh, a efektívne zničila celú čistinu a časť koryta rieky. Miesto na ktorom vlken ležal sa premenilo na hlbokú dieru, z ktorej sa teraz dymilo, cez prach ste nemohli nič vidieť.
Majsterka spravila niekoľko premetov dozadu, a postavila sa rovno vedľa vás.
''Tak. A je to. Chcela som ho živého, ale...'' Obzrela sa previnilo majsterka na miesto, ktoré vyzeralo akoby tu práve prebehol bombový útok.

Naše útoky, no niektoré boli efektívne, alebo to tak aspoň vyzeralo. Predsa len jeho reakcie. Nebol slabý, to určite nie. Mnoho normálnych ľudí by zomrelo už desať krát, vlkolaci by tiež pravdepodobne utrpeli ťažké poranenia z našich útokov ale, niečo mi hovorilo, že to nie je všetko. jednoducho som z toho nemala dobrý pocit. Na signál majsterky sme sa však od neho rozostúpily.
Majsterkyn útok bol brutálny. Nikdy som nič podobného úprimne nevidela. Ani som sa nedivila, že to chcelo takú dlhú prípravu. Narozdiel od ostatných kúziel mi to však prišlo ako ten typ, ktorý pri príprave skôr hromadí energiu, množstvo energie. Žiadne zložité narábanie alebo tak. 
Jej útoky boli precízne a na 100% smrteľné. Aspoň sme si to všetci mysleli. Aj keď to vyzeralo tak, že je po boji, niečo mi hovorilo, aby som bola v strehu. Nechcela som odložiť meč, stále som bola jak nadopovaná adrenalínom. 
"Ehm.. je mŕtvy..? Ste si tým istá?" Spýtala som sa. Predsa len sme to zatiaľ nepotvrdili a ja som sa nechcela tešiť predčasne, ani som nemohla.