Prolog: Rozžeravená oceľ

Keď ste sa obaja postavili k lôžku, kde sedel veľgenerál (liečitelia mu povedali, že by nemal sedieť ale on to chcel, tak to mohol urobiť), poriadne si zívol.
Dnes sme poriadne nakopali zadky tým ľudom. Tak im treba. Bez tých posíl by sme to nezvládli. Ale to nie je dôvod prečo som vás zavolal. V boji ste pomohli tak veľa, že to nedokážem ani nejako... poriadne odmeniť. Trpaslíci sú na tom zle, ale predsa len, som veľgenerál a po takejto obrane získam ďalší vplyv u kráľa. Napokon ste zachránili aj môj život. Trpasličie kráľovstvá by vám mali ďakovať, vrátane mňa. vysvetlil stručne a hneď na to pokračoval.
Samozrejme, všetky obvinenia a zločiny z vašich osôb zmiznú. To je maličkosť... ďalej vám dovolím pokračovať v tom, čo ste robili - to, za čo ste boli zatknutí. Myslím, že máme viac problémov ako takúto maličkosť. Len by ste sa mali s tým krotiť... a keď som videl účinok toho, čo ste s tým... maglajzom spravili, tak som tomu začal veriť. Musíte v tom byť naozaj schopný a tak prečo vám to zakazovať? zasmial sa, ale jeho tvár sa hneď skrivila od bolesti. To ale nebolo všetko čo chcel povedať...
... vybavil som vám aj transport, ktorým sa poplavíte kam budete chcieť. A teraz posledná vec... odomňa osobne. Zažiadajte si čo chcete. Kráľ má dobrú náladu aspoň na pár dní a tak by ste to mali využiť. Len sa miernite.

Gáldhiem

Otočil som sa k svojmu bratrancovy a niečo sme si hodnú chvíľu šepkaly. Pochvíľu sme sa chechotaly inokedy vážne diskutovaly. Nakoniec sme sa dohodly a prehovorily ku genrálovy. No, ehm vzhľadom na chabosť našej výzbroje by sme požadovali nejaké to kvalitné brnenie a zbrane - pre majstrov kováčov trpaslíkov to nebude problém a aspoň budeme môcť povedať že sme si to honosné brnenie vyslúžili v pravom boji ale nech je to skučne skvost a k tomu by sme chceli šľachtický titul. Nadšene som sa usmieval a netrpezlivo čakal čo povie generál. A chcely by sme íst do Gargsternu, vraj sa tam zchyľuje k vojne tak chceme byť centre diania a pomôcť.

Magal trpezlivo čakal kým sa Gáldhiem a Zoltanor dohodli. Bola to príležitosť, ktorá sa vyskytla raz za život. Tak veľgenerál dúfal, že ju riadne využijú. Napokon sa dohodli a Gáldhiem prehovoril.
Brnenie a zbrane by nemali byť problém. Najlepší kováči sú v Elgirne, okolo ktorého pôjdete ľodou severne. Odošlem tam posla pre kráľovské kováčstvo - nech vám vyrobia také brnenie, aké by nosil pravý bojovník a hrdina. Rovnako aj zbrane.
Nad šlachtickým titulom sa Magal trocha zasekol.
Takže vy takto... nielen zbaviť sa všetkých zločinov, ale získať aj praktickú imunitu proti nim. Ale myslím, že by sa to dalo vybaviť. Posol môže z Elgirnu pokračovať do Urnore za kráľom, ktorý to snád schváli aj s papiermi odpustenia zločinov. Plavba do Garsternu je v poriadku. vysvetlil a potom pokračoval.
Bude to jednoduché. Vy sa poplavíte po severných moriach, zastavíte v Elgirne pre brnenie a zbrane, budete pokračovať do Garsternu kde vás už bude čakať posol z papiermi odpustenia zločinov, prepustenia z núteného vojenského náboru a pravdepodobne aj z papiermi, ktoré vás budú menovať za šlachticov. dopovedal a zvalil sa na posteľ.
Tá ľod vás čaká v prístave. Myslím, že to je všetko. Veľa šťastia, vy dvaja! zasmial sa veľgenerál schuti.

Zoltanor

"Hustý.. Panečku to je mi luxus.." Řekl jsem docela nahlas a přemýšlel, jak se vším můžeme naložit. Už jsem se těšil, až kováři předám svůj náčrt nového kladiva, aby to prostě nebylo jen obyčejné kladivo a šlo na něm poznat, kdo ho vlastnil nebo vlastní. "Když teď budeme mít titul, můžeme bez problémů pomocí drog zbohatnout...." Problesklo mi hlavou a prakticky jsem se z toho stal i vcelku nadšený, to už se s námi však Magal rozloučil, načež já i odpověděl "Vy se taky mějte, Magale." A poté pomalu začal z katakomb odcházet směrem k přístavu, jenž se necházel nedaleko od pevnosti a tak nebyl problém se tam během pár minut dostat. "Brácho? Co teď.... Rozjedem to konečně ve velkým, až si všechno zařídíme?" Zamířil jsem otázku na Gáldhiema po čas cesty.

Gáldhiem

Tak teda, generál Magal vám za všetko ďakujeme a prajem vám veľa šťastia v boji. Možno sa ešte uvidíme ale ak nie - bolo mi cťou bojovať po vašom boku. Povedal som a mierne sa mu uklonil. Potom som vykročil za bratrancom do prístavu a premýšľal. Určite áno, teraz to v podstate budeme robiť legálne a nikto nám nič nemôže spraviť... Myslím že keď už budeme v tom Garsterne, nezdržíme sa tam trochu ? Vieš trochu si odýchneme, a tak.. A navyše, pokračoval som tam môžeme rozbehnúť obchod... Čakal som na bratrancovu odpoveď a vyťahoval z vrecka fajku a podvedome do nej pchal šu špeciálnu huliacu zmes.

Zoltanor


Vyposlechl jsem si Gáldhiema a hned mu na to i odpověděl.. "Máš pravdu.. Nejdřív ale musíme jít pro naše odměny, tím myslím hlavně zbraně a také brnění. Až potom bychom měli začít přemýšlet o obchodu. Navíc není úplně jistý, že ten titul vůbec dostanem, ale to se určitě nestane. Zachránili jsme krk jednomu z nejvlivnějších lidí v celý týhle trpaslíčí lidí.. Takže asi tak.." Dokončil jsem svůj krátký proslov a podíval se na bratrance, který zase vytahoval z kapsy fajfku, žádná poznámka k tomu však ode mně nepadla, pouze jsem šel mlčky dál, až se nám nezačal před očima rýsovat přístav.

V prístave na Zoltanora a Gáldhiema už čakala loď. Pokojne sa pohojdávala na vlnách a dosky, z ktorých bola poskladaná nepokojne vŕzgali. Veľkosťou nebola práve najväčšia, ale na zaoceánsku loď jej veľkosť úplne stačila. Jej funkcia bola predovšetkým obchodná, takže ochranu zabezpečovali dve vojenské lode, ktoré sa s ňou plavili ako doprovod. Ochrana bola dôležitá predovšetkým v Amarských vodách, kde ľudia striehli za každým bralom, aby mohli zničiť transporty trpaslíkov. Trpaslíci sa však plavia vysoko na severe, kde ľudia už nemajú rozostavené lode. Síce cesta trvá dlhšie, ale je o to bezpečnejšia. Z lode na vás kýval kapitán a gestami naznačoval, že sa máte poponáhlať.

Kapitán vám pridelil jednu spoločnú kajutu v podpalubí lode. Zapáchalo to tam síce rybami, a bola zaprataná rôznymi nármonými pomôckami, avšak bola útulná. Postele boli zo slamy a kvalita ubytovania sa dala porovnať s ubytovaním v pevnosti Dar-Dum, takže žiadna zmena. Malo sa s vami plaviť aj niekoľko iných trpaslíkov, ktorí sa plavili do Garsternu. Okrem nich na palube bol len kapitán a nejakí námorníci. Krátko po vyplávaní z Dar-Dumského prístavu sa k lodi pripojili dve vojenské lode. Tie mali za úlohu obrániť obchoďák v prípade ľudského alebo pirátskeho útoku.

Gáldhiem

Keď sme tam vošli, hodil som zhnusený ksicht a prehodil Super, čim ďalej tým je kvalita ubytovania lepšia. Očami som preletel izbu a zvalil sa na jednu postel. Po dlhom a náročnom dni a navyše boji som bol už uťahaný. Poťahoval som si z fajky a vyfukoval kolieska z dymu. Ale, takáto plavba nakoniec nieje zlá,... dumal som si pre seba. Trpaslík aspoň zažije niečo nové, ja som naposledy šiel loďou keď sme pašovali tie drogy do susedného mesta, pamätáš ? Povedal som Zoltanovy a vybuchol smiechom. Dal som mu čas na odpoveď a pokračoval. Odvtedy ubehlo sotva pár mesiacov a z nás su hrdinský bojovníci v žiarivej zbroji a kráľovský šľachtici, kto vie čo nás ešte čaká... Dokončil som svoj preslov a dal možnosť Zoltanovy aby povedal čo má na srdci. Ešteže ťa mám bratranček, inak by som tu už dávno nebol...

Zoltanor

Po vstupu do pokoje, kam nás poslal kapitán lodi, jsem ze sebe jen suše vydal "Sice už jsme šlechtici.. Ale v takovýmhle zákoutí nikdo žádný drogy nikdy nehledal.." Když jsem viděl, jak se Gáldhiem složil na jednu z těch postelí, lehl jsem si po chvíli také. Vyslechl jsem si Gáldhiema až dokonce, nechtěl jsem ho nějak rušit, až z jeho úst vyšli poslední chtěná slova, co mi chtěla sdělit, dal jsem se též do řeči. "Jo pomatuju.. Ach ty starý časy.. Teď by měla nastat nová éra. Bylo dobře, že jsme toho staříka Magala zachránili, nakonec se nám za to oplatil a to dost štědře. Sice jsme prakticky furt bez prachů, ale to se časem podá. Za drogy se dává fakt hodně, navíc nemuseli bychom zůstat jen v drogovým průmyslu, co ty na to?" Zakončil jsem otázkou a trošku se na něj pousmál, poté už jen přemýšlel a na kus papíru se snažil načrtat tužkou, jak by mohlo vypadat jeho nové kladivo a jak by ho pojmenoval, aby si to všichni krásně zapamatovali.

Gáldhiem

Pomaly som si potiahol z fajky a zase prehovoril. Vieš kámo, mal som normálne chuť pri tom Maghalovy ostať a zapojiť sa do boja... Viem sú to úplne zbytočné boje ale aj tak..., možno sa tam raz vrátime aj s vlastnou armádou a ľudí nadobro porazíme čo myslíš ? Premýšľal som a pozastavil som som na nad Zoltanovým nápadom že by sme nemali zostať len u drog. Hmm, napadlo ma že by sme mohly poskytnúť niektoré elixíry čisto na vojenské účely pre trpasličiu armádu a pýtať za to ťažké prachy, a potom keď by sa o ich účnikoch všeobecne vedelo pedávaly by sme ich aj bežným smrteľníkom za premrštené ceny... Vytvorily by sme si v podstate sieť obchodov po celom kráľovstve s našimi výrobkami. Tak som sa rozhovoril, že som aj zabudol poťahovať z fajky. A potom by sme z tých utržených peňazí mohly napríklad vynacvovať vlastné výpravy, napríklad za nejakými vzácnymi tvormi - za ich ingrediencie sú ľudia ochotný zaplatiť doslova mailand... A potom keď by sme maly dostatok peňazí, zaplatily by sme si armádu žoldákov a obsadily nejaké naše stratené územia a privlastnily si ich... Vieš ako, maly by sme vlastné mestá, možno aj kráľovstvo chápeš nie ? Zase som skončil svoj prejav a dal Zoltanovy šancu aby vyjadrill svoj názor na moje nápady, vždy som sa sním o nich podelyl...