Železná vôľa

Marikhelm

Zatiaľ nič nenaznačuje, že by to mohla byť ona... ako je to možné? Tentoraz som si celkom istý, že som sa nezmýlil. Musí to byť ona, musí. Kedy sa ukáže jej skutočná podstata? Asi... asi bude treba tlačiť viac. Bude potrebné ju k tomu dotlačiť. Silou. Alebo nie. To bude zbytočné. Len by som ju tým mohol permanentne zraniť. Je to veľký risk. Majster by mnou nebol veľmi potešený, keby sa jej niečo stalo. Jednoznačne mi kázal aby som jej nič neurobil. Trvá to ale príliš dlho.
Lilynette sa snažila, ale nedokázala dosiahnuť úplné sústredenie.
Prepáč, dievča. Musím to risknúť.
Postavil som sa pár metrov pred Lilynette a v rukách vyvolal malé ohníky. Tie sa náhle rozšírili a ja som spojil ruky. Nemohla si ma všimnúť, lebo sa snažila sústrediť. Z mojich rúk vyletela obrovská ohnivá guľa, ktorá by ju pri kontakte okamžite zabila. Dúfal som však, že sa objaví jej ochrankyňa. Dúfal som, že ju takto donútim ukázať sa. Zaúpel som v hrôze keď oheň Lilynette zasiahol a jej zhorené telo sa bezvládne zosypalo na zem. Bola mŕtva. Magická energia v jej tele náhle zablikala, napokon zhasla a nahradila ju surová magická energia, taká, aká je v neživom prostredí.
Majster ma zabije... ale musel sa zmýliť. Nič ju neochránilo. Potom nie je tá čo hľadáme. Ale ako sa mohol zmýliť... nič nedáva zmysel. Dofrasa!

...
Lilynette neucítila nič.
Naopak, všetká bolesť ju razom prešla a ona sa objavila v akejsi tmavej jaskyni. Nemohla vidieť ďaleko, jej pohľad bol akoby zastrený. Jediné čo si všimla bolo akési malé vysušené koryto, možno nejakého potoka, ak tu nejaký býval.
Až teraz si všimla draka, ktorý ležal blízko pri nej. Z nozdier vyfukoval bielu paru. Vôbec nevyzeral ako iné draky, ktoré videla. Ani ako Aglas, ani ako Isen. Mal skôr jemnejšie tvary a prekrásne farebné šupiny. Oči mal zatvorené a na pohyby Lilynette nereagoval. Vyzeralo to tak, že spí.

Lilynette

Pocítila som, no valstne nič, práveže sa všetká bolesť upokojila a ja som trocha, zneistela. Pootvorila som oči no už som nestála v miestnosti, kde som pôvodne trénovala. Prekvapivo som zamrkala a zapozerala som sa na steny jaskyne v ktorej som sa zrazu objavila. Čo to?.. zamumlala som pri čom som len rukou jemne po stenách prešla. Boli skutočné, nepamätala som sa však, že by ma niekto teleportoval či podobne. Vykročila som však ďalej, nikam späť som ísť nemohla a, vlastne som ani nevedela ktorým smerom to "späť" je. Hneď som si však všimla niečo, nejaké koryto cez ktoré som typovala, niekedy v minulosti pretekala voda. Tiež mi do očí padol drak, bol až nepríjemne blízko pri mne no ja som sa v jeho prítomnosti rozhodne nepríjemne necítila. Vlastne ma udivilo že som si ho nevšimla doteraz, hlavne pre to aký bol zvláštny. Možno som si to len nahovárala ale dosť sa líšil od napríklad, takého Isena či Aglasa. Oči však mal zatvorené a ja som si nebola tak úplne istá či ho chcem zobudiť. Nakoniec som sa však odhodlala a jemne som prstom ďubla do jeho prednej nohy. Ehm.. haló ? povedala som neisto, nevedela som ako sa k nemu mám správať.

Drak spal ďalej. Pri prvom pokuse o prebudenie len prehodil hlavou, otočil sa a pokračoval v hlbokom spánku. Druhý krát to ale vyzeralo nádejne. Drak pootvoril oči, zase ich zavrel a zhlboka si zívol. Jeho tlama bola skutočne obrovská. Potom však náhle vyskočil a roztvoril oči. Zmätene sa obzeral po okolí a napokon uprel pohľad na Lilynette.
A ty si...?
Jeho otázka znela dosť nepresvedčivo, ale rozhodne úprimne. Očividne nebol na tom lepšie ako Lilynette. Jeho nechápavý pohľad tomu dosť naznačoval.
Aký je rok?!

Lilynette

S pootvorenými ústami som sledovala draka, a to som dúfala že mi vysvetlí čo sa tu deje. Uhm, ja som Lilynette, a rok? koniec roka 9999, teda neviem presne kedy bude rok 10 000 ale tak no ehm.. Zamumlala som zo zamysleným výrazom na tvári a radšej som len o krok odstúpila. Čo si zač? vyletela zo mňa otázka ešte skôr, než som ju stihla zastaviť. Jedným prstom som si pri tom žmolila bradu a stála som tak, no trocha vytočená na bok. Druhou rukou som si zakrívala prsia páč som na sebe stále mala to, čo na začiatku tréningu. Takže, no takmer nič.

9999?!! To... to si zo mňa uťahuješ, však?
Drak sa uprene díval na Lilynette a v očiach mal spýtavý pohľad.
Ty to myslíš vážne. Ja... ja som zaspala. Koľko rokov? Ach... ach nie. Už to bude vyše dvesto rokov. Hlúpy nápad, len tak si ľahnúť a chcieť si chvíľu odpočinúť. Naozaj som to nechcela. Nebolo to v mojom pláne. Naozaj sprostý nápad. Ako ma to mohlo napadnúť...?
Podľa toho v akom rode drak hovoril, to mohla byť v skutočnosti dračica. Zasypávala sa nechápavými otázkami, neustále na seba nadávala, ľutovala samú seba a ignorovala Lilynette. Začala chodiť v kruhu a kydala na seba. Vzniknutá situácia už začínala byť smiešna.

Lilynette

Ako na seba začala nadávať a .. rozprávať sa sama zo sebou, napadla ma clekom zaujímavá myšlienka, teda skôr taký dotaz. Ona je ona.. pomyslela som si neskutočne múdru myšlienku a len som sa pre seba pousmiala. Zložila som ruky páč to v túto chvíľu asi aj tak moc nevadilo a čakala som, kým ju to prejde. Nehovorila som absolútne nič, ani som nevedela čo sa spýtať. Rukou som si znova prehrabla vlasy a len som si sadla na najbližšiu skalu do takého tureckého sedu. Podoprela som si hlavu pri čom mi vlasy sčasti padali do tváre a len som čakala.. a čakala..

Dračicu to napokon prešlo, prestala chodiť dookola a opäť ju zaujala Lilynette.
Poďme si všetko ujasniť. Takže... najprv chcem zistiť koľko toho vieš o tejto situácii. Vieš kto som? Vieš kde si? Vieš čo sa stalo? Vieš... vôbec niečo?
Prešla blízko ku Lilynette a sadla si vedľa vyschnutého koryta. Jej hlas zvážnel a očividne čakala, že Lilynette bude schopná zodpovedať aspoň nejaké otázky.

Lilynette

Pozrela som sa do očí dračice a len som mierne neisto pokývla hlavou. Popravde, neviem nič, ani neviem ako som sa sem dostala, proste som.. skúšala ovládnuť oheň s majstrom ale, zrazu som prestala cítiť hocičo a no, objavila som sa tu. Nemám tušenie kto si zač, čo je toto za miesto, čo sa stalo a tak uhm. Odpovedala som jej na otázku, vedela som že ju asi sklamem ale, načo klamať? teraz by mi to aj tak k ničomu nebolo. Proste som sa iba pohodlnejšie usadila a čakala som na jej reakciu, dúfala som že mi to aspoň trocha vysvetlí keď už som sama nevedela absolútne nič.

Takže... takže Rád... Rád už neexistuje? To je nečakané. Tak potom chápem, prečo ničomu nerozumieš. Ani sa o to nesnaž. Isté veci je dobré nechať... v minulosti. Niekto, niečo ma ale prebudilo. Mocná mágia. Rovnako ako ma mocná mágia uspala, rovnako ma aj zobudila. Nositeľka, kto ťa zabil? Jedine smrťou spôsobenou mágiou mocného mága som sa mohla opäť prebudiť... áno, už si spomínam. Tak, kto to bol? Aurekus? Nie, ten už asi nežije zopár desiatok rokov... možno to bol Kardiwer? Prakticky by mohol ešte žiť.
To čo hovorila nedávalo veľký zmysel, ale vyzeralo, že dračica tomu všetkému sama rozumie. Akoby sa po dlhom čase rozpamätávala. Mená mágov mohla Lilynette poznať zo starých kníh, ktoré raz čítala. Ale boli to len príbehy.
Kto to bol, Nositeľka? Musím to vedieť.

Lilynette

Nositeľka ? hee.. čím som si to zaslúžila ? spýtala som sa samej seba v hlave a na jej otázku som sa musela zamyslieť. Jeho meno bolo také zložité a dosť ťažko sa zapamätávalo. Uhm, Marikhelm, je to jeden z Isenových najvernejších a najsilnejších. Teda.. asi to bol on, nie som si istá, vrhal na mňa ohnivé kúzla a ja som ich mala zniesť.. možno to prehnal. Odpovedala som jej a len som sa na ňu pousmiala. Som.. mŕtva? zarazila som sa zrazu a na tvári sa mi objavil vystrašený výraz, až teraz som pochytila zrovna túto časť jej vety.