Tajomstvá Srdca

Sasha naozaj započala súboj. Takú agresivitu nečakal ani nikto z tých, ktorí kráčali ku klietke. Nerah jej pomoc však ocenila. Taurena poslala vopred, aby si robil svoju prácu a ochraňoval majsterku či drakovo väzenie. Ohnivú kopiju vybránila jedna z bariér, na ktorú však následne dopadla taurenova sekera. S rachotom sa rozbila a rozpadla na drobné čiastočky, rozplývajúce sa vo vzduchu. Mág ktorý za ňou stál stihol odskočiť a viacerí z nich do beštie začali vrhať kúzla. Plamene, elektrické výboje, kamenie... všetko z toho ignoroval. Na sebe mal aktivované ochrany, pevnú, neprieraznú kožu a táto maggyja s ním ani len nepohla. Zdalo sa že bude môcť poraziť všetkých bez väčších problémov. A ak vám pomáhala Nerah a Joka, početná výhoda na strane rebelantov už nebola taká hrozivá...
Priebeh bitky by bol priaznivý pre vás ak by však v tej chvíli neprileteli na bojisko grifoni. Tí sa medzi vami nevyberali. Zaútočili tak na majstrov, Sashu a aj ostatných. Vnútorný boj v rámci skupiny ustal, mágovia sa rozbehli po okolí a snažili sa grifinov zahnať, zničiť, spáliť. Keďže necítili bolesť a nezaujímalo ich či horia alebo stratili končatinu, bol to problém. Vaše malé bojisko sa zmenilo na úplný zmätok a chaos. Mágovia vrhali kúzla zo strany na stranu, proti svojím i proti nemŕtvym vtákom, pomedzi to tauren pobehoval so sekerou a snažil sa zabiť čokoľvek čo mu prišlo do cesty. Jedine Nerah zostávala pri klietke a ochraňovala ju. V tejto chvíli sa o majsterku nestarali, snažili sa prežiť. Majsterka to využila a pokynula Sashi aby ju nasledovala. Klietku mierne maggyjou zdvihla zo zeme a tlačila ju mimo chaosu. Ak Sasha niečo plánovala, bol na to vhodný čas. Boli ste mimo boja, len s majsterkou, ktorá Sashi celkom verila, a tauren nebol nikde na blízku, bojujúc v krvavej vrave.

Súboj započal a ja som vlastne ani nemala čo robiť. Nepotrebovala som sa príliš brániť, pretože ich bohato zamestnával tauren a oni sa museli sústrediť hlavne na neho. Ešte som po nich vyslala zopár slabších ohnivých projektilov, po čom som sa začala vzďaľovať. Prišli Grifini a to bol naozaj problém. Nastal chaos. Ani som nevedela či bojujem proti mágom, alebo proti zvieraťu. Stále som však používala oheň. Momentálne to bol môj najlepší spojenec. Tento krát sa ho však nebáli. Leteli priamo oproti, nedali sa ovplyvniť, uspať a bariéry proti Grifinom jednoducho neboli príliš efektívne. Kariskovia, grifini.. ani som sa nedivila, žebola necromancia v Engenirthe Taboo. Ak by sa jej niekto venoval, mohol by spôsobiť úplnú katastrofu.  Keď sa mi podarilo odraziť jedného z grifinov, všimla som si majsterku. Tá mi pokynula, aby som ju následovala a ja som len prikývla. No moje následovanie nemalo trvať dlho. V momente keď sa sústredila na klietku a začala ju dvíhať do vzduchu, ohnivou kopijou som sa posnažila prebodnúť hlavu. Prečo hlavu? Pretože keby že to spravím u srdca a ona to prežije, pravdepodobne by ma ešte stihla zabiť. Nić nie je nebezpečnejšie než umierajúci mág. Prečo som ju však chcela zabiť? Úprimne som vedela, prečo nechce draka vypustiť. Ak mohla za jeho vezenie, ak ho mala na starosti.. pravdepodobne by ju nenechal odísť v pokoji. Brala som to tak, že jej robím službu. Ak sa mi to podarilo, nemala som čas na otáľanie. Zaprela by som sa do nej a pritiskla by som ju na klietku, na čo by som sa snažila prísť, akým spôsobom ju otvoriť. Pravdepodobne cez mágiu. Ona musela byť klúč, niečo silné.. možno bude stačiť dotyk? Kto vie.

Majsterka skutočne nečakala a nemohla čakať takúto zradu. Nie od Sashi, ktorá sa tak svižne vrhla na jej pomoc, k obrane klietky. Jej posledný výraz bol prekvapený, zhrozený, no Sasha ho nevidela. Bodnutie do chrbátu, nie presne, ale prozaicky patrila k najhorším spôsoby zrady, ale snáď ju pri tom nikto nevidel. A najmä nie majster Joka. Zabitím majsterky sa jej puto z Engenirthom rozpadlo. No nikdy sa to nemuseli dozvedieť. Na ničom teraz nezáležalo. Cez ústa Nerah prešla horiaca kopija, a majsterke z úst vytryskol prúd krvi. Za zvukov umierania sa okamžite zložila na zem. Sasha zacítila pach zhorenej kože a mäsa. Kopija sa cez jej hlavu doslova prepálila, no na mieste kde sa Nerah zrútila sa aj napriek tomu vytvárala veľká kaluž tmavočervenej krvi.
Tauren jej smrť zacítil ako prvý. Bola k nemu viazaná, ona ho kontrolovala, a teraz sa náhle stratil jej vplyv. Akoby v amoku a besnote začal okolo seba mávať sekerou, pričom nerozoznával priateľa od nepriateľa, a nahlas ručal. Jeho myseľ musela byť zmätená, ba aj zničená takýmto náhlym odrezaním jeho vládkyne.
Ochrany, pečate a väzby klietky už neboli takým problémom. Mohlo sa to zdať zvláštne, no drakovo zobudenie k tomu pomohlo. Aj smrť Nerah. Wladaryk sa musel cez ne prebíjať odkedy ste ho zo Slazom zobudili z nekonečného spánku, v inom prípade by Sasha neprešla cez ochrany ani za sto rokov. A napokon pomohol aj dotyk mŕtvej majsterky. Postačovala jej odhalená koža. Sasha mala pocit že ani nemusí nič robiť. Klietka sa doslova otvárala zvnútra. Prijímala unikajúcu maggyju z tela Nerah, a zámky sa otvárali samé. Musel to byť Wladaryk, a Sasha mu práve pomohla konečne sa odtiaľ dostať. Z magickej klietky slúžiacej na uschovanie draka sa za niekoľko momentov stala obyčajná krabica. Jej viečko vyletelo do vzduchu, a vydral sa z nej taký prúd maggyje, že vás jeho intenzita ochromila, až do oblakov. Mágovia sa zastavili, a nedokázali pokračovať v boji. Prúd energie pulzoval, a každý jeden pulz vás zhadzoval na zem. Grifoni sa tiež nedokázali udržať na nohách, a nemotorne sa zrútili na zem, tak ako všetci ostatní.

Napokon nasledoval posledný pulz, alebo skôr výbuch, ktorý vás oslepil a hlasitosťou ohlušil, tak že ste chvíľu počuli len pískanie a videli pred očami jedine bielotu. Nikto nevedel čo sa deje, teda okrem Sashi. Samotná Wladarykova životná energia unikala z väzenia. Vo vzduchu, vysoko nad vami, sa napokon ukázala akási bytosť, sformovaná z čistej maggyje, naberajúca obrysy draka-wyverny. Všetci ste sedeli omráčení na zemi a s ohromením pozorovali čo sa deje.
''SLOBODA!'' Zneli prvé slová Wladaryka, ktorý rozprestel krídla prvý krát po tisícoch rokoch, pocítil skutočný vietor, slnko, skutočný svet. Spravil niekoľko akrobatických kúskov vo vzduchu, doslova radostne poletoval hore dole, k zemi a k oblakom, a nenechal sa zastaviť. Jeho prítomnosť vás ale nerobila radostnými. Draky mali istú auru, auru, ktorej sa obával každý, aj keď draka nikdy nestretli. Nebol to strach zo skúsenosti, to nie. Vaši predkovia ale tento strach mali, po mnoho a mnoho generácií, až sa dostal do génov ich potomkov, a ani po tisícoch rokoch temnoveku a stovkách rokoch jasnoveku ešte nezmizol. Pri pohľade na Wladaryka vás postihol existenčný mráz, tak ako sa deti boja tmy a spania osamote, a prirodzený, kráľovský, vodcovský rešpekt, ktorý vyžaroval. Rebeli v tejto chvíli ľutovali, že ho vypustili. Ale mohli ste dúfať že vám bude vďační...

Grifoni nemali toľko rozumu ako vy, boli predsa len nemŕtvi. Pred drakmi utekalo o život všetko zverstvo, inteligentné či nie, civilizované alebo primitívne, no toto boli len mŕtvoly. Bez čakania sa postavili zo zeme a vo vzduchu sa vrhli na draka. Započuli ste smiech draka - slobodné lietanie bolo naozaj zábavné, no boj... boj bolo niečo čo mu skutočne chýbalo. Grifonov vyriadil v priebehu sekúnd, a ich spálené telá popadali na zem okolo vás. Dokonca sa zdalo že je sklamaný.
Následne Wladaryk kamsi odletel, do lesov, smerom k rokline, odkiaľ ste doteraz pochodovali. Tam kdesi zosadol, a viac ste nevideli. Mágovia sa nechápavo obzerali po sebe a konečne sa boli schopní postaviť. Nikto nemal žiadnych slov.

O niekoľko minút sa drak znova vzniesol nad stromy, a vracal sa k vašej skupine, kde aj ladne zosadol. Na tvári mu pohrával šibalský úsmev, a pohľad obracal od jedného k druhému mágovi, až si vás všetkých obzrel. Pozerať sa priamo do jeho očí, bolo to nemožné. Pri rovnom pohľade vás draky dokázali prečítať, pozerali vám do mysle, čítali vaše myšlienky, sny i tajnosti. A z histórie ste vedeli, že drakom sa do očí nemožno pozerať, teda pokiaľ ho nechcete vyzvať.
''Vašej úbohej skupinke robil problém tento bastard? Ha!'' Spýtal sa rétoricky Daryk hlbokým duniacim hlasom a nahlas sa zasmial. Nikto neodpovedal, nikto na to nemal gule. Ak sa po vás obzrel, videl len sklonené oči.
Mal na mysli kráľa nemŕtvych, ktorého, ako sa zdalo, za ten krátky čas čo odišiel dokázal odohnať a poraziť.
''Som sklamaný. Ako som sa obával, maggyja upadla. Sprimitívnila sa. Ste slabosi. Kráčate po hladine potenciálu, ale bojíte sa ponoriť. A preto neviete nič.'' Pokračoval nervózne Daryk a znova sa obzeral po skupine, zabárajúc svoje oči do každého z vás. Možno hľadal niekoho kto má potenciál? Kto by ho nesklamal?
''Bráňte sa!'' Zrúkol náhle, a nečakane sa rozbehol priamo na vás. Na reakciu ste mali len zopár sekúnd. Otvorili papuľu a vyšiel z nej dračí oheň, ktorý dokázal taviť aj kameň, horúci ako slnko. Dvaja mágovia stojaci v jeho ceste zhoreli tak rýchlo že z nich nezostal ani popol, v priebehu momentu sa stratili zo sveta, premenený na čiastočky prachu. Wladaryk pribehol medzi vás a krídlami začal mávať. Za krátky moment sa na mieste vytvorilo obrovské tornádo, ktoré vás agresívne vťahoval do stredu. Drak do neho fľusol elektrický výboj, a jedného z mágov, ktorí sa nestihol obrániť, elektrické tornádo uškvarilo na uhoľ. Pomedzi túto skazu sa Wladaryk nahlas smial.
''Tak bojujte! Je to len skúška! Kto prežije minútu, nezabijem ho!'' Hovoril nahlas cez hluk tornáda a sypiacej elektriny.

"Prepáčte.. majsterka Nerah." Verila som, že toto je jediná možnosť, ako prežiť na ostrove. Musela si to uvedomovať tiež. Snaha neotvoriť klietku za každú cenu vyplívala pravdepodobne z hnevu, ktorý by na seba od draka privolala. Ani som sa nestihla pozrieť na klietku a.. ohromná magická vlna ma zrazila k zemi. Nedalo sa s tým nič robiť. Bezvládne som spadla a snažila som sa neodletieť niekoľko metrov dozadu. Dokonca aj tie ďalšie. Bola toto sila, ktorú klietka držala pohromade? Hlasno som preglgla. Možno som spravila chybu. Radšej ale pred svojou smrťou draka uvidím, než by ma mali rozpárať grifini.

Strach, skôr než strach to však bol prirodzený rešpekt, ktorý však zo strachu vyplíval. Zamrazilo ma v kostiach a ja som si znova spomenula na dimenziu a na to, ako som sa s ním prvý krát stretla. Toto bolo omnoho intenzívnejšie. Bolo to kvôli jeho mágií? Grifinov zničil v momente, zasmial sa a odletel. Ja som sa obzrela po ostatných. Všetci vyzerali zhrozene. Netrvalo však ani pár minút, kým sme jeho siluetu znova zahliadli. Že by išiel zničiť toho démona? Na druhú stranu som pochybovala, že to bolo z vďaky. Sama som sa mu do očí nedokázala pozerať, aspoň nie priamo. Nachádzala som sa síce ďalej od ostatných ale.. v momente keď nás vyzval, aby sme sa bránili.. nelenila som. Už pred tým som bola svedkom toho, aké reakcie drak má. Aj bez mágie bol veľmi rýchly, mrštný a jeho útoky boli nepríjemné. Úprimne som sa viac snažila vyhnúť, než brániť. Využila som toho, že pravdepodobne bude mieriť na väčšiu skupinu ľudí a tak sa plameňu vyhnem. Pochopiteľne som sa ale začala obalovať osobnými bariérami. Tie však neplatili na mňa samotnú. Nechtom som si zaryla do ruky a začala som si na dlane vyrezávať ďalšiu runu. Bol to dosť zúfalý spôsob. Podobné runy síce boli silné ale, veľmi vyťažovali telo. Už len kvôli tomu, že katalizátor bola samotná krv mága. Keď som dokončila jednu ruku, začala som to isté robiť aj do druhej. Celé to trvalo veľmi rýchlo. Boli to len jednoduché runy. Pocítila som, ako ma dvíha do vzduchu a vietor v mojom okolí sa zodvihol. Ten drak vyvolal tornádo.. akoby to bolo nič tak do neho vložil ešte aj blesky, čo uškvarilo ďalších mágov. Začalo nás byť naozaj málo. Zabodla som do zeme "bariéru" v podobe palice, o ktorú som sa pridržiavala. "Bojujte he?" Zavrčala som potichu a očami som hľadala siluetu draka. V podstate sa na nás len pozeral. V ruke, ktorú som mala rovnú, sa znova vytvoril plameň. Tento krát však omnoho silnejší než kopija, ktorou som dostala majsterku. Tiež som cítila veľmi rýchly úbytok energie. Silu som musela niečím vyvážiť.. niečo za niečo, takýmto spôsobom mágia funguje, či nie? V prípade draka to tak naozaj nevyzeralo. Nemrhala som čas a na siluetu som túto ohnivú "kopiju" vypustila. Bola to sila, samej mi to sčasti spálilo ruku a dokonca aj moje okolie by sa chytilo, nebyť prudkého vetru. Len som dúfala, že to draka zasiahne a že to tornádo nevtiahne do seba.

Keď si Wladaryk všimol o čo sa Sasha pokúša, upravil svoje tornádo istým spôsobom. Nikto z vás si nevšimol čo presne urobil, tornádo stále hučalo elektrickými výbojmi. Oheň bez problémov preletel k tornádu, no na moment akoby sa zastavil priamo na jeho stene, spomalilo ho čosi neviditeľné, a v tom sa jej oheň obrátil a letel priamo naspäť na Sashu. Ak sa odrazil od tornáda, musel v ňom vytvoriť antimagickú bariéru, ktorá ani len nepohlcovala maggyju a nerozkladala ju, ale vyslanú maggyju poslala spätne presne na miesto odkiaľ vyšla, teda v tejto chvíli rovno na Sashu, a dokonca v presne rovnakej forme - bola to extrémne silná antimágia. Avšak tornádo sa po tomto ''rozpadlo'' a Daryk vyletel vysoko do vzduchu. Vo vzduchu sa otočil a ako náboj letel priamo do zeme. Mágovia proti nemu vrhli niekoľko kúziel, ale počas letu nadol sa zakrútil do svojich krídel a projektily sa od neho len bezmocne odrážali. Plnou silou vletel do zeme a vy ste si mohli vychutnať ďalší z elementov. Oheň, vietor, elektrina, a teraz zem. Tá sa pod vami začala intenzívne triasť, a doslova vytryskovať. Kusy zlomenej zemi začali skákať hore a dole, pričom tieto silné pulzy stačili na to aby vážne zranili kohokoľvek kto na nich stál. Drak pod vami vytvoril zemetrasenie, a ani ste ho nevideli - zmizol kdesi pod zemou. Mohla to byť ilúzia, mohlo to byť čokoľvek, ale teraz ste nemohli útočiť, bolo treba prežiť. Sasha videla ako sa jeden z mágov skotúľal pomedzi jednotlivé trhliny kde ho kamene stlačili a spod nich vytryskla len krv. Ďalšiemu lietajúce kamenie zasiahli nohu a tá sa pod váhou zlomila. Ocitli ste sa uprostred smrtiacej pasce, z ktorej sa unikalo len veľmi ťažko.

Ohnivá kopija vletela priamo do tornáda no.. začala sa približovať znova ku mne? Rozšírili sa mi zorničky, musela som jednať rýchlo. Našťastie však tornádo zmizlo a tak som sa mohla znova pohybovať bez obmedzenia. Neostávalo mi nič iné, len utiecť a nechať si medzi mnou a bodom dopadu vytvoriť bariéru, ktorá ma mala ochrániť pred tlakovou vlnou a ohňom, vytvoreným po výbuchu kopije. Samotná kopija bola našťastie vytvorená za účelom prierazu, nie hromadnej deštrukcie. Pozrela som sa na draka, ktorý sa vyrútil rovno do zeme. Chceli ho zastaviť rôznymi projektilmi no.. len sa od neho odrazili.  Zem sa zatriasla a ja som stratila rovnováhu. Rýchlo som sa však pokúsila vytvoriť menšiu bariéru nado mnou, o ktorú som sa zachytila a vyšvihla mimo priameho kontaktu so zemou. V podstate to fungovalo na rovnakom princípe, ako Joka a jeho most. Bola to však len osobná bariéra. Vytvorila som ich ešte zopár, po ktorých som vyskákala vyššie a vyššie, aby som sa vyhla zemským erupciám a kameňom, ktoré tu všade lietali. Pár mi ich dokonca bariéru pod mojimi nohami trafilo. Našťastie ju ale neprerazili. Ako sme mali proti niečomu takémuto bojovať? Musela som len dúfať, že dodrží svoje slovo a nechá nás po nejakom čase žiť. Povedal že minúta? Musela som sa sústrediť hlavne na obranu.

Väčšina zostávajúcich mágov rovnako ako Sasha dokázalo prežiť aj túto ''zemskú'' skúšku Wladaryka a teraz len zhrozene vyčkávali čo ďalšie ich stretne. Prešla už minúta? Alebo to Daryk hovoril len tak? Bude pokračovať až všetci umriete? Každou jeho maggyjou ste stratili jedného alebo dvoch kolegov, a dlhšie ste nemohli pokračovať.
Zemetrasenie sa skončilo a Daryk vyletel zo zničenej zeme znova do vzduchu. Tentoraz sa neobrátil na vás, ale na majstra Joku, ktorý stál obďaleč. Vybrániť jeho kúzla mu doteraz nerobili problém, no teraz sa na neho drak sústredil.
''Majster, hah! Výzva?'' Smial sa Daryk, no v jeho hlase ste začuli aj sklamanie a neistotu. Dúfal že Joka ho zvládne zadržať, možno i nejako poraniť. Bolo to jediné čo drak v tejto chvíli chcel. A vy ostatní ste ho podľa všetkého nezabavili dostatočne...
Bolo to neférové. Majster bol vyčerpaný z celého dňa, a v takomto stave sa nemohol rovnať ani iným majstrom, nieto drakovi. Ale stalo sa niečo nečakané. Daryk, ešte pred svojím útokom, zletel na zem, jedného z vašich zranených spoločníkov jednoduchou mágiou odzbrojil, postavil sa nad neho a začal hlasno vdychovať. Mág kričal, a kričal, ako z neho unikal život, až sa celá jeho životná energia dostala do Wladaryka. Bolo to ukrutné, na zemi zostala len jeho zošúverená mŕtvola. Teraz ste si uvedomili že pohltil energiu každého mága ktorého zabil. Tentoraz ju neplánoval využiť pre seba. Otočil sa na majstra a vydýchol. Prúd maggyje vletel do majstra, a Daryk bez slova vyletel naspäť do vzduchu. Majstrovi daroval energiu, ktorú vysal z jedného z jeho študentov... Joka poznal a pamätal všetkých ktorých kedy učil. Bolo to preňho ponižujúce, no drak chcel férový zápas. Majster mal v pohľade hnev a nenávisť. Takto ste ho ešte nevideli. Daryk bol zo sebou očividne spokojný lebo aj vysoko na oblohe ste mohli zahliadnuť jeho široký úsmev. A potom sa znova pustil do zeme, rýchlosťou blesku, priamo na majstra.

Joka nezaháľal. Bol plný energie a plánoval ju aj patrične využiť. Kým sa Daryk blížil, urobil niekoľko rýchlych príprav. V momente keď drak vletel do zeme na mieste kde stál Joka akási sila ho zachytila a prudko ho pritiahla k zemi. Rozprestrel svoje krídla, no tie mu bezvládne spadli k zemi. Vo vzduchu ste zahliadli čosi lesklé, trblietavé. Daryk bol pokrytý drobnou vrstvou železných častíc a pristál rovno do magnetického poľa. Majster sa z miesta dostal rýchlym pohybom, pravdepodobne si na sebe aktivoval nadľudskú rýchlosť. Z rúk majstra vyleteli blesky a Daryk nahlas záupel keď ho elektrina zasiahla. Prechádzala cez každú časticu a len jeden malý výboj zelektrizoval celé jeho telo. Bežnú osobu by to uškvarilo, no Darykovi to spôsobilo len menší problém. Jeho koža zasvietila ohňom, a železo na sebe postupne škvaril. Joka nečakal, a do draka vletela vodná guľa. Oheň sa stretol s vodou a začal nahlas syčať. Daryk sa stratil v kúdole dymu. Napokon Joka do dymu vhodil iskru, a miesto kde bol drak chytený sa zmenilo na plamenný výbuch.
Zo zeme vytvoril či vyvolal dvoch golemov, ktorí sa postavili k jeho bokom. Vedel že sa Daryk vynorí z výbuchu a tak sa aj stalo. Do majstra vychrstol ohnivú guľu ktorú zastavil jeden z golemov a chytil ju do rúk. Tam ju zadržal a vypustil naspäť do draka. No ten ju odrazil tiež svojou bariérou, a ako sa blížili, oheň medzi nimi dvoma skákal ako šialený, až stratil energiu a rozplynul sa vo vzduchu. Daryk skočil nabok, a širokým mávnutím chvosta golema rozbil na kusy kamenia. Keď sa otáčal, druhý golem ho schytil za chvost a pevne držal. Drak sebou trhol, a na svojej koži aktivoval vodnú vrstvu aby jeho ruky rozpustil, no nohy golema sa pevne zapustili do zeme. Táto získaná sekunda stačila na to aby zo zeme pri Darykovej hlave vyšla kamenná päsť, a udrela ho priamo do nosa. Zem pod drakom sa premenila na piesok, pravdepodobne padajúci, a kvôli svojej váhe začal do neho padať, a miznúť pod zemou. Keď bol dostatočne ponorený, majster stlačil zem naokolo a draka s ňou.

No zábava mohla trvať len toľko a toľko. Daryk sa stratil pod zemou, vo svojom hrobe, no odrazu ste znova začuli jeho smiech.
''Koniec, môj milý starý priateľ.'' Ozvalo sa akoby z každej strany. Draka ste nevideli, a potom ste nevideli nič. Okolie zahalila hmla, silná bielistá, a len tak tak ste videli na svoj vlastný nos. V okolí ste začuli hlasné kroky Daryka, jeho svietacie oči predátora, no nedokázali definovať odkiaľ presne tieto zvuky a zahliadnutia pochádzajú. Bol to ako snový stav... ilúzia? Joka použil víchor aby hmlu rozohnal, no vy ste nevideli čo sa deje. Zvuky boja, a potom len ticho.
Hmla sa rozplynula tak rýchlo ako sa objavila. Až teraz ste videli čo sa stalo. Daryk stál pri majstrovi, ktorý ležal na zemi a nahlas vydychoval.
''... tento trik ste mohli odhadnúť, ''majstre.'' Povzdychol si Daryk a krátkym mávnutím krídel priletel pred vašu skupinu. Otočil sa, a každého z vás znova premeriaval pohľadom, podobne ako pred jeho útokom.

''Teraz sa pokloňte. Vrátil sa váš Pán. Váš Majster. Váš Boh.'' Vyslovil s úsmevom. Niektorí neváhali a v úcte či strachu spadli na zem. Niektorým to trvalo moment, ale napokon tak urobili. Videli ste čo sa stalo počas boja. Nebolo vhodné provokovať draka. Pohľadom zastavil na každom kto sa sklonil, až narazil na Asuena. S nahnevaným výrazom v tvári pozeral Darykovi priamo do očí a s preloženými rukami postával na mieste.
''Ja... ja sa nepokloním. Nie tebe. Si len obyčajný krutý mocichtivý...'' Hovoril, no uprostred vety sa mu náhle rozletela hlava. Kúsky lebky a mozgu trafili každého kto stál blízko, a mnohí zhrozene vykríkli. No mali ste zostať na zemi a klaňať sa.
''Nudil ma. Dúfam že ma už nikto nechce nudiť.''
Jeho pohľad sa zastavil aj na majstrovi. Nechcel to urobiť, to nie, no nemal na výber... teraz nemalo zmysel umierať pre nič. S ľútosťou urobil malý úklon. Darykovi to nestačilo.
''Na zem!'' Zrúkol na Joku, no nepoužil naň žiadnu maggyju. Chcel ho ponížiť a donútiť aby to urobil sám. Po momente tak majster urobil. Spadol do blata, na kolená, hlavu položil na zem a ruky pred seba, akoby draka uctieval. Ani ste nemuseli vidieť jeho tvár aby vám bolo jasné aký hnev ním hádže.
Darykov pohľad napokon spočinul na Sashi.

Nejaký čas sme sledovali súboj medzi drakom a majstrom. Zamerial sa na neho, dokonca mu aj doplnil magickú energiu cez jedného z jeho žiakov. Nebol to príjemný pohľad. Ani na majstra Joku nebol príjemný pohľad. Netušila som, že bude tak schopný. Že bude aspoň na tú chvíľu drakovi decentným súperom. No nakoniec to všetko drak jednoducho zmietol pod stôl. Vyzeralo to tak, ako keby nepotreboval žiadnu logiku, žiadne plány .. proste spravil to, čo chcel spraviť. Znova ma zamrazilo. Niečo takéto v minulosti bolo úplne bežné. Spomenula som si aj na to, čo som videla v tom svete, sám drak musel byť sklamaný. Nahlas som preglgla keď skríkol, aby sme si kľakli. Že sa vrátil ich pán, masjter a boh. Dávalo to zmysel. Keď neboli v okolí iný draci, alebo samotný Isen s Erasom, každý by vyuźil toho, že bol momentálne najmocnejšou bytosťou nie? Nie že by som sa drakovi nechcela pokloniť. Pravdepodobne som nemala na výber ale.. keď sa naše oči stretli, bolo vidieť že váham. To ja som ho oslobodila z tej klietky, dokonca aj zobudila. Tak trocha som dúfala že ma možno bude brať inak ako ostatných. Klesla som však na zem a tiež som sklonila hlavu.  Nemala som na výber a skončiť ako Asuen som rozhodne nechcela. Ani náhodou.. ja prežijem.

Daryk bol konečne spokojný. Pokynul vám aby ste sa znova postavili a zdalo sa že chce spraviť ešte niekoľko vecí.
''Od tohto momentu vás vediem ja. Moje slovo je zákon. Moje slovo je posledné. Neposlušnosť... sa trestá smrťou.'' Začal hovoriť, zatiaľ čo pomaly kráčal zo strany na stranu ako generál pred svojím vojskom. Jeho oči spočinuli na taurenovi, ktorý odkedy umrela jeho majsterka len besnel a potom bezvládne počas boja spadol na zem, kde ako mŕtvy ležal. Daryk mu čosi povedal, v jazyku, slovami, ktorým ste nerozumeli - nebol to dračí jazyk. Znel staršie. Tauren sa ako nemŕtvy postavil na nohy a tackavo kráčal k drakovi. Jeho hlava spadnutá, oči zatvorené. Smrť Nerah mu musela zničiť myseľ, a nebolo to pre neho príjemné. Daryk mu v blízkosti vyslovil ešte niekoľko slov, a... tauren akoby sa prebudil zo sna. Svoju tvár chytil do rúk a nahlas zaručal.
''Aké je tvoje meno, tauren?'' Ozvala sa otázka. Daryk mu dal čas, než sa tauren uvedomí a bude schopný rozprávať. Stav v ktorom doteraz bol musel byť ukrutný.
''B... B-... Benygar. Gar.'' Zavrčal tauren pričom si stále pretieral oči.
''Zotročený ako zviera. Uväznený vo vlastnej mysli. S tým sa dokážem stotožniť. Vitaj medzi živými, Gar.'' Povedal Daryk a tauren sa naňho zahľadel. Daryk jeho útrapy skutočne poznal, v ešte horšej podobe. Obaja boli väzňami, obaja sa stali otrokmi a nástrojmi mágov.
''Ďakujem Vám, pane. Ste dobrý.'' Úctivo sa poklonil.
''Staneš sa mojím pobočníkom. Mojou pravou rukou. Budeš mi slúžiť pokým si ťa smrť nezoberie.'' Gar neváhal ani sekundu. Zostal sklonený a súhlasne prikývol. Svoje slová zaprisahal.
''Teraz povstaň a zaujmi svoje miesto popri mne.'' Dopovedal Daryk a znova sa pousmial. Gar zo zeme zdvihol svoju mohutnú sekeru a postavil sa vedľa neho. O jeho vernosti sa nedalo pochybovať. Pohľad taurena však v tejto chvíli smeroval na Sashu. Bol jej tiež vďačný lebo zabila jeho otrokárku?
''Pane... ona... ona ma pripravila o pomstu.'' Ukázal na Sashu tauren a teraz jej bolo jasné že to bol pohľad plný nenávisti, nie vďaky. Daryk sa na ňu tiež otočil.
''O to sa neboj, Gar. Tvoja pomsta príde. Hnev si ponechaj na mojich nepriateľov.'' Odvetil potichu pričom pohľad zo Sashi ani raz nespustil. Zdalo sa že v tejto chvíli ju nepovažuje za nepriateľa, ale naopak. Jej šance na prežitie tejto ''božskej'' inšpekcie sa značne zvýšili.
Svoj pohľad znova otočil na skupinu. Všimol si že jeden z mágov má zlomenú... nie, úplne zničenú nohu. Ani len sa nemusel drakovi klaniať, lebo celý čas sedel na zemi.
''Môžeš chodiť, mág? Ako si sa zranil?'' Ozvala sa otázka s úsmevom, čo neznamenalo nič dobré. Daryk rozhodne nemal v úmysle niekoho ľutovať.
''Ja... nie... áno! Sestra ma môže... zobrať. Majster mi nohu ošetrí... teda môže. Ak to... dovolíte. Nohu mi chytilo... to zemetrasenie. Jedna z trhlín.'' Odpovedal koktavo, očividne v strachu z Daryka. Jeho sestra, Vycera, ktorá boj prežila, podišla k nemu. Toto bol jej druhý brat, a zatiaľ čo prvý umrel pri rokline, on nemohol chodiť. Ako sa k nemu blížila, pri jeho hrudi sa objavila ostrá veterná čepeľ a prudko vyrazila vopred. Prešla rovno cez jeho srdce ako nôž cez maslo. Z jeho úst sa vydral prúd krvi, prekvapene otváral oči a bezvládne hľadel na sestru. Daryk sa nahlas zasmial.
''Spomalil by nás. A nie, váš ''majster'' nemôže urobiť nič. Pozerať sa, to áno.'' Hovoril Daryk. Vycera v hrôze vykríkla, rovnako ako niektorí ostatní a po drakovi impulzívne vystrelila guľu elektriny. Tá sa zastavila na bariére ktorú pred sebou okamžite vytvoril a ako odvetu do nej vystrelil plamene. Nebol to dračí oheň, ktorý vás zabil v stotine, premenil na prach, a nič ste nepocítili. Len obyčajný oheň, ktorý Vyceru chytil a za ukrutných výkrikov začalo horieť jej oblečenie, vlasy, jej koža sčernala a horúce plamene ju doslova tavili, až z nej začali zhorené časti odpadávať.
Daryk sa v tejto krutosti doslova vyžíval. Po celý čas sa zoširoka usmieval, a vedel presne čo robí. Zaútočiť na neho v odvete si nedovolil nikto. Bola by to okamžitá smrť. No teraz sa vám zdalo že zomrieť v boji, aj dopredu prehratom a neférovom, bola lepšia smrť ako... čokoľvek čo teraz robil. Vycera naňho zaútočila, ale jej brata zabil len tak pre nič za nič. Mohol ho ošetriť on, aj Joka... a majstrovi z očí padali slzy.
''Kde sme to skončili?'' Opýtal sa rétoricky Daryk a znova sa pozrel na skupinu. Bolo vás stále menej a menej. Tentoraz zavadil pohľadom na Done, a na jeho tvári sa znova objavil ten úsmev.

Čo sa dalo robiť. Drakovi nemožno odporovať. Tak nejak som pochybovala, že by sa od neho dalo aj utiecť. V podstate si z nás spravil bábky. Niečo podobné ako majsterka Nerah z Taurena. Bol tam len ten rozdiel, že sme stále rozmýšľali sami za seba. Pozerala som sa, akým spôsobom Taurenovi pomohol. Nevyzeral ako príliš dobrosrdečný drak. Pravdepodobne mal nejaké sympatie, možno Taurena bral ako vyšśiu rasu. Niečo podobné bolo aj v minulosti nie? Valeáni a Vlkeni. Ak sa dozvie o mojom pôvode, pravdepodobne ma zabije. Musela som to hrať na elfa. Okrem majstra tu nikto nevedel, čo som vlastne presne bola zač a tak.. Tauren prehovoril mojim smerom. Chcel jeho pomstu vykonať na mne? Mohol to skúsiť. Sama som sa zatvárila vyzívavo, keď sa mi s Taurenom stretli oči. Nie že by som v tomto stave dokázala reálne proti takému niečomu bojovať ale, našla by som si spôsob. Drak na mňa stále pozeral, aj keď kto vie. Neprišlo mi to tak, že to spravil s úmyslom ma zabiť. Následne roztrhal ďalšieho mága, ktorému zemetrasenie rozdrvilo nohu. Po tom aj jeho sestru, ktorá sa tak hrnula za tým, aby sme ho oslobodili. Necítila som k nej absolútne nič. Ona bola dôvod, prečo som spravila to, čo som spravila. Keby že ju nenapadne vyvolať tú hlúpu vzburu, mohli sme ešte všetci žiť. Spolu by sme grifinov nejakým spôsobom odrazili. Zatiaľ sa ma nič netýkalo a dokonca aj keď sa usmial na Done, nespravila som absolútne nič. Nebol to môj problém. Momentálne mohol jeden prežiť len tým, že sa sústredí sám na seba.