Smerom nahor

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Zvieratá sa preľakli a spoločne sa rozbehli rovno medzi dve skupiny stojace oproti sebe. Ochranca situáciu zhodnotil ako prvý, zodvihol Sestru, ktorá mu svižne a s neuveriteľnou ľahkosťou vyliezla na ramená. Jeho pohyb sa nespomalil, práve naopak - Illisa nevážila práve najviac, no tento chlap musel byť naozaj silný. Dlhými krokmi sa dostal do dráhy ktorou išla Sejuani na ťave a Sestra sa elegantným skokom dostala na ťavu, rovno za Sejuani. Ochranca plesol ťavu po zadku, a tá sa rozbehla ako o život, smerom do púšte. Obaja na seba ešte veľavýznamne prikývli a Ochranca sa vrátil do boja. Rytieri boli situáciou zaskočení, no o skupinku stratili záujem - najmä preto že ich cieľ unikal. Ich kone nemali šancu dobehnúť ťavu, hlavne nie v púštnych dunách a v takej horúčave. Pafros aj Ochranca rýchlo sformovali útok, a kušiníkov či rytierov sadajúcich na svoje kone rýchlo zrazili na zem. Lord z Charnu zavelil na útok proti gladiátorom. Zvuky boja onedlho zanikli a Sejuani zostala sama s Illisou. Tá doteraz mlčala.
''Smeruj na juhozápad.''
Sestru potom chytil silný kašeľ. Sejuani pokynula aby zastavila. Zliezla z ťavy a podišla niekoľko krokov obďaleč. Kašeľ ju nechcel opustiť, a zdalo sa že zrnká piesku sú sfarbené krvou.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Nakoniec som predsa len ostala na ťave, no ani raz som sa neobzrela, aby som zhodnotila situáciu. Nemyslela som si, že by sestru tak či tak niekam poslali samú, no bola som rada, že toto vyšlo. Dúfala som, že bude aréna v poriadku aj keď.. vidieť lorda na takom mieste, musel zo sebou zobrať dosť začne veľkú posádku.. minimálne jeden Galeon .. Lord by bez menšej ochranky žiadnu zem nezačal obliehať.
Po celý čas sme boli ticho, keď nakoniec zavelila smer a ja som tým smerom ťavu namierila. Vedela som kde je juhozápad, bola som predsa len ex-námorníčkou. Každopádne takmer hneď na to sestru chytil kašeľ a prikázala mi, aby som zastavila. Začala som spomaľovať, až kým ťava úplne nezastala a zliezla som spolu so sestrou. Ťavu som pri tom držala v jednej ruke, teda ostrohy z nej. Nemala som však dobrý pocit so zastavovania, mali by sme ísť naplno. Ťava je síce rýchlejšia než kone, no musí niesť dve osoby. Aj keď na druhú stranu taký plne obrnený rytier, pravdepodobne vážil viac než mi dve dohromady.
Všimla som si skrvavený piesok a hneď som k nej pristúpila.
"Ste v poriadku ? Netrafili vás niekam ?" Skúmavo som si ju prezrela, no nevidela som žiadny šíp ktorý by zasahoval do pľúc či tak.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Illisa sa neotočila, len jednou rukou odohnala Sejuani preč.
''Drž sa ďalej.'' Vyslovila zatiaľ čo ťažko vzdychala. Bolo jasné, že chce mať pokoj.
Ešte krátku chvíľu pokračovala v kašli a to čo z nej vychádzalo už nemusela byť ani krv. Musela byť postihnutá niečím strašným, pretože vykašliavanie zrazenej krvi nebol syndróm akéhokoľvek ochorenia. Bola to skôr predzvesť blízkej smrti.
Illisa sa pokúsila zdvihnúť, no začala sa potácať a triasť ako keby sa z nej náhle stala starena. Roztrasené nohy ju zradili, a Sestra sa zložila do piesku. Zdalo sa akoby sa začala dusiť, a náhle jej z úst začali tiecť potôčiky krvi. Napriek tomu sa zdala pokojná, ak to vôbec bolo možné, a rýchlo Sejuani pokynula aby zobrala akýsi predmet z jej opasku. Hovoriť pravdepodobne nemohla, no roztraseným prstom ukázala na akúsi ihlu, ku ktorej bola pripojená malá fľaštička naplnená čiernou tekutinou. Následne ukázala na svoj krk.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Len som ustúpila o krok ďalej a sledovala som, ako.. zomiera ? Čo to malo znamenať ? Netušila som, čo robiť. Nemohla som sa vrátiť s mŕtvolou.. Pozerala som sa na krv, ako aj zrazenú krv ktorú začala znova vykašliavať. Napadlo ma, či to nie je nejaká mágia však.. to nebolo možné. Možno bola prekliata.. Nakoniec som jej však predsa len mohla pomôcť. Zobrala som predmet, ktorý mi ukazovala. Pripomínalo mi to tú vec, s ktorou mi Pafros zobral krv, len s tým že to asi danú tekutinu strekovalo. Zneistela som, no ani na sekundu som nespomalila. Zapichla som jej ihlu presne do miesta, kde mi ukázala a vypustila som tam obsah tejto podivnej veci. Vyzerala vlastne dosť hnusne.. trocha ma pri tom striaslo no ruky som inak mala pevné. Následne som to z nej vytiahla a pripevnila jej to späť na opasok.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Účinok bol viditeľný okamžite. Akonáhle sa čierna tekutina dostala do jej tela, prestala sa triasť a z tváre jej zmizla silná červeň. Tekutina sa správala zvláštne, niečo také Sejuani nikdy nevidela. Krv ktorá predtým tiekla z úst Illisy nadobudla sivastý odtieň, a následne úplne sčernela. Bolo to na pohľad nevysvetliteľné, no vyzeralo to akoby čierna tekutina pohltila krv, alebo ju nahradila. Sestra teraz vykašliavala čiernu ''krv.'' Po krátkej chvíli sa posadila, z opasku vytiahla handru, fľašku vody a začala si umývať tvár, i ruky. Z minúty na minútu sa zdala v poriadku. Efekt záchvatu bol stále ale viditeľný - oči mala červené ako po plači a Sestra nahlas dýchala akoby po dlhom behu.
''Ak nechceš prísť o hlavu, nikomu o tomto nepovieš.'' Zavrčala Illisa smerom na Sejuani a pokračovala v umývaní.
Za krátko sa zdvihla z piesku, nasadla na ťavu, a pokynula Sejuani aby pokračovala v jazde.
''Stále na juhozápad. Pohni sa.''

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Sledovala som, aký účinok táto podivná vec mala. Len som potichu preglgla a prikývla som. Nechala som, nech sa poumýva a keď nasadla na ťavu, sadla som si za ňu. Predsa len, netuśila som, či je úplne v poriadku a nechcela som, aby z ťavy spadla. navyše keby nás začali doháňať a prípadne by ju prebodol nejaký zatúlaný šíp od jazdy, zlízla by som si to ja. Preto som jej týmto vlastne aj robila štít. Ťavu som popohnala tryskom na Juhozápad.
"Môžem zosadnúť pani, ťava bude rýchlejšia a vy sa tam dostanete skôr." Pripomenula som jej. Pravdepodobne by som to bola schopná spraviť, aj Keď by ma asi čakali dosť ťažké chvíle. Mala by však za chvíľu nastať tma a noc, možno by som cestu na juhozápad cez noc prežila. Jazda mi každopádne nerobila moc dobre. Bolo mi trocha zle kvôli mojim zraneniam, ktorých stehy sa napínali. Neubránila som sa točeniu hlavy.. no držala som sa pevne, nemienila som byť brzdou.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Na jej poznámku Illisa iba odfrkla, no napokon sa zmohla aj na odpoveď.
''Zatiaľ si užitočná. Pokračuj a mlč.'' Odvetila Sestra s mierne nahnevaným nádychom. Nebolo sa čo čudovať, v posledných hodinách sa viacero vecí zmenilo, a nie v dobrom zmysle. Pomerne vysoko postavená žena Nuadhu musela byť sprevádzaná a dokonca aj zachraňovaná otrokyňou z inej zeme. Pre púštnych ľudí to bola hanba, a niečo na čo nikdy nezabudli. Hrdosť Illisy musela byť zadupaná do zeme, a chcela sa rýchlo dostať do komfortnejšieho a bezpečnejšieho prostredia.

Netrvalo dlho, a pred západom slnka ste v diaľave uvideli obrys niečoho, čo už nebola ďalšia duna. Boli to stromy, zeleň, a najmä blahodarná voda. Oázy však boli v púšti vzácne, a vzácnosť priťahovala každý živel, nielen tie dobré. Mohli ste len dúfať, že oázou vedie obchodná cesta - to by znamenalo istú záchranu. Na druhú stranu vás mohli zajať banditi či rebeli. Avšak aj sprostejší banditi si dokázali uvedomiť cenu Sestry.
''Môj Ochranca už bude na ceste. Počkáme v tejto oáze.'' Vyriekla Illisa a bez slova ste pokračovali.

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Ďalej mi nič neostávalo. Len som držala hubu a pokračovala som v ceste, až kým sme nedorazili k oáze. Pravdepodobne nebola práve nadšená z toho, že má ako doprovod mňa no.. čo mala robiť? Nevedela som, ako sú na tom matky či sestry s bojovými schopnosťami. Nepáčilo sa mi, že tu musíme zastaviť. Každopádne bolo dobré, keď si ťava oddýchne. Oplatilo sa však takto riskovať ? Ak by nás niekto napadol, mala som funkčnú len jednu ruku a zbraň, s ktorou som nijak zvlášť nedokázala narábať. Bol to predsa len Katar, pred tým som s ním bodala a sekala inštinktívne, bola som zvyknutá skôr na meče.
Namierila som však ťavu do oázy, kde sme nakoniec zosadli a ja som ju uviazala o jednu z paliem, každopádne pri zeleni a vode, aby sa mohla napiť a doplniť si energiu. Ruku som stále držala pri tele v jednej polohe. Už som s ňou dokázala pohnúť a aj som tak pri boji s rytiermi urobila ale.. len sa to zhoršilo. Ak som o ňu nechcela prísť, musela som si dávať pozor.

Kráľ Počet príspevkov : 1419 Vek : 31

Illisa zosadla z ťavy a pomalým krokom sa pobrala k jazierku, pri ktorom si kľakla a začala piť vodu. Zvláštne bolo to koľko tej vody vypila. Priezračnú tekutinu do seba nalievala najmenej niekoľko minút, a stále sa zdalo že je smädná. Po tom ako vypila vody hodnej na niekoľko plných fľašiek, sa znova rozkašľala a vydala zo seba posledné zbytky čiernej tekutiny, ktorá ju predtým zachránila. Naposledy sa ešte umyla a konečne sa dostala do svojho normálneho stavu - netriasla sa, nebola opuchnutá a špinavá, a jej pohyby boli znova ladné a elegantné.
Sestra sa následne oprela o jednu zo širokých paliem a uprela pohľad na Sejuani. Nebol to príjemný pohľad.
''Dones nejaké jedlo. A... rýchlo.''

Legenda Počet príspevkov : 1063

Sejuani

Stačilo mi len chvíľu, kým som začala vnímať túto osobu inak, než by som pravdepodobne mala. Vlastne mi hrozne pripomínala lordov u Charnu.. bol tu vôbec nejaký rozdiel ?
Len som prikývla a začala som obchádzať niekoľko paliem. Videla som v ich korunách niekoľko kokosových orechov, ktoré pravdepodobne obsahovali dosť živín na to, aby slečnu predstavenú zasýtili. Musela som tam však vyliezť, čo mi kvôli zranenej ruke robilo dosť problémy. Podarilo sami to však, predsa len liezť som bola zvyknutá. navyše keď sa na stožiaroch utrhlo lano, kto to asi tak musel opravovať ? Palma bola trocha šikmá, takže čím som bola vyššie, tým ľahšie to vlastne išlo. Zhodila som na zem päť kusov, popravde som netušila, koľko toho sestra zje. Zliezla som dole a podišla som k nej, kde som otvorila jeden z orechov pomocou kataru a jedného kameňa, po čom som jej kokos podala, zatiaľ som začala otvárať druhý a tak ďalej.. a tak ďalej. Ja som hladná nebola, jedla som predsa len pred útokom rytierov.