Prolog: Dračie dedičstvo

Salga tentoraz poslušne počúval Lilynette hovoriť, lebo sám nemohol a stratil aj chuť. Tá horúčava každého obrala aj o posledné sily. Toto miesto mágovia naschvál vybrali, aby vyradili ľudí zo slabou vôlou. To je prvý test - test sily vôle. Kto sem dôjde, naozaj sa musí chcieť stať mágom. Ale prišlo mu zle pri myšlienke, že tam budú stovky iných ľudí, ktorí sa budú snažiť dostať na akadémiu. Nevedel vlastne nič a že vraj tam bude teoretický test.
To fakt? Od počiatku sveta...? To bolo presne 9999 rokov dozadu! Také staré? Nechce sa mi veriť! Myslel som že sa zvitky rozpadávajú po nejakom čase... asi ich držia poskladané nejako magicky. Ja som z dediny, tak moc toho neviem... pousmial sa trocha zahanbene Salga a sklonil hlavu.
Inak... vieš niečo o tej akadémii? O histórii? Počul som, že nás neminie teoretický test. Toho sa najviac bojím. Absolútne nič neviem... ty áno? rozhorčoval sa Salga a potom sa spýtavo pozrel na Lilynette.
Vyzeráš teda múdro, nie ako ja... ja asi nemám šancu.

Lilynette

Hm?.. či o nej niečo viem? hmm .. áno, čítala som o nej, vlastne som o nej prečítala takmer všetky dostupné knihy, ako aj rozprávky. Teda všetko čo sa môjmu otcovi pisárovi podarilo získať.. len chvíľku počkaj, musím si to nejak zoradiť a vylúčiť veci ktoré sú pravdepodobne úplný nezmysel. Pousmiala som sa po čom som sa zamyslela. Keď som sa s niekým rozprávala, úplne mi z hlavy vypadlo to teplo, únava, proste to bolo také príjemné rozptýlenie. Po chvíľke som sa len zhlboka nadýchla, napila som sa a následne som sa dala do rozprávania.
Magická akadémia ENGENIRTH, je to jediné miesto na celom svete kde sa dá študovať mágia. Je pomenovaná po dračici Engenirth ktorá ju mala za úlohu založiť a aj to spravila. Zároveň ju Eras ukryl nejakým zaklínadlom alebo, niečím, aby to jeho brat Isen nemohol nájsť. Je to odjakživa niečo ako.. eehm.. jadro výskumu, mágia, kronikárstva a filozofie, proste sa nezameriava výučba študentov len na mágiu. Čítala som že sú tam uložené najstaršie knihy spísané ešte samotným Erasom. Uuhm.. myslím že som niekde čítala že sa tam učí aj dračí jazyk, neviem či tomu môžem veriť no, nepremárnim príležitosť zistiť to. Učni sa tam učia trénoveť svoju myseľ.. silu vôle a tak. Viem že človek sa tam učí.. dlho, to je pochopiteľné pretože si neviem predstaviť ako by som všetky tie knihy prečítala čo i len za rok aalebo tak. Uhm.. tiež viem že tam prijímajú len veľmi malé množstvo ľudí. Proste, na každého učitelia maximálne dvaja, teda na každého mága. Myslím že to dohromady robí šestnásť učňov a osem starších mágov-učiteľov. Takže dostať sa tam bude extrémne náročné.. možno aj životu nebezpečné, a šanca je naozaj minimálna.. Pousmiala som sa na neho po čom, som sa vlastne na chvíľku zamyslela. Predala som väčšinu kníh ktoré som zo sebou niesla .. kvôli strave a .. tak.. ale myslím že tu mám ešte tú jednu, stručná história a popis magickej univerzity ENGENIRTH.. je asi najdôveryhodnejšia, keď chceš tak ti ju dám a ty sa do nej môžeš pozrieť. Usmiala som sa na neho znova a len som vytiahla knihu v čiernom obale, nebola až taká hrubá.. predsa len bolo to "stručné"..

Jej otec je pisár? Ona číta knihy? Rozprávky? Tieto veci ma zaskočili, lebo kníh na vidieku nebolo veľa. Salga bol zvyknutý na veci ako práca na poli, kováčstvo, predaj vecí na trhu, zasievanie a zber úrody a tieto veci, ktoré museli denne robiť ľudia z dediny. V skutočnosti knihu ešte nikdy neprečítal, ale nechcel sa pred Lilynette priznať. Hanbil sa za to. Bol užasnutý jej znalosťami - Salga sa snažil každú informáciu zamemorovať. Všetko sa to zíde pri teoretickom teste. Ale polovicu vecí čo Lily povedala, nepochopil. Najviac ho však zaujal dračí jazyk. Ale to množstvo kníh...
... celkom ho však dostala poznámka, že predala svoje obľúbené knihy. Museli byť ale pekne drahé, keď si za ne mohla zaobstarať všetky tie veci na cestu. Dievča ho udivovalo, zároveň s nej však posmutnel. Ak tam bude toľko vzdelaných ako ona, tak nemá ani najmenšiu šancu. Celá cesta bola zbytočná, tie problémy u rodičov... všetko na nič. Proti kalibrom ako Lilynette sa nemohol postaviť. Potom mu jednu z kníh ponúkla, a Salga ju z radosťou prijal. Zdvorilo poďakoval a pokračovali v ceste.

Po asi polhodine chôdze narazili na vysokú dunu. Keď na nu vyliezli, naskytol sa naozaj impozantný výhľad. Obrovské piesočné údolie zo všetkých strán končiace na vysokých útesoch, ktoré boli vo výške aj jeden kilometer nad morskou hladinou. V údolí bolo najmenej zo tisíc ľudí v akomsi provizórnom tábore. Jediná cesta pokračovala úzkou pevninou, akýmsi výbežkom do oceánu. Tento výbežok bol dlhý niekoľko desiatok kilometrov a končil až ďaleko v oceáne. Bol to najjužnejší výbežok pevniny v Deritrei. Salga poskočil od radosti, že sa tam konečne dostali.

Lilynette

Nezúfaj, každý má .. v podstate rovnaké šance, alebo ako by som to povedala no, či už mág alebo obyčajný sedliak, všetci v sebe majú magickú energiu, ona je podstatou všetkého. Usmiala som sa na chlapca po čom som sa však už odmlčala, nechcela som ho čítať knihu ktorú som mu .. v podstate dala, určite ju potrebuje viac než ja. Ani som nevedela či vie čítať no nepýtala som sa, keď o tom sám nechce hovoriť tak ho nechcem trápiť. Po nejakom čase, asi, pol hodine sme narazili na dunu, vysokú dunu ktorej zdolanie stálo.. nie zrovna najmenej síl. Keď som sa vydriapala hore tak som bola úplne zničená.. spotená.. špinavá a piesok som mala snáď všade.. úplne všade ! Striasla som si ho aspoň z vlasov ktoré som už pomaly dva roky nestrihala, na slnku sa leskli páč poslednú dobu nejak, nebolo miesto na vykúpanie a poriadne očistenie... trocha ma to hnevalo ale dalo sa povedať že som si už zvikla. Len som sa pousmiala nad nadšením ktoré išlo zo Salga. Vidíš, sme tu, dostali sme sa sem, a konečne si môžme oddýchnuť !.. teda.. aspoň dúfam, zachichotala som sa ako malá a následne som začala kĺzať po piesku dole k tomu táboru, aj keď tak pomalšie, nechcela som sa totiž dole rútiť nekontrolovateľnou rýchlosťou.

Poznámka Lily ma aspoň trocha rozveselila a zo smiechom som sa spustil dole po piesku. To údolie bolo celkom hlboké, ale svah nebol až taký strmý. Bola to zábava, obaja sme sa smiali. Salga aspoň na chvíľu zabudol všetko to trápenie, ktoré malo nasledovať. Po pár minútách sa dostali do tábora. Naozaj tam muselo byť aspoň tisíc ľudí - konkurentov. Stany boli porozkladané po celom údolí. Zišli sa tam ľudia z každej rasy! Bolo to neuveriteľné. Jedného valeána z krídlami obdivovalo niekoľko trpaslíkov, vedľa nich človek gánil na valeána a jeden z trpaslíkov ho treskol do hlavy. Strhla sa bitka. Dvaja elfovia precvičovali boj s mečmi a udivene ich pozorovalo niekoľko detí každej rasy. Pri jednom stane sedel drobný pelomin, ktorý pofajkával zo svojej fajočky a mal pokojný pohľad. Na okraji, mimo ostatných si malý tábor založili moggovia, ktorí si niečo opekali nad ohňom. Vyzeralo to pomerne jedlé a chutné. Táborom sa šírili rôzne vône. V piesku v kruhu sedelo niekoľko tmavých púštnych ľudí a niečo odriekali, kým pár metrov od nich diskutovalo niekoľko bezkrídlych valeánov s jedným okrídleným. Najviac tam bolo ľudí z kráľovstiev a elfov, už pomenej trpaslíkov a valeánov. Každý však mal záujem o akadémiu. Zdalo sa, že tábor bol vystavaný okolo nejakého veľkého monolitu v strede - vyžarovala z neho akási energia a bol v ňom veľkým nápisom vyryté - TU.
Salga bol všetkým tým unesený... nikdy nevidel toľko rôznych ľudí pokope. Boli tam snád všetky vekové kategórie, všetky rasy... ak niekto dovtedy nevidel niečo také, teraz mal šancu.

Lilynette

Bola som celkom unesená tým čo som tam videla. Pozorovala som príslušníkov všetkých národov, niektorý, teda aspoň sa mi to tak zdalo sa vyslovene predvádzalo. Musela som sa usmievať, úsmev mi troška zamrzol keď som si spomenula že.. nemám stan. Hneď som to však hodila za hlavu, predsa mi nezoberie dobrú náladu z toho, že sme tu iba nejaká maličkosť z ubytovaním. Bolo mi jasné že tu cez noc bývajú pekelne nízke teploty no dúfala som že to nejak prežijem. Je to tu.. úžasné že? pousmiala som sa na Salga a očarene som pozerala na valeánov, trpazlíkov, elfov a aj mogov, aj keď tí stáli troška opodiaľ. Trocha som tiež musela krotiť moju zvedavú povahu, mala som nutkanie niekoho si odchytiť a začať sa pýtať na kultúru danej rasy atď atď, síce som už niečo vedela z kníh ale ako najlepšie zdroje som považovala práve jedincov danej rasy a druhu. Po dlhom rozmýšľaní som sa ocitla až pri tábore moggov. Vlastne som tu zastala a pozrela som sa znova na Salga. Pôjdeš so mnou? spýtala som sa ho milo a len som čakala na odpoveď.

Salga nevedel nájsť slov ako tak pozeral na každú maličkosť v tábore. Niečo také ešte nevidel a aj keby na akadémiu neprešiel, už len toto mu stálo za ten zážitok. Bolo to niečo úžasné - rovnako ako povedala Lily. Salga iba omámene prikývol a ďalej pozoroval okolie. Rád by sa niečo dozvedel hlavne od valeánov, lebo o tých počul mnoho mýtov a rozprávok, či pozitívnych alebo negatívnych. Zaujali ho hlavne tí okrídlení, ktorí sa na dolnej zemi vyskytovali len veľmi zriedka. Lily sledoval bez rozmyslu a nevšimol si, že vstúpili do táboru moggov. Neprítomne prikývol na otázku a stále zamyslene hľadel inam. Moggovia sa zatvárili prekvapene, ale zo svojich stoličiek, ktoré mali rozostavené okolo ohňa nevstali. Iba uprene pozorovali dvoch ľudí, ktorí si len tak bez opýtania dovolili vstúpiť do ich tábora. Veľa ľudí odtiaľto sa ich jednoducho bálo, ale oni boli teda naozaj opovážliví. Pche, tí ľudia...
Salga si až teraz všimol kde stoja. Zatváril sa vydesene a pomaly začal z táboru moggov ustupovať.

Lilynette

Pristúpila som k prvému Moggovi ktorého som uvidela.. Salga som, či už chcel alebo nie ťahala za sebou. Uhm dobrý deň, mohla by som sa spýtať, uuhm.. no, nemohla by som ostať vo vašom tábore? chcela by som sa toho o vás hrozne veľa dozvedieť ! neverím že ste len zelené príšeri ktoré jedia ľudské mäso.. ako vás opisujú v rozprávkach pre malé deti. Usmiala som sa, zcela úprimne, nebol vo mne cítiť absolútne žiadny strach, skôr radosť z toho že som tu narazila aj na rasu akou sú Moggovia. Vlastne som vyzerala že chcem toho Mogga pred sebou zjesť.. aspoň očami určite! Keď som si všimla pohľady ostatných tak som sa na chvíľku zastavila no dúfala som že im tu moc nevadím. Zamávala som im s takým radostným no trocha ospravedlňujúcim spôsobom.. Predsa iba nechcela som ich rušiť pri večeri. Pocítila som ako sa Salga sťahuje, len som si ho však pritiahla k sebe a pozrela som sa na neho takým vážnym pohľadom. Pamätaj.. všetci sme stvorený z mágie, rozdiel je len v tvare a stvoriteľovi, predsudky tu nie sú na mieste Salga. Odpovedala som mu trocha potichšie no ten Mogg pri ktorom sme stáli to počuť mohol. Následne som sa na Salga iba tak sladko a prosebne pousmiala. že tu ostaneš so mnoou.. prosíím.. tento tón bol úplne iný no ani som nečakala na odpoveď a znova som sa s nadšením obrátila na toho Mogga.

Mogg, ku ktorému Lilynette pristúpila sa zatváril začudovane a spýtavo sa na ňu zahľadel. Odkedy prišli nepriblížil sa k nim ani jeden jediný človek. Slušne sa pozdravila, ale potom to tou otázkou pokazila. Zelené príšery, ktoré jedia ľudské mäso? Rozprávky pre malé deti? O čom to tá dievčina hovorí? Mogg všetkému na chvíľu prestal chápať. Nebol zvyknutý na takéto správanie, už vôbec nie od ľudí. Dievčina bola pekná, to sa muselo uznať. Aj ten úsmev ho trocha potešil. Jeho pohľad skĺzol na Lilyn dekolt a zoširoka sa usmial. Sám pre seba si šťastne niečo zamrlal. Jej otázku ignoroval.
Pohľady ostatných očividne tiež smerovali na akékoľvek odhalené časti dievčenského tela. Toto tu teda nemali každý deň.
Salga sa zamračil.
Tu nejde o predsudky, ale skôr o to, že tu veľké množstvo mužov akosi dlho nemalo, to čo potrebujú. Aspoň občas... inak, hovorila si, že žiadne predsudky? Takže žiadne. Myslím že by sme mali odísť... alebo tu ešte chceš zostať?
Moggovia si očividne veľmi zle vysvetlili otázku Lily. O ich kultúre toho moc teda nevedela, ale ostať v ich tábore znamenalo... no, niečo iné ako Lilynette čakala. Jeden z nich sa postavil zo stoličky a bez slova ukázal na vchod do stanu. Salga zdesene ťahal Lilynette preč.

Lilynette

To čo potrebujú? čo t.. nedopovedala som keď som si premerala ich pohľady.. všetky skĺzali k odhaleným častiam mojej pokožky.. troška som zbledla. Keď jeden ukázal na stan tak som už dávno nestála tam, kde som stála pred chvíľkou. Nedalo sa ani povedať že by som sa od Salga nechala ťahať páč som cúvala, otočená chrbtom k východu asi v jeho rovine. Noo keď to tak vezmem, spomenula som si že .. ehm sem prišiel aj môj bratranec, chcela by som ho vidieť taaak.. možno sa neskôr ešte zastavím. Zahovárala som môj rýchli odchod s takým veselým no dosť napätým úsmevom. Proste bol veselý až moc. Len som dúfala že odtiaľ vypadneme čo najskôr. Sú to úchyláci !! všetko sú to odporný úchyláci !! začala som sa rozčuľovať niekoľko desiatok metrov od ich tábora no oni to už počuť nemohli. Rozhadzovala som pri tom rukami na všetky strany, možno som pár krát Salga trafila no bolo to skôr z rozhorčenia, rozhodne sa to dalo odpustiť. Keď som si predstavila čo by sa mi asi stalo, keby tu nebol Salga a nezastavil ma tak.. tak.. no proste som na to radšej nemyslela. Chvíľu som bola ešte viac menej napudená a no po tom mi pohľad spočinul na monolite ktorý sa týčil v strede tábora. "Tu" ? prečítala som z neho po čom som dostala nápad !! možno sme už predsa len boli v časti skúšky, len som znova schytila Salga za ruku a tiahla som ho krížom celým táborom až k Monolitu. Prečo sú všetci okolo neho? nikto sa ho ani nedotýka !! .. možno to bude v tom, musíme byť tam kde je monolit a nie okolo.. či? whuaa už fantazírujem !! pomyslela som si no následne som stála len pár centimetrov od neho. Uhm Salga? dotkneme sa ho spolu ok? spýtala som sa ho s úsmevom, nepodelila som sa o neho zo svojimi myšlienkami no považovala som to, v jeho prípade za rozumnejšie.