Smrteľný šport

Nuvan

Na neskorú jar bol dnes nezvyčajne chladný deň. Mrazivý vietor pofukoval ulicami Nuvanu a tak sa väčšina ľudí uchýlila do krčiem a domov, ktoré boli príjemne zahriate plameňmi krbov. Na oblohe sa navyše ukázali tmavé mraky ktoré mohli znamenať len jedno - blížila sa búrka, nevedno či len slabá alebo silná. Nikto si nemohol byť istý lebo počasie v týchto končinách bolo nepríjemne nevyspytateľné. Raz svieti slnko, a bez akéhokoľvek varovania príde silný vietor, a onedlho dážď. Táto nevyspytateľnosť sa znásobila v letných mesiacoch. Pre istotu si každý zo sebou vždy bral kabát, ak aj boli vonku horúčavy. Ulice sa zdali poloprázdne, no na hlavnom námestí to bolo inak - pred bránami kráľovského paláca bolo celoročne vystavané veľké pódium kde sa prednášali rôzne novinky, správy a oznamy o dôležitých udalostiach.

Okolo pódia v tejto chvíli, aj napriek nedobrému počasiu, stáli desiatky ľudí ktorí počúvali bradatého muža v dlhom kabáte. Pre všetkých obyvateľov Nuvanu bol tento muž dobre známy. Kairan Les, riaditeľ združenia všetkých Lovcov, do ktorého patril aj Zedhe. Táto organizácia združovala každého kto sa živil lovom alebo ho aspoň zaujímal. Patrili sem bežní lovci lesnej zveri, lovci beštií ako Zedhe, ale aj menšia skupina lovcov ľudí, ktorí operovali v rúšku tajnosti vďaka kráľovským povoleniam. Organizácia slúžila samozrejme na správu lovcov a ich kontrolu, ale aj na to aby sa lovci dozvedeli rôzne taktiky, spôsoby lovu, získali overené informácie o beštiách, lovecké listy, zbrane, pasce, jednoducho všetko čo malo niečo spoločné s lovom. Lovecká liga mala ústredňu v pomerne veľkej budove, blízko kráľovského paláca, v centre mesta.

A každý vedel prečo Les dnes stojí na pódiu. Práve vyhlasoval Veľký lov beštií, ktorého sa mohol zúčastniť ktokoľvek kto si myslí že má na to vyhrať. Odohrával sa každých päť rokov. Pochopiteľne, účasť zaregistrovaných lovcov sa brala ako samozrejmosť. Kairan týmto verejným vyhlásením chcel zvolať aj nováčikov - ľudí ktorí sa ešte nerozhodli zobrať kariéru lovca, alebo vojakov, ktorí mohli preukázať svoje schopnosti na inom bojovom poli - proti beštiám, a nie ľudom.
Mnoho ľudí sa však bálo Veľký lov podstúpiť. Nepovažoval sa len tak pre nič za najnebezpečnejší šport v Isenii. Lovci musia čeliť mocným a smrteľným beštiám ktoré nemajú zľutovania. Veľký lov zvyčajne neprežije väčšina účastníkov. Ale tí ktorí vyhrajú získajú neuveriteľné výhody ako bohatstvo, legendárny status, šancu postaviť sa na čelo Loveckej ligy, a samozrejme aj kráľovský gratulant - dokument ktorý zamestnáva lovca do kráľovských služieb. Takúto prestíž získa len hŕstka ľudí.
Na to aby sa ale niekto mohol zúčastniť, musel predovšetkým splniť prísne vekové požiadavky - aspoň 20 rokov a nie viac ako 50. Zedhe bol dlho členom Loveckej ligy, ale Veľkého lovu sa zúčastnil len raz, pred piatimi rokmi. Vtedy mu bohužiaľ šťastena nepriala, ale aspoň to prežil. Toto leto už začínal druhý ročník odkedy Zedhe mohol vstúpiť do súťaže.

Bežné obyvateľstvo Veľký lov milovalo, lebo lovci počas neho prakticky vždy vyčistia cesty, lesy a vidiek od nebezpečných beštií, a tak významne zlepšia celkovú bezpečnosť a istotu. Preto si užívali lovci veľkú obľubu kamkoľvek prišli. Svojimi vysokými cenami si ale samozrejme získali aj nenávisť niektorých nešťastníkov.

Zedheho si pod pódiom všimol jeho dlhoročný lovecký kolega a kamarát, Martell. Pomaly sa k nemu predral cez divákov a poklepal ho na rameno.
Tento rok to bude niečo úžasné. Počul som že plánujú dať lovcom zabiť aj beštie, ktoré žijú mimo Nuvanu. A tým myslím poriadne ďaleko... ako na púšti. A k tomu mi niekto povedal že nám chcú dať silnejšie beštie ako v minulý Veľký lov. Ja len čakám kedy to bude drak. Zasmial sa Martell. Tie reči ktoré počul mohli mať v sebe zrnko pravdy. Veľký lov trval zvyčajne dlho - pokojne aj celý rok. To hlavne kvôli tomu že lovci museli cestovať do iných krajín, a to si vyžadovalo nejaký čas.
Zohnal som si nového koňa - jazdeckého. Minulý Lov som nepostúpil len pretože ma nejaký sviniar predbehol. Lebo mal rýchlejšieho koňa. Prišiel som za tým veľvlkom, a už bol mŕtvy. To sa tentoraz nestane. Dodal pevným a sebaistým hlasom. Nový kôň sa mu skutočne zišiel, doteraz jazdil na farmárskom plemene.

Zedhe

Opravdu byl zrovna hnusný den ale byl v něčem zajímavý. Zedhe se nacházel na náměstí kde se právě vyvěšovali pravidla a podmínky velkého lovu. Nemohl se dočkat až se dostane blíž. Bylo tam tak narváno že se nepohnul z místa. Po chvilce si všiml Martella. Pokusil se mu trošku vyjít naproti. To doufám, problém je že nevím jak tam odcestuji. Nemám jak se například na poušť dostat. Ale to si nějak zařídím... V to doufám. Vím že minule jsem udělal chybu ale letos se cítím připravený na něco opravdu velkého, a náročného. Jenom draka si nepřeji. Pousmál se a napadlo ho jak by to vypadalo kdyby se měl postavit drakovi. Trochu se oklepal. Poté zavál studený vítr. Trochu se zabalil do kabátu a přemýšlel kde sežene koně takhle na rychlo. Tak to aspoň víš že něco takového se ti už nestane. Ale asi se to stane mě nemám žádného koně. A nevím kde ho na rychlo sehnat, nemáš nějaké doporučení? Zeptá se Martella a doufá že na něco přijde.

Mart zamyslene sklonil hlavu, neisto sa okolo seba obzrel a stíšeným hlasom mu odpovedal na otázku.
Nikomu to nehovor, ale koňa som zohnal od istých... pašerákov. Je to nelegálne a keby to zistili, skončil by som v žalári alebo aspoň s peknou pokutou. Zašepkal mu a znova sa obzrel naokolo. Zdalo sa nepočúva nikto - všetci sa chceli dostať k informáciám o love. Potom pokračoval.
Majú veľmi kvalitné a zdravé kone, za dobrú cenu. Myslím že ich ukradli z kráľovského chovu v Azime. To znamená že sú to prakticky najlepšie plemená v Isenii. Vysvetlil ohúrene a pousmial sa.
Môžem ťa tam zaviesť. Je to niekde v slumoch.

Zedhe

Přiklonil hlavu aby slyšel dobře co mu Martell. To se mi líbí, dáme si někde sraz? Nebo se vypaříme teď? Docela by jsem toho koně potřeboval Když se Martell rozhlížel tak se porozhlédl také aby si mohl být jistý. To dává rozum že budou kradení. A není tam nějaká šance že by nás mohl někdo chytit? Protože pokud ano tak jsem ochotný to podstoupit... To se ale nestane když je to ve slumech. Tam chtějí jenom peníze. Každopádně ukážeš mi kde to je? Ustoupí stranou aby mohl Mart projít.

Sasha

Opierala som sa o stenu jednej z budov, pri čom som si premerala dav, ktorý sa tisol pri nástenkaćh. Ja som sama o sebe čítať nevedela no z reakcií ľudí a ich dialógov som si vedela určiť celkom dobrý obraz, čo sa tam môže nachádzať. Bola som ako každý iný lovec tu prihlásená na veľký lov aj keď, nikto nevedel že som vlastne žena. Hruď som mala stiahnutú pevnými obväzmi, čo nebol opráve pohodlné no moc na výber som nemala. Vedela som, že je to nebezpečné. Mohla som pokojne skončiť pred súdom no... nemala som na výber. Bola to jediná činnosť v ktorej som bola naozaj dobrá. Inak by som sa proste neuživila. Prstami som si začala klepať po lakti a čakala som, kým sa to tu trocha vyprace. Netušila som však, čo by som mala robiť ďalej. Bol to môj prvý lov, mala som len dvadsať a aj to som musela pri zápise viac než presviedčať, keďže som vyzerala o niečo mladšie. Mimovoľne som si skontrolovala śatku na hlave, ktorá mi zakrívala končeky uší. Bola na svojom mieste, to bolo dobre. Bola to jedna z posledných vecí, ktoré som momentálne potrebovala ukázať svetu, práve moja nie úplne čistokrvná príslušnosť. S povzdychom som si znova začala až trocha zúfalo prezerať prítomných. Napadlo ma, že tu každý poznal niekoho.. iného, okrem mňa. Videla som asi aj pár nováčikov ako ja, ktorý z tohto všetkého boli rovnako ľaví a netuśili, či majú ísť skôr na západ alebo na sever.

Martell súhlasne prikývol a hlavou pokynul Zedheovi ktorým smerom sa vybrať. Pomalým krokom následne vyrazil smerom k nižšie položeným uliciam veľkomesta.
O nič sa neboj, zdroj je spoľahlivý. Tie kone je ťažko schovať pred zvedavými očami, každý spozná že je s nimi niečo podozrivé, takže majú aj niekoľko podplatených stráží. Nič sa nemôže stať. Ubezpečil Zedheho istým hlasom a pokojným tempom pokračoval v kráčaní.

V dave pod pódiom sa pretláčal akýsi mladší pohľadný muž ktorý mal zdvihnuté obe ruky a nahlas proklamoval: Informácie! Nováčikovia, ku mne! Noví lovci sem!
Mnohí o neho záujem nejavili, ale o chvíľku sa k nemu zišlo zopár mladých mužov s nadšenými výrazmi a desiatkami otázok. Informátor ich utišoval a pokračoval v zvolávaní záujemcov. Zdalo sa že väčšina mladíkov ktorá sa okolo neho objavila sú neskúsení lovci, alebo to vôbec lovci neboli. Postávali pri ňom dvaja strážnici, jeden ktorý vyzeral na pätnásť rokov, niekoľko mladých znudených šľachtických chlapcov a zopár chudobných mešťanov.

Zedheho sa toto volanie netýkalo, tie informácie počul už dávnejšie, pred posledným Veľkým lovom. Spolu ste s Martellom prechádzali mestom, čo sa zdalo ako nekonečná cesta. Nuvan bolo jedno z najväčších miest v Isenii, ak nie najväčšie. Bola to prakticky metropola a stred všetkých kráľovstiev severnej Isenie. Predsa len, žilo tu niekoľko stá tisícov ľudí, podľa niektorých aj celý milión. Slumy v tomto meste znamenali pomerne chudobnú časť, ale len na pomery Nuvanu. V skutočnosti to bola priemerne bohatá štvrť, najväčšia v meste. Skutočný slum v Nuvane nemal obdobu. Slumami to bolo prezývané len šľachtickou elitou a názov sa akosi sám uchytil, aj keď sa obyvatelia vždy pri tomto názve urazili.
Trvalo vám hodnú chvíľu kým ste sa dostali cez hlavnú ulicu, rieku, niekoľko blokov, trhovísk až do zapadnutých uličiek slumov.
Dlho po tom ako sa Zedhe dokázal zorientovať ste spoločne došli k menšej stajni. Pred ňou stála neznáma žena, ktorá okamžite podišla k Martellovi.
Kto to je? Spýtala sa podozrievavo a prezerala si Zedheho.
Lovecký kolega. Má záujem o tovar. Vysvetlil v krátkosti Mart a pousmial sa. Prikývla a prehovorila k Zedhemu: Pre registrovaných lovcov dávame zľavy. Ale musíš mi najprv ukázať tvoje papiere.

Sasha

Pohľad som otočila na mladšieho muža, ktorý začal vykrikovať niečo o informáciach. Nebola som si istá, či by som jeho informáciam mohla veriť. Navyše to všetko bolo napísané na tabuliach. Nemyslela som si, že existuje moc veľa lovcov ako ja, ktorý nevedia čítať či písať. Značne mi to komplikovalo prácu už dlhší čas. Nakoniec som však usúdila, že nemám moc na výber. Krokom som sa vydala k nemu, teda miestami som sa cez dav musela predierať. Rukou som si zašla k šatke, pri čom som si skontrolovala zakrytie uší. Tlačenie na hrudi ma uisťovalo, že sú sťahovacie obväzy na svojom mieste a plnia svoju funkciu. Následne som podišla až k mužovi a .. no netušila som, čo sa mám pýtať. Preto som skôr počúvala otázky ostatných, ako aj odpovede na ne či nebodaj nejaký jeho výklad.

Rozešel se za Martellem poslouchal každé slovo aby něco neudělal špatně. Jenomže nic takového by se stejně nestalo. Ale i tak v tom byl jeden háček. Dlouhá cesta... Tak to doufám... oddpovědě krátce a opravdu dlouho Martella následoval. Procházel i častmi města kde nikdy nebyl. Nevědě o pár tržištích a sám neví před kolika domi prošel.
Není v tom nic vedlejšího, že ne? Pro jistotu se optal a když se Martell zastavil. Přišla k němu nějaká žena. Chtěla po něm lovecký průkaz, bez váhání jej vytáhl. Tady je... podal ho a čekal co se bude dít dál. Už se viděl jak vyhraje velký lov. Ale jak se říká "Neříkej hop, dokud nepřeskočíš.

Mladík ktorý zvolal nových lovcov k sebe sprvu nehovoril žiadne nové informácie, boli to len bežné veci, ktoré vedel každý kto aspoň raz za čas vyšiel do mesta alebo zašiel do krčmy. Hlavne v tento čas roku, keď Veľký lov bola najväčšia téma v meste. Samozrejme vysvetlil že lovci nemôžu medzi sebou navzájom bojovať, ani sa zámerne zdržovať a provokovať. Každý Veľký lov sa vyskytne množstvo ,,náhodných'' smrtí. Tiež je zakázané niekoho zraniť nepriamo, ako napríklad zámerne položenou pascou alebo sabotážou. Konkurencia medzi lovcami je ale možná. Ak má lovec schopnosti, môže cieľ iného lovca odohnať aby sa mu ho nepodarilo chytiť. Taktiež nič nezabraňuje tomu aby lovci sledovali iných, podľa možnosti viac skúsených lovcov a tak získali šancu na ukradnutie trofeje. Výhody lovcov vo vybavení sú časté, ale tieto peňažné výhody sa nikdy nemôžu vyrovnať získaným schopnostiam a skúsenostiam. Mnohokrát sa stáva že Lov vyhrajú tí najskúsenejší, ale veľmi to záleží aj na šťastene a peniazoch lovca.
Sashu si očividne všimol jeden zo starších lovcov. Pomaly k nej podišiel, poobzeral sa či nikto nepočúva, a potichu sa jej opýtal: Počuj, máš záujem o lacné kone? Veľmi lacné, ale najkvalitnejšie aké nájdeš. Bez správneho koňa to vyhrať nemôžeš.

---

Lovecký preukaz žena schmatla do ruky a pár sekúnd si ho pozorne prezerala. Následne sa pousmiala a odložila si ho do malého vačku ktorý mala na opasku. Potom iba nepatrne prikývla niekomu kto stál blízko za vami. Bol to jeden z mestských strážnikov, urastený muž v brnení a s kopijou v ruke, ktorý práve prechádzal okolo. Vybral svoju zbraň, otočil ju a dlhou rúčkou kopije sa zahnal po Zedheovi. Jeho útok bol rýchly a nečakaný, ale Zedhe mal šancu uhnúť sa úderu ak dával pozor. Strážnik sa na Zedheho vrhol plnou silou a žena zatiaľ zakričala po niekoľkých ďalších aby prišli na pomoc. Strážnici sa privalili z každej uličky, takže únik po zemi nebol možnosťou.
Vieme tvoje meno, utekať nemá zmysel. Povedala žena a rýchlo ustúpila dozadu, aby prenechala priestor strážnikom, ktorí sa postupne blížili ku vám dvom.
Martell nahlas zaklial. Zdalo sa že v tomto s nimi nejde, lebo na tvári mal vyplašený výraz. V rýchlosti schmatol Zedheho a potichu mu povedal: Len ona vie ako sa voláš! Chytíme ju! Následne sa po nej v rýchlosti rozbehol, ale žena bola rýchlejšia, a bleskovo vbehla do stajní ktoré mala za sebou. Martell ju zúrivým tempom nasledoval. Zedhemu zostávali sekundy. Strážnici sa po tebe rozbehli a jediná voľná cesta bola smerom do stajní za Martellom a tou ženou.
Zdalo sa že celý Zedheho život teraz záleží od tej ženy a od toho kto sa dozvie jeho meno v súvislosti s týmto čo sa stalo. Martell ju nasledoval, ale nestačil jej. Stajňa mala totiž aj zadný východ, ktorý smeroval do zadných uličiek. Prakticky to bola v tejto chvíli jediná šanca ako uniknúť.

Sasha

Počúvala som nie až také novinky. Chvíľku som ešte plánovala ostať a po tom sa pomaly vydať zasa niekam inam, keďže mi to prišlo tak, že sa tu moc nového nenaučím. Tu si ma zrazu všimol nejaký lovec, ktorý vyzeral staršie než ja. Jeho slová mi prišli trocha podozrivé no len som sa mierne pousmiala a chvíľku som jeho ponuku zvažovala.
"Lacné a kvalitné.. prečo mi tieto dve slová k sebe príliš nepasujú?" Povedala som, pri čom som sa snažila trocha zachrapčať môj hlas, ako som to robila v podstate stále, keď som k niekomu rozprávala. Nikto sa nikdy nemohol dozvedieť že som dievča. Pravdepodobne by ma čakal súd, ktorý by mal veľmi rýchli proces.