Nečakaný odchod

Jej noví gardisti pozorne počúvali a súhlasne prikyvovali na všetko čo Hanazsa povedala. Po tom ako im rozdelila úlohy, sa Harowatar a Lisirr dali okamžite dokopy a začali sa dohadovať čo by mohli robiť. Lisirr sa ponúkol zisťovať nové správy, ako o zdravotnom stave jej otca a o vyšetrovaní, a Harowatar sa rozhodol pozrieť do ulíc, vypočuť nejakých ľudí, poprípade zistiť kto s tým mohol mať dočinenia. Obaja si samozrejme vypýtali povolenie.
Ellaren vystúpila dopredu, obzrela sa za seba aby zistila kde je Kanja, a akonáhle zistila že ju nebude počuť, začala hovoriť.
Moja... pani, musíte byť veľmi opatrná s tou ženou. Kanjou. Poviem to takto, nedá sa jej veriť. Nemali by ste jej zverovať svoj život...
Na to sa prekvapivo ozvala Kanja.
Drž hubu, elfka. Pani Xezshi, nepočúvajte ju. Z jej úst sa hrnie odporný hnis. Má problémy so mnou ako aj s celou ľudskou populáciou Isenie. A to len preto že patrí k slabým elfom. Do dneška som ju nikdy nestretla.

Hana

Samozrejme som tým dvom dala povolenie. Mali v týchto veciach voľnú ruku. Viac menej som aj očakávala že sa spoja, len som im to nijak nechcela prikazovať. Následne som sa pozrela na tie dve. Vypočula som si Ellaren, ktorá ma požiadala, aby som bola opatrná s Kanjou a následne si viac menej obe vymenili názory. Akonáhle sa trocha zvýšil hlas, skôr než to stihlo presiahnúť do hádky, môj panter sa zodvihol a dosť nahlas zavrčal, podráždene. Ja som ho len začala hladiť po hlave, aby sa upokojil.
"Vidím že máte obe problém vystáť tu druhú rasu, s tým som počítala." Zamumlala som a len som si povzdychla.
"Očividne nemám na výber." Sadla som si na posteľ a ruky som si vyložila na kolená.
"Bojujte.. na život a na smrť. Ak si trúfate jedna druhú vyzvať. Môžete mi ale veriť, váš súboj by skončil remízou a ja by som nerada prišla o čo i len jednu z vás, nie to ešte o obe. Je ťažké získať si vieru niekoho ako ja. Vy máte to šťastie, že som sa rozhodla vám obom veriť. Ak ma niektorá z vás zradí, tá druhá ju pokojne bude môcť popraviť." Podvihla som jeden prst a trocha nepríjemne som sa pousmiala.
"Každopádne ma neberte na ľahkú váhu, to že po mne niekto chcel, aby som si zobrala ochranku, neznamená že sa o seba neviem sama postarať. Patrím predsa len k rodu Xezshi." Po tom som poukázala na tie dve.
"Ak medzi sebou teda nechcete bojovať, čo vám naozaj neodporúčam, uzmierte sa. Máte pravdu obe, každá z vašich rás to niečím nehorázne pokašlala. Tu ale nie ste v Isenii.. neplatia tu zákony ako v Isenii, neplatia tu hodnoty ako v Isenii. Nechcem aby ste sa hneď sestričkovali, skúste ale medzi sebou začať aspoň z ako takým rešpektom.. aspoň ho hrajte. Stále to bude znamenať že sa aspoň budete snažiť spolu nejako vyjsť." Dopovedala som, na čo som čakala na ich reakciu. V najhoršom by som ešte prijala toho Mogga, keby sa náhodou rozhodli bojovať a jedna by pri tom zomrela.

Kanja bez zaváhania položila ruku na rukoväť svojho meča, ktorý mala opásaný na bokoch.
Kedykoľvek, elfka. Vyslovila Kanja sebaisto a zamračila sa na Ellaren. Tá len pokrútila hlavou a pohľadom sa odklonila od Kanjy. Len si niečo zamumlala o nedostatku disciplíny a veľkom dostatku hlúposti.
Kanja len popodišla k Hanazse a usmiala sa.
Môj tréning zabezpečoval Gerart rodu Haren. Skutočný rytier a šľachtic. Môžete si byť istá, pani, že... sa neskloním k taktikám divošov, budem poslúchať rozkazy, správať sa profesionálne a budem verná. Samozrejme, nie som si istá či sa to dá povedať aj o tejto elfke. Jej povaha je nevyspytateľná, ako u všetkých elfov. Poznám ich, zabila som ich už desia...
Vetu nedopovedala, lebo do jej úst vrazila ostrá časť luku. Z Kanjiných úst krv vystrekla na všetky strany. Ellaren ho následne vytiahla a nenávistne pozerala na Kanju. Tá spadla na koleno a rukou si držala ústa. Zdalo sa, že luk jej prerazil kožu na líci, zvnútra. Z úst sa jej preto hrnulo veľké množstvo krvi.
Následne bez slova vytiahla svoj meč a postavila sa. Cez krv sa jej hovorilo veľmi ťažko, ale to Hanazse stačilo.
Pani, mám povolenie ju zabiť?

Hana

"Vidím že ste ešte stále nepochopili mojim slovám.. a mne práve došla trpezlivosť." Šepla som na čo som pantera prestala hladkať.
"Teraz ste si kvit. Aké ironické. Kanja mala by si si dávať pozor na ústa.. a ty, Ellaren, by si sa mala naučiť ovládať svoje pocity. Každopádne to celkom chápem, keby že mi niekto začne hovoriť o tom koľko mojich ľudí zabil, dotyčný by bol rád, keby sa nenarodil. To ale neznamená že som naklonená na tvoju stranu. Momentálne ste obe podo mnou a znova vám opakujem, tento krát hlavne tebe Kanja. Zabudnite na svoju minulosť.. tu NIČ .. opakujem NIČ neznamená. Nie ste v Isenii. Ešte raz budem počuť od jednej z vás nejakú sťažnosť či urážku k tej druhej, dotyčnej dám vyrezať jazyk." Nepomohli obyčajné slová.. možno pomôžu menšie vyhrážky. Postavila som sa a pomaly som prešla ku Kanji, ktorej som chytila zápästie a zobrala som jej meč, na čo som jej ho znova zastrčila do púzdra. Chytila som jej tvár do rúk a pozorne som si prezrela ranu, ktorú tam mala.
"Nie je to nič vážne, choď za jedným z mojich šamanov ktorý sú voľný, niektorý by mal byť vo východnom krídle." S miernym úsmevom som ju pohladila po vlasoch a následne som ju pustila. Poćkala som kým odíde a otočila som sa ku Ellaren.
"Chápem tvoj hnev, ale nauč sa ho kontrolovať. Niekoho zabiť či niekomu ublížiť nie je vždy ten správny postoj." Vysvetlila som jej trocha opatrným hlasom a na chvíľku som sa na ňu zapozerala.
"Viem že si to musela mať ťažké, no aj Kanji viac než pravdepodobne vyrastala a bola učená elfov nenávidieť. Len málokedy je takáto nenávisť, vinou jednotlivca. Chápeš ma?" Spýtavo som sa na ňu pozrela a následne som sa pokúsila pousmiať.
"Takže teraz bež za ňou a odprevaď ju k šamanovi a od šamana, a skúste sa navzájom nepozabíjať." Samozrejme som pohladila po vlasoch aj ju. Teda.. správala som sa k nim ako k nevychovaným panterým mláďatám.

Kanja sa tvárila zúrivo, no po tom čo povedala Hanazsa sa hnev v jej pohľade zjemnil. Spoza opasku vytiahla malú šatku a priložila si ju k lícu. Meč vrátila do pošvy a znova sa Hanazse uklonila.
Prepáčte, pani. V budúcnosti budem svoje slová kontrolovať. Ospravedlnila sa pokorne a z dovolením odišla z miestnosti.
Ellaren jedným ťahom ruky svoj luk očistila a vrátila ho na svoj chrbát. Pozorne vypočula Hanazsu zatiaľ čo sa tvárila dosť previnilo.
Musíte mi tiež prepáčiť. Mám ohľadom toho... nepeknú minulosť. Budem sa ju snažiť zabudnúť, ako ste prikázali. Neplánujem vás sklamať. Povedala elfka so sklonenou hlavou. Na príkaz Hanazsy len slušne prikývla a vydala sa za Kanjou, ktorá vychádzala z miestnosti.
Akonáhle obe vyšli, Lisirr vstúpil.
Ste v poriadku, pani? Tá krv... čo sa tu stalo? Spýtal sa s obavami pri pohľade na dlážku. Za krátko si však uvedomil že krv patrí len Kanjy.
Obávam sa že nesiem zlé správy. Jeden z veľšamanov, Tachir, bol práve otrávený a aktuálne je pod opaterou šamanov, avšak mal by sa z toho dostať. Váš brat všetkým zakázal čokoľvek jesť či piť. Zdá sa že vinník je stále vnútri paláca. Vyslovil potichu.
Bolo mi prikázané aby som sa od vás nevzdialil ani na jeden meter. Lord Xezshi taktiež pripomína aby ste sa nepremávali po paláci, aspoň pokiaľ nebude vinník chytený.

Hana

Pozerala som sa za tými dvoma, kým teda nevstúpil Lisirr.
"Ďalší?" Mohlo ma to napadnúť. Popravde ma to ani neprekvapilo no rozmýšľala som, ako sa to vôbec niekomu podarilo. Otec nevládol zle, vlastne za jeho vlády zem celkom ťažila v tom dobrom slova zmysle, ak niekto nechcel rozpútať vojnu či ak sa niektorý potomok klanov, ktorý boli voľakedy v občianskej vojne nedozvedel pravdu.. nevedela som nájsť príčinu. Prikývla som a následne som sa znova posadila na posteľ.
"Keď príde Kanja a Ellaren, budeš môcť ísť znova pomôcť Harowatarovi. Vlastne ..." Na chvíľku som sa zamyslela, po čom som z jedného šuplíka zobrala menší mešec peňazí. Ten som mu podala.
"Pôjdeš kúpiť nejakú vodu a jedlo do toho najobyčajnejšieho obchodu ktorý v meste nájdeš. Keby sa niekto pýtal, tak to je pre tvoje vlastné potreby. Vyzerá to tak že sa tieto kvázi útoky budú sústreďovať skôr na šľachtu, pochybujem že bude otrávená voda a jedlo pre obyčajných ľudí v obchodoch, ktoré by šľachtic nikdy nenavštívil." Prikázala som mu, no samozrejme až keď sa vrátia tie dve. Nemala som v pláne priečiť sa rozkazu môjho brata, ktorý Lisarrovi prikázal obzvlášť prísne stráženie mojej maličkosti.

Azam II. Pokojný rodu Xezshi, xaqavatl Akakského impéria, vládca od roku 9964 do roku 10 001 zomrel v 18. dni 3. mesiacu kejin. Rovnako ako za vlády sa za Izlakom a Kachamom vydal pokojne a s rozvahou. Inými slovami, vláda vášho otca bola skončená. Vo vašich životoch ste nezažili nič iné, predsa len, najstaršie dieťa, Turach, mal len 23 rokov. A teraz sa všetko zmenilo. Pohoda a pokoj kráľovského života skončil, a nastúpili útrapy spojené s udržaním trónu v rukách vášho rodu. Na trón po otcovi samozrejme nastúpil Turach, ako najstarší syn. Po impériu sa šírilo množstvo rôznych informácií, niektoré falošné, niektoré doslova vlastizradné. Mnoho ľudí si myslelo že Turach stojí za smrťou svojho otca - to však bolo spôsobené len tým, že Turach nikdy nebol milovník ľudí, nebol populárny, jednoducho nemal podporu bežného ľudu. Do úvahy bolo treba zobrať aj to, že ľud je jednoduchý a preferuje fyzicky i psychicky krásneho vládcu, ktorý ale vôbec vládnuť nemusí vedieť.

Turach sa o tieto povrávačky nezaujímal. Po otcovej smrti nastúpil na trón so sebaistotou a rozhodnosťou - predsa len, k tomuto bol celý život vychovávaný. A teraz konečne prišiel jeho čas. Prvé dni po otcovej smrti sa mladší súrodenci utiahli do palácu a oplakávali otca. Turach vedel ako nástup na trón prebieha. Vedel, že prežiť prvý mesiac je ťažké. Preto svoje nástupníctvo neuplatnil okamžite, ale rozhodoval sa pre najlepšieho bojovníka, takého ktorý by porazil všetkých vyzývateľov. Až po niekoľkých dňoch našiel toho koho hľadal. Turach do neho vložil celú svoju budúcnosť, tak ako každý vládca pred ním.

A vyplatilo sa. Jeho bojovník dokázal prežiť celý mesiac, dokázal odraziť všetkých ktorí sa mu postavili. Turach mu dokonca prisľúbil vysoké miesto, ak teda prežije. Do konca zahrievacieho obdobia zostávalo len niekoľko dní. Najprv to bolo 5 vyzývateľov denne, teraz už len jeden za pár dní. Zdalo sa, že Turach má trón pevne v rukách a dynastia Xezshi bude pokračovať vo vládnutí.

Hanazsa však prežívala mesiac po otcovej smrti iným spôsobom. Po celý čas cítila že niekto, niekto neznámy, Turacha na tróne nechce. Ten niekto chcel osvieženie, niečo čo už Akak dlho nezažil.
Prednedávnom jej bol doručený list, v ktorom anonym písal o Turachovom zámere vyhlásiť Lasangu, vášho mladšieho brata, za chorého a poslať ho do šamanskej liečebne. Inak povedané, zbaviť sa ho ako možného nasledovníka moci, niekoho kto by mohol obrať Turacha o moc.
Hanazsa ani jej súrodenci o tomto nič nevedeli, lebo odvtedy čo Turach prezval moc, sa s vami takmer nikdy nezhováral. Dokonca ste ho nevideli, okrem verejných vystúpení.
Počas mesiaca jej došlo viacero takýchto listov. Pravosť prvého bola dokázaná - Turach skutočne Lasangu poslal do liečebne s tým dôvodom, že sa u neho vyvíja psychická choroba. Odosielateľ týchto listov teda nebol žiadny vtip, mal skutočné informácie.
Jeden z listov bol výnimočne šokujúci. Po Lasangovi mal Turach plány aj na svojich ostatných súrodencov - podľa všetkého, Turachovi na vás vôbec nezáležalo. Videl vás len ako subjekty ktoré by mohli ohroziť jeho vládu.
Delia mala byť poslaná do ženského kláštora, Naudi a Sansha spoločne do opatery priateľa, šľachtica v Maláne. A pre Hanazsu... Turach, vediac akej je jeho mladšia sestra povahy, sa podľa anonymného listu rozhodol ju vyhlásiť za šialenú. Históriu poznal, a vedel že posledná vládkyňa týmto trpela. A ľudia to vedeli tiež. Takto by ju nikdy neprijali.
Posledné listy, ktoré dostala, už boli vlastizradné. Zdroj jej vysvetlil, že to čo chce Turach so svojou rodinou urobiť, nie je schopný zastaviť a tak to musí zastaviť niekto iný.
Hanazse ponúkol niekoľko možností. Mohla ísť za niekým dôležitým, vysokým a vysvetliť mu situáciu - ten by sa chopil akcie a možno, možno by Turach stratil svoj nárok za falošné obvinenia ktoré uvalil na jeho súrodencov. Zdroj spomínal oboch veľšamanov, ktorých sa Turach plánoval po svojom skutočnom nástupe zbaviť. Iná možnosť bola, Hanazsa to mohla urobiť sama. Turach predsa nebol vždy zo svojou gardou. Bolo mnoho spôsobov. Jeden z nich bolo vymedziť sa z rodiny Xezshi svadbou s mužom z iného rodu, prevziať jeho meno a vyzvať Turacha. Tak by Hanazsa mala nárok na vyzvanie, lebo by teoreticky nepatrila k Turachovej rodine. Ale tam bola šanca že by Turachov bojovník vyhral, a to veľká. Hanazsa mohla aj o Turachových ilegálnych plánoch povedať vysokej rade, ktorá by ho mohla zbaviť moci - ak samozrejme už všetci jej členovia nie sú v jeho rukách. Zdroj poskytoval aj riskantnejšie metódy, ako vyvolanie rebélie a iné. Bolo to len na Hanazse čo si vyberie.
Samozrejme, zdroj sľúbil, že ak to všetko vyjde, Hanazse sa okamžite odhalí. Dôvodov prečo ju chce na tróne mal niekoľko. Nevhodnosť Turacha po jeho psychickej stránke, jeho nepopulárnosť ktorá by mohla impérium rozdeliť, sklon k príliš tvrdým a nerozvážnym rozhodnutiam, ktoré by tiež mohli narušiť celistvosť krajiny. Navyše sa medzi ľudmi povrávalo, že na tróne je treba niekoho kto impérium osvieži. Ako by zareagovali na ženskú vládkyňu, to už je veľmi obtiažne predpovedať. Rozhodne by to však bolo osvieženie.

Hanazsa bola vo svojej izbe, keď jej Harowatar priniesol posledný list. V ňom v stručnosti stálo toto:
Turachov zahrievací mesiac sa blížil ku koncu. Hanazsa sa musí rozhodnúť, a to rýchlo. Za pár dní sa Turach stane skutočným vládcom a potom by už nikdy nemusela získať trón. Jej otec mal prianie za každú cenu zachovať líniu Xezshi. A najvhodnejšia na vládu bola Hanazsa.
Harowatar sa spýtavo zahľadel na Hanazsu. Na požiadanie anonymného zdroja o obsahu týchto listov nemala nikomu hovoriť, takže jej gardisti netušili o čo ide.
List? Spýtal sa Har. Jeho reči sa niekedy nedalo pochopiť, nehovoril dobre žiadnym jazykom Aguelu. Ovládal len niekoľko slov. Tentoraz ale vedela čo Har myslí - pýtal sa či chce Hanazsa poslať spätný list.

Hana

Človek by si pomyslel, že nasledujúci mesiac bude utrpenie no skutočnosť bola oveľa horšia. Prvé listy som ignorovala. Myslela som si, že je to len nejaký pomätený blázon, ak nie rovno ten kto otrávil môjho otca. Snažila som sa byť podporou pre súrodencou ktorý na mne za celý ten mesiac nezazreli jedinú slzu.  Narozdiel od nich, ja som si nemohla dovoliť plakať. Nemohla som si momentálne dovoliť prejaviť žiadnu slabosť ani pri súrodencoch. Prvý šok prišiel, keď sa naozaj stalo to, čo sa v anonymnom liste písalo. Môjho mladšieho brata naozaj zobrali do šamanskej liečby. Rozzúrenie som skrývala len veľmi ťažko. Bolo viac než jasné čo tým Turach sleduje. Problém bol v tom že aj keby som hocikoho kontaktovala, pravdepodobne by mi neverili. Turach síce nebol moc obľúbený no na druhú stranu sa nedalo povedať že by som na tom momentálne bola inak. Ľudia ma nepoznali.. viac menej. Rebélia nepripadala v úvahu. Chcela som vidieť môjho brata po posledných listoch prinajlepšom mŕtveho no nechcela som pri tom zdevastovať ríšu, čo by sa rebéliou určite stalo. Najlepšie by bolo vybrať možnosť, ktorá by ho zosadila z trónu bez zbytočných mŕtvol. Po prečítaní posledného listu som ho ako každý iný len spálila a na chvíľku som sa na Hara zapozerala.
"Možno by si to dokázal.." Šepla som, po čom som si povzdychla a následne som k nemu zdvihla pohľad. Následne som trocha pokývala hlavou a podala som mu jeden z predom napísaných listov v ktorom stálo jednoduché. "Postarám sa o to."
"Mala by som pre teba prácu. Myslím že by ti nemala robiť až taký veľký problém." Postavila som sa z postele a podišla som až k oknu.
"Potrebujem, aby si mi získal jed. Bez farby, bez chuti.. bez vône... pre brata." Pozrela som sa na môjho kvázi spoločníka a len som sa oprela o parapetu.
"A taktiež protijed.. dlhotrvajúci, výber ako aj s jedom nechám na tebe.. protijed by išiel jemu ochutnávačom." V podstate som sa chcela brata zbaviť rovnakým spôsobom, ako sa niekto zbavil môjho otca.
"Keď ho získaš, dám ti na určitý čas ďalśiu dlhodobú úlohu. Nič sa predsa len nedá spraviť v priebehu dňa a mne nejde o to, spraviť to rýchlo.. ale o to, spraviť danú prácu poriadne." Vysvetlila som mu a následne som poukázala na mapu.
"Tu sa nachádza chrám, do ktorého bude musieť vystúpiť. Priami útok je nemysliteľný. Každému by bolo jasné čo sa stalo a ja sa chcem vyhnúť ďalšiemu vyšetrovaniu." Ďobla som prstom na miesto, kde sa nachádzal chrám.
"Brat bude musieť skonzumovať istý nápoj, do ktorého ten jed dáš. Dáš si ale pozor, aby protijed pred tým, nejakým spôsobom aplikovali ako jeho ochutnávaći tak aj veľšamani. Ak sa otrávi z toho pohára.. a ostatný nie, bude sa to považovať za zlé znamenie od bohov. Nebol pripravený vládnuť, nebol pripravený niesť bremeno v podobe ich požehnania.." Šepkala som, na čo som sa na neho pozrela.
"Samozrejme neočakávam že to bude 100% úspešné a pre to mám prichystaných ešte zopár poistiek." Dodala som, no o tých som mala v pláne povedať mu až keď získa jed s protilátkou.

Harowatar na všetko čo Hanazsa povedala mlčky prikývol a vydal sa na odchod. Ešte predtým ako odišiel však Hana za dverami začula hlasy. Niekoľko ľudí sa blížilo k jej izbe. Dvere sa otvorili a v nich stál... Turach.
Na tvári mu žiaril úsmev. Vyzeral spokojne. Svojich gardistov ponechal vonku a aj Harowatara vykázal z miestnosti.
Posadil sa na najbližšie kreslo a na ňom sa pohodlne rozvalil.
Hana, sestra moja. Prepáč že sa ukazujem až teraz, ale bol som veľmi zaneprázdnený. Ale ty to pochopíš, si predsa... inteligentná. Povedal a otočil pohľad na ňu. Hana si všimla že jeho pohľad prechádzal po celej miestnosti, akoby v nej niečo hľadal. Na chvíľu sa zapozeral aj do ohňa v jej krbe. Napokon spočinul na nej a znova sa zapozeral do jej očí.
Za pár dní konečne získam trón. Bol to ťažký mesiac. Stále smútim za otcom, ale je na čase pohnúť sa dopredu. Ale dosť o mne... Usmial sa milo, vstal z kresla a pobral sa bližšie k nej.
Ako si ty strávila tento mesiac? Zvládaš to čo sa stalo? Lasanga bol na tom veľmi zle, musel som ho poslať do odbornej opatery, ale plánujem jeho návrat akonáhle získam moc. Tebe mimochodom plánujem udeliť nejakú peknú hodnosť, niečo čo by sa ti hodilo. Spýtal sa zo záujmom a jeho pohľad znova spadol z jej tváre na nižšie partie jej tela, to však iba na zlomok sekundy.

Hana

Ešte stále som sedela na parapete okna, keď mi do izby vošiel starší brat ktorého vraždu som pred chvíľkou plánovala. Keď však vošiel do izby, zosadla som a len som sa mu uklonila. Robievala som to na znak úcty aj otcovi. Nebolo to síce také formálne, ako keď sa kráľovi ukloní jeho gardista, toto bol skôr presne ten typ, keď je niekto z vašej blízkej rodiny vyššie postavený než vy.
"V poriadku Turach, chápem to." Slabšie som sa pousmiala no neušli mi jeho pohľady. Keď sa posadil, posadila som sa späť na parapet a len som sa oprela o rám okna. Mohla som pôsobiť trocha zvodnejšie než normálne. Veď som mala celkom dobre vyvinuté ženské telo, prečo to nevyužiť hlavne pri niekom, koho som chcela dostať. Bol to síce môj brat no ja som veľmi dobre vedela, že má len dve možnosti .. aspoň pri jeho povahe. Buď sa ma zbaviť, alebo si ma na druhej strane držať pri tele a to sa dalo len jedným spôsobom, svadbou.
"Prepáč mi moju trúfalosť ale, je to trocha divné.. počuť od teba, pýtať sa ma ako som prežila mesiac." Začala som a úsmev mi trocha sklesol. Vyzeralo to však dosť dokonale, ako keď sestra smúti za otcom a za tým, že má jej malý braček psychické problémy.
"Zvládam to.. len veľmi ťažko. Aj keď to na sebe nedám poznať. Veď ma poznáš. Vždy som sa snažila byť oporou pre sestry a brata. Ako aj pre teba heh, aj keď ty si to nikdy nepotreboval." Dodala som a trocha prekvapene som sa na neho pozrela.
"Nie som si istá či som ťa dobre pochopila. Očividne tým na niečo narážaš.. stačí mi to povedať na rovinu." To už patrilo k jeho poslednej poznámke o hodnosti.