Prvý učeň

Išla som sa pobrať do kúpeľne, no ešte pred tým na dvere niekto naozaj zaklopal. Nestrhla som sa, skôr som si nebola istá, či sa nejak.. ozvať. Prehovoril ku mne Lymas a v jeho hlase bolo počuť starosti. Pomaly som prikročila k dverám a chvíľu som rozmýśľala. Stále sa mi trocha triasli ruky. No.. mohla som mu to mať za zlé. "Že ma to ?.." Šepla som spoza dverí, na čo som ich odomkla, pootvorila a pozrela som sa cez tú štrbinu. "Bolo to hrozné.. Ako keby.. " Snažila som sa nájsť tie správne slová, no bolo to ťažké. Vždy to je ťažké, keď človek niečo zažije prvý krát, niečo.. takéto? Len som nakoniec pokývala hlavou a odišla som z dverí, ktoré som ale nechala pootvorené ak by náhodou chcel vstúpiť. Sadla som si do kresla pri okne. Nevyzerala som ale uvoľnene, skôr úzkostlivo. 
"Ako niečo.. alebo skôr.. niekto.. mi pozeral priamo, priamo do mňa. Ako keby.. sa to na mňa zameralo? Ja.. ja neviem bojím sa." Šepkala som. Aj keď to znelo, ako keby len pre mňa. Vlastne moje slová patrili aj Lymasovi. "Nemohla som sa ani brániť. Skúsila som to. Ja.. nie som taká slabá, naozaj nie. Viem zrušiť veľa typov kúziel.. kliatob, ak nie zrušiť tak aspoň oslabiť ale.. toto? Toto bolo niečo.. niečo tak.. tak mocné." Povzdychla som si. Čo ak sa niečo naozaj stalo? Čo ak ten pohľad nebol len, pohľad.. čo ak to nebola len nejaká vtipná pasca na to, ako niekoho vystrašiť či paralizovať až kým ho niekto iný nezachráni? Myslela som si že je v tom niečo viac. Dúfala som ale, že som sa mýlila.

Spočiatku váhal, no napokon do izby vstúpil. Lyrnas sa po nej zvedavo obzeral, do komnát učňov zvyčajne nevstupoval. No po tom sa zameral na Auri a pozorne ju vypočul. Až teraz si uvedomil, aký mal artefakt na ňu dosah. A nemusel to byť len jej osobný pocit; to oko mohlo naozaj niečo spustiť. Podľa toho čo sa stalo to nemohlo byť nič dobré. Niekto ju videl. Ten niekto ju možno začal v tejto chvíli hľadať. Ale prečo ju? Možno to predsa len nebol tak dobrý nápad na kúpu... ale zvedavosť o neznámom je niekedy neprekonateľná, a o tom Lyrnas veľmi dobre vedel. ''Bolo to odo mňa hlúpe. A nezodpovedné.'' Pokarhal Lyrn sám seba a slová Auri ho ešte viac vydesili. Mág vedel keď je niečo mocné a keď nie. Ten pocit bol nezameniteľný. Neuveriteľná koncentrácia maggyje, zimomriavky, prepadnutie srdca ako pri veľkom strachu. Kto nemal s takými vecami dlhoročné skúsenosti, ich moc bola vždy prekvapujúca. Nebolo divu, že oko malo na Auri taký účinok. ''Mala by si kontaktovať majstra. Pre istotu.'' Odporučil jej nevediac že tak učeňka už urobila. Nechcel vytvárať paniku, no o artefakte ho napadlo niekoľko teórií. Vystrašenej Auri ich nezveril, nie teraz. ''Pozriem do spisov. Pokúsim sa niečo nájsť. Možno... možno to je čosi bezmocné. A bezpečné.'' Pokúsil sa ju uistiť Lyrnas, no sám svojím slovám neveril. Aj on cítil silu toho artefaktu. Nevedel ako ju upokojiť, na tieto veci nikdy nebol. Mal problém upokojiť sám seba a nepanikáriť kvôli hlúposti, ktorú spôsobil. Zahrávať sa so starými artefaktami nikdy nie je dobrý nápad.

Prikývla som na znak, že má pravdu. Bolo to od neho hlúpe, no odo mňa tiež. Nemusela som byť taká naivná a menej zvedavá. Aj majster ma varoval, že ma moja zvedavosť môže raz dostať do problémov. To sa asi aj stalo. Slová Vlkena neniesli príliš veľkú útechu. Na to som bola skúsená až moc.. a na to bolo v jeho hlase poćuť, že sám svojim.. slovám moc neverí. Teda aspoň tým, ktorými sa ma snažil ubezpečiť, že to možno nič nebude.
"Napísala som mu." Odvetila som po chvíľke, na čo som sa na Vlkena tak.. veľavravne pozrela. "Bola to aj moja chyba. Mám vlastnú hlavu.. ale nepoužila som ju." Rukami som si znova pretrela oči. Našťastie som patrila k tým dievčatám, ktoré sa nemalovali. Teraz by som pravdepodobne vyzerala naozaj veľmi .. rozmazane. Po chvíľke rozmýšľania som sa len postavila a pohľadom som Lymasovi naznačila, že by mohol odísť. "Pokúsim sa z toho vyspať. Dobrú noc." Šepla som, na čo som len počkala kým odíde. 
Znova som za sebou zavrela dvere, aj keď tento krát som ich nezamkýnala. Tak nejak som si nemyslela, že to má zmysel. Vošla som do kúpeľne, kde som zo seba zhodila červené šaty a znova som sa raz ponorila do vody, aj keď tento krát celá. Netrvalo dlho a už som bola zalezená v posteli, prikrytá na dotyk veľmi príjemnou prikrívkou. Aj keď mi trvalo dlho, kým som zaspala. Nakoniec sa mi to predsa len podarilo a únava či skôr okolnosti z celého dňa, ma dobehli.