Tajomstvá Srdca

Majster si stále svojím rozhodnutím nebol istý, a tak nechal Sashu prehovoriť. Krátko na ňu pozeral a potom sa obzrel aj po ostatných mágoch. Wylana sa znova snažila zaujať pozornosť Sashi a nohou ju poklopkala.
''Ja mať nápad. Neďaleko stáť priehrada. Priehrada stáť na rieka. Tento údolie, tu vy stáť - je odvod. Ak priehrada spadnúť, rieka zaplaviť mŕtvolákov. Ja viem kde priehrada, zaviesť tam môcť.'' Povedala Wylana naliehavo. Očividne vedela o nejakej blízkej priehrade, ktorá by mohla zaplaviť postupujúcu hordu. Joka sa zatváril prekvapene, no jej nápad zvažoval. Nemali ste čas na overovanie, vtákom by to trvalo dlho. Muselo sa konať okamžite.
''Milá Saša, Jorvyk, Kladia a majsterka Nerah, nasledujte Wylanu. Nech vás savedje k prjehrade, sistite čo sa dá robiť... ak je to pravda, muošete sachrániť celú espedícju. Bešte, a vráťte sa šiví. To je narjadenje.'' Rozhodol napokon majster a Wylana sa bez slova rozbehla pomedzi stromy do hustého lesa. Bola rýchla, a ak ste chceli udržať tempo, bolo najlepšie použiť mágiu. Pri priehrade ste potrebovali čo najviac času. Majster ešte prikázal niekoľkým augurujom aby prezreli cestu k priehrade a jej okolie, a či vôbec funguje, a stále zadržiava rieku. Ak mala Wylana pravdu, po toľkých tisícoch rokoch ju musela držať prastará ochranná mágia, inak by sa dávno rozpadla. No majsterka ju snáď dokázala preraziť.
Za krátko sa k vám zniesol Sora, ktorého Sasha už poznala, a oznámil, že cesta je voľná, a priehrada podľa všetkého stále funguje.

Bežali ste niekoľko minút. Horda už dávno musela byť na mieste, kde by sa rieka vyliala v prípade zničenia priehrady. V tejto chvíli ste už bežali do kopca, a za sebou zhora videli šíre lesy. Hlavný sprievod sa stratil na obzore, ale videli ste ako priamo v koryte prastarej rieky stoja vojaci, muselo ich byť aspoň tridsať. To boli takmer všetci z expedície. Aj z takto ďalekého miesta ste počuli zvuky boja, rinčania zbraní, videli záblesky mágie, ochrannej či útočnej. Zatiaľ statočne držali hordu a dávali vám viac času. Ale šanca na ich únik bola mizivá.

Napokon ste vošli na širokú masívnu priehradu. Z jednej strany prudký pád do údolia, kde sa o niekoľko kilometrov bojovalo, a z jednej strany vysoká hladina rieky. Takáto výška vám dovoľovala zahliadnuť skutočný rozmer hordy - bola naozaj obrovská. Rieka by ju mohla zastaviť, a samozrejme tá roklina ktorú majster spomínal, no... prechod cez ňu trval dlho. Teraz ste sa potrebovali dostať do stredu stavby, do hlavnej riadiacej miestnosti, a zistiť či starobylé ovládanie stále funguje. No to by bolo príliš jednoduché... na budove, rovno uprostred priehrady, sa vynímalo mohutné hniezdo. Ležalo v ňom niekoľko grifonov, ktorí si vás rýchlo všimli a z hniezda vyleteli na oblohu.
Wylana ich ignorovala; bleskovo cupkala ku vchodu do priehrady, ale rovno pred ňu zosadol jeden z grifonov a agresívne sa po nej zahnal. Nerah vyslovila niekoľko tichých slov, natiahla ruky a potom ich prudko potiahla naspäť k hrudi. Nohy grifona sa podlomili a obrovského vtáka hodilo smerom dopredu. Jeho bolestný výkrik privolal aj ostatných; a zdalo sa že v okolí sa nachádza viac ako zopár grifonov. Z okolitého lesa sa ich vyvalilo niekoľko, a smerovali rovno na priehradu, niektorí vzlietli a mierili priamo na vás.
Sasha z dvoma ostatnými - Jorvykom a Kladiou - boli náhle obklopení z viacerých strán. Na boj nebol čas, museli ste sa rýchlo prebiť do budovy. A vedeli ste že proti útokom grifonov obyčajné bariéry nestačia...
Nerah jedného z grifonov mentálne ovplyvnila, ten akoby zošalel a začal útočiť na svojich. Vznikol z toho poriadny chaos. Cez masu grifonov sa do budovy naozaj nedalo dostať, nie bez mágie.

Stále som si nemohla tak úplne zvyknúť na to, že ma niečo ako pavúčica poklepe na chrbte. Trocha ma striaslo ale, bol to len pocit. Nič proti nej. Začala vysvetlovať. Priehrada.. ako sme sa tam mali stihnúť dostať? Majster Joka odsúhlasil tento nápad a poslal majsterku, spolu so mnou a ešte poniektorými mágmi. Dvoch zvyšných kolegov som nepoznala, no dúfala som, že budeme spolupracovať.. hlavne rýchlo spolupracovať. Moje prianie sa mi splnilo. Wylan nás viedla a mi sme sa rozbehli za ňou. Bola naozaj rýchla, no to nám len vyhovovalo. Sama som nemala taký problém ju následovať aj bez mágie. Predsa len som mala mrštnosť a rýchlosť elfov. Navyše som bola zvyknutá sa v takomto prostredí pohybovať. Ak by ale bolo treba, predsa len by som sa podporila.

Dorazili sme až k obrovskej priehrade, zatiaľ čo sme za chrbtom započuli boj. Takže predsa len vzadu nechali nejakých mágov a vojakov. Prehltla som zopár nadávok a  radšej som sa na dané miesto ani nepozerala. Nechcela som sa rozptyľovať. Výstup aj cez našu snahu trval dlhšie, než mi bolo príjemné. Čo bolo horšie? Grifini. Mnoho grifinov. Zastavili sme sa pred vstupom na priehradu, kde majsterka Nerath sundala jedného z nich, čo však privolalo mnoho ďalších a mi sme sa ocitli medzi nimi. "Jorvyk, Kladia, vytvorím oheň, veľkú masu ohňa. Pomôžte mi s kontrolou. Grifini ho neznášajú." Vysunula som z púzdra kamennú dýku, ćo bol ďalší z mojich artefaktov. Tiež som pošepla zopár slov. Jednalo sa vlastne o artefakt, ktorý sa aktivoval pomocou mágie a starobylého dračieho jazyka. Neovládala som ho dobre, nebola som prekladateľka. Ale už len čisto z praktických dôvodov som sa naučila slová potrebné k aktivácií práve tejto jednej veci. Na kamennej čepeľi sa rozžiarila červená runa a ja som ju namierila smerom do vzduchu, nad nás. Dúfala som, že vedia, čo po nich chcem. Z čepele vyšlo obrovské množstvo ohňa. Príliš veľké na to, aby to samostatný mág dokázal ovládnuť a vytvoriť z toho nejaký tvar, napríklad kupolu. Aspoň ak nebol majster. Ja som majster rozhodne nebola, preto som sa spoliehala na týchto dvoch.

Obaja prikývli, boli pripravení na čokoľvek, čo mala Sasha v pláne. Mali ste len zopár sekúnd pred tým ako vás grifoni mali roztrhať na kusy. Masa ohňa šľahajúca z artefaktu spôsobila, že sa na moment zastavili. Teplota z neho popálila aj Sashu, nebolo to nič príjemné. Jorvyk dokázal reagovať rýchlo. Natiahol ľavú ruku a okolo nej pravou rukou začal krúžiť, rýchlejšie a rýchlejšie, pri plameňoch sa objavili poryvy vetra, a následne silný víchor. Za krátko sa spojené elementy premenili na ohnivé tornádo, ktoré okolo seba na každú stranu vrhalo oheň. Kladia nad vami troma vytvorila silnú ochrannú bariéru, tá zabránila tomu aby ste zhoreli. Artefakt, dýka, ktorú Sasha použila, sa v jej rukách po použití rozpadla a jej runy vyhasli.
Tornádo sa začalo vymykať spod kontroly, no všetci traja ste teraz mohli prebežať cez priehradu až k vchodu do hlavnej budovy. Zdalo sa že ostatní tam už vošli. Zanechali ste za sebou ohnivé peklo, a aspoň na chvíľu si bolo možné vydýchnuť.
V budove ste museli zostúpiť niekoľko poschodí nižšie, do priestornej miestnosti, v ktorej sa nachádzalo hlavné riadenie priehrady. Jedna zo stien, pohľadom na údolie, bolo obrovské okno, po toľkých rokoch už bez skla či inej výplne. Pád odtiaľ by neprežil nikto, vyschnuté koryto pomerne nízko položené.
Nerah aj Wylana už stáli nad mechanizmom - zdalo sa že ide o hlavný regulátor priehradnej mechaniky. Nikto z vás sa do toho nevyznal, takáto technológia existovala naposledy v drakoveku. Ani len dnešný inžinier by sa z tejto situácie nedokázal vykopať. Páčky, tlačidlá, nič vám to nehovorilo. Zničiť ho by mohlo znamenať úplné zablokovanie ovládania, a to by bol koniec tohto plánu. Majsterka prehliadala magické ochrany, potichu si niečo hovorila a dotýkala sa mechanizmu oboma rukami.

Náhle sa ukázalo, že tento plán nie je hlúpy. Za majsterkou sa zo vzduchu čosi tvarovalo, niečo tmavé, temné, až to nadobudlo približný tvar osoby, možno človeka, ale bol to tieň. Démon. A bolo vám jasné, že kráľ mŕtvolák nie je spokojný s vašou snahou. Sám sa neobjavil, ale poslal niekoho iného. Možno zamestnával majstra Joku a hlavný sprievod? Na tom teraz nezáležalo. Tmavá masa chcela jednoznačne zaútočiť na Nerah zatiaľ čo nedávala pozor, a bola sústredená na mechaniku.
Kladia reagovala najrýchlejšie. Medzi tieň a majsterku vytvorila bariéru a útok démona sa oň zachytil. Nerah vedela čo sa deje, ale spoliehala sa na vás. Zostala sústredená na svoju prácu, a ani raz nespustila oči či ruky zo stroja.
Tieň sa akoby dym presunul poza Kladiu v priebehu mihnutia viečka a chcel ju zabodnúť rovnakým spôsobom.

Oheň zasiahol aj mňa. Netušila som, že pri maximálnom využití bude artefakt tak silný. Našťastie však moju dvaja kolegovia zareagovali dostatočne skoro a zvládli sme grifinov odohnať, ak nie spáliť na popol. Keď oheň znova ustál, len som prikývla na vďaku a už sme sa všetci hrnuli dovnútra. Wylan a majsterka tam už čakali. Teda nečakali, pustili sa do praće ale ani jeden z nás pravdepodobne netušil, akým spôsobom tento prístroj funguje. Majsterka začala stroj obchytkávať a hovoriť slová, ktoré som však príliš dobre nezapočula. Ani som sa o to nesnažila. Skôr ma zaujala nejaká čierna hmota, ktorá sa začala tvoriť za ňou. Nestihla som spraviť bariéru, pretože ma tento útok náhle prekvapil. Vyriešila to však maggyja a bariéra démona nepustila ďalej. Vyzeral slabšie, než ten pred ich vodca, alebo čo to bolo zač. Zmenil sa na dym a v tejto forme sa objavil Kladiou. Narozdiel od týchto dvoch, som nepoužívala na všetko mágiu. Zbytočne sa tak človek vyčerpa´val. Bola som v podstate hneď pri nej a tak som ju len rýchlo chytila za rameno a potiahla som ju k sebe. Možno som ju aj povalila na zem, kto vie. Druhou rukou som namierila na démona, ktorého som sa snaźila uzatvoriť do pomyselnej kupoly. Bolo zbytočné snažiť sa ho preseknúť, ak sa dokázal meniť na dym, nie?

Kladia spadla na zem, ale aspoň jej v hrudi nezívala smrteľná bodná rana. Bariéra sa vytvorila okolo neho, ale démon sa premenil na dym, a tak ste nemohli zahliadnuť jeho skutočnú formu. Aj napriek tomu bolo jasné že je v bariére a snaží sa z nej dostať. V tejto forme však bol menej zraniteľný väčšinou mágie. Jorvyk priskočil k bariére, zaplnenej tmavým dymom, priložil k nej ruky a vnútri sa temnota začala prudko pohybovať. Dym sa začal stláčať s každej strany, až nemal kam ísť. Postupne sa zmenšoval, a zmenšoval. Jorvyk ho stláčal tlakom. Mohlo to fungovať, ale nemuselo. Napokon zostal z dymu len malý kruh uprostred bariéry, nemal kam ísť, a démon sa nemohol sformovať. Keď sa zdalo že tlak zvíťazí a temnotu doslova premení na prach, miestnosťou sa prehnal obrovský výbuch pochádzajúci z bariéry. Všetkých vás zasiahla silná tlaková vlna a odhodila zopár stôp dozadu. Démon bol silnejší ako sa zdal, dokázal odolať tak mohutnému tlaku. Majsterka sa nedokázala pri riadení udržať, a aby nevyletela von oknom k istej smrti, musela sa sama obrániť. Z výbuchu ste boli poriadne omráčení.
''Nemám dosť času. Choďte hore a zničte priehradu.'' Prikázala Nerah a vkročila do stredu miestnosti. Démona ste nevideli, ale bolo jasné že sa na nejaký čas len stratila jeho ''fyzická'' forma. Teda ste aspoň niečoho dosiahli. Otázka bola - kde sa znova zhmotní?
''O neho sa postarám.'' Dodala majsterka. Akonáhle ste sa pokúsili z miestnosti vyjsť, čierňava sa ukázala, chcela vás zastaviť, ale Nerah naň vrhla vlastnú mágiu. Tá ho zastavila, zostal vo forme dymu, a majsterka ho pritiahla rovno k sebe. Dávala vám čas aby ste zistili či je možné priehradu zničiť a teda vyliať. Lenže vonku stále poletovali grifoni, ešte viac nahnevaní kvôli peklu, ktoré ste vytvorili. Jeho plamene už zmizli.

Na pohľad sa zdalo že priehradu zničiť mohla len veľmi silná deštrukčná mágia. Všetci ste z nej ovládali isté veci, ale nie úroveň deštrukcie ktorú ste v tejto chvíli potrebovali. Drak by priehradu zničil za pár sekúnd, ale vy ste teraz žiadneho nemali k dispozícii. Aspoň nie rovno pri vás.
''Možno by som mohol povoliť základy... nie, nie. Príliš dlho.'' Premýšľal Jorvyk zatiaľ čo vám vysoko nad hlavami lietali grifoni. Plameňov sa zľakli, ale už za krátko si uvedomia, že im viac nehrozí, a môžu znova na vás zaútočiť.
Wylana pribehla medzi vás.
''Voda byť... veľká váha. Rieka byť plno. Postačovať povoliť stavba. Voda postarať sa o zbytok.'' Snažila sa vysvetliť svoj nápad. Rieka z jednej strany na priehradu vytvárala veľký tlak, to áno, ale zároveň to bola jej pointa. Práve preto bola taká mohutná. Ale ak by ste povolili niektoré súčasti stavby, možno by sa zrútila pod návalom rieky?

Bariéra zabrala, na istý čas. V podstate to splnilo účel. Nemohol sa z nej dostať. Aj keď kto vie, koľko by som ho tam reálne dokázala udržať. Odpoveď však mala prísť veľmi skoro. Jeden z mojich partnerov ho začal stláčať. Úprimne som si nemyslela, že to je dobrý nápad no, vyzeralo to tak, že to začne fungovať. Po explózií som ale názor zmenila. Samú ma to povalilo do nejakých trubiek, ktoré boli na dotyk neprimerane studené. No momentálne bolo studené všetko.  Ozval sa len rozkaz, ktorý som mienila poslúchnuť. Všetci sme vyrazili von. Démon sa nám nepostavil do cesty, len vďaka Nerah, ktorá ho pravdepodobne paralyzovala. Netrvalo dlho, kým sme vybehli po schodoch a ocitli sme sa rovno pod grifmi. Povzdychla som si. Táto situácia ma reálne prestávala baviť. Prečo ich tu bolo zas tak veľa? Nemali sme ani majsterku a museli sme niečo spraviť. Obe ruky sa mi znova rozhoreli a pozrela som sa na tímových kolegov. "Proste počúvnite Wylan, riaďte sa jej pokynmi. Aspoň na teraz. Pokúsim sa od vás držať grifonov." Nie že by som sama dokázala veľa, ale niečo určite. Dva krát si rozmyslia, či sa k ohňu znova priblížia no nie? Aspoň som v to dúfala.

Obaja, Kladia i Jorvyk, bez slova nasledovali Wylanu, ktorá už rýchlo odchádzala na druhú stranu priehrady. Grifoni sa stále vystríhali akémukoľvek útoku, a tak mala Sasha zatiaľ pokoj. Nie že by ich aj dokázala odvrátiť ak by sa rozhodli zaútočiť. Z hlavnej budovy po krátkom čase vybehla majsterka Nerah, mierne vydýchaná po boji s démonom, no skutočne nešlo o niekoho mocného, bol to len jeden z posluhovačov. Odraziť ho a zahnať nebol pre majstra Engenirthu nijaký problém.
''Keď poviem utekaj, utekaj. A rýchlo. Tieň som uväznila do tlakového tranzu.'' Vysvetlila v krátkosti a vzhliadla na oblohu kde krúžilo vyše tucta grifonov. Tlakový tranz bol v praxi podobný tomu čo ste predtým urobili vy - Sasha a Jorvyk. Znamenalo to, že keď ho Nerah stlačí, príde obrovský výbuch. Ten možno nestačil na zničenie priehrady, ale aj s pomocou Wylany a ostatných sa to mohlo podariť. Majsterka si teraz zaumienila zbaviť sa grifonov. Bolo jasné, že po zničení ich hniezda vás budú prenasledovať a nikdy neprestanú.
Zdvihla ruky k nebu, zatvorila oči a chvíľu pripravovala kúzlo. Z jej rúk náhle bez varovania vystrelili fialové lúče maggyje, dosahujúce až na krúžiacich grifonov. Niekoľko z nich okamžite stratilo rovnováhu, a začali padať k zemi. Pád z takej výšky, vták alebo nie, bol pravdepodobne smrteľný. Ostatní sa akoby preľakli a rýchlo leteli preč. No aspoň osem z nich zaspalo priamo na mieste, a spiaci aj dopadli na zem s obrovským dunením. Niektorí sa zrútili rovno pri vás, na priehradu, niektorí do rieky a niektorí do hlbokého údolia. Ani jeden z nich nemal šancu prežiť. Nerah otvorila oči, sklonila sa a položila ruky na nohy. Nahlas vzdychala. Aj napriek tomu sa nezdala byť vyčerpaná. Odohnať démona a zbaviť sa letky grifonov bez jediného problému? Svoj titul si snáď zaslúžila.
Onedlho k vám pribehli aj ostatní.
''Súčasti sú uvoľnené, ale nemáme dosť sily na ich deštrukciu.'' Oznámila Kladia, no Nerah ich ubezpečila, že sa o to postarala. Podľa pokynov majsterky ste mali z priehrady rýchlo vypadnúť, a tak ste aj urobili.
V bezpečnej vzdialenosti Nerah stlačila pascu, v ktorej bol tieň chytený, a hlavná budova uprostred priehrady sa zmenila na tisíce kúskov kamenia. Tlakový výbuch bol tak silný, že sa vlna dostala aj k vám a pocítili ste ju na svojich nohách. Prišla však aj k uvoľneným častiam, ktoré držali priehradu pokope, a celá mohutná stavba sa začala triasť. Následný rachot a hluk valiacej sa vody ste nemali čas pozorovať. Bolo nutné čo najrýchlejšie sa spojiť s hlavným sprievodom, zistiť či nepotrebujú pomoc.
Vojakom bojujúcim v údolí sa už nedalo pomôcť. Mágovia, uvedomiac si že sa na nich valí rieka samotná, bez slova z boja zmizli. Ale vojaci nemohli takto ustúpiť. Stále na nich dorážala horda, no kráľ týchto mŕtvol vedel o čo sa skupina pokúša pri priehrade. Väčšinu hordy stiahol nazad, a teda ustúpil. V starom koryte rieky, kde sa teraz prehnala, zostala len malá časť. A samozrejme, tridsať bojovníkov vašej expedície. Bohužiaľ, alebo skôr našťastie, ste nič nevideli a nepočuli. Rúcajúca sa priehrada a zvuk valiacej sa vody prehlušil akékoľvek iné hlasy. Aj keď sa mnohí obetovali, hordu ste na čas zastavili. A mohli ste dúfať, že obeť týchto vojakov stála za to - a že cez širokú roklinu sa dostanete všetci živí.

Napokon ste sa dostali k hlavnému sprievodu. Nikto nebol spokojný, a aby aj áno. Mágovia medzi sebou nahlas riešili stratu všetkých bojovníkov, niekto to obhajoval, majster sa ich snažil upokojiť. A to sa nedalo hovoriť o civilistoch. Tí boli znova na pokraji paniky. Mnohí jazdci však pozostali, a tak ich väčšina žila. Podľa slov ste pozadu zanechali všetkých vojakov bojujúcich na nohách, konkrétne 33. Niekoľko jazdcov zomrelo pri ochrane sprievodu, asi štyria. A zdalo sa že pri vojakoch zostal aj jeden z mágov... celkovo počet expedície v tejto chvíli čítal 52 členov. Menej ako polovica zo začiatočného počtu.
Roklina nebola ďaleko, a tak ste v rýchlom pochode pokračovali.

Majster si nechal Sashu zavolať k sebe, a spoločne ste prešli až za sprievod, kde ste kráčali mimo akýchkoľvek uší. Zdalo sa že chce povedať niečo dôležité, no to mohol byť len jeho ustarostený výraz, ktorý mal už od začiatku expedície. Keď sa uistil že ste dostatočne ďaleko a nikto vás nezapočuje, začal.
''Saša, mislím še je najviší čas povedať ti veľmi duolešitú vec.'' Pozrel na ňu veľavýznamne a zakašľal si.
''Ale najprv prestanem s týmto divadlom. Zaslúžiš si ma poznať skutočne.'' Pokračoval, no na podiv, s výrazne iným hlasom, bez svojho tradičného anoliánskeho prízvuku. Znel úplne inak, a pokiaľ si Sasha pamätala, nikdy ho takto nepočula.
''Môj pôvodný akcent mi slúži dobre v Engenirthe i všade inde. Preto o mojom skutočnom vie len hŕstka ľudí, ani len mnohí majstri nie. A teraz aj ty. Ako zbytok tvojej rodiny.'' Pousmial sa a dúfal, že ho nikto nezapočul. Snažil sa vašu konverzáciu držať v tichosti.
''Som si istý... teraz si už uvedomuješ že táto expedícia a jej cieľ nie je tak... jednoduchý. A budeš prekvapená, ale zatiaľ nám všetko vychádza podľa plánu. Takmer všetko.'' Zatváril sa znepokojene a pozrel Sashi priamo do očí.
''Povedz mi úprimne. Odkedy sme vošli do Falteanských džunglí, stretla si svojho sauriánskeho kolegu, Slazhara? A len tak po mimo, vieš niečo o prebudení Wladaryka?'' Spýtal sa zvedavo Joka. Sasha netušila či niečo vie a len čaká na jej klamstvo, alebo skutočne je zvedavý. Slaz ju prinútil sľúbiť že o tom nikomu nepovie, ale majster musel mať nejaké podozrenie.

Nevedela som, či sa mi týchto grifinov podarí zastaviť ale ako inak ich popohnať k behu? Mala som sa v minulosti viac zamerať na bojovú mágiu. Teraz však bolo neskoro plakať nad chybami ktoré sa stalo. Dúfala som, že prežijem dostatočne dlho na to, aby som tieto nedostatky vyplnila. V ruke som vytvorila ohnivú kopiju. Pochopiteľne to nebola tak precízna práca, ako vo vízií. Bol to viac menej len plameň stlačený do tvaru, ktorý kopiju mohol pripomínať. Mala som v pláne začať podobnými projektilmi grifinov odstreľovať ale nakoniec prišla majsterka. Sama sa o nich postarala a povedala, že sa dočasne postarala aj o démona. Začala mi v hlave rotovať otázka. Ako sa sakra dajú démoni zabiť? Dokonca aj nejakého poskoka majsterka nezničila úplne. Prišlo mi ľahšie podobnú vec zničiť, než uväzniť. Opak však bol očividne pravdou. Následne sa k nám pridali aj zvyšný dvaja členovia tejto skupiny a.. mi sme začali utekať. Mali sme ísť čo najrýchlejšie. Snažila som sa na vodu valiacu sa na bojisko nepozerať. Nechcela som ani vedieť, koľko ľudí sme týmto zabili a obetovali. Nakoniec to nemalo vôbec blízko k môjmu plánu. Len sme spečatili ich osud a.. nebolo mi všetko jedno. Museli sme sa však rýchlo pripojiť k zvyšku expedície. 
Morálka bola na bode mrazu a sama som bola hrozne podráždená. Koľko tu tých hajzlov je? Táto expedícia.. si vyžiada mnoho obetí. Nebolo však cesty späť. Mohli sme ísť len dopredu. Niečo mi hovorilo, že všetci civilisti umrú. Predsa len, ak by sa nám podarilo aktivovať prenášač, normálny ľudia by cestu ním nezvládli.. len mágovia. Cestu späť by tiež neprežili.. a ako by sme dokázali udržať miesto pred takýmito svinstvami? Toľko otázok a tak málo odpovedí. Tak nejak som tušila, prečo všetky expedície stroskotali. Aj cez toľké prípravy Engenirth znova spravil viaceré chyby, alebo nie? Zavolal si ma majster Joka. Išli sme stranou a sama som sa netvárila práve nadšene. Jeho prízvuk sa dosť drasticky zmenil. Čo sa dozviem teraz, že je drakom? "Zbytok mojej rodiny?" Jediné čo som o mojej rodine vedela bolo to, že je moja matka mŕtva. Aj keď som nikdy nebola na pohrebe, čo som sa nikdy nepýtala, kde je pochovaná. Teraz však na podobné otázky očividne nebol čas. "Majster Joka.. títo ľudia.. myslím normálny ľudia. Všetci zomrú.." Nebola to ani tak otázka. Aj keď som sa na neho pýtala spýtavým pohľadom. Bol to skôr fakt, ktorý som si potrebovala overiť. On ma však zaobstaral tiež nie práve príjemnou otázkou. Nemohla som ďalej klamať a tak som len prikývla. 
"Stretla, vlastne si myslím že je niekde na blízku aj teraz ale.. s tými démonmi.. neviem. Môže byť mŕtvy." Bol to fakt. Ak by si démoni všimli jeho prítomnosť, alebo ak by s nimi nejakým spôsobom komunikoval, mal by problém. Znova som prikývla. "Boli sme v .. svete. Ťažko to popísať. Ten artefakt nás preniesol do ako keby.. inej dimenzie. Rok kedy mal začať temnovek. Bol tam aj Wladaryk a .. mi sme ho prebudili. Samozrejme nie schválne." Dodala som no nie že by to niečo riešilo. Nemohla som sa len tak pozerať, ako Slaza roztrhá nejaká podivná sila.

Joka jej poznámku o smrti väčšiny expedície ignoroval, no Sasha si všimla mierne prikývnutie. Majster sa nezdal prekvapený, ani smutný. Tento názor so Sashou zdieľal, možno to bol aj plán expedície od začiatku. Ak sa hrozby Faltean sústredili na slabých, mágovia mohli prežiť, a dostať sa k cieľu. Bolo to hrozné, ale doteraz to viacmenej fungovalo.
''Urobili ste hroznú chybu. Mnohé ochrany a väzby klietky sa poškodili, zničili... Wladaryka máme stále pod kontrolou, ale v tejto chvíli sa odtiaľ môže dostať ľahšie ako by som si prial.'' Krútil hlavou majster a povzdychol si.
''Nikdy si nemala nasledovať toho blázna. No som rád za tvoju úprimnosť. Nemôžem vás obviňovať z hrubej neznalosti. O tom artefakte nepozná mnohé ani Engenirth. No pamätaj, už nikdy doň nevstúp. Je to dračia maggyja. Mocná, prastará. Nebezpečná. Tá vec ovplyvní tvoju myseľ. Uškvarí ju. Získa si ťa. V iluzijnom svete tráviš čoraz viac času. Zabúdaš na svet skutočný. Napokon... svet skutočný sa stane ilúziou, a svet minulosti sa stane skutočnosťou. Nikdy z neho nevyjdeš. Nikdy viac. Zostaneš uväznená na mieste, ktoré neexistuje, nemá hmotu. Všimneš si mŕtvych, zblázniš sa z ich prítomnosti. Sú všade. Je to horšie ako akékoľvek peklo ktoré si dokážeš predstaviť. Len draky vedia ako tieto artefakty ovládnuť, kontrolovať ich. No slabšie mysle sa, bohužiaľ, nechajú kontrolovať...'' Hovoril majster potichu no podľa všetkého pravdivo. A k tomu čo hovoril sa zdalo že Slaz vykazoval prvé príznaky ovplyvnenia.
''Ak chceš svojho priateľa zachrániť, odober mu tú vec. Potajme. Ak ťa uvidí, a je ňou už viazaný, ovplyvnený, pokúsi sa ťa v besnote zabiť.'' Dodal a zahľadel sa na Sashu. Uvedomoval si že Sasha má viac rozumu ako Slaz, a vedel že aj ona o artefakte musela pochybovať.
''No tebe to snáď nemusím hovoriť. Zdedila si opatrnosť a um tvojej rodiny. Nikdy sme o nej nehovorili. Ale myslím že teraz je čas... aby si sa niečo dozvedela. Nemôžem to skrývať navždy. Tvoj otec, z elfskej strany, bol kedysi vážený mág na Engenirthe. Jeden z majstrov. Dozvedel sa ...Tajomstvá. No neplánoval ich držať u seba. Taký čestný muž, on... jednoducho nemohol mlčať. Samozrejme, Engenirthu sa také niečo nepáčilo. Tieto Tajomstvá, ak prezradené, by 'Nirth zničili. Povedzme, že musel uniknúť. Ukryť sa. Tvoja matka... ona... neprežila isté udalosti. Ale spoločne mali deti. Vrátane teba. Stalo sa toho mnoho, no... ja som bol dobrý priateľ tvojej rodiny. Pomáhal som mu. S únikom, s ukrývaním. Nie všetko sa podarilo podľa plánu. Nie všetkým sa podarilo uniknúť. Tak som zachránil teba, maličkú Sashu. Doniesol som ťa do Engenirthu, a vydával za celkom iné dievča. Ukrýval ťa pred zrakmi.... majstrov. Tých, ktorí chceli zničiť tvoju rodinu. Ochrániť Engenirth. Aj keď skazený, no stále hodný ochrany. Ja tieto Tajomstvá poznám, ale bohužiaľ, nemôžem ich prezradiť. Nikomu. Engenirth má mnoho temných tienistých stránok, ba aj krutých, ale... bez 'Nirthu by sa rovnováha znova... posunula. Dlhé roky práce a tisícky životov by boli odstránené, zbytočné.'' Nič čo hovoril nedávalo príliš veľký zmysel. Nikdy predtým nehovoril o jej rodine, nevedela čo sú to Tajomstvá, ani čo znamená tá rovnováha. Joka jej hovoril mnohé, ale zároveň málo. Konkrétnych informácií sa zdráhal.
''Prepáč za moje kryptické slová. Ale nemôžem ti povedať... popravde, nič. Ak by sa istí majstri dozvedeli o tejto pravde, a vypočúvali by ťa... krutými metódami, všetko by bolo prezradené. Ale čas príde keď ti poviem viac. Vrátime sa domov, to sľubujem. Ochraňujem ťa dlhé roky, a budem v tom pokračovať.'' Pousmial sa majster, jeho slová dávali zmysel. No bolo to zvláštne, tieto objavenia. Nič čo si Sasha myslela ako pravda nebola pravda.
''Jedno z týchto Tajomstiev sa týka aj tejto výpravy... áno, k jazeru Manas ideme kvôli Transferu. Ale to je len vedľajší dôvod. Hlavný sa nachádza v hlbinách jazera. Ukrytý. No ako som povedal, o tom neskôr. Najprv sa tam musíme dostať.''

Bola som si toho vedomá a tak som sa mu ani nesnažila nejak odporovať. Bola to blbosť, ktorú sme nemali za žiadnu cenu dopustiť. Stalo sa.. Aj keď takéto veci sa nemohli stávať. Následne sa rozhovoril a trvalo mu to pomerne dlho. Vysvetlil mi niečo o tom artefakte.. Keby že mi však povie tieto skutočnosti skôr ja.. chovala by som sa inak. Ale nebola to jeho vina. To ja som Slaza nasledovala aj cez to, že som si hovorila že to je poriadna hlúposť. On bol vždy.. jednoduchý.  Následne mi však povedal o mojej rodine. Ťažko povedať, čo som vtedy cítila. Bolo to však príliš dlho. Príliš veľa rokov na to, aby som si to brala k srdcu. Nebola som človek, nemala som pätnásť ani dvadsať, aj keď som na to možno vyzerala. S vekom prichádzjaú skúsenosti a svojim spôsobom aj ochrana proti emóciám. To je na každom individuálnom prístupe no, jeho slová sa ma tak nezasiahli. "Ďakujem že.. ste mi to povedal majster Joka." Prehovorila som k nemu. Mala som nad čím rozmýšľať, ale určite som nebola nešťastná. Nemala som k tomu dôvod. Svojich rodičov som nepoznala, nič som pre to ani necítila. Trocha mi nešlo do hlavy čo myslel tým Nirthom. Nejaký koreň? Možno myslel.. niečo, ako z bájok. Koreň sveta, ktorý ho drží pohromade ? Kto vie. Teórií bolo veľa. Väčšina z nich však ako hovorím, boli len rozprávky.
"Nebudem sa pýtať čo sa tam nachádza, ale mali by sme vyraziť. Majster Joka.. len.." Na chvíľku som sa zamyslela, po ćom som však pokračovala. "Od tejto chvíle výpravu neberiem v takom duchu, ako na začiatku.. ani ľudí ktorý sa jej zúčastňujú. Nemyslite si o mne nič zlé. Uprednostním vlastný život pred životom iných s výnimkou mojich priateľov. Ľutujem len toho, že som ich presviedčala, aby išli so mnou." Cítila som zodpovednosť, ale nedalo sa nič robiť. Nebolo cesty späť.