Smerom nahor

Sejuani mala spočiatku problém zorientovať sa, no akonáhle narazila na jednu známu chodbu, vedela akým smerom sa vydať a onedlho pribehla k dverám, do ktorých prednedávnom polomŕtva vošla. Za nimi mohla počuť zhon a rýchly rozhovor.
Ochranca jej skoro prebodol tepnu na krku keď sa tam Sejuani nečakane objavila. Všimol si že to je Sejuani a nechal ju vojsť do miestnosti. Illisa stála vzadu, a do pláteného vaku hádzala oblečenie a rôzne svoje haraburdy. Okrem nej tam pobehovalo zopár sluhov, ktorí robili to isté. Okolo Sestry sa neustále obšmietali dvaja ozbrojenci s prísnymi a pozornými tvárami. Malia vyzerala z okna až kým do miestnosti skoro nevletel šíp z luku. Niekto zvonka ju skoro trafil do hlavy, nejaký nepriateľský lučistník. Hlavný ochranca ju bleskovo stiahol do izby a zabuchol okno.
Muž pokynul Sejuani aby k nemu prišla bližšie. Odtiahol si ju na bok miestnosti.
Drž sa blízko pri pani. Neodbiehaj a nikdy nezruš formáciu. Lučistníkov nechaj na mňa. Aj keby do teba letel šíp, neuhýbaj. Jeden slabý článok to môže celé zničiť. A ty nechceš byť ten slabý článok. Vysvetlil tichým hlasom. Sejuani ho počula po prvýkrát. Jeho hlas bol hrubý a nízky, ako to bolo pre černochov zvyčajné. Za chrbátom Sejuani sa náhle objavila Malia.
Predtým proti sebe, teraz spolu. Osud je zaujímavý. Povedala a mierne sa pousmiala. Ty si z Charnu, že? Tí rytieri tu asi nie sú pre teba, čo? Nevieš o čo by im mohlo ísť? Illisa povedala že takáto skupina rytierov sa tu objaví raz za generáciu.

Sejuani

Tak blízko smrti tak rýchlo, čo som sa práve ako tak stihla zotaviť. No to bolo celkom zaujímavé. Našťastie sa ale jej osobný strážca stihol zastaviť skôr, než mi jeho čepeľ prešla tepnou. Odtiahol si ma bokom a vysvetlil mi, čo mám a čo nemám robiť. Prikývla som na znak, že mu rozumiem. Po tom som sa pootočila k Malii. Mierne som na jej slová prikývla hlavou.
"Nedá sa povedať, že verím na osud." Na tvári sa mi vytvoril menší úškrn. Zahľadela som sa niekam do steny a na chvíľku som sa zamyslela.
"Kvôli mne určite nie. Možno mali tí piráti ktorých sme sundali nejakú spojitosť s Charnom.. pašeráci alebo podobne. Alebo niekto z posádky do ktorej som patrila.. Popravde sú to ale len moje dohady, netuším prečo by tu mali byť. Možno je to len vyhlásenie vojny, Charn by bol toho schopný." Dodala som, po čom som sa postavila ku Sestre tam, kde som aj stáť mala. Nemohla som si pomôcť no telo mi znova zvieral adrenalýn a mierne sadistická radosť z toho, že sa mi teraz niekto z Charnu do rúk dostane.

No, moc na tom nezáleží. Rozhodne tu nie sme na to aby sme premýšľali. Odvetila Malia. Po chvíli znova otvorila ústa, no prerušil ju Illisin ochranca. Ten mal na starosti organizáciu celej únikovej akcie. Hlavne mu išlo o to aby zomrelo čím menej ľudí, najlepšie nikto. Podľa zvukov zvonka sa však zdalo že rytierov je dosť na to aby dokázali obľahnúť celú arénu, a dedinku pod ňou. Aj cez zatvorené okno ste počuli ruch boja. Vďaka početnému sprievodu Sestry mala aréna väčšiu šancu na prežitie. Prišlo s ňou aj veľké množstvo ochrancov a bojovníkov, takže to rytieri rozhodne nemali jednoduché.
Ochranca opatrne otvoril dvere a vyšiel na chodbu. Sejuani sa mala postaviť na ľavý bok Sestry, Malia na pravý, pred ňou a za ňou boli tí dvaja bojovníci. Sluhovia išli úplne vzadu. Jej hlavný bodyguard celú skupinku viedol. Táto formácia prakticky zabezpečovala úplnú bezpečnosť Sestry. Boli ste akoby živé štíty.
Spočiatku sa zdalo že únik bude ľahký a nikomu sa nič nestane. No ako ste sa blížili k jednému z východov, situácia sa zdala horšia. Na chodbách ležali zranení bojovníci, niektorí mŕtvi. Rytieri sa ešte nedostali dovnútra, ale cez vchody sa do arény priplazilo množstvo porazených a vystrašených.
Ochranca sa rozhodol využiť jeden z menších, skrytých zadných východov. Bola to aj výhoda, lebo rytieri prišli z druhej strany, takže táto strana by mala byť viacmenej bezpečná. Otvoril poklop, a vyšiel von. Vonku svietilo silné a prudké slnko, rytieri sa vo svojich brneniach museli piecť. Postupne vyliezli všetci. Aréna bola za vami niekoľko desiatok metrov, no takto na otvorenom priestranstve ste boli veľmi zraniteľní. A... chýbalo vám niečo dôležité. Zvieratá na presun.

Ochranca všetkým prikázal aby si ľahli do piesku, a Sejuani zavolal k sebe aby s ním išla. Museli ste sa dostať k prednej časti arény, takmer do dedinky, kde sa urputne bojovalo. Skrčene ste prebehli cez voľné priestranstvo, a zakrádali pozdĺž steny budovy.
Nepúšťaj sa do bojov. Proti rytierom nemáš šancu. Nechaj to na mňa. Prikázal a opatrne vykukol smerom do dedinky. Zvieratá tam stále boli, priviazané, a bol ich aj dostatočný počet. Uvideli ste ako domy v dedinke horia, a zdalo sa že rytieri tento boj vyhrávajú. Ochranca sa následne rozbehol smerom k zvieratám. Jeho kroky boli neuveriteľne dlhé a veľkú dĺžku prebehol za pár sekúnd. Jeho výška však bola nevýhodou, a preto ho okamžite uvidelo niekoľko lučistníkov. Prvé dva šípy ho netrafili, ale dopadli veľmi blízko. Ochranca sa hodil na zem, do piesku aby ho nevideli. No teraz nemohol odviazať zvieratá... lučistníci sa pomaly blížili smerom k nemu, a skúmavo prezerali piesok. Ak by sa priblížili ešte viac, všimli by si ho a... rozhodne nebol v situácii aby ich mohol zabiť.

Sejuani

Na chodbách arény už bolo niekoľko mŕtvol. Dúfala som, že medzi nimi nie je ani jeden z mojich priateľov, teda ak som ich mohla nazvať priateľmi. V zdravej ruke som držala katar a pri sprievode som sa stále snažila trocha rozhýbať aj tú ľavú. Vyšli sme von no nečakalo nás nič príjemné. Neboli tu žiadne zvieratá. Bolo mi jasné, že bez nich sa nikam nedostaneme. Netušila som, či rytieri dokážu poraziť ľudí ktorý tu žili. Boli na nepriateľskom území a v samotnom brnení sa pohybovalo ťažko aj bez toho hrozného tepla. To ale stále nič nemenilo na tom, že trebalo Sestru za každú cenu dostať do bezpečia. Všetci sme si mali ľahnúť do piesku, zatiaľ čo si ma ochranca zavolal k sebe. Na jeho slová som prikývla a následovala som ho. Bol vysoký a mohutný, práve kvôli tomu to nebolo práve bezpečné a tak trocha nesplniteľné.. skúsiť sa zakrádať nepozorovane až k zvieratám. Mala som počkať na mieste, zatiaľ čo sa on pokúsil priplížiť k nim. Dvaja lukostrelci si ho však všimli, mňa ale nie. Povedal mi síce, že sa nemám púšťať do boja.. toto ale nebol boj, bola to skôr eliminácia. Sústredili sa na neho a na to, kedy sa asi vystrčí. Zároveň sa k nemu pomaly približovali. Zakrádala som sa trocha oblúkom spoza nich. Bosé nohy mi v piesku nevydávali žiadny zvuk, v podstate ma vôbec nebolo počuť. Bola som prikrčená, aby som nevrhala žiaden tieň a vystrčila som sa, až keď som bola pri dvoch lukostrelcoch. Jednému z nich som zakryla ústa mojou rukou a zozadu som mu vrazila katar do miesta, kde mal mať srdce. V momente som z neho katar vysunula a zahnala som sa po krku toho lukostrelca, ktorý stál vedľa neho. Snažila som sa to spraviť čo najrýchlejšie, aby ma ani nestihli zaregistrovať.

Sejuani mala šťastie že lukostrelci boli úplne sústredení na niečo iné a tak si ju nevšimli. V inom prípade by ju na takomto voľnom otvorenom priestranstve trafili bez akýchkoľvek problémov. Piesok a ľahkosť tela jej tiež pomohli a tak ich eliminácia prebehla bezchybne. Druhý sa síce stihol otočiť, aby uvidel svojho spolubojovníka padať mŕtveho na zem, ale viac už nie.
Ochranca svižne vyskočil na nohy a mávol Sejuani aby rýchlo pribehla k nemu, lebo tam kde teraz stála bola na dohľad všetkým ktorí bojovali pred arénou a v dedinke.

Z jedného z domov náhle vybehlo niekoľko ľudí - bežných obyvateľov. Tých v okolí nebolo príliš veľa, ale predsa len, niektorí sa tu ubytovali na prácu v aréne alebo na výhodný obchod. Zdalo sa že tieto ťavy (z niekoľkými znakmi koňov) patrili im. Na ochranu len nepatrne pozreli a začali zvieratá odväzovať. Zo sebou mali niekoľko batohov, pravdepodobne zo zásobami a dôležitými vecami.
Muž na chvíľu zaváhal, a potom ľudí požiadal aby mu tie ťavy dali. Už po prvom vyzvaní reagovali negatívne a jeden muž ho dokonca odsotil. Dve mladé ženy sa iba vystrašene prizerali, a jedna z nich varovne vytiahla dýku. Po tomto už váhať nemusel. Muža chytil za ruku a nechutne mu ju skrútil. Ten padol na zem s bolestným výkrikom a nebol schopný nič urobiť. Následne sa po ňom rozbehli všetci ostatní okrem dvoch dievčat. Zároveň naňho útočili traja muži a žena. Zdalo sa že by nemal problém ich spacifikovať, ale času bolo málo.

Sejuani

S povzdychom som si katar zastrčila za remeň a rozbehla som sa ku tým ľuďom, ktorý si snažili pomerať sily zo strážcom. Nemali šancu no mi sme na druhú stranu nemali čas. Vrhla som sa na jedného z mužov, ktorý mi práve boli otočený chrbtom. Snažila som sa ho uzemniť zasadením tvrdého úderu dlaňou do krku a tým ho uviesť do bezvedomia. Aj keď bolo dosť možné že sa mi to nepodarí. Každopádne sme si museli pohnúť a tak nám takéto.. prekážky, len stáli v ceste.

Agresorov sa vám podarilo zbaviť pomerne rýchlo. Po tom ako ochranca do piesku tvrdo zhodil ženu aj s mužom a Sejuani poslala ďalšieho chudáka do ríše snov, posledný bojovník rýchlo ustúpil, schmatol dievčatá a spoločne rýchlo utekali preč. Ochranca odviazal ťavy, niektoré za vodidlá zobral sám, zbytok podal Sejuani. Nebolo ich až tak veľa. Rozhodne sa len s toľkými zvieratami nemohol zviezť celý sprievod Sestry. Spolu ste viedli len päť zvierat. Na niektoré možno mohli nastúpiť aj dvaja... ale to by ich hodne spomalilo. A nepriatelia mali kone.

Bez väčších problémov ste sa vrátili do bezpečnej vzdialenosti a vydali sa smerom tam kde mali v piesku ležať. Ochranca však pri pohľade tým smerom zamrzol. Prebiehal tam boj. Piesok na zemi bol červený, nevedno od koho krvi. Na jednej strane bolo päť obrnených rytierov a dvaja lučistníci, a na druhej Sestrina ochranka, Malia a na pomoc pribehol aj Pafros s niekoľkými gladiátormi. Pred nepriateľmi však boli nútení ustupovať. Obďaleč stála Illisa, pri nej sluhovia a slúžky. Všetci ju ochraňovali, za každú cenu. Ako Pafros povedal.

Zdalo sa že boj neprebieha dobre pre vašu stranu. Pafros mal na ruke viditeľné zranenie, široký a hlboký rez od meča. Ochranca sa bez zaváhania okamžite rozbehol do boja, zvieratá nechal na mieste. Bolo očividné že aj Sejuani sa má zapojiť.
Z jedných z mnohých vstupov arény vybehli niekoľkí gladiátori. Medzi nimi bol Maruc, Perqus a Cexil. Spolu s nimi sa tento boj nezdal až taký beznádejný. Ostatní rytieri mohli kedykoľvek prísť, no v tejto chvíli ich bolo len päť a vy ste mali početnú prevahu.

Sejuani

To, že sa už bojovalo aj tu, nebolo nič príjemné. Zatiaľ to boli len piati rytieri a dvaja lućistníci, pri čom nám z arény na pomoc pribehli niekoľký gladiátori a medzi nimi aj Maruc, Perqus a Cexil. Mali sme šancu, bolo nás predsa len viac no oni boli na prvý pohľad lepšie vyzbrojený a pravdepodobne aj vycvičený. Každopádne som nič nevzdávala a rýchlo som tasila katar. Bude to ťažký boj, aspoň pre mňa. Najprv trebalo odstrániť lukostrelcov a tých som si mienila na starosť zobrať ja. Človek sa dokázal ubrániť proti rytierovi no nie s pocitom, že ho hocikedy môže nejaký strelec trafiť do chrbta. Mienila som ich zabiť oboch, tento krát mi nenápadnosť nehrala do karát no s tým som už nič nespravila. Dúfala som, že sa zamerajú hlavne na skupinový boj a mňa si nevšimnú, aspoň kým nebude po nich.

V prítomnosti strelcov bola Sestra v neustálom ohrození, šíp mohol kedykoľvek priletieť a jej ochrancovia s tým nemohli nič urobiť. Ukázalo sa však že strelci nemajú luky - ale kuše. To mohlo situáciu zlepšiť alebo zhoršiť, no ochrancom to uľahčilo prácu. Zdalo sa, že útočníci vedia čo robia a vedia kto je ich cieľ. Ochrancu, ktorý sa postavil pred Illisu, prestrelili dva projektily, mierené jednoznačne na ňu.
Rytieri sa nepúšťali do boja, vedeli, že majú výhodu vzdialenosti. Obkolesili kušiníkov a boli rozhodnutí ich ochraňovať. Tí medzitým strieľali po gladiátoroch a ochrancoch Sestry. Spoza arény vybehlo niekoľko ďalších útočníkov a ich projektily skosili dvoch gladiátorov. Boli ste obkolesení bez šance na únik, a nikto z vás nemal strelné zbrane.
Sestra sa však aj napriek zlej situácii netvárila vyplašene a sebaisto prikývla na Ochrancu. Ten sa postavil priamo pred Illisu a vytiahol svoju šabľu. Bolo pravdepodobné, že ho zastrelia a potom aj nechránenú Illisu, no podľa všetkého obaja vedeli čo robiť.
Pafros vykročil popri Ochrancovi a zdvihol svoj drevený štít. Prikázal aby tak urobili aj ostatní. Proti plne obrneným rytierom neexistovala bojová šanca. Ani len presne mierená dýka sa nemala ako dostať k ich telu... a ak by sa aj dostala, ostatní by útočníka rozsekali na kusy. Bol čas na ústup. Pafros zavelil spoločný ústup k ťavám, ktoré stále vyplašene postávali na svojom mieste.

Zrazu sa zraky všetkých upreli na východ z arény, z ktorého predtým vyšlo niekoľko gladiátorov na pomoc. Sprvu sa z neho vynorilo niekoľko obrnencov, a za nimi nasledoval niekto kto zaujal pohľad. Rozhodne to nebol obyčajný vojak, jeho chôdza naznačovala niečo iné. A na hlave nemal prilbu. Vlasy, čierne ako havranie, mu siahali po ramená a jeho tvár bola skrášlená bujnou bradou. Podľa všetkého to musel byť lord, no ľudia na Nuadhe tento pojem nepoznali. Sejuani však vedela kto to je, z Charnu poznala lordov...

''Okamžite zložte zbrane a väčšina z vás môže prežiť.'' Vyriekol nahlas a pohľadom sa otočil na Illisu.
''Chcem len tú ženu, ktorú tak úporne ochraňujete. Vydajte ju, a prežijete.''
Niekoľko gladiátorov sa zatvárilo neisto, no Ochranca a Pafros sa len zamračili. Illisa sa zasmiala a spoza Ochrancu na lorda ukázala neslušné gesto.
Sejuani mala medzitým šancu bez povšimnutia uniknúť, či zobrať ťavy a vytvoriť chaos.