Nové zistenia

Ardry sa po krátkom zotavení pripravovala na ďalší útok, a rovnako aj Emeta, no hlas Lillien ich ochromil dostatočne na to aby zaváhali, a nechápavo na ňu pozerali. Stál pred vami očividný nepriateľ, a Lillien s ním komunikovala akoby sa jednalo o spojenca. Netušili o čom hovoríte, ale Emete sa zdala konverzácia až príliš priateľská. Ardry sa vrátila do ľudskej podoby a váhavo pozerala z Emety na Lillien. Emeta naopak pozerala iba na Lillien. A nebol to príjemný pohľad...
''Poslúchli ťa. Tvoj skutočný hlas sa podobá... podobá... na tom nezáleží.'' Odvetil s pobaveným úsmevom vlken. Stále nechcel veriť že presvedčiť ju mohlo byť tak ľahké. Kde bola tá výzva? Skutočného draka by neskrotil nikto, nenechal by si rozkazovať. Musela ňou prenikať jej druhá polovica, slabšia, menšia a úbohejšia. V tejto chvíli bola viac človekom ako drakom. A vlken sa s tým nechcel zmieriť.

V tom sa na dverách haly ozval buchot. Niekto sa tam dobýjal. Nebol to golem, ale rozhodne išlo o nepriateľských vojakov. Nádvorie bolo stratené... no kde zostala majsterka?
''Odstúp od nej, beštia.'' Ozval sa hlas Pheys. Stála na schodoch, a uprene hľadela na vlkena, tak nebezpečne blízko stojaceho pri Lillien.
''Ak chceš korisť, bojuj so mnou. Vlkeni predsa výzvu obľubujú, nie?'' Spýtala sa provokatívne majsterka zatiaľ čo pomaly zostupovala zo schodiska.
''Musíte odísť z hradu. Ferron aj z mužmi ustupuje. Zostanem tu a zabezpečím aby ste mohli uniknúť.'' Pozrela na vás Pheys, no Ardry a Emeta sa tvárili odmietavo.
''Raz vás samú necháme bojovať proti golemovi, a teraz proti vlkolakovi? Ani náhodou. Spoločne ho môžeme zabiť!'' Zrúkla Emeta smerom na majsterku. Jej tvrdohlavosť sa objavila v najmenej vhodný čas. A Ardry samozrejme nasledovala jej hlúpy príklad.
Vlken sa ľahostajne obzrel na Pheys a výhražne zavrčal.
''V tom si ma odhadla, majsterka maggyje. Výzve nedokážem odolať.'' Pousmial sa vlken a z jeho postoja bolo jasné že sa v ňom začína zbierať adrenalín, chuť do boja. Celá situácia sa zostrovala a v hale zavládlo nepríjemné napätie.

Nebola som príliš nadšená z toho, že som to využila no, naozaj som nechcela aby zbytočne umreli. Neboli sprosté ale.. ich schopnosť rozoznať úroveň ich súpera nebola tiež práve, najlepšia.. a tak som bola rada že som ich prinútila prestať útočiť.
"Nechcem o vás prísť." šepla som smerom k Emete, ktorej pohľad mi prišiel.. vyčítavý? Mala som čo vysvetlovať, ak ku tomu ešte dostanem príležitosť.
V tom som započula aj iný hlas. Majsterka.. v dračom jazyku prehovorila na vlkena a v podstate ho vyzvala na súboj. K tomu ten buchot ktorým sa dobíjali dovnútra.
"Nemôžme tu zostávať.. Emeta, Ardry.. Fellah zomrie ak sa necháme uniesť." Predsa len v tomto stave bola schopná pravdepodobne len prijať nie práve najšťastnejší osud. No vedela som aká je Emeta tvrdohlavá a.. nechať som ju tu naozaj nemienila. No aj ja som tasila meč. Postavila som sa medzi Fellah a Vlkena.
"Je to Vlken.. nie vlkolak." Poupravila som Emetu nakoniec a zatváril som sa ako taký malý boh hnevu.
"Nechcela som riskovať ich životy... no oni teraz riskujú svoje.. obávam sa že naša dohoda padla." Odvetila som v dračom jazyku Vlkenovi a pravdepodobne tomu rozumela len .. majsterka. No kto vie, slovíčka asi pochytila aj Emeta s Ardry, istá som si nebola. Možno sme ho mohli poraziť. Ak by ho majsterka prinútila vytvoriť nejaký.. otvor v jeho obrane, mohli by sme ho dobodať ako osy, nepríjemne, zákerne... len som si nemyslela, že na takú taktiku máme čas.

Vlken jej presvedčenie rešpektoval, mýlil sa v nej. Napokon mohla byť drakom viac ako si myslel. Draky boli nepoddajné, ale zároveň veľmi rozumné. Ich rozhodnutia boli vždy strategické, zmysluplné, nie inštinktívne... teda nie vždy. Ale aj napriek tomu že výzvu majsterky chcel prijať, slová Lillien ho tentoraz presvedčili. Aj keď sa len teraz stretli, vlken sa ju rozhodol poslúchnuť. Zaujala ho zvláštnosť Lillien.
Emeta sklonila hlavu, a zatvárila sa zahanbene. Lillien bola tá kto ju mohol presvedčiť, a bolo jej jasné, že chcela vykročiť rovno proti želaniu vlastnej priateľky. Snažila sa ich len zachrániť.
''Tvoja oddanosť je pozoruhodná. Našu dohodu som sa rozhodol... rešpektovať. Ale vaša majsterka mi nedáva na výber. Ak zaútočí, budem nútený brániť sa. Máte poslednú šancu odísť.'' Odvetil a na majsterku len veľavýznamne prikývol ako niekto robí pri odchode.
''Dohoda? Aká dohoda, Lillien?'' Zamračila sa Pheys. No na odpoveď nebol čas a Lillien si snáď pre túto chvíľu mohla vydýchnuť. Vlken našťastie nespomenul nič bližšie, bolo mu tiež jasné, že Pheys vás počuje. Dvere do haly sa rozleteli a dovnútra vbehli Khaldovi vojaci, a po nich ďalší a ďalší. Vlken vám odstúpil z cesty a pohľadom pokynul na schodisko, a malé okno ktoré sa na jeho vrchole nachádzalo. To bola vaša úniková cesta. Pheys si uvedomila o čo ide, a rýchlo situáciu zhodnotila. Proti takejto presile by nemala šancu. Spoločne ste sa rozbehli k oknu a postupne cez neho vyliezli von na strechu. Zbytok už bol jednoduchý. Zadné nádvorie ešte nebolo dobyté. Zoskočili ste zo steny na trávu, a vybehli otvorenou zadnou bránou. Za vami sa vydali poslední hradní obrancovia. Ferron a jeho zostávajúce jednotky sa nachádzali niekoľko stoviek metrov pred vami, a rovnako unikali... hrad bol stratený. Ale všetky ste prežili...

Týmto sa úloha v žiadnom prípade neskončila. Rozhodne nie pre majsterku. Golema poraziť nedokázala, objavenie toho vlkena pravdepodobne nečakal nikto v celom Engenirthe, nie to ešte majsterka, a bitku ste grandiózne prehrali. Ferron našťastie prežil, a plánoval spojiť svoje vojsko s armádami jeho ostatných priateľov zemepánov.
No pre Lillien stále platila dohoda, a nebolo radno ju porušiť. A Pheys jej to pripomenula.
''Lillien. O akej dohode to hovoril ten... vlk?'' Spýtala sa po tom ste zľahčili tempo. Hrad a kopec na ktorom stál sa za vami vynímali už aspoň míľu, a tak ste si mohli vydýchnuť. Spomalenie privítali aj Ferronovi muži vyčerpaní z boja. Vy ste sa zapojili na koniec pochodu.

Nevedno ako, no nakoniec sme sa vyhli priamemu stretnutiu. Aspoň pre tento krát. Nejakým spôsobom som to ešte musela vysvetliť majsterke, ktorej poznatok o dohode neušiel. Nevedela o čo ide a verila som, že bude hlboko proti tomu. Bolo to proste zakázané ale, mala som na výber? Do miestnosti vtrhli vojaci a Majsterka našťastie zavelila na ústup. Ja som rýchlo zasunula meč späť do pošvy, chytila som do rúk Fellah, keďže som k nej bola najbližšie a spolu s ňou a ostatnými sme sa rozbehli k schodisku, ktoré viedlo na nádvorie. To zatiaľ nebolo dobité no to bola len otázka času, krátkeho času.
Pripojili sme sa k ustupujúcej skupine posádky hradu a nakoniec sa nám podarilo utiecť. No prežili sme všetky.. ale stále tu bol jeden problém, ktorý mi majsterka pripomenula. Aspoň sme zľahčili tempo a tak sme sa s Emetou vystriedali o nosenie Fellah.
"Bol to vlken ktorý si myslel, že mám v sebe krv bohov.. dračiu krv." Prehovorila som tento krát už v normálnom jazyku. Trápilo ma to. Už nejaký čas som matku podozrievala z toho že mi tají dosť podstatnú časť mojej minulosti.. ale toto?
"Dohoda znela, že vás nechá žiť, ak s ním pôjdem dobrovoľne.. majsterka, ja.. ja.. ja si nemyslím, že by sme boli schopné poraziť ho." Trápilo ma to. Nechcela som sa podriadiť tejto.. dohode, no na druhej strane som to považovala za jedinú rozumnú možnosť.
"Najlepšie by bolo ak.. ak by ste ma tu nechali a, informovali o tom Engenirth. Nevyznelo to tak, že by ma mal jeho pán v úmysle zabiť. To by už mohol spraviť sám kým ste prišli." Pri týchto slovách som sa aj zastavila. Dohoda bola jednoduchá. Mala som sa odpojiť od skupiny a on si ma už.. nájde.

Pheys sa zarazila. Chvíľu mlčala a neodpovedala. Akoby premýšľala nad najlepšou odpoveďou, možno sa situáciu len snažila zhodnotiť. Emeta bola z posledných minút už zmätená úplne, a tieto slová chaos v jej mysli len spečatili.
''Dúfam že si ho nepočúvala. Sú to nezmysly. Je to predsa absurdné - ako by si v sebe mohla mať krv niekoho, kto... sa neobjavil v Deritreii po niekoľko tisícok rokov?'' Krútila hlavou Pheys a pobavene sa zasmiala. Zdalo sa že je presvedčená svojimi slovami, no rovnako aj ten vlken sa zdal presvedčený... ale rozhodne sa nezdal ako priateľ. No prečo by jej klamal, ak ju nikdy predtým nestretol? Musel by na to mať zmysluplný dôvod.
''A táto dohoda samozrejme neplatí. Urobila si veľmi dobre, že si situáciu vyriešila bez násilia. Stačilo ho oklamať, a podarilo sa nám uniknúť bez problémov. Teraz naňho budeme pripravené.'' Pozrela majsterka na Lillien a z úsmevom prikývla. Snažila sa negatívne reči Lillien nepočúvať a dodať jej trocha odvahy.
''Toho vlka porazíme ak to bude potrebné, a dotiahneme naspäť do Engenirthu. Nezabúdaj že sme obklopené armádou. Ferron sa zakrátko spojí s ostatnými zemepánmi, a spoločne sa pokúsia prebrať hradisko pre seba. Nás sa tento boj týka len okrajovo - golema som bola schopná poškodiť, ale nie odstaviť. A myslím že ten vlken ho opraví. Pokiaľ viem, je to jeho konštruktér. Ak sa zbavíme vlka, padne aj golem. A úloha bude úspešná.'' Vysvetlila situáciu v krátkosti Pheys a poobzerala sa po ostatných. Emete očividne odľahlo, počuť, že vlkena je možné poraziť, a že sa snáď onedlho vrátite domov. Tieto reči Lillien o dohode nechcela ani počuť. Rovnako spokojne sa tvárila aj Ardry, a Fellah, ktorá už bola schopná reagovať. Krvácanie sa jej aspoň trocha spomalilo, ale v bojovej pohotovosti teda určite nebola.
Pomaly ste vošli do hustého lesa, a ak Lillien plánovala zmiznúť, naskytla sa teraz na to najlepšia šanca. Majsterka sa pohla dopredu, a začala o čomsi diskutovať s Emetou a Fellah. Ardry stála naboku, ale na Lillien nedávala pozor. To znamenalo že Lillien sama kráča na chvoste pochodu, a vypariť sa by nebol problém.

Mala by som veriť majsterke viac no nie? Aj po jej slovách. No videla som toho vlka.. videla som majsterku a vedela som si predstaviť, že by bol nepríjemným súperom. Vedela som však, že to skončí tým, že sa ma nebudú chcieť vzdať. Emetine reči by dávali istým spôsobom logiku no na mojej tvári mohla vidieť, že som si.. nie istá. Nechcela som sa s nimi však hádať. Aspoň nie s ňou, ani dohadovať, teraz som na to náladu nemala.
Prečo som však v tak mladom veku bola tak.. dobrá? Nemalo by to byť fyzicky možné. Mnoho mágov si myslelo že podvádzam ale mýlili sa. Nedivila som sa im však.. naozaj som mohla byť nejakým dračím krížencom? Možno ten šepot.. počkať, šepot.. odkiaľ som vlastne vedela ako sa tá vec volala ? Nebolo to len blúznenie a moja teta, ona.. ona niečo vedela. S podobnými myšlienkami som ich sledovala, tento krát som nemienila utiecť. Chcel boj, mal ho mať. Len som dúfala že budeme dostatočne schopné poraziť ho spolu.

Ako ste pokračovali, dohoda, ktorú Lillien z vlkenom uzavrela, padala, až sa napokon celkom rozpadla. To znamenalo len jednu vec. Vlken sa ju posnaží zavliecť k Pánovi zlým spôsobom, nech tým myslel čokoľvek.
Majsterka sa pohla dopredu, a zhovárala sa s Ferronom. Onedlho sa jeho armáda stretla s ostatnými zemepánmi, ktorí prišli na pomoc. Vy ste zostali vzadu, a čakali na ďalšie pokyny od Pheys. No očividne malo prísť k boju - obliehaniu alebo bitke na otvorenom poli, čo viacmenej záležalo od Khalda. Ale za krátko ste sa vybrali naspäť smerom k hradisku, z úmyslom zobrať ho naspäť. Ferron sľúbil že majsterke pomôže zdolať golema, bolo to aj dôležité. Ak by nepadol, golem by bitku mohol sám vyhrať. No Pheys si uvedomovala že golema má na starosti vlken, a ak sa zbavíte hlavy, zomrie celé telo. A preto sa vašou hlavnou úlohou stalo nájsť a poraziť vlkena zatiaľ čo sa armády stretnú v boji.
Zatiaľ čo majsterka kráčala so zemepánmi na tyle pochodu na hrad, Emeta sa priblížila k Lillien.
''Som rada že si zostala s nami. Obávala som sa... že by si mohla urobiť nejakú... hlúposť. Ale ďakujem. Nechcela som sa strachom prepadnúť pod zem. Myslím že spoločne máme šancu. Majsterka sa oňho postará. A keď už sme pri tom - čo vieš o vlkenoch? Majú nejaké slabiny? Som si istá že naňho nebude stačiť jednoduchá taktika.'' Povedala pričom si spomenula na svoje posledné zlyhanie, keď jej útok vlken zachytil jednou rukou, a to celkom bez problémov.

Po nejakom čase sa armáda utekajúca z hradu stretla s ostatnými zemepánmi a pravdepodobne sa chystal protiútok. Dúfala som že dopadne dobre a bolo pravdepodobné, že ho maximálne tak uvidíme. My sme sa museli zbaviť toho vlkena a golema. Teda hlavne vlkena, keďže ten bol Golemovým inžinierom.  Práve som si kontrolovala výstroj, zbroj, meč, helmu, remene, boty. V podstate sme len postávali a tak som ani nemala nič lepšieho na práci. Teda viac pochodovali než postávali ale v základe sa od nás momentálne nič nechcelo. Podišla ku mne bližšie Emeta, jej slová ma svojim spôsobom potešili no aj.. ranili. Možno som predsa len mala od nich utiecť. No tak či tak by sa s vlkenom stretli, tak by som im v tom tiež mohla pomôcť nie ? 
"Vlkeni.. moc nie. Len to že to boli obľúbenci drakov, hlavne v Isenii. Je to inteligentná humanoidná rasa, aspoň ňou boli pred .. temnovekom. Fyzicky sú omnoho silnejśí než mnoho dnešných humanoidných rás. Viac.. toho naozaj neviem, prepáč." Odvetila som jej ospravedlňujúco a utiahla som aj posledný remeň.
"A mi s ním budeme bojovať." Povzdychla som si. Netešila som sa na to.

Emeta si sklamane vzdychla. Akosi si myslela že by o nich Lillien mohla vedieť viac. Ale podobné otázky možno bolo lepšie smerovať na majsterku. O vlkenoch ste nemali ani dôvod učiť sa mimo histórie. A ani tam sa neučilo o bojovaní s nimi, prečo by vôbec? Zbytok cesty sa už venovala Fellah ktorej občas zmenila obväzy, nechcela riskovať infekciu. A široko ďaleko nebol žiadny teloplet, tak prečo situáciu zhoršovať?

Cesta naspäť prebehla hladko, no vysunuté hliadky zistili, že Khald z hradu odišiel a vydal sa rovno naproti útoku. Malo to pointu. Vstupná brána do hradu bola z jednej strany zničená, a hradisko nebolo v najlepšom stave. Obliehanie by sa nemuselo skončiť dobre pre jeho obrancov. A možno bol Khald sebavedomý, možno si myslel, že zo svojím golemom zvládne akúkoľvek armádu. Golem samotný sa do hradiska ani nezmestil, nemohol by manévrovať - viac mu na boj vyhovovala otvorená pláň. A taká sa naskytla pod hradným kopcom. Khaldovu armádu, v ktorej prednej časti kráčal obrovský golem, ste uvideli už z diaľky. Svoje línie zastavil mierne na kopci, aby mal prípadne výhodu. Mohol si vyberať kedy sa bitka začne, a ani nemusel zaútočiť. No vás sa táto bitka netýkala priamo. Mali ste vyhliadnuť vlkena, najlepšie ho dostať mimo bitky, a odstaviť ho, a teda zároveň aj golema, ktorého pravdepodobne riadil. Zbytok by dobojovali armády zemepánov. Bez golema by Khald už nevyhral.

Spoločne ste sa odpojili od zadných línií a s dovolením Ferrona sa vydali na jednu zo strán, medzi stromy lesa, tak, že ste armády mohli vidieť zboku. Vlken vás určite videl, a to bolo dôležité. Mohol prísť kedykoľvek. Vzdialili ste sa dostatočne ďaleko do lesíka, až ste zastavili pri malej rieke na trávnatej čistine. Z tohto miesta budete počuť bojovú vravu, snáď aj to kto vyhráva a ako sa situácia odvíja. A zároveň ste mali súkromie, ktoré vlken preferoval.

Fellah ste ponechali v malom tábore ktorý za sebou zanechal Ferron. Ardry sa premenila na orla, a celú situáciu sledovala zhora. Videla bitku a aj kohokoľvek kto prichádza. A zapišťanie, čo bolo signálom, že sa vlken blíži, ste onedlho začuli. Podľa plánu sa rýchlo vrátila na zem v podobe líšky, a ukryla sa medzi stromy. Pri rieke ste zostali stáť len vy - Lillien, Emeta a Pheys.
Zakrátko sa medzi stromami ozvalo hrdelné vrčanie, nebezpečné, ba až výhražné. Vlken pomaly, ale s istotou kráčal smerom na čistinu. Krok za krokom, stopa za stopou.
Majsterka preňho pripravila pascu. Vlken to určite tušil, ale nevedel kde sa pasca nachádza. Možno ho to nezaujímalo. Ale Pheys Lillien naznačila, že tečúca rieka a jej ľadové schopnosti by mohli boj obrátiť vo váš prospech. Majsterka, Ardry a Emeta ho mali dostať do rieky, alebo ho jednoducho zamokriť, a potom by prišiel ľad. Neznamenalo by to výhru, možno nič - ale za pokus to stálo. Pheys vedela že vlkeni až tak vodu radi nemajú. Vedeli plávať, ale nenávideli mokrý kožuch.
''Zradila si moju dôveru, bastard. Ale je to moja chyba. Mal som to čakať. Draky boli vždy ľstivé, a ty, predsa len, si z časti drak.'' Začal hovoriť vlken počas toho ako kráčal. Nezastavoval, a bol nahnevaný. V jeho tvári sa zračilo zabíjanie a chuť po krvi. Emeta mierne ustúpila. Bol to hrozný a strašidelný zjav, k čomu dopomáhala jeho mohutnosť.
''Vedela si čo sa stane ak bude dohoda porušená. A teraz musím vykonať to čo mi Pán a moja hrdosť prikazujú.''
Vlken sa zastavil len niekoľko zo tucet stôp pred vami.
''Vždy to musí byť po zlom, vždy sa musia brániť.'' Zavrčal znova a vyceril svoje tesáky. Emeta zhrozene vydýchla. Majsterka pozrela na Lillien. Jej úsmev napovedal, že máte šancu ho poraziť, nech sa zdal akokoľvek mocný.

Boj sa mal rozpútať na dvoch frontách, aj keď mnoho ľudí pravdepodobne vedelo len o jednej. Predsa len to, že mi budeme bojovať s vlkenom nemusel vedieť každý. Boli sme pri čistinke a ja som si posledný krát kontrolovala moje vybavenie. Bude to ťažký boj ale, myslela som si že budeme schopný ho poraziť. Boli sme mágovia, nesmeli sme dať na prvý dojem a nechať sa zastrašiť prerasteným vlkolakom. Ardry následne zapišťala, čo znamenalo signál a mi sme sa pripravili. Tasila som meč, čepeľ som si oprela o rameno a čakala som. Vedeli sme odkiaľ príde vďaka Ardry, ktorá už zlietla dole a premenila sa na líšku. Boli sme tri, taký predný odboj. Ak by sa totiž Ardry nepremenila trebárs na medveďa, nebola by v boji moc platná. Nakoniec sa predsa len ukázal a svoj príchod započal slovami. Emeta sa .. ani nie zľakla no, bola vystrašená, majsterka sa na mňa usmiala a ja som len prikývla na nemý súhlas. Bude to v poriadku.. ukážeme mu, čoho sú adepti z Engenirthu za doprovodu majsterky schopný. Nahodila som vrstvu ochrannej mágie a postavila som sa do postoja, kedy som oboma rukami zvierala meč. Aj keď to nebol ten.. úzkostlivý úchop. Bol skúsený. Čepeľ som mala stále na rameni no bola som v nižšom prikrčení a bola som pripravená na útok, rovnako ako obranu.