Prolog: Rozžeravená oceľ

Zoltanor


Všechno nevyšlo bohužel podle plánu, ti mizerní lidi na hradbách, co se snažili jednoduše zničit celou naši formaci a dovést nás k záhubě patřili určitě mezi ty nejlepší z nejlepší. Sám Magal se proti nim postavil i s dalšími několika trpaslíky, bratrancem a v neposlední řadě též mnou. Po minutě boje nakonec padala ztráta jen na straně naší, ale ani to mě nedonutilo se jim vzdát bez pravého boje.. "Na tohle jsem čekal, konečně někdo pořádnej!" Zakřičel jsem z plných plic a rozběhl se na jednoho z nich. Můj útok mu směřoval na hrudník, tedy na první pohled, nicméně ve správný čas, jsem kladivo zdvihl a chtěl ho zkusit udeřit jinou stranou hlavy kladiva. Tohle by nejspíše nedokázala čekat i elita, avšak nikdo nevěděl, kolik bojů ve svém životě již přežili.

Gáldiem

Sledoval som ich pohyby a bol som udivený ich rýchlosťou a šikovnosťou. Každopádne posílený elixírom a generálovou odvahou som sa pustil z nimi do boja. Štít som vystrčil pred seba a doslova na svojho súpera skočil. Ruku s mečom som mal napriahnutú a pripravenú ho preseknúť. Buď zblokuje meč a dostane pecku štítom ktorá mu zlomí minálne pár rebier alebo ho prepichnem mečom. V očiach som mal dravý výraz a bolo jasné že sa nesústredím na nič iné len na to aby som ho zabil. Keď som na neho skočil zreval som Akh Maghal dorzâda!

*Akh Maghal dorzâda! - Za Maghalovu česť !

[bojová hudba]

Magal uvidel ako vedľa neho padli dvaja jeho bojovníci a pritvrdil. Nebudú ich tu predsa zabíjať nejakí ľudia! A ľudia všetko stavili na týchto zabijakov - keď sa nám dostanú za chrbát, trpaslíci skončili. Ale ak sa podarí obrániť bočné strany, tak výhra je celkom možná. Vlastne istá. Posily už boli na ceste a vedeli čo sa deje, takže svoje tempo na mori zrýchlili. Búrka v žiadnom prípade nepomáhala, ale akousi náhodou, vlny na mori, ktoré tvorila búrka išli v správnom smere, aby poháňali lode dopredu. Magal mal pocit, že to všetko je práca nejakého draka. Im nerobilo problém vytvoriť čokoľvek, a takáto búrka bola pre draky maličkosť. Magalovi sa vlastne všetko zdalo ako práca nejakého draka, ktorý pomáhal trpaslíkom v pevnosti Dar-Dum. Možno sa mýlil, možno mal pravdu, ale dozaista na tom niečo bolo...
... pevnosť sa triasla pod výbuchmi ohnivých kameňov, brnenia rinčali, bojová vrava prehlušovala aj silnú búrku. Trpaslíci sa mohli cítiť ako v správnom boji, lebo to naozaj bol veľkolepý boj, kde každý bojoval o svoje vlastné prežitie. Obe strany už bojovali na zvyšujúcej sa kope mŕtvol, ktorá pomaly ale isto nahradzovala pôvodnú hradbu.
Magal víťazoslávne prebodol jedného zo žoldákov, ktorý sa zosypal z hradieb, dole na zem. Počas toho celého sa šialene smial a pustil sa do druhého.

Zoltanorov klamlivý útok na hrudník nevyšiel tak celkom - štít žoldniera bol privysoký a tak si dokázal ubrániť zároveň hruď aj hlavu... útok ho posunul o jeden krok dozadu, ale protivník bleskovo zaútočil spoza štítu dlhým zahnutým mečom, mieril Zoltanorovi rovno na hlavu.

Gáldhiemov bojový skok vyzeral nádejne, až do chvíle keď sa k žoldnierovi pridal aj druhý, z boku. Vyblokoval meč, ktorý ho mal prebodnúť a ten druhý svojím štítom treskol do Gáldhiemovho štítu. Obaja protivníci, z dvoch strán, sa v rovnaký čas na Gáldhiema zahnali.

Gáldhiem

Tresol som svojím štítom o štít nepriateľa celou silou až ho to muselo zvaliť na zem a popritom som zaručal ako lev keďže Maghal práve zložil svojho súpera k zemi. Skrčil som sa a prekotúľal sa na bok od útočnikov a znova sa na nich vrhol, štít som zdvihol do výšky hlavy a súpera som sa pokúsil udrieť. Zatiaľ čo som štítom útočil na tých dvoch žoldnierov hodil som svoju dýku na bratrancovho súpera a keďže bol ku mne otočný chrbtom a venoval sa Zoltanovy mal malú šancu ju zbadať. Po hodený dýky som znova uchopil meč do ruky a venoval sa svojím súperom.
Sú silný a zkusený, hrubou silou ich len tak neporazím, možno keby som ich unavil a oni by spomalily vo svojej rýchlosti dostal by som ich... Stále som necítil strach a sústredil sa len na boj, nič iné som nevnímal.

Zoltanor

Můj útok byl excelentně vykryt a tady šlo lehce poznat, co jsou vlastně zač.. Já však neváhal a znovu se pustil do boje, to už na mou hlavu stihlo mířit ostří jednoho z těch protivníků. Jeho útok se však stal neúspěšným, pustil jsem totiž levou rukou své kladivo a meč pomocí ní lehce odvrátil na oblohu. Má ruka neutrpěla žádné zranění, vzhledem k tomu, že na ní vždy nosím chránič jako náhradu za štít. Druhá ruka musela chvíli držet kladivo sama, to už se však během chvíle se stalo opět minulostí. V tom jsem také uviděl jak Gáldhiem hází dýku a tak jsem se tomu rozhodl trochu pomocí. Kladivem jsem se pořádně rozmáchl na jeho hruď, pokud tam dal štít, muselo ho to odstrčit a tak napomoct dýce k jeho zasažení.

Oba útoky tých dvoch netrafili, ale oni to aj čakali - vedeli predsa, že stoja proti trpaslíkom, pre ktorých bol celý život boj. Gáldhiemov útok štítom trafil, protivník sa prevrátil na zem a spadol z hradieb na nádvorie. Nebola to veľká výška a navyše padol do mláky, a tak sa rýchlo postavil a bežal po schodoch bojovať s trpaslíkmi. Druhý súper prudko zaútočil a využil svoj zahnutý meč - Gáldhiemovi zachytil mečom štít a chcel mu ho vytrhnúť z ruky.
Dýka, ktorú hodil, spravila svoju prácu. Protivník ju zozadu nemohol čakať a nebol mág, aby ju vyrazil a tak sa mu zapichla do chrbátu a Zoltanor ho zároveň zrazil z predu. Situáciu Zoltanor využil a nepriateľa dorazil jediným úderom.
Magal bojoval proti dvom naraz. Išlo mu to celkom dobre, ale už bol každý vyčerpaný po takom dlhom boji.

Trpaslíci stále držali dieru v hradbách, aj ked bolo vidieť že ich je omnoho menej - ľudia sa pomaly ale isto pretláčali dovnútra. Zostávalo len dúfať, že posily dorazia skôr ako sa ľudom podarí obsadiť pevnosť. To by bol koniec... ani posily by neobsadili pevnosť nanovo.

Tak museli vydržať s tým čo mali.

Zoltanor

Jeden byl dole, ovšem pár lidských příživníků neustále zbývalo. V tom momentě jsem také uviděl, jak se Magal snaží bojovat sám proti dvěma z té jejich skupinky. Nějak moc jsem neváhal a vydal se mu prostě a jednoduše pomoct, mé předpoklady směřovali k tomu, že se protivníci soustředili pouze na generála a tak by je mohl můj nečekaný útok překvapit. Vzal jsem to tedy okolo nich z levé strany a pokusil se jednoho z nich trefit hlavou kladiva do oblasti žeber, z největší pravděpodobností to mohl lehce vykrýt, jenže mě nešlo o to ho zasáhnout, ale spíše rozptýlit, aby ho mohl Magal, co nejlehčeji zabít. "Zatím se držíme vcelku dobře, už jen chvilka a celá situace se může změnit.." Problesklo mi hlavou v době útoku na jednoho z těch mizerných lidí.

Gáldhiem

Nepriateľ mi mečom zachytil štít a potiahol ho, nemal som v úmysle ho pustiť a tak som sa zaprel nohami poriadne do zeme a v miernom predklone som máchol pred sebov svojim jednapolručným mečom. Je síce rýchlejší ale v sile sa mi nevyrovná... ! Kolená som mal mierne prikrčené keďže som sa nimi zapieral o zem ale vďaka tomu som bol pripravený uskočiť keby sa na mňa vrhol počas súboja ďalší nepriateľ. Nebezepčný títo ľudský žoldáci, dúfam že pevnosť udržíme do príchodu posíl inak sme asi stratený... Ešteže nám elixír dodáva výdrž a odvahu inak by pevnosť už dávno padla...

Magal proti tým dvom bojoval naozaj urputne, ale zároveň opatrne. Keď si všimol, že Zoltanor jedného z nich porazil a blíži sa k nim zozadu, nedovolil aby ho spozorovali a tak zvýšil počet útokov, aby nemali ani stotinu aby sa pozreli na svoje okolie. Protivník si Zoltanorov úder aj tak všimol, ale o to mu predsa išlo - Magal to pochopil a zaútočil. Nepriateľova krv ostriekala oboch bojovníkov a veľgenerál sa uznanlivo na Zoltanora cez krv pousmial. Mohol sa sústrediť na ďalšieho - už to išlo omnoho lepšie. Nezostávalo ich veľa, ľudia sem neposlali zďaleka všetkých žoldnierov. Mysleli si, že to vyjde aj s pár vojakmi. To však boli na omyle.
Gáldhiemova taktika vyšla, nepriateľ ale čakal, že štít z jeho ruky nepôjde tak ľahko a tak sa poistil obranou svojho štítu. Stratil však rovnováhu a tak musel o jeden meter ustúpiť dozadu. Tak sa Gáldhiem dostal z kritickej situácie na neutrálnu. Mohli začať nový útok...

Vtedy prieskumník, ktorý stál vysoko na hradnej veži, niečo začal kričať. Cez búrku a silný dážd to bolo ale slabo počuť. Magalovi však nebolo treba rozumieť čo prieskumník na mori vidí - mohli to byť len posily.
Veľgenerál víťazoslávne zrúkol: Posily sa blížia, držte frontu!!
Všetkým bojovníkom táto informácia zdvihla náladu a morálku, a tak začali ešte viac tlačiť.

Gáldhiem

Využil som príležitosť keď nepriateľ stratil rovnováhu a bleskovo som na neho zaútočil. Už to trvá príliš dlho, musím to ukončiť... Vzhľadom na to že pršalo a bolo mokro a šmikľavo som si dal štít na hruď a rozbehol sa na nepriateľa. Najprv to vyzeralo žo na neho idem zase skočiť ale ja som sa len hodil na chrbát a vďaka je výske a mojej malej výške som sa popod neho prekĺzol. Keď som bol už hlavou a rukami za ním pokúsil som sa ho jednou rukou bodnúť pod rebrá a zabiť ho, zatiaľ čo druhou rukou som stále držal štít a zakrýval sa ním aby ma nebodol. Buď to vyjde a zabijem ho alebo ho tým odlákam a zasiahne ho niekto iný. Ak to nevyjde asi je po mne...