Nové zistenia

Na tvári tety sa objavil víťazoslávny úsmev, no bez problémov ho zakryla. Ale keďže Lillien vedela o čo ide, dokázala si ho všimnúť. To ju mohlo ubezpečiť aj o tom, že Awcelen si skutočne myslí jej mazanie pamäte bolo úspešné. Ale Lillien pocítila čosi zvláštne... jej spomienky boli síce v poriadku, ale blok vo svojom vnútri mala. Prakticky to pre ňu nič neznamenalo, ale s formou do ktorej sa počas úlohy zmenila sa mohla rozlúčiť, aspoň pokým sa jej nepodarí zistiť ako tento blok odstrániť.
''Nuž, úlohy budú ďalšie. Ale teraz by si sa mala vyspať. Pomáha to... k prečisteniu mysle.'' Poznamenala starostlivo Awcelen a pokynula Lillien smerom k dverám z miestnosti. Podľa všetkého mala byť Lillien ešte v rozpoložení kedy by vzhľad miestnosti neriešila, nezaujímala sa oň. Preto ju Awcelen posielala spať. Po spánku by si už nič nepamätala, ani len túto krátku konverzáciu. Popohnala ju k východu a dvere za ňou potichu zatvorila.

V jej izbe ju čakalo... prekvapenie? Príjemné či nepríjemné, bolo to naozaj prekvapenie. Na posteli tam sedela Fellah, s rukou obviazanou, ale uzdravujúcou sa. Keď Lillien vošla, zdvihla hlavu a kývla na pozdrav.
''Lillien? Musím ti povedať niečo dôležité. Posiela ma majsterka Pheys. Je to ohľadom tej... zrušenej úlohy. Viem, že my dve sme nevykročili správnym smerom, ale... vypočuješ ma, prosím?''
Tvárila sa celkom vážne, a celkom očividne nemala žiadne zlé úmysly. Nech sa zdala akokoľvek v minulosti protivná, teraz jej o to nešlo. A podľa jej slov si myslela, že mazanie spomienok Awcelen muselo vyjsť.

Lillien Celentia

Bolo to divné, najprv na mňa vytasila antimágiu a teraz ma hnala spať. No čo už. Tak sa to začnem učiť o pár dní neskôr, prinajhoršiom. Vedela som aká je Awe náročná.. sama o sebe si myslela, že je dokonalá. Aj jej figúrky také museli byť.. dokonalé. Nemyslela som si, že by ma chcela obmedzovať inak, než tým čo spravila s tým mojim.. ja.
Prikývla som však. "Tak teda dobrú noc... ja.. no, keď ma budeš chcieť učiť vieš kde ma nájsť." Bolo to povedané celkom pozitívne, možno zľahka prosebne, typická ja. No nakoniec som z miestnosti vyšla.

Po ceste do izby sa nestalo už nič zaujímavého, no tam ma čakalo prekvapenie. Nemusela som ho ani moc hrať.
"Fellah... ja.. eh, čo sa ti stalo?" Spýtala som sa sprv, no úprimne som tým len zabila otázku typu, čo tu robí. Z jej neistých slov som usúdila že je buď nervózna, alebo že som jediná ktorej pamäť vymazali. No prikývla som a sadla som si k nej. Bola som zvedavá čo jej povedali, aby mi povedala. Alebo prišla z vlastnej iniciatívy? Kto vie.

Fellah sa zatvárila vystrašene. Pozrela na svoju ruku a zľahka sa dotkla svojich poničených prstov.
''Je... to zložité. Stalo sa mi to počas úlohy. Našej úlohy... na ktorej si bola aj ty. Majsterka, aj iní, snažili sme sa. Ale teba chcela Awcelen... vybaviť osobne. Ja, Ardry a Emeta sme mali šťastie, že majsterka je ochotná klamať, aj ak to stojí jej život. Pamätáš si niečo? Boli sme na tej úlohe. Stali sa tam... isté veci.'' Spýtala sa a smutne pozrela na Lillien. Bolo zrejmé že Pheys s plánmi Awcelen nesúhlasila, a okrem nej sa na tom muselo podieľať aj viacero majstrov. V Engenirthe vládla studená vojna, tichá vojna, a bolo dôležité zistiť, ktorí majstri sú na ktorej strane. Zatiaľ ste si mohli byť isté len zopár majstrami... Pheys však rozhodne stála na tej správnej strane.

Lillien Celentia

čo som si o tom mala myslieť? Pokojne to mohla byť pasca, ktorú by na mňa mohla ušiť Awcelen. Úprimne som ale pochybovala, že by natoľko spochybňovala svoje schopnosti. Predstaviť si ju, ako považuje za možnosť že jej mazanie mysle obyčajnému študentovi nezabralo. Na jej slová som sa chvíľku tvárila nechápavo, no nakoniec som priložila prst k perám na znak, aby bola potichšie.
"Všetko, ale na oko nič." Žmurkla som na ňu s úsmevom. No čo, druhý krát sa mi Awcelen myseľ nepokúsi vymazať. Už len kvôli tomu, že by ju mohla poškodiť a ja som predsa len bola jej figúrka..  dôležitá.. o ktorú si nemohla dovoliť len tak prísť, nie? Vyzeralo to tak že sa čoskoro Engenirth ocitne v.. občianskej vojne, alebo niečoho na ten štýl.

Po jej slovách na Lillien zmätene pozerala. Nebolo jej celkom jasné čo tým myslela. Ale rýchlo to pochopila, a jej tvár sa rozjasnila.
''Ako to my... myslíš? Naozaj? Ako si to dokázala... čo sa stalo?'' Usmievala sa Fellah, stále neveriac svojim ušiam. Nikto predsa nedokázal oklamať Awcelen, na to bola príliš dobrá, schopná. Fellah ale zabúdala, možno ani nevedela, že Lillien dokáže počuť Šepot, a ten jej prináša mnohú nečakanú, zaujímavú pomoc.
''Tým sa veci menia... ale nemáme o tom hovoriť. A... nemôžeš sa stýkať s majsterkou. Myslím s Awcelen. Ani s jej sestrami. Pheys si nie je istá kde stoja. Ale majstrov, ktorí oponujú Awcelen, je viacero, a môžu ti pomôcť. No najdôležitejšie, ako hovorili, je z Engenirthu čo najskôr uniknúť. Aspoň to tak chcela Pheys. Nie je tu pre teba bezpečno, nie kým sa tu nachádza Awcelen.'' Vysvetlila situáciu v rýchlosti Fellah, dúfajúc že Lillien nebude príliš odporovať. Bola to len na zdieľanie informácií, nie na komunikáciu. Stretnúť sa s Pheys teraz by bolo podozrivé, Awcelen mala v Engenirthe oči a uši všade. Fellah bola bezpečná, ona sama predsa nevidela jej premenu.
''Mala som sa ťa opýtať na... na ten blok. Ale ak jej nevyšlo uschovanie spomienok, tak... možno sa jej nepodarilo zablokovať?''

Lillien Celentia

Vyzeralo to tak, že ju moje slová prekvapili. No nedivila by som sa. Keby že mi tá záhadná bytosť neponúkne pomoc tak.. by som si nič z misie nepamätala. Trocha mi ale vadilo, že mi chceli niečo zakázať. Napríklad stýkať sa s Awe. Ja som sa s ňou stýkať chcela. Nikto iný okrem nej tu nedokázal využívať ten typ mágie, o ktorý som momentálne mala záujem, aspoň po teoretickej časti. No nehovorila som nič, len som potichu prikývla. Situácia v Engenirthe bude pravdepodobne naozaj zaujímavá. Mala by som zistiť čo najskôr niečo o tej Salyi ktorú hľadá tá bytosť.
"Ten blok, stále je.. jediné čo ostalo uchránené pred Awe boli moje spomienky." Povedala som jej. Teraz ma tak napadlo, že by len naozaj hlúpy človek poslal za mnou práve Fellah, ak by chcel aby na mňa donášala. Možno to bol zámer ale tak .. naozaj by musel byť veľmi hlúpy. Neboli sme práve vyhlásené kamarátky, aj keď ja osobne som proti nej nikdy nič extra nemala.

Jej tvár potemnela, ale nie všetko mohlo byť perfektné. No na tom teraz nezáležalo.
''Majsterka mi o tom zakázala hovoriť, ale chcem aby si to vedela. Ten vlk sa ťa stále dovoláva. Awcelen ho chce popraviť, a Pheys nevie čo ďalej. Nikto nevie či sa mu dá veriť, no hovorí, že jeho ''Pán'' tento blok dokáže odstrániť. Ale to čo urobil... je to podivná situácia. Dostať sa k nemu... musela by si byť opatrná. Nemáš o ňom nič vedieť, ani len to že existuje. A je v dobre stráženej väzbe. Ale na našej strane máme majstrov, takže ak chceš vyhovieť jeho návrhu, pozhovárať sa s ním, myslím, že by to zvládli.'' Povedala potichu, akoby sa uši a oči Awcelen nachádzali aj v tejto izbe. No v tomto prípade sa Fellah skôr obávala zlosti Pheys, ktorá očividne nechcela aby sa Lillien naďalej vlkenom zaoberala. No všetky cesty viedli k nemu, a ak dokázal zabezpečiť odstránenie tohto bloku...

Lillien Celentia

"Viem že to bude znieť divne no.. viem že tomu vlkenovi sa veriť dá. Nepýtaj sa ma ako prosím." Povzdychla som si. Momentálne som plánovala dať na radu oho hlasu, alebo tej entity, ktorý mi pomohol s myšlienkami. No prv som chcela zamieriť do knižnice ale pred tým som sa ešte musela vyspať.. predsa len som mala byť malátna a tak.
"Chcela by som mu vyhovieť a ďakujem, že si ma o tom informovala." Dodala som a ak to už bolo všetko, tak som len sledovala ako odišla z miestnosti. Vedela som, že tu budem ešte nejaký ten čas sama.. pravdepodobne. Aspoň deň dva, minimálne kým sa Emeta nebude vedieť postaviť na vlastné. Pred tým som nemienila moc vecí riskovať.

V pohľade Fellah sa okamžite objavilo prekvapenie, a zároveň otázka ''Ako?'' No bolo jej jasné, že Lillien teraz na odpovede nemá náladu, a tak sa postavila a vydala na odchod. Pred tým ako vyšla z dverí na stôl položila akúsi dobre zapečatenú obálku, na Lillien žmurkla a na chodbe si nahlas vzdychla.
''Je to škoda, že na tú úlohu s majsterkou Pheys nepôjdeme. Ale nájdeme si ďalšiu, nie? Dobrú noc.'' Povedala, zabuchla dverami a potichu sa vyparila.

List bol od kohosi - anonyma - no podľa jeho obsahu sa zdalo, že veci idú do tuhého. Samozrejme, povrával o tom, že Joycelen v skutočnosti nie je jej matka, čo bolo jasné, ale spomínal aj jej skutočných rodičov. Naznačené bolo, že jej matka je človek, no jej otec tak celkom nie. Na jeho identitu príde Lillien časom sama. Anonym Lillien vyzval aby našla svoju matku, ale vyhla sa hľadaniu otca, z dôvodov, ktoré pochopí až vlastne skutočnú matku nájde. V žiadnom prípade sa nemá vydať hľadať otca; nech by jej to povedal ktokoľvek a sľúbil a hovoril Lillien čokoľvek. Meno jej matky nebolo spomenuté, pretože si ho pravdepodobne aj tak zmenila. Dôležitým faktom bol, že kedysi slúžila Engenirthu ako majsterka pod menom Klessa, a jej expertízou na externé úlohy boli valeáni a ich mestá. Z Engenirthu musela z vážnych dôvodov odísť a ponechala Lillien na starosť Joycelen, a výslovne jej zakázala niekedy Lillien spomenúť, že Joycelen nie je jej skutočnou matkou. O tomto liste nemala nikomu povedať.
Pod týmto textom bol zoznam majstrov.
Tí, ktorým veriť môžeš: Adria, Anemos, Emeld, Ienge, Joka, Pheys, Sirin, Yghtas
Tí, s ktorými je neisto: Joycelen, Agnir, Anchil, Lydea, Nerah, Tasim, Briess, Ronake, T'okali, Zoran
Tí, ktorým never: Awcelen, Genton, Imen, Ityl, Lonir, Tycelen

Lillien Celentia


Nakoniec predsa len odišla, len ešte po sebe zanechala list, ktorý som po prečítaní odstránila tak, aby po ňom v našej izbe neostala ani stopa. Bolo to nezbytné pre isté.. veci. Ľahla som si do postele a po malej chvíľe som aj zaspala.
Ak ma v noci nič nezobudilo, či už chcene alebo nechcene, tak som sa pravdepodobne ráno zobudila samá od seba. Ostala som v podstate v rovnakom oblečení ako včera a aj v tomto oblečení som sa vydala do knižnice. Sľúbila som, že o Salyi vyhľadám všetko, čo je v mojich silách. Ani by som nenabrala podozrenie, keďže som sa vždy špárala aj v knihách ktoré moc nedávali zmysel. No skôr než hľadať zmienku o nejakom mene, som sa chcela obrátiť na knihovníka, ak tu teda bol. Mohol o nej vedieť, možno sa jednalo o nejakú ženu z dávnej minulosti, možno o niekoho známeho no.. naopak možno vôbec nie. Aspoň nejaká informácia, od ktorej by som sa mohla odraziť, by mi pomohla. Napríklad obdobie v ktorom žila..