Nový domov

Čím sme sa nachádzali bližšie k jedálni, tým viac a viac som mala chuť na snáď všetko jedlo s veta. Môj pohľad sa zmenil, bol lačný a roztápal sa pri myšlienke, čo ma asi tak čakalo a čo si dám ako prvé. Nakoniec sme vstúpili do jedálne a ja som si to dokráčala priamo k už prednastavenej stoličke, na ktorú som si sadla a naklonila som sa nad misky s jedlom. Taktiež som začala ovocím a zároveň aj kakaovými plátkami, medom a sladkým ovocným džúsom. Možno to bol dosť šok čo sa týkalo cukru ale, teraz som to potrebovala. AJ kvôli energii a hlavne kvôli nálade, ktorú som síce na prvý pohľad mala dobrú no, znášala som to celkom ťažko. Mal si mohol všimnúť, že ma svojou otázkou ani nie tak zaskočil, ako som skôr.. nevedela nájsť odpoveď? Nebolo to tak ojedinelé, že som nad odpoveďou rozmýšľala ale.. asi nie takto dlho a s takým, až zľahka neprítomným pohľadom. No nemohla som sa mu priznať. Nemohla som mu povedať, že by som v noci bez spoločnosti pravdepodobne nezaspala. Aj som sa za to hanbila no, nemohla som si pomôcť. Nemohla som na to ani len myslieť a ja som tak trocha preklínala tento moment, keď mi to pripomenul. "Vďaka nemu sa tiež nič nestalo." Odvetila som a len som nad tým mávla rukou, znova s tým istým úsmevom, ktorý zo mňa pred chvíľkou opadol. "Som v poriadku, ale ďakujem za starosť." Dodala som po tom, ako som prehltla ďalšie sústo z tejto mojej cukrovej bomby. "Ako je na tom Dex, vrátia mu prsty?" Spýtala som sa po chvíľke. Mohlo to vyzerať tak, že ma zaujímalo len to, či bude schopný plnohodnotne vykonávať svoju prácu.. no pre neho bola jeho práca jeho život.

Mal nebol hlúpy a správne si všimol že tá udalosť na Hanu dopadla viac ako mu teraz prezradila. No bolo mu jasné aj to, že práve to je dôvod prečo o tom nechce hovoriť. Bolo príliš skoro, a jej šok z tejto traumy ešte neopadol. Uvedomil si, že je to horšie než čakal, no v konečnom dôsledku sa z toho Hana pravdepodobne vystrábi. Videl, že dnes, ani čoskoro, z nej nič nedostane a spokojne prikývol. Musel sa uistiť, že o tom nechce hovoriť. Zdalo sa že ju viac trápi Dex, alebo to bol len pokus o zmenu témy. No Mal jej patrične vyhovel, tušil, že jej na Dexovi pomerne záleží. ''Dex pri tvojej izbe stál stráž celú noc. Nad ránom som ho presvedčil aby išiel za doktorom. Svoje prsty nespomenul ani raz. Ironicky mu ich možno vráti dračia kúra z východu.'' Pousmial sa Mal, pričom mal na mysli pochádzajúcu z Isenovho impéria. Od drakov z Faltean, špecificky od ich pútnych mágov, ste sa na Agueli naučili mnohému. Preto sa tu draky po dlhý čas tešili veľkému obdivu, no po príchode drakov zo severu, od Erasie, sa názory rozdelili do niekoľkých táborov. Neskôr ste si uvedomili, že nezáleží na drakovi, na jeho rase, ale na jeho presvedčení. Isen a jeho spoločníci maggyju milovali, Eras a jeho banda presne naopak. Nanešťastie vaším susedom na severe nebol Isenov kolega, ale Erasov.
''Kde začať? ...jeden lovec skoro ráno našiel telo posla. Vrah sa ho nesnažil ukryť. Vedel, že ho nájdeme. Na pohľad sa zdalo že ho zabil divý zver; mačka. Smrť šelmou nie je výnimočná, ale pochybujem, že to bola náhoda. Jeho skutočnú správu sme samozrejme nenašli. Predpokladáme, že je vo vlastníctve vraha. K xaqavotlovi som vyslal novú správu. O incidente... a dovolil som si ho varovať pred ďalšími útokmi. Rovnako som ho požiadal aby preposlal svoju pôvodnú správu.'' Vysvetlil v krátkosti čo sa im podarilo od včera vyriešiť, a úprimne, tak ako sa dalo čakať, nebolo toho mnoho. ''Poviem ti rovno - nejedná sa o amatéra. Zaklínanie démonov do predmetov je umenie tu zoširoka neznáme, navyše to nie je jednoduché. Zvolaní šamovia si rovnako nevedia poradiť. Za noc sa stihli poriadne pohašteriť a ich diskusia neviedla nikam. Rovnako ma nenapadá kto by za tým mohol stáť.'' Hovoril mierne frustrovane Mal, a znova sa zjavil jeho negatívny názor na šamov, ktorých považoval za neschopných a lenivých, a najmä zbytočných. Kus medového banánu s povzdychnutím položil naspäť na tanier a zdalo sa, že premýšľa. ''V noci som dostal nápad. Nie je dobrý, to asi nie. Ale za pokus to stojí. Chceš ho počuť?'' Pozrel na ňu Mal, s pohľadom, ktorý naznačoval že pôjde o nejaký risk, a samému sa mu to celkom nepáči.

Ako inak. Musela som sa pousmiať. No keď stál stráž, tak to pravdepodobne nebolo až tak zlé, ako som si mohla myslieť. Predsa len nebol hlúpy a vedel, že keby že o neho prídem, tak by som bola naozaj v problémoch .. pretože tu jednoducho nikto tak schopný ako on nebol. Neriskoval by svoj život zbytočne. "Dobre si spravil.. heh, kto vie či by počúvol mňa." Poznamenala som. Obaja sme vedeli že počúvol, no viac som Mala mohla pochváliť len o to viac. Dex mal vlastnú hlavu a bol skôr tým, kto rozkazy vydával, než ich prijímal. AK si nechal poradiť, musel zhodnotiť že je situácia v poriadku, alebo za to mohol práve Mal a niečo mi hovorilo že.. situácia naozaj v poriadku nebola.

"Koľko by sme sa od nich ešte mohli naučiť.. len si to predstav." Prehovorila som znova. Myslela som práve od drakov, ktorí podporovali maggyju. Celkom som im závidela, vďaka nim sme sa posunuli vyššie. Následne som už len počúvala zvyšok jeho kvázi hlásenia a popri tom som jedla, až kým som nebola plná. Keď mi chceli doniesť ďalšie, len som ich zastavila rukou a nechala som si doniesť len ďalší džbán džúsu. Bolo to divné no narozdiel od mojich súkmeňovcov som naozaj moc neholdovala alkohol, aspoň nie tomu silnému.

Popri jeho rozprávaní som len prikyvovala hlavou a mozog mi pracoval na plno, teda skôr tak na polku, tá druhá ostávala stále niekde pri spomienke na zvitok a na to, ako som včera takmer prišla o život. Ako keby som si to začala poriadne uvedomovať až dnes. Podvihla som obočie. "Nevedia poradiť.." Z môjho hlasu bolo cítiť trocha sklamanie. Ale bola pravda že démoni.. to bolo niečo.. nad sily mnohých. "Som celá nabudená na to, si ťa vypočuť Mal. Len mi povedz kedy bude bezpečné nasťahovať sa späť do sídla, a ovešám ťa zlatom." Snažila som sa to zobrať trocha s humorom, no na jednu stranu som tak trocha dúfala, že to bude čoskoro.. tak za mesiac? Viac by sa mi asi čakať naozaj necheclo.

Tento pokus o humor na Mala naozaj nezabral. Nechcel byť neslušný, no len si znova povzdychol, ako keď je rodič sklamaný vlastným dieťaťom. No nebolo to kvôli tomu aby bol nepriateľský, odporný - boli to obavy o Hanu, jej zdravie a život, ktorých sa Mal nevedel zbaviť. Nebezpečenstvo číhalo v každom rohu, a on práve chcel Hane navrhnúť niečo, čo by mohlo situáciu ešte zhoršiť; alebo naopak, výrazne zlepšiť, a dokonca vyriešiť. Ale vedel, že je jeho povinnosťou dávať svojej pani všetky informácie, ktoré vlastnil, a nie rozhodovať za ňu. No jeho rozhodnutie by bolo jednoznačné. Nechcel o tom ani počuť. Aj napriek tomu jej to prezradil. ''Pripomínam, je to zlý nápad. Iba jedno z riešení. Ak sa vyzbrojíš trpezlivosťou, za čas sem dorazí veľšam, požiadal som tvojho otca, aby jedného vyslal. Odborníka na démonov. Ale ako tvoj poradca... nie ako dobrý priateľ, ale ako oficiálny poradca... ti musím predostrieť všetky možnosti, nech sú akokoľvek nebezpečné.'' Snažil sa ju Mal varovať, alebo len zahováral? Hana vedela, že Malov strach o jej bezpečnosť prevažoval nad hocjakým, aj malým riskom. ''Je tu jedno... dievča. Poviem ti rovno, to dievča je zlo. Inými slovami, tecuith.'' Zmĺkol Mal, dúfajúc že Hana mu povie aby okamžite zastavil, že o tom nechce počuť, no zároveň sám nechcel zastaviť. Hana presne vedela čo to ''tecuith'' je, čítala či počula o nich mnohé. Studnice démonov, akýsi nexus, osoby, stojace na prahu svojej existencie a existencie démona. Pre mnohých to boli prakticky démoni, no opak bol pravdou. Takíto ľudia boli stále sami sebou, aj keď ich démoni dokázali niekedy ovládnuť, a získať pre seba, čím sa z nich stal skutočný démon. No tecuith oplýval silnou vôlou, nemal strach z ničoho, a dokonca ani z démonov. Tieto osoby - choré a zatratené duše, ako to prezývali bežní ľudia - boli väčšinou vyhnané ako znak zla, zvláštnosti, a to hovoríme o spoločnosti, v ktorej je maggyja bežnou vecou. Všeobecná nevôľa k týmto osobám znamenala, že ak by sa jeden objavil po boku niekoho urodzeného, bol by to škandál. Ale Hana vedela aj jedno - zatiaľ čo výskyt tecuithov bol veľmi vzácny, samotní tecuithovia boli mimoriadne mocní, teda aspoň mali obrovský talent, pochádzajúci z ich porozumenia druhého sveta - sveta démonov. A ak existoval niekto kto rozumel démonom, vedel si s nimi poradiť, bol to tecuith. Nebezpečie však bolo obrovské. Tecuith sa mohol spojiť s démonom (zriedkavá udalosť), nedajbože ho oslobodiť, démon ho mohol ovládnuť ak bol mocnejší. Aj napriek tomu Mal pokračoval. ''Šaman Iktan sa ma snažil presvedčiť, aby som ti o nej nepovedal. Moja vernosť je ale k tebe, Hana, nie k nemu.'' Iktan bol hlavný šaman tejto oblasti, dal by sa nazvať aj veľšamom. Na tomto mieste slúžil polovicu života, bol už veľmi starý. Hana ho poznala, odkedy prišla sa zdal ako slušný a pracovitý človek. ''Cui objavil kdesi na Východe. Cuicatl, jej meno. Doniesol ju sem v rúšku tajnosti niekoľko týždňov pred tvojím príchodom. Ukrýva ju pred ostatnými šamami, a... aj pred tebou. Nechcel aby sa o nej niekto dozvedel. Nechcel ťa zaťažovať takou... osobou. Záleží mu na nej, učí ju, a bál sa tvojej reakcie. Snažil sa ma presvedčiť, že Cui nedokáže démona odstrániť, no ja viem čo je pravdou. Cui je mimoriadne schopná, ale v mojich očiach hrozba. Nestabilná hrozba.'' Sklonil Mal pohľad. Vedel, že Hane o Cui mal povedať skorej, no Iktana doteraz chránil. Vedel, že ak sa niekto dozvie že Iktan učí tecuitha, bol by to koniec jeho šamanstva. Obaja by boli vyhnaní, ak nie popravení.

Podvihla som obočie. No ne zastavovala som ho. Keď mi povedal o prítomnosti tecuith, prestala som piť pomarančový džús. Položila som ho na stôl, nahla som sa bližšie k Malovi a.. počúvala som ho. Neprehovorila som jediné slovo. Moja tvár sa zrazu stala nečitateľná. Dokonca ani Mal v nej nevidel.. nič, nič identifikovateľné. Nezvládla by to ani Quahy a to sa stávalo naozaj len málokedy. Zväčša keď ma niečo až šokovalo a ja som nahodila túto masku pred tým, než som stihla z tváre vystrúhať neprimeranú reakciu. Mohlo to znamenať niečo dobré, no aj niečo zlé. Niečo dobré či zlé pre Mala, rovnako ako dobré a zlé aj pre to dievča. No čo presne, to som vedela len ja. Bola som v tichosti. Neriešila som to, že sa mne snažil šaman niečo zatajiť.. to naozaj nie. Pred Šamanom som mala rešpekt, ako každý.. naučil ma to otec, ako jednu z mála vecí na ktorej si dal naozaj záležať, no tiež ma naučil, že by sa nemala tolerovať neposlušnosť.. bola toto neposlušnosť? Na chvíľu som zvažovala aj túto variantu.. možno by som ju mala dať zabiť, bol by to pre šamana dosť veľký trest za to, že predo mnou niečo zatajoval.. ale prečo tak mrhať? Vedela som čo si o nich myslia ostatný. Vedela som, že sú potencionálne nebezpečný.. ale.. ja som takých ľudí teraz potrebovala viac, než čokoľvek iné. Na druhú stranu som si tiež dosť verila. Aj zvieratá boli nebezpečné.. mačkovité a psovité šelmy, hadi.. a pri tom sa dá každá šelma vychovať, skrotiť.. nanuckať, len trebalo vedieť ako. Ja som toto začala brať ako takú osobnú výzvu. A vtedy sa môj pohľad začal meniť. Mal ho poznal.. videl ho už pár krát, bol to ten pohľad, kedy som si našla novú hračku, novú zábavu.. niečo nebezpečné a neprirodzené, čo som chcela. Na tvári sa mi pomaly roztiahol až príliš pôvabný úsmev a ja som len jedným prstom Mala pohladila po líci, až k brade. "Mal.. priateľ môj drahý.." Šepla som a radšej som len prst priložila na jeho pery. Nechcela som počuť jeho sťažnosti. "To dievča, mi privedieť.. do mojej komnaty.. pod záštitou, že je to len slečna, ktorá mi má robiť spoločnosť.. ya?" Šepla som a následne som na neho žmurkla. Bola to nádherná správa.. úžasná! "A.. čo najskôr. Akonáhle budem mať trocha voľna, čo úprimne neviem kedy bude... kedy bude Mal?" Spýtala som sa ho nasledovne. Teda teoreticky som si ho vedela spraviť hocikedy, navyše na takúto príležitosť. Ale možno ma ešte čakalo niečo dôležité. Mal vedel, že je môj záujem reálny a veľký už len z toho, že aj keď som na neho hovorila, moje myšlienky boli úplne inde. Rozmýšľala som nad niečím iným, dokonca to vyzeralo tak, že vynechám aj dnešné zápasenie a cvičenie, len aby som tú ženu čo najskôr do svojich rúk dostala.

Mal chcel protestovať, ale Hana mu to nedovolila. Sprvu dúfal, že sa jej nápad nebude páčiť a zamietne ho, no keď si všimol jej pohľad, pre neho dobre známy pohľad, vedel, že nech povie čokoľvek, je neskoro. Bola to jeho chyba, o Cui nemal vôbec hovoriť, ani ju len spomenúť. No jeho zmysel pre povinnosť ho chvíľkovo prekonal, a spôsobil túto katastrofu, aspoň v jeho očiach. Hana ju samozrejme chcela čo najskôr. Mal vedel, že Iktan nebude spokojný, to teda rozhodne nie. No to ho nezaujímalo. Viac ho trápilo to, že tecuith bude v blízkej spoločnosti Hany. AK by sa Cui rozhodla niečo spraviť, Hanu by nezachránil ani Dex, ani nikto prítomný v širokom okolí. Možno jej majster, Iktan - musel mať nejaký predmet, ktorý zadržiaval jej moc, silu, inak by bol šialený. A Mal nemyslel, že Iktan mal samovražedné chúťky. Tecuith mohli vyzerať milo, správať sa príjemne, no ich nevyspytateľnosť znamenala, že odrazu im mohlo prepnúť, a v tom všetko naokolo pozabíjali, bez vlastnej kontroly. Tomu sa chcel Mal vyhnúť.
''Teoreticky... to môže byť aj teraz. Zbytok vecí zvládnem vybaviť sám.'' Odvetil s hlasným povzdychnutím Mal, ktoré bolo venované jednak jemu samému, a jednak Hane, aby bol jasný jeho názor na toto rozhodnutie. Len prednedávnom Iktana navštívil; vtedy videl Cui, a nechcel ju viac vidieť. Malyon z jediného pohľadu Cui získal pocit, že sa naňho čosi nalepilo, akási temnota, zlo, nečistota. Nebol to príjemný pocit. Nerozumel, ako ju dokázal Iktan kontrolovať.

"Dobre, v tom prípade .. teraz." Rozhodla som s nadšením. Úprimne som ani nemala v pláne využiť jej schopnosti a moc, skôr ma zaujímala ona, ako osoba a ako na mňa bude pôsobiť.. proste čistá zaujatosť niečím, čo bolo pomerne vzácne. Po týchto slovách som sa postavila na nohy a venovala som Mal-ovi ešte jedne úsmev. Kto vie čo za ním bolo. Nebol to normálny výraz tváre. Bol záhadný, ale ktorým smerom? Zlým? Dobrým? To už musel posúdiť sám. "Budem vo svojej dočasnej izbe.. zariaď aby o nej nikto nevedel." Pokynula som mu ešte. Musela som si dávať pozor aj na verejné blaho a obraz mňa, vedľa.. takého stvorenia, nebol asi nikomu po vôli, nie len Mal-ovi. Vedela som že je to risk. Hlavne teraz, keď som nebol schopná využívať ani štipku mágie, no hodlala som to risknúť. keď som sa za niečím naťahovala, alebo som niečo chcela, bola som dosť nedočkavá.. čo sa času týkalo.