4|A|9999

Tentoraz valeánka len odmietavo pokrútila hlavou a bez slova znova pustila Vyael do voľného pádu. Ale už neprišlo zastavenie, a po valeánke nebolo ani známky. Nemalo ju čo zastaviť. Krídla sa stále nehlásili do služby. A tak padala a padala...
Ale po chvíľkovom páde znova prišlo zastavenie. Vyhrážky ženy boli očividne len na to aby Vyael riadne vystrašili. Predsa by ju nezabila takýmto krutým spôsobom. Ale namiesto len visenia vo vzduchu sa začala dvíhať smerom hore, do Eusristidilu.
Ponad Vyael sa ozývali zvuky boja. Valeánka proti niekomu bojovala. Oproti oblakom sa dali vidieť len obrysy, ale jednoznačne bolo že jej protivník mal len jedno krídlo. Musel to byť on. Kto iný? Vyael náhle mohla pocítiť návrat života do jej krídel a vzdušný prúd, ktorý ju vysúval hore sa ešte zrýchlil. Valeánka jej bola chrbtom a Vyael sa k nej dostala na dosah. Jednokrídly tým chcel Vyael pravdepodobne niečo naznačiť. Naskytla sa šanca...

Vyael

Myslela som si, že som zomriem. Nakoniec sa však všetko až príliš rýchlo zmenilo. Namiesto padania som začala stúpať. Započula som zvuky boja, na čo som zodvihla hlavu k valeánke. Bojovala proti *nemu*. Musela som sa pousmiať. Bola som však úplne potichu. Valeánka očividne nevedela, že som bola za ňou. Mienila som však jednokrídlemu Valeánovi pomôcť a tak som len pár krát zamávala krídlami. Konečne som mohla tak, prečo ich nevyužiť. Vyletela som o niečo vyššie, na čo som sa spustila znova na Valeánku. Presnejšie k jej chrbtu. Chcela som do nej vraziť, chytiť ju zozadu rukou okolo krku a trocha ju priškrtiť. Aspoň by som ju mohla vyviesť s koncentrácie a on by ju potom mohol doraziť. Nevedela som však, či to pôjde až tak ľahko.

To čo chcela Vyael urobiť viacmenej vyšlo, až na to že sa jej nepodarilo ženu chytiť a tak ju nemohla priškrtiť. Jej kop však bol pravdepodobne nečakaný a žena stratila rovnováhu vo vzduchu. Veľkou rýchlosťou sa začala rútiť k zemi. Dopomohol k tomu aj jej oponent, Isumael, ktorý do nej vrhol veterný prúd. Za pár sekúnd bola žena mimo dosahu, niekoľko stoviek metrov pod vami. Valeán okamžite schytil Vyael za ruku a neuveriteľnou rýchlosťou akceleroval smerom hore. Bolo to skutočne zvláštne, že len s jedným krídlom bol lepší letec ako veľká časť dnešných valeánov s oboma krídlami. Za to však mal veternú mágiu, ktorá jeho krídla nahradzovala perfektne. Netrvalo dlho a preleteli ste cez mraky a napokon do Eusristidilu. Bolo príjemné znova vidieť ,,pevnú'' zem. Isumael ju stále držal za ruku a pomaly viedol nad mestom. Letel len cez nezaľudnené oblasti aby sa vyhol podozreniu. Keď zosadol na zem, ocitli ste sa v akejsi tmavej úzke uličke. V temnoty vystúpila pre Vyael známa osoba. Seol.
Neskutočná práca, Is. Podarilo sa ti to v poslednej chvíli... vďaka drakom. Som rád, že ťa vidím v poriadku, Vyael. Splnila si svoju úlohu perfektne. Prepáč za tých strážnikov - tvoje dolapenie bolo plánované. To ja som im dal tip, že sa snažíš falšovať dokumenty. Teraz si myslia že všetko je v poriadku a tak sa prepustenie nášho priateľa vyhne akémkoľvek podozreniu. Vysvetlil v rýchlosti Seol a zatváril sa trocha previnilo.
Ale prečo si nepoužila kľúč? Je to z časti moja vina. Netušil som že ten strážnik pracuje pre ňu. A nepovedal som ti ani o našich oponentoch... plánoval som to až po tvojom prijatí. Koľko si jej toho povedala? Každá informácia by mohla byť koniec nás... a našej skupiny a akejkoľvek šance na záchranu Valeánov.

Vyael

Aj s pomocou Isa som sa dokázala znova dostať nad hlavné mesto Valeánov. Musela som si odfúknuť. Bolo to naozaj tesné a ja som sa stále klepala ako osika. Spamätávala som sa z toho šoku a snažila som sa nejak usporiadať myšlienky. Doleteli sme k nejakej temnej uličke v ktorej už čakal Seol. Napadlo ma, že som sa do týchto vecí radšej ani nemala miešať. Nakoniec som nad podobnými myšlienkami iba pokrútila hlavou a oboma rukami som si chytila plecia, ktoré som si začala šúchať.
"To vy ste im dali typ?" Zamumlala som prekvapene. Naštvalo ma to no hnev neprebil otrasenie a tak to ostalo len v počiatočnej fázi.
"Nepoužila som ho preto, že som šlachtic sakra.. keby že utečiem tak po mne ide hneď celé mesto a mám trojnásobne väčšie problémy, než keď ma vyzdvihnú rodičia." Odsekla som. Popravde, keby že im nedá typ, tak by som si pravdepodobne teraz spokojne spala možno len s pár modrinami od otčima, vo svojej postele s plným žalúdkom a teplou prikrívkou. Teraz som tu len stála, mala som zimnicu a triasla som sa zo šoku, ktorý mi spôsobila tamtá valeánka. Mala som tak akurát všetkého plné zuby.
"Nepovedala som jej nič." šepla som ku koncu a pomaly som sa otočila smerom, ktorým sa nachádzala štvrť, v ktorej som bývala. Chcela som si ísť oddýchnuť, teda ak odo mňa týto ľudia nechceli ešte niečo.

Seol si okamžite všimol v akom stave je Vyael a ubezpečil ju že to je všetko pre dobrú vec. My takto drieme celý čas. Ale je len logické, že niekto zo šľachticov nemôže mať takú výdrž. Nebudem ti to mať za zlé...
Isu vyriekol niekoľko pazvukov a z rukami urobil pár znakov. Seol očividne pochopil čo mu hovorí. Nerozumiem ako sa o tomto dozvedeli tak rýchlo. Niekto musel dať tip, niekto musí byť zradca. Od nás. Inak by sa nič z toho nestalo... budem musieť zvolať poradu. Povedal smerom na Isumaela, ten prikývol a pomalým krokom začal odchádzať. Potom sa Seol obrátil na Vyael so zamračeným pohľadom.
Vráť sa teraz domov. V prípade že ťa budeme znova potrebovať, kontaktujeme ťa. Zatiaľ sa snaž byť nenápadná, nikomu o tomto nehovor... Vyriekol Seol potichu a po malom úklone prudko vzlietol do vzduchu, nad budovy. Do pár sekúnd sa stratil Vyael z dohľadu a tak zostala sama tam kde ju položil Isumael.
Návrat domov sa obišiel bez akýchkoľvek problémov, problémom však bol skôr príchod domov. Už bola noc a Vyael mala byť dávno doma. Služobníctvo už muselo mať od pánov rezidencie vynadané aspoň trikrát, ak ich teda už úplne nevyhodili z práce. Pri vchodovej bráne Vyael úctivo pozdravili stráže a jeden z nich povedal o tom že sa jej matka o ňu strachuje. Akonáhle Vyael vošla do predzáhrady, kde oproti nej vybehol Kallen, osobný stevard jej rodičov. Na tvári mal viditeľne ustarostený výraz a pri pohľade na Vyael sa pousmial.
Vďaka drakom. Vyael, kde si bola? Tvoja matka sa snažila zakryť tvoju neprítomnosť pred lordom, ale napokon to zistil a... no, aspoň že si v poriadku a zdravá. Povedal Kallen s úľavou v hlase a viedol ju do domu. V predsieni už čakali rodičia Vyael aj s niektorými slúžkami a tvárili sa zničene. Jej otec bol výnimka, ten musel byť nahnevaný.

Vyael

Užívala som si cestu domov, vedela som, že práve tam to bude peklo. Nočná krajina v oblakoch bola úchvatná. Muselo sa uznať že ten pohľad na hviezdy odtiaľto.. za nič na svete by som to asi ani nevymenila. Pár krát som ešte roztiahla a znova stiahla krídla. Slušne a zo značným rešpektom v hlase, ktorý som neprejavovala ani k otcovi a ani k nikomu zo šlachty, som pozdravila strážnikov a pomaly som vstúpila dovnútra. Tam ma už čakal Kallen.
"Dobrý večer pán Kallen, prepáčte že som vám asi spravila problémy." Ospravedlnila som sa a uistila som ho, že mi nič nie je. Táto večierka ma začala vytáčať no už to na mne ani nebolo vidieť. Proste som si zvykla. Neznamenalo to však, že som to prijala. Uviedol ma do domu, kde už v predsieni čakalo takmer celé služobníctvo, aj s mamou a otčimom. Prezrela som si ich tváre a následne som len sklopila hlavu a krídla. Poznala som môjho otčima, presne som vedela čo bude následovať.

Otčim sa tváril prísne a už zoširoka otváral ústa, keď si uvedomil že veľká predsieň je plná ľudí. Odvrátil pohľad od Vyael a všetkému služobníctvu pokynul aby sa vrátili k svojej robote. Jej matka tam zostala a otčim pohľadom vyviedol aj ju. Kallen sa úctivo uklonil a z miestnosti urýchlene odišiel. Napokon tam zostala len Vyael a jej otčim. Jeho tón spočiatku nebol hlasný, ale vyzeralo že od hnevu vybuchne za krátko.
Dnes prišli stráže a povedali mi čo sa stalo. A mňa by zaujímalo čo si TAM robila? Nechcelo sa mi najprv veriť. Ale tvoj opis sedel, všetko sedelo. Vieš koľko zákonov si vôbec porušila? Kebyže nie si z tejto rodiny, tvoja hlava by sa pravdepodobne kotúľala po dlažbe námestia práve teraz! Vieš vôbec akú hanbu si urobila? Mne, tvojej matke? To mám teraz počúvať ostatných o tom ako nedokážem zvládnuť jednu hlúpu dcéru?! Jeho hlas sa postupne zvyšoval až napokon dosiahol krik. Bol to pravdepodobne jediný zvuk alebo hlas v celom dome. A čo si tam robila?! Kto ťa k tomu donútil? Kto ti nahovoril hlúposti?! A takto to pokračovalo až bola Vyael pomerne dosť ohlušená. Napokon ju otčim drsne pritiahol za ruku aby počula jeho lekcie zreteľnejšie a pri jej odchode jej ešte uštedril poriadnu facku. Za celý čas nespomenul nič o tom, že by sa bol bál o ňu, skôr to bolo o ohrození jeho reputácie a statusu medzi šľachticmi mesta. Vyael to akosi prežila, ale ešte ako odchádzala, otčim jej povedal že ju z tej izby nechce vidieť odísť najbližších desať dní a nech sa ani neopováži vyjsť von. Sluhom potom hlasito nakázal aby ju nepúšťali a jedlo jej nosili hore do izby. Po tom ako odišla ju na schodoch zastavil Kallen.
Budete ešte chcieť večeru? Bolo mi nakázané že vás mám v izbe zamknúť a taktiež mi bolo pohrozené že ak to nespravím, vyletím od vás. Neviem či to bolo myslené doslovne... Povedal Kallen a nasledoval Vyael po schodoch. Tváril sa celkom neutrálne, akoby sa nič nestalo - a teda sa správal ako správny stevard. Byť len služobník, nič iné. Pri rozkazoch ktoré dostal používal neurčitý rod, tak ako to často robil. Dobre sa tým vyhýbalo menovaniu kohokoľvek, či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle...

Vyael

Odchádzala som od otca smerom k svojej izbe. Na ruke som mala modrinu a na tvári sa mi pekne vyjímal otlačok otčimovej ruky. Tá facka nebola mierna, nebolo to nič čo by malo niečo spoločné s výchovou. Bolo to skôr uľavenie nervom no nie tým mojim. Tvárila som sa, akoby som stratila všetky city. Keď ma zastavil Kallen, mohol si všimnúť, že mi to v očiach trocha ligoce. Boli to slzy ktoré som zatiaľ úspešne potláčala.
"Kallen, zapamätaj si moje slová." Povedala som mu šeptom, zatiaľ čo ma následoval hore. Môj hlas bol prerušovaný a silený. Zároveň aj potláčaný a sem tam som vzlykla. Keď som sa znova otočila na Kallena, tvár som mala v slzách. Nikdy ma ešte takúto nevidel. Nebola som zarmútená, bola som skôr zničená a v očiach sa mi objavoval menší druh šialenstva.
"Raz to budem práve ja, koho bude prosiť o odpustenie." šepla som, na čo som vstúpila do izby a zavrela som za sebou dvere. Kallen ma musel zamknúť a ja som sa len pomaly po dverách spustila na zem. Dopadla som na zadok a rukami som si začala pretierať oči.
"Desať dní, očakávala som aspoň mesiac.." Pošepla som skôr pre seba. Teraz to budem zase len ja sama, s kým sa budem môcť najbližších desať dní rozprávať. Neviem, ako som sa vyzliekla a vliezla som do postele pod perinu. Nepamätám si už ani ako dlho som ešte vzlykala v posteli. Ako dlho som sa spamätávala zo šoku, ktorú mi zapríčinili vyhrážky z pádu ? Kto vie.. nakoniec som však predsa len zaspala.

Dni sa zdali neuveriteľne dlhé, hlavne kvôli tomu že Vyael mala veľmi obmedzené možnosti aktivity. Kallen jej nosieval jedlo trikrát za deň a vždy tam s ňou zostal aspoň chvíľku, kým ho otčim nezavolal k nejakej inej robote. Kallen sa snažil byť príjemný, ale nikdy neohováral pána domu. Nechcel nikdy porušiť jeho heslo - pes by nemal hrýzť ruku ktorá ho chová. S jeho skúsenosťami by ho síce zobrali aj inde, ale v tomto dome už bol dlho a bolo mu tu dobre na to aby ho pán vyhodil. Okrem tohto spestrenia mohla Vyael tak maximálne počuť hudbu z ulice, kde občas hrali bardovia pre vysokú šľachtu. Seola znovu nepočula, jeho miesto tentoraz vystriedal iný rečník, ktorý ale deklamoval o potrebnej reforme šľachtického zdanenia - staval sa proti vysokým daniam uvaleným na šľachtu. S týmto aspoň ostatní nóblmani súhlasili a nebili ho, nehádzali doň predmety. Konečne po desiatich dňoch prišiel Kallen, ale na jeho tvári nebol úsmev. Prišiel zo zlými správami. Jej otčim sa dozvedel niekoľko nových faktov z vecí čo urobila, určite od ostatných šľachticov a predĺžil jej domáce... teda skôr izbové väzenie o... ďalších desať dní. Kallen sa tentoraz snažil pána presvedčiť, ale ten mu znova pohrozil vyhadzovom ak sa bude starať do záležitosti rodiny. Tieto dni boli hrozné. Vyael mohla počuť hurónsky smiech jej otčima sprevádzaný inými hlasmi, hlasmi lordov ktorých si sem často pozýval. Rozhodne sa mali dobre, čo sa o Vyael nedalo povedať.
Jedno ráno, mohol to byť asi šestnásty deň jej hnusnej väzby, ju zobudil akýsi pohyb a stíšené hlasy pri jej okne.
Myslíš, že o tom vie? Ozval sa mladý chlapčenský hlas od jednej siluety. Druhá silueta iba urobila znak aby sa ten chlapec utíšil a potichu odpovedala. Drž klapačku, ešte spí. Podľa hlasov mohla Vyael odhadnúť že to bola mladá dievčina a rovnako mladý chlapec, okolo jej veku. Jej hlava bola otočená na druhú stranu od okna, takže nemohli vidieť že Vyael otvorila oči a je zobudená. Bolo len na nej či sa bude robiť že stále spí a vypočuť o čom hovoria alebo dvoch mladíkov konfrontuje.

Vyael

Šestnásť mučivých dní prešlo.. ešte štyri mali prejsť a ja som pevne dúfala, že mi tento trest znova nepredĺži. Zrovna som ležala na posteli s hlavou otočenou smerom k stene. Bolo mi teplo a tak som nebola ani prikrytá dekou. Predsa len už bolo ráno a slnko mi príjemne vyhrievalo izbu. Myslela som si, že to bude ďalší nudný deň cez ktorý si maximálne tak zacvičím s vlastnou váhou a bez kopije ale.. zrazu som niečo započula. Ostala som ležať. Nejaký chlapec a dievča boli pri mojom okne, ak nie rovno v ňom. Čo tu ale mohli robiť ? Netušila som prečo ma niekto prišiel navštíviť. Zväčša to nikto nikdy nespravil. Teda možno pred pár rokmi pár krát ale vtedy na to prišiel otčim a bol z toho hrozný prúser aj pre nich. Síce som ich neignorovala, rozhodla som sa ešte chvíľku ostať v posteli a hrať sa na to, že spím. Dúfala som, že sa nejak rozkecajú o tom, čo viem že neviem.