Železná vôľa

Lilynette to síce nemohla vidieť, ale majster bol veľmi prekvapený z toho čo dokázala. Ale slovo prekvapenie to ani nedokázalo popísať. Bol ohúrený, neveril vlastným očiam a pomyslel si, že to musí byť nejaký trik. Jeho však nemohla oklamať nejaká študentka, ktorá je na akadémii len malú chvíľu. V skutočnosti to bolo úplne niečo iné. Hlas ale mal výborné krytie - v mysli Lilynette nezistil nič. Nič zvláštne. Len ako sa jej sústredenie vyšvihlo vysoko, veľmi vysoko a zároveň veľmi rýchlo. Nedokázal pochopiť ako je niečo takéto možné. Ešte predtým než niečo Lilynette povedal, schytil ju za ruku a viedol ju dlhými chodbami. Lilynette len mohla vidieť blikajúce svetlá pochodní a portálov, rozmazané šmuhy okoloidúcich študentov prizerajúcich sa nechápavo. Majster Duviel sa ponáhľal. Veľmi sa ponáhľal. A Lilynette nechápala prečo. A ani sa nad tým nemohla zamyslieť, lebo jej zmysly boli stále otupené. Začali sa zlepšovať až keď ste prišli do akejsi tmavej miestnosti. Lilynette dokázala rozoznať predmety a dokonca vidieť nerozmazane. Pravdepodobne sa jej obnovila aj motorika a schopnosť počúvať a hovoriť.

Majster Aglas. Stalo sa niečo... zvláštne. Až podivné. Potrebujem s vami súrne hovoriť. Je to dôležitejšie ako čokoľvek iné.
Ak je to naozaj také dôležité, tak hovor.
Tu Lilynette... úplne nová študentka, áno? Pokorila oheň za pár hodín. Ja túto anomáliu nedokážem vysvetliť. Je to nad moje chápanie.
Aglas mlčal a podozrievavo sa zahľadel na Lilynette. Tá už mala všetky zmysly plne obnovené a ucítila napätú atmosféru, ktorá zavládla po tom čo Duviel prehovoril.
Nechaj nás, Duviel.
Majster sa uklonil a portálom vybehol preč z miestnosti. Zostala len Lilynette a Aglas.
Má táto situácia niečo s Hlasom? Nesnaž sa mi klamať. Zistím to v momente ako na klamlivú myšlienku pomyslíš. Ani ju nevyriekneš.
V mysli Lilynette sa však akoby na záchranu opäť vynoril Hlas.
Klam mu. Nepovedz mu nič. Nech ťa pošle do knižnice za majstrom knihovníkom. Je to dôležité. Snaž sa tam nejako dostať z Aglasovým povolením. A neboj, nemôže ma tu počuť.

Lilynette

Keď som začala vidieť rozmazane tak, som vlastne stále nedokázala ani stáť na vlastných nohách. Za majstrom som sa iba potácala a vlastne mi bolo aj trocha zle, od žalúdka, spolu s bolesťou hlavy to bola dosť nepríjemná kombinácia. Len matne som vnímala rozmazané svetlá a tváre, začala som sa však cítiť ako keby ma vliekol na popravu, možno to aj bola pravda. Nakoniec však všetko ustálo a moja myseľ bola zotavená natoľko, aby som si vedela v hlave usporiadať myšlienky a vlastne aj aby som vedela aspoň stáť, či využívať nejaký základný pohyb. Vypočula som si slová majstra a až vtedy som si uvedomila že, som možno spravila chybu. Chybu v tom, že som to ovládla tak rýchlo. Majstrovi to okamžite prišlo podozrivé, vlastne som z jeho postavenia usudzovala že to ešte nikdy u nikoho nevidel, že to ešte podobnú skúsenosť nikdy nezažil. Po tom ma však oslovil Aglas. Pri jeho otázke som sa celkom úprimne napudila a mala som chuť mu do očí niečo vykríknuť. Nakoniec som sa však ako tak ovládla. Urážaš ma, keď o mne pochybuješ Salga. Zamumlala som a následne som hodila odutý pohľad niekam mimo. Hlas takmer zmrzačil moju parťáčku, myslíš že by som si schválne niečo také pustila do hlavy? rozhodne nie. Takmer ma dostal raz, dva krát tú istú chybu zrovna ja nerobím, a to zo mňa naozaj nehovorí nafúkanosť ale pravda. Dodala som po čom som sa mu znova zapozerala do tých jeho dračích očí.

Aglas si Lilynette pozorne premeriaval skúmavým pohľadom. Akoby sa snažil niečo vyčítať z jej slov, tónu reči. Najprv to vyzeralo, že klamstvo zlyhá, ale Aglas sa odhodlal k odpovedi: Sebavedomie ti rozhodne nechýba. A nepovedal som, že ti nedôverujem. Len podozrievam, že Hlas hovorí len s tebou. Ešte raz hovorím, aby si ho nepočúvala za žiadnu cenu. Nemôžeš... mu porozumieť. Je veľmi mocný. Zničí ťa. Poznal som ho, kedysi dávno. Ale to nie je dôležité. Hlas je génius v poli klamstiev, trikov a takzvaných vysokých cieľov, ktoré chce dosiahnuť za každú cenu. Je to stratég, taktik. Jeho schémy sú dokonalé. Radil by som ti aby si do nich nezapadla. Takéto hrátky s mágom mocným ako je on... mohlo by to skončiť zle. Veľmi zle. Nie len pre teba, ale aj pre celý Engenirth.
Vyzeralo, že Aglas skončil s vysvetľovaním, ale na odpoveď nečakal.
Teraz pôjdeš za majstrom Agnirom do jeho pracovne v našej knižnici. Povedz mu, že ťa posielam. Bude vedieť o čo ide. Zbaví ťa všetkých vonkajších vplyvov - nebude k tebe môcť prehovoriť Hlas. Bež.
V mysli Lilynette sa však opäť ozval.
Správne. Majster Agnir je posledná prekážka. Už si blízko k môjmu učeniu. Veľmi blízko. Nepokaz to. Rob čo ti Aglas povedal. Ja zakročím vo vhodný čas.

Lilynette

Trocha som pri jeho slovách odmekla. Vlastne som sa odhodlala k menšiemu pousmiatiu. Nemusíš si robiť starosti. Odpovedala som mu a následne som len prikývla. Hai.. Dodala som pri odchode a len som sa otočila, zároveň som vyšla v ústrety majstrovi ktorý mi mal, asi zabezpečiť hlavu alebo ako to povedať. Kráčala som po chodbách pri čom som ho v hlave počula. Ako zakročíš? spýtala som sa v hlave no zároveň som nahodila výraz, ktorý bol až taký "zamyslený", možno troška odutý. Začala som sa do toho stále viac a viac zaplietavať, už len to s tým ohňom. Z jeho reakcie som približne vytušila aké musí byť ovládnutie ohňa náročné. Zamrazilo ma že som to pomocou hlasu dokázala tak skoro. Čakala som pri tom či mi odpovie, dúfala som že samotnému majstrovi nespraví nič, aj keď to by bolo jeho, ako aj moje krytie úplne v ťahu. Pochybovala som že by spravil takú chybu.

Majster Agnir, robustný mogg, už čakal Lilynette pri východe z portálu. Pozrel na ňu spýtavo, ale potom spokojne prikývol. Bez slova sa vydal rýchlym krokom po chodbe k dalšiemu portálu. Ich najväčšia výhoda bola, samozrejme, že všetky portály môžu premiestniť mága do akéhokoľvek iného portálu na akadémii. Túto výhodu však používajú len majstri, študenti a ostatní ju nemôžu využiť. Začínam mať podozrenie, že vedia čo sa deje. Nie som hlúpy. Aglas to vie jednoznačne. Agnira poznám tiež. K študentom je zvyčajne priateľský. V každom prípade, priprav sa na čokoľvek. Budeš musieť urobiť to čo ti poviem. Ak už to raz spustím, nebude cesty späť. Teda ak sa Aglasovi a ostatným majstrom nechceš zodpovedať za zradu. Jeho tón celkom zvážnel. Agnir sa naozaj správal trocha silene - akoby sa tejto povinnosti chcel čo najskôr zbaviť.

Prešli ste ďalším portálom. Tentoraz sa Lilynette ocitla v obrovskej miestnosti, podobnej vchodovej sále. Prechádzali ste po vysokom moste, ktorý mal na okrajoch vysoké zábradlia. Miestnosť musela byť hlboká aj niekoľko stoviek metrov. Ked sa Lilynette pozrela dole, videla iba tmu. Avšak tá zvláštna vec udrela ako prvá do očí. Knihy. Tisíce kníh. Regále, ktoré siahali od stropu až po dno. Všade naokolo. Spleť visutých mostov spájala jednotlivé regály ako pavúčia sieť. Lilynette mohla pocítiť ten nával vedomostí a učenosti. Počet kníh nebolo možné odhadnúť - regále pokračovali na každú stranu, takže z hlavného mosta videla len časť knihovne. Okolo nej prechádzalo množstvo ľudí, výskumníkov, archivárov, ktorí sa v knihovni narodili, žili tam a pracovali tam. Knižnica bola taká veľká, že knihovníci mali vlastnú osadu, kde prebývali. Celé generácie knihovníkov tu tisíce rokov žili a starali sa o znalosť sveta.

Po tom ako ste prešli po hlavnom moste, čo bolo minimálne pol kilometra, Agnir a Lilynette vstúpili do jeho pracovne. Bolo jednoducho vidieť, že Agnir je hlavný knihovník a správca knižnice. Celá miestnosť bola zaprataná knihami, zvitkami, ktoré prekladal a študoval. Na stole mal niekoľko rozpísaných vedeckých prác, okrem dvojmetrových kôp naskladaných kníh. Jediný zlý pohyb a celý stôl sa zrúti. Tie knihy by niekoho mohli aj zabiť, pokiaľ by stál rovno pod nimi. Agnir podišiel k stolu a pokynul Lilynette, aby k nemu prišla.

Teraz sa nehýb. Nesnaž sa brániť. Bude to bleskovo.
Akonáhle dopovedal vetu, vystrel jednu ruku a do Lilynette vystrelil paralyzujúcu ranu. Zosypala sa na zem ako domček z karát, ale ku šťastiu dopadla na množstvo zvitkov, ktoré sa povaľovali na zemi. Vedia to. Od Agnira som ani nič iné nečakal. Ale urobil chybu. Veľkú chybu. Teraz ste blízko môjho... obydlia. Tu mám omnoho väčšiu silu ako kdekoľvek inde na Engenirthe. Pomôžem ti!
Agnir pribehol k nehybnej Lilynette a na hlavu jej priložil obe ruky. Začal hovoriť akési slová v dračom jazyku. Pocítila silné pálenie v hlave. V mysli. Hrozne to bolelo. Akoby z nej silou bral niečo. Odrazu však paralýza pominula a Lilynette sa mohla pohnúť. Využi situáciu kým je zabraný do kúzla!

Lilynette

Išli sme celkom dlhý čas, aj s majstrom. Proste som nečakala že bude Engerith až taký veľký. Teda aspoň jeho knižnica bola monumentálna a natoľko veľká. že som naozaj pochybovala o tom, že by som ju celú dokázala prečítať a prejsť za celý svoj život. Nepýtala som sa kam ideme a ani ako ten proces uzavretia mysle, či ako to nazvať bude prebiehať. Vlastne som nevedela o neistých budúcich chvíľkach môjho života absolútne nič. Keď sme nakoniec prešli po dlhom moste až ku jeho ubytovni, teda skôr ubikácie či kancelárie. Tak som si povedala že to tu má celkom skvostné. Stále som si na akadémiu viac menej nezvykla, predsa len bola som tu len chvíľku. V hlave som síce počula slová hlasu a aj som ich vnímala. Dúfala som že k najhoršiemu nepríde a aj preto ma slová majstra dosť prekvapili. V momente som pocítila ohromnú bolesť no nebola dneska prvá a pochybovala som že je posledná, preto to nebolo až také hrozné ako prvý krát s majstrom ktorý ma mal naučiť základy deštrukcie. Aj cez to všetko som sa však nemohla hýbať, bol to pravdepodobne následok nejakého kúzla ktoré na mňa vrhol. V momente priskočil ku mne a svojimi mohutnými rukami zovrel moju hlavu. Až vtedy prišla aj tá neznesiteľná bolesť pri ktorej som začala kričať, teda ak to bolo vôbec možné. Znova som započula hlas a v tom momente bolesť hlavy prešla a ja som sa mohla znova hýbať. Keďže mi vôbec neprišlo príjemné to, čo robil majster, a keďže som bola podnietená slovami "hlasu", tak jeden z úderov, teda skôr kopov mieril majstrovi priamo do rozkroku. V momente keď sa mal zvíjať od bolesti (xD) som ho od seba odstrčila a doslova som vybehla z jeho pracovne. Nevedela som kam bežím no teraz to bolo asi vedľajšie.

Hlas mal očividne v pláne zosilniť akýkoľvek útok, ktorý Lilynette urobí. A tak sa stalo aj ked kopla majstra medzi nohy. Kebyže to urobí sama, Agnira by to ani náhodou nezložilo. Jej kop bol však magicky posilnený a koncentrovaná mágia vo forme kopu medzi nohy nie je nikdy sranda. Zatváril sa nechápavo, lebo Lilynette nemohla prelomiť paralýzu. Na dlho ho však neodrovnala. Práve keď vybehla z jeho pracovne, majster sa za ňou pustil rýchlym šprintom. Vyslal po nej ďalšie paralyzujúce kúzlo, avšak odrazilo sa od akejsi neviditeľnej bariéry, ktorá sa vznášala okolo Lilynette. Hlas dával Lilynette pokyny kadiaľ má bežať. Bolo to na výdrž veľmi vyčerpávajúce, ale zároveň aj psychicky. Lilynette ale cítila ako sa jej ľahko beží a vôbec sa nevyčerpá. Musela to byť práca Hlasu. Celá akadémia musela byť na nohách. Teraz pre Lilynette zostávala len jedna jediná cesta. Nasledovať ho.

Po niekoľko minútovej naháňačke a niekoľkých dlhých mostoch Lilynette konečne pribehla k niečomu, čo vyzeralo ako koniec cesty. Pred ňou bola holá stena. Hlas ju zaviedol do najvzdialenejšej časti knižnice, kde už takmer nebolo žiadne svetlo, police s knihami boli poloprázdne a kamenná konštrukcia mostov sa rozpadávala. Kde tam chýbal v moste kameň, cez ktorý by sa Lilynette mohla prepadnúť do temných hlbín. Vytratil sa aj akýkoľvek život. Namiesto majestátnosti a atmofséry vedomostí zavládla chladná a ponurá atmosféra. Táto zadná časť knižnice vyzerala veľmi bezútešne. Agnir stále bežal za Lilynette. Kúzla už nevrhal, uvedomil si, že to nemá príliš zmysel. Snažil sa však Lilynette zastaviť rečami o nebezpečí poslúchnutia Hlasu. V takom nepríjemnom prostredí začali naberať na váhe. Dávali čoraz väčší zmysel. Hlas ale celý čas mlčal. Nesnažil sa Lilynette nič nahovoriť. Proste dúfal, že spraví to čo je správne.

Konečne! Táto stena je vstup do Staršej knižnice. Do nej má vstup povolený vždy len veľmajster Engenirthu. Ostatní majstri nemôžu pokračovať. Akonáhle tam vstúpiš, jediným naším problémom bude Aglas. Avšak za posledné stovky rokov som sa tu celkom udomácnil. V Staršej knižnici nebol nikto po desiatky rokov. Aglas ju navštevuje len minimálne. Mám tam príliš veľký vplyv. V Deritreii snáď neexistuje zakázanejšie miesto. Tak, pohni sa, prilož ruky na stenu a drž ich tam! Majster Agnir medzitým postával len asi desať metrov od Lilynette a na bariéru skúšal všetky kúzla, ktoré poznal. Nič nefungovalo. Mohla si všimnúť aj niekoľko ďalších postáv, ktoré sa po moste blížili k vám. Boli to všetci majstri, okrem Aglasa. Za nimi pochodovalo niekoľko desiatok obrancov Engenirthu. Teraz si naozaj musím pohnúť. Myslím, že tá bariéra nevydrží nápor všetkých majstrov. Sústreď sa ako najviac dokážeš!

Po tom ako Lilynette priložila ruky na stenu, zatriasla sa a pomaly sa začala otvárať smerom dovnútra. Majstri sa blížili...

Lilynette

Celkom som sa bála, no, vždy som bola skôr tá dobrá osôbka ktorá sa snažila poslúchať a moc nestáť v ceste. Teraz som však musela utekať a znášať ten pohľad ako na mňa letia všemožné kúzla. Zozačiatku to bolo dosť desivé, že na mňa útočil jeden z majstrov a ja som mohla maximálne utekať. Celý čas ma však chránila akási bariéra ktorá úspešne pohlcovala či odrážala akékoľvek kúzlo. Všetko sa to.. hrozne .. hrozne pokazilo.. sakra.. zamumlala som viac menej nešťastne. Teraz už naozaj nebolo cesty späť. Síce som sa stále mohla vzdať ale, nedostala som sa až sem aby ma nakoniec majstri zabili kvôli neposlušnosti. Mysľou som tiež zamierila k Emete ktorú bohvie kedy znova uvidím. Síce ma zozačiatku nenávidela ale, no.. dúfala som že jej nedám dôvod aby ma začala nenávidieť znova.. teraz bol už asi tu. Pri behu sa mi do očí nahrnuli slzy no len som si ich jednou rukou zotrela a bežala som stále ďalej a ďalej. Počula som slová, slová ktoré sa mi zarívali hlboko do mysle a ktoré sa ma snažili uhovoriť k tomu aby som zastala. Hlas bol prezmenu ticho.. pravdepodobne očakával že nezastanem. Nemýlil sa. Proste už nebolo cesty späť a tak som len pokračovala stále ďalej a ďalej. Nakoniec som prišla až k miestu ktoré hlas nazval ako stará časť knižnice. Podľa pokynov som na stenu položila ruky a sústredila som sa. Počúla som ako sa za Jedným majstrom objavili ďalší a ďalší spolu zo strážnikmi a ochrancami Engerithu. Zaprela som sa ešte o niečo viac.. akonáhle sa však objavila dosť veľká škára na prestrčenie, no, popravde bola celkom malá ale keďže som nebola zrovna najvyššia a ani som nebola tlstá, či naopak príliš pri svaloch, tak som sa ňou obratne pretlačila dopredu.

Agnir zúfalo naposledy vykríkol po Lilynette, aby zastavila. Nepomohlo to. Akonáhle sa Lilynette prestrčila cez malú škáru vo dverách, začali sa zatvárať a tak sa žiadny majster nemohol ani pretlačiť. Nie že by tam vošli aj keby bola brána otvorená dokorán. Jednoducho to mali zakázané z rôznych dôvodov a vstup do starej časti knižnice sa považoval za niečo veľmi zlé. Majstri mohli len tušiť prečo im Aglas nechce o tejto časti akadémie nič povedať, ale usúdili, že má na to dobré dôvody. Agnir ustato postával pri zavretej bráne a na ostatných majstrov, ktorí práve dobehli, iba zamietavo pokrútil hlavou. Vedeli, že Lilynette musela byť niečím chránená, keď dokázala odraziť také silné kúzla a jednou nečakanou ranou zložiť majstra na zem. Teraz im zostávalo čakať na veľmajstra.

Akonáhle Lilynette vošla, ponorila sa do úplnej tmy. Nie takej aká je v noci, alebo v meste, ani taká aká je v lese. Tma bola doslova hmatateľná a Lilynette si nevidela ani ruky pred sebou. Navyše ju oblial nepríjemný chlad. Napriek tomu všetkému pocítila nárast energie a sily. Prítomnosť magickej energie bola v neznámej miestnosti taká silná, že pozitívne ovplyvňovala všetky telesné funkcie, a samozrejme, aj magické schopnosti. Ako Lilynette pokračovala dopredu, postupne sa rozsvecovali zvláštne svetelné zdroje, ktoré pripomínali akési svetelné orby. Opäť to bol most ako predtým, ale nemohla si byť istá, lebo svetlo siahalo len pár metrov naokolo. Stačilo to však aby videla na cestu.
Pokračuj. Rýchlo. Bež. Aj napriek tomu, že v tejto časti akadémie mám prakticky nadvládu ja, Aglas je mocný a mohol by nám spôsobiť problémy. Dokonca aj prekaziť celý plán...
Lilynette náhle ovial silný vietor, ktorý jej rozstrapatil vlasy. Potom sa ozval buchot a v celom okolí sa zaprášilo. Pred Lilynette sedel Aglas a zaberal celú šírku mosta, takže nebolo kadiaľ prejsť.
... ach.
To by už stačilo, Marikhelm. Pusti ju. Okamžite. To je rozkaz. vyriekol Aglas svojím silným a autoritatívnym hlasom. Tentoraz už neznel prívetivo ako pri rozhovore s Lilynette. V jeho hlase bola prísnosť, sila, moc, múdrosť a neotrasiteľná autorita. Teraz znel ako skutočný drak.
Hlas sa ozval v celej miestnosti, tentoraz mimo Lilynette.
Aglas, odíď. Nemáš tu žiadnu moc.
Ja mám viac moci, ako by si si mohol predstaviť, starý priateľu. Viem, že ovládaš našu študentku. Pomiatol si jej myseľ a nahovoril jej svoje klamstvá, že? Ako vždy? Myslíš, že ti to tentoraz vyjde? Lilynette je 15. študent v poradí, ktorého si sem nalákal pod zámienkou získania moci a tých svojich hlúpostí.
Hlas neodpovedal. Snáď čakal, že sa Lilynette vyjadrí sama. Alebo nemal odpoveďe a jednoducho premýšľal nad únikovým plánom.

Lilynette

Bežala som ďalej presne podľa toho, čo mi hlas hovoril. Táto časť knižnice mala svoje čaro. Bola opustená veľká a no, popravde ma aj desila, no zároveň aj ohromovala. Neprišla som sem však kvôli prehliadke starožitností akadémie engerithu a tak som len nohami pádlovala ďalej. Počula som ako mi hlas nahovára aby som zrýchlila.. nevedela som prečo no ten "dôvod" sa o chviľku objavil predo mnou. Spočiatku som sa možno trocha bála.. predsa len keď som vošla tak tu bola "tma".. až časom sa začali rozvecovať svetlá no teraz by som asi dala hocičo za to, aby znova zhasli.. nechcela som sa pozerať do Aglasových očí. Tentokrát totiž pôsobil ako pravý drak v plnej svojej hrozivosti a majestátnosti. Zastavila som a len som na neho vyvalila oči. Č..čo tu robí? prebehla mi myšlienka v hlave a len som o krok cúvla. Počúvala som ako sa rozprávajú, vlastne ten hlas bolo teraz počuť v celom priestore.. takže má aj meno. pomyslela som si na čo som si iba vypočula Aglasa.. jeho posledná veta ma však trocha urazila, možno to neprišlo zrovna najvhodnejšie ale, urazila ma, doslova som sa nafúkla a celý strach bol razom preč. Tak dovoľ !!.. ja som sa k nemu nepridala kvôli tomu že mi sľuboval silu ty..ty.. gr..zavrčala som páč som sa stále neodvážila Aglasa nazvať nejakým.. iným oslovením než Salga, drak alebo podobne, už vôbec nie urážlivým. Len .. mi sľúbil že už nechá Emetu na pokoji.. ja som po nijakej extrémnej sile nikdy moc netúžila.. išla som sem hlavne kvôli poznaniu.. dodala som stále s urazeným hlasom.