Železná vôľa

Ah, nemôžem sa na teba v takom stave pozerať, pokrútil hlavou majster Duviel a mierne do Lilynette sotil oboma rukami, až sa vytrepala zo stoličky. Pri dotyku však z jeho rúk prešlo množstvo energie, ktorá teraz doslova behala po tele Lilynette a zahojovala všetky zranenia, s ktorými prišla do kontaktu. Napokon keď vyliečili všetky malé zranenia, čo trvalo pár sekúnd, vsiakli do jej organizmu. Tam sa rozpustili a včlenili do magickej energie, ktorá pretekala v Lilynette. Teraz sa mohla cítiť omnoho lepšie. Majster Duviel ju aj vyliečil a doplnil aj energiu, ktorú stratila v boji. Takže deštrukcia. Bude mi cťou učiť Isenove tajomstvá novú študentku. Ak nesklameš mňa, nesklameš ani veľmajstra Isena. Ale cesta, ktorú pre nás nastolil, nie je jednoduchá. Si si istá že ju chceš podstúpiť?

Lilynette

Keď ma zhodil zo stoličky tak ma to celkom prekvapilo. Nestihla som však ani zjauknúť a pocítila som ako sa mi celým telom vlieva nová energia. Bol to naozaj zvláštny pocit, rany sa mi hojili, malé iskierky mágie mi prechádzali po všetkých miestach kde som mala nejaké zranenie, začala ma prechádzať bolesť hlavy, znova som mohla úplne normálne dýchať a tiež sa mi zdalo, že sa mi spravil aj nos a podliatiny na tvári. Zrazu som sa cítila naozaj dobre, vlastne ešte lepšie než pred súbojom. Až teraz som si uvedomila že som rozčapená na zemi a civím na majstra Duviela s otvorenými ústami dokorán. Rýchlo som ich zavrela, potriasla som hlavou aby som zahnala ďalšie otázky a teraz som sa už tak zľahka postavila. Ď..ďakujem. Povedala som potichu a stále trocha vykolajene, vypočula som si jeho slová.. no.. myslela som si že sa za silu bude musieť nejako "platiť" ale.. nemyslela som si, že by mi to vadilo, aj tak som už nemala v podstate nič. Prikývla som, chcem podstúpiť.. odpovedala som mu pevným a rozhodnutým hlasom.

Si si vedomá, čo deštrukcia obnáša? Je to cesta hrôzy. Musieť ničiť a zabíjať všetko, to nie je pre každého. Vlastne by to zvládla len malá časť ľudí. Staneš sa vojakom, ktorý bude musieť prežiť hrôzy vojny. Nie je to nič príjemné, to ti hovorím. Ale snád sa s tým vysporiadaš. Pokiaľ to naozaj chceš, nebudem ti v tom brániť, vysvetlil majster a pousmial sa. Skutočne si to rozmysli. Keď chceš zvládnuť elementy, musíš ich najprv zažiť a prežiť. Na vlastnej koži, na vlastnej duši. Ak je tvoja odpoveď áno, prezraď, ktorý element ťa najviac zaujíma. Ním začneme.

Emeta

S majsterkou Adriou som si napokon dohodla, že sa od nej budem učiť a uvidím, či sa mi to bude páčiť. Vysvetľovala mi výhody a mne jej štýl začal veľmi imponovať. Síce ťažká cesta, ale na konci to stojí za to. Medzitým som si všimla ako majster vyliečil Lilynette a len sa na ňu pousmiala. A majster Sirin, že sa tu nelieči. Hlúposť, prečo to potom Duviel urobil? Moje myšlienky ale prerušila majsterka, ktorá odomňa chcela, aby som zdvihla jeden kus brnenia, konkrétne náramenník. To je ako... test? Dvihne to predsa aj Lilynette. Adria sa tajomne usmiala a opať ukázala na kus brnenia. Podišla som k nemu, zohla sa a bez problémov ho zodvihla...... ale to som si len myslela, náramenník sa len trocha pohol a ja som ho zdvihla do výšky dvoch centimetrov. Potom som ho musela pustiť, lebo ma začali bolieť ruky. Udržala si ho pár sekúnd vo výške pár centimetrov. Napokon nie si taká silná. Pre toto sa budeš musieť dokonale naučiť psychickú mágiu. Aby nebolo také ťažké pre teba, ale len pre ostatných.

Lilynette

Cesta hrôzy? myslím.. že to zvládnem, nie.. nemyslím.. ja to viem. Pousmiala som sa a len som si založila ruky v bok, pohľadom som zablúdila k Emete ktorá sa zrovna snažila zodvihnúť celkom.. ľahko vyzerajúcu časť brnenia.. po tom som však pozornosť znova obrátila ku majstrovi a na jeho varovania som, no dbala ale nechcela som aby ma od toho odradil, aj tak by sa mu to asi nepodarilo. Keď sa však spýtal na element, tak som ostala na chvíľku ticho, rozmýšľala som akým elementom začať, hodnotila som asi všetky zápory a klady rôznych elementov, nakoniec som od toho však upustila a len som vydýchla. Oheň povedala som pevným hlasom, nedalo sa povedať že by ma nejak špeciálne oslovil ale, prišlo mi to ako taká rarita, s niečím som aj tak začať musela a ja som bola ambiciózny človek, rozhodne som nemienila časom ostať len pri ohni, ale rozvinúť moje vedomosti aj na ostatné elementy.

Oheň? Krutý a drsný element. Očisťujúci, zároveň. Ale to zistíš potom, ako ohňom sama prejdeš, povedal majster a postavil sa vedľa jedného z kruhov. Do oboch rúk nabral magickú energiu, natiahol ich pred seba a premiestňoval energiu do kruhu. V ňom sa začínalo niečo formovať. Napokon to nadobudlo formu portálu, ktorý ležal na zemi. Majster na portál ukázal. Peklo, len pre teba. Predtým ako vojdeš sa dobre priprav.

Vnútri portálu bolo naozaj peklo. Vyzeralo to tam ako vnútro nejakej obrovskej sopky. Ale všade naokolo bol oheň. Oheň a magma všade. Pomedzi silný žiar sa dala rozpoznať ako taká kamenná cestička. Teplota tam musela byť neuveriteľne vysoká, lebo po chvíli mohla Lilynette cítiť smäd a mokré oblečenie od potu, ktoré sa už aj rovno sušilo. Jej telo veľmi rýchlo prišlo o väčšinu tekutín a nemalo daleko k úplnému vyschnutiu. Páľava na tele bola neznesiteľná. Bolo to akoby celý povrch tela štípal a horel. Prvotný šok musel Lilynette minimálne zložiť na zem, lebo prechod nebola žiadna sranda. Naokolo vystrekovala magma, rovno pod nohy a na kamennú cestičku. Cez žiaru sa nedalo vidieť ani pár metrov dopredu a oči sa prakticky ani nedali používať, lebo by vyschli. Už teraz slzili ako divé. Navyše celý priestor naokolo sa šialene vlnil. Lilynette prestala cítiť aj končatiny.

Lilynette

Prikývla som no.. neodbehla som niečo si zobrať či tak.. vlastne som si myslela že viac pripravená už ani byť nemôžem. Nakoniec v kruhu vytvoril nejaký portál, alebo to tak aspoň vyzeralo. Len som sa pár krát nadýchla a nakoniec som do neho jednou nohou vstúpila.. v momente som v ňom zmizla. Objavila som sa na naozaj nehostinnom mieste, celý ten ťažký vzduch mi udrel to pľúc takou silou, že som sa musela prehnúť a začať kašľať.. v momente som však ústa zatvorila páč som cítila ako sa mi z nich vyparujú tekutiny !!.. Bolo tu neskutočné teplo, všade naokolo mňa horeli ohne a zdalo sa mi, že som zaregistrovala aj magmu. Celé telo som mala doslova ako v ohni, alebo som sa tak aspoň cítila.. oblečenie som mala rázom vysušené a také krehké z toho tepla.. prvých pár sekúnd som však mala čo robiť, aby som nespadla na zem a neostala tam.. zapotácala som sa no nakoniec som sa na nohách predsa len udržala, až teraz som si uvedomila že stojím iba pár centimetrov od kusu magmy ktorá mi už pomaly začala prepalovať podrážku na topánke.. v rýchlosti som nohu stiahla... Všetko sa okolo mňa točilo.. tekutiny sa mi premieňali na kvapky potu ktoré sa však ihneď vyparovali slušnou rýchlosťou a ja som bola úplne rozpálená.. Spravila som .. asi dva kroky.. keď som sa zapotácala a spadla som na kolená.. musela som pozbierať sily.. alebo lepšie povedané chvíľku si oddýchnuť.. nedalo sa v týchto podmienkach žiť, nie to ešte chodiť.. Znova som sa však začala zdvíhať.

Vo svojej mysli si začula vzdialený hlas majstra. Oheň je element, ktorý zabíja rýchlo a efektívne. Ak sa ho raz rozhodneš použiť, to rozhodnutie musí byť definitívne. Iné elementy nemusia zabiť, ale oheň áno. Iné elementy nemusia ani zraniť, ale aj málo ohňa spôsobí hrôzu. Oheň je vždy ten útok, ktorým si si úplne istá a použiješ ho len proti tomu, ktorý musí určite zomrieť. Takým spôsobom oheň čistí svet. Vyčistí všetko čo bude treba. Neživé, i živé. Je to ultimátna, istá a rýchla deštrukcia. Teraz to cítiš na vlastnej koži. Blízkosť ohňa ťa oberá o život a tvoje telo. Ale nemôžeš sa mu podvoliť. Ak začneš oddychovať, oheň ťa pohltí. Zoberie ti aj posledné sily. Preto musíš vstať a pokračovať. Jediné zaváhanie, jediná slabosť a si zničená. Tak sa postav, zabudni na všetkú bolesť, prestaň vnímať okolie a bež!
To čo povedal bola pravda. V tej páľave sa nedalo vydržať veľmi dlho a teda zostávalo len málo času, kým Lilynette neupadne do bezvedomia od nedostatku tekutín a slabosti tela. Navyše si si s hrôzou uvedomila, že kamenná cesta za tebou sa začína ponárať pod magmu, ktorá pomaly tiekla smerom k tebe. Ale koniec vpredu sa nedal ani vidieť... ak tam nejaký bol.

Lilynette

To čo mi povedal teraz, nebolo až také nutné páč som to sama vedela.. teda aspoň to že si nemôžem dovoliť oddychovať. Zároveň mi však povedal niečo, čo som si aj myslela no, nebola som si tak úplne istá.. proste je to cesta úplnej deštrukcie a vyhladenia.. pomyslela som si no v tom som pocítila ako mi do chrbta udiera čoraz väčšia páľava.. bolo to kvôli približujúcej sa magme.. Skôr silou vôle, než fyzickou silou, som sa postavila a začala som robiť ďalšie kroky kupredu.. Pery som mala pevne zovreté aj keď vysušené.. no ako v podstate väčšinu tela.. pociťovala som mdloby no snažila som sa udržať pri vedomí.. proste som sa snažila odpútať od mojich fyzických pocitov a len som sa snažila ísť rovno.. stále rovno, krok za krokom.. ani som si neuvedomila že som išla tak blízko pri jednému plameňu, že ma troška oškvrkol, pocítila som to na ruke.. vlastne som to začala cítiť po celom tele. Neotvárala som oči, mala som ich len stisknuté k sebe a cez miniatúrne štrbinky som sa snažila pozerať pred seba.. až teraz som si uvedomila že som sa od toho ohňa chytila !!.. oblečenie na mne začalo horieť a ja som pocítila ohromnú bolesť, spalujúcu bolesť ktorá ma úplne ničila.. Znova som sa skosila k zemi, prehla som sa v bruchu a rukami som sa snažila uhasiť ten plameň.. nakoniec som sa rozhodla že sa znova postavím a pokúsim sa "rozbehnúť" dopredu.. chcela som to mať čo najrýchlejšie za sebou, podráždky od topánok ako aj topánky mi pri tom už dávno zhoreli.. oheň ustal páč nemalo "čo" horieť.. telo sa mi nemalo ako chytiť a vlasy to nejak minulo.. po pár krokoch som znova spadla na kolená.. vlastne to takto išlo stále.. bola som však čím ďalej tým viac zničenejšia a zmorenejšia.

Z poslednými tekutinami v tele sa začala z tela vytrácať aj magická energia. V takejto situácii telo prechádza do adrenalínového stavu. Zostávajúca životná energia sa premiestni do svalov, od ktorých záleží prežitie. Prestanú fungovať všetky orgány, ktoré nie sú potrebné v tejto chvíli. Utlmujú sa zmysly, ktoré robia len problémy a zabraňujú svalom robiť si ich prácu. Svaly dostanú zbytky energie v tele a musia ju naplno využiť. To sa teraz stalo Lilynette. Extrémna situácia vyžaduje extrémne opatrenia. Koniec cestičky sa nedal vidieť rovnako ako predtým, z časti aj preto, lebo oči už fungovali len z malej časti. Svaly fungovali, ale aj tým sa rapídne znižovala životnosť.

Majster chcel zistiť koľko Lilynette vydrží a koľko jej organizmus znesie. Onedlho upadne do bezvedomia a prenesie ju to späť na akadémiu. Dôležité preňho bolo aj to, aby Lilynette pochopila oheň tak ako v skutočnosti je. Musí tú bolesť do nej vpáliť, aby sa v budúcnosti dvakrát rozhodla, či oheň proti nepriateľovi použije. Aj proti najhoršiemu. Existuje len málo vecí viac krutých ako spálenie.

Lilynette

Pokračovala som stále ďalej a ďalej.. ani som už o sebe nevedela.. necítila som absolútne nič okrem toho devastujúceho pekla !. Vlastne som ani nevedela či dýcham alebo nie, pľúca som už rozhodne musela mať zapratané výparmi zo síri ktorej pach sa niesol všade v tomto.. svete, alebo čo to bolo. Mlela som už z posledného, nohy sa pohybovali samé a už som aj prestala vnímať tie neuveriteĽne horúce a pálivé kamene, či kachličky.. či z čoho to ten chodník bol. Jednou rukou som si o chvíľku chytila hrdlo.. nemohla som sa už ani nadýchnuť. Pohybovala som sa stále pomalšie a pomalšie, oči som už ani neotvárala a ani som sa o to nepokúšala.. Nakoniec sa tá chôdza zmenila na plazenie po štyroch. Dopadla som na kolená, ako ja na ruky a snažila som sa takýmto spôsobom dostať.. aspoň ešte o kúsok ďalej.. nakoniec som už iba ležala na zemi, dopadla som na ňu hruďou a pocítila som rozpálenú cestu v podstate po celej prednej časti môjho tela.. ako aj tvári.. ešte som sa pár centimetrov vládala plaziť no nakoniec mi len svaly ochabli a ja som sa definitívne prestala hýbať.. stratila som vedomie, moje telo to už ďalej neunieslo.