4|A|9999

Lilynette

Runa paralyzovala môj štít, čo som usúdila ako celkom prijateľný vývoj súboja. Následne však vytvoril ďalšie, podivné, ktoré sa na môj štít napojili. Takmer v momente som pocítila ten nepríjemný pocit, ako keby na mňa v mojom magi-spojení zo štítom niečo liezlo. Rýchlo som s ním prerušila koncentráciu a druhou, ešte nevystretou rukou som sa zahnala po hyene. Stačilo mi len pozmeniť koncovku, pretože predošlé čísla v dračej stope boli dosť podobné. [Elementárna mágia: Koncentrovaná ohnivá guľa] z ruky my po chvíľkovom vzplanutí vyletela ohnivá guľa, ktorá bola menšieho vzrastu no mala za úlohu hienu prepáliť skrz na skrz. Keďže už bola len pár centimetrov odo mňa vo výskoku, typovala som, že sa tomu asi neuhne. Bol to môj prvý vážný súboj celkom. Nečakala som, že sa dokážem ubrániť rovno dvom kúzlam, ktoré by na mňa vrhol majster. Aj keď, ako som hovorila.. nemyslela som si, že je tento majster vycvičený čisto na boj. Bol to skôr kronikár a tak som svoje sebavedomie v momente udusila. Chŕliť kúzla takto rýchlo po sebe a behom sekúnd meniť ich základ či usporiadanie, bolo viac než náročné. Ruky som teraz mala pri sebe a moja koncentrácia sa zamerala hneď na dve odvetia elementárnej mágie, čím som chcela vytvoriť horúcu paru. Medzi rukami sa mi začala formovať naozaj horúca para, ktorú som v podobe tejto guličky chcela poslať na majstra. [Elementárna mágia: Horúca para]. Gulička bola koncentrovaná a mala sa rozprsknúť pri kontakte s majstrom. Nechcela som na neho vyslať veľa nekoncentrovanej pary, ktorá by sa v chladnom počasí pravdepodobne dosť rýchlo stratila.

Nervozita si vyžiadala svoje, a tak zatiaľ čo sa Lilynette podarilo včas prerušiť spojenie s jej štítom a nedostať paralyzáciu, s jej ohnivým kúzlom to nebolo tak šťastné. Z jej ruky síce vyletela koncentrovaná ohnivá guľa, ale táto podoba jej nezostala dlho a krátko po tom stratila svoju formu. Guľa sa zväčšila, stratila kus magergie a celkovo sa skôr zmenila na ohnivú masu. Tento nepodarok trafil hyenu, ale rozhodne ju nezabil. Zviera odskočilo dozadu zo skučaním a mierne popálenou kožušinou. Ale aspoň sa na chvíľu držala vzadu. Druhé kúzlo sa skončilo ešte väčšou katastrofou. Z rúk opäť Lilynette vyslala to čo plánovala, ale kvôli nervozite a rýchlemu čarovaniu si horúca para neudržala formu a v polovici cesty nenávratne zmizla vo vzduchu. V tejto chvíli si Lilynette všimla že rovno pod ňou je akási runa, na zemi. Bola tmavá a tak si ju doteraz nevšimla. Uvedomila si že nemôže hýbať nohami. Pravdepodobne to bola nejaká znehybňovacia runa. Hyena sa medzitým pripravovala na druhý skok, druhý útok... a Lilynette za sebou zároveň začula druhú hyenu. Teraz boli dve a Lilynette sa nemohla uhýbať, ani len uskočiť. Navyše k tomu Lilynette cítila že sa paralyzácia pomaly plazí smerom hore. Najprv nemohla hýbať len dolnou časťou nôh, potom ani kolenami a teraz už ani stehnami. Majster medzitým do vchodu jaskyne vyslal niekoľko nových rún, iných ako predtým.

Lilynette

"Kedy?" Šepla som nervózne, keď som si všimla čiernej runy zabraňujúcej mi pohyb. Následne som si takmer sama vynadala. Bol to majster, musel mať niekoľko násobne väčšiu dračiu stopu než ja. Používal mágiu s rýchlosťou, pri ktorej som sotva mohla stihnúť zareagovať na všetko nejakým protikúzlom. Nakoniec som sa rozhodla, že musím samú na seba pritvrdiť. Toto nebolo o tom, či môžem majstra poraziť. Ak budem naďalej šetriť magickou energiou, proste ma rozseká. Nebola som mu rovnocenným súperom. Tu išlo o to, zdržať ho aby sa Velli stihol prebrať. Dúfala som, že som si to neuvedomila až príliš neskoro. Rohodla som sa ale podobnú chybu už nespraviť, ak to teda prežijem. [Lithická mágia: štít] Nad sebou som vytvorila pevný hranol magickej energia, za ktorý som sa rukami rýchlo chytila. Vyšvihla som sa hore a kolenami som na hranol dopadla. Dúfala som, že sem tie hieny nedoskočia a tak som rýchlo rukami naznačila smer môjho ďalšieho kúzla. Následne som ruky začala pomaly rozpažovať. [Lithická mágia: štít] Tento krát som sa sústredila na štít, ktorý mal formu oválnej steny. Teda pevné útoky by po ňom mali skĺznuť do stien jaskyne a pevne som dúfala, že to jeho runy zadrží. Štít som pri tom vyslala priamo na majstra, čím sa vlastne valil dopredu. S magickou energiou som nešetrila. Ako som si povedala pred tým, nebolo to o tom, či by som mala vyhrať. Bolo to o prežitý a zdržaní ho.

Majster sa po tom ako Lilynette vyslala štít oproti nemu uklonil s miernym úsmevom. Jeho runy vrazili priamo letiaceho štítu. Ten náhle sčernel, Lilynette s ním stratila spojenie a v takomto stave prešiel cez majstra. A náhle majstra nebolo nikde... štít ešte chvíľu letel, ale potom zmizol. Lilynette Agnira nikde nevidela. Jednoducho zmizol. Jedno zo zvierat skočilo po Lilynette, zakuslo sa do štítu na ktorom bola a snažilo sa ho dať dole na zem alebo vyliezť naň. Druhé zviera však zmenilo svoj smer a pár skokmi sa cez vchod dostalo do jaskyne, úplne bez problémov. Lil sa naň nemohla v tejto chvíli až tak sústrediť - stále tu bola druhá hyena, ktorá predstavovala obrovské nebezpečenstvo. Niekde čítala že stisk čeľustí hyeny je jeden z najsilnejších v zvieracej ríši. To by nebolo nič príjemné...

Nila si zviera všimla včas. Jednu ruku si uvoľnila zo zložitého kúzla ktoré robila na prebudenie Velliho. Spadla na zem, a vyzeralo že sa jej spojenie s Vellim preruší, ale kúzlo sa jej podarilo udržať. Voľnou rukou okolo seba a Velliho vytvorila obrovské vodné väzenie, z ktorého začali vystreľovať obrovské ľadové cencúle. Hyena sa im však uhýbala bez menších problémov. Niekoľko cencúľov vo vzduchu zastavilo, otočili sa, sčerneli a vystrelili smerom na vodné väzenie. Po tom ako doň trafili, začala voda černieť tiež. Lilynette začula bolestivý výkrik Nily.

Lilynette

Moc som si teda nepohmola. Tušila som, že sa jedna z hyen rozbehne na Nílu no nevedela som, že ma majster viac menej odignoruje a obráti proti nej svoje runy. Bola som stále prepojená zo štítom, do ktorého sa hyena zakusla a tak mi nerobilo problém ho trocha upraviť. V momente, keď sa do neho hyena zakusla som len pokynula rukou smerom dopredu a z mieste, ktoré sa nachádzalo v hyeniných ústach sa vysunul dlhý podec, ktorý ju mal prebodnúť. Pevne som dúfala že už od nej budem mať pokoj. Zoskočila som zo štíta a v momente som začala v podvedomí udávať ďalśie hodnoty na ďalšie kúzla. Tú vodu trebalo od Níly dostať. Pochybovala som, že ju ešte stále ovládala. [Lithická mágia: rýchlosť] Musela som k Níle doraziť skôr, než ju jej vlastná voda rozdrtí. Zároveň som musela použiť kúzlo ktoré v podstate nemalo žiadny pevný základ, inak by znova podľahlo jeho runám. Rukou som pri tom za sebou držala štít, ktorý sa znova zmenil do takej formy, aby ostala už pravdepodobne mŕtva Hyena ležať niekde za mnou. Akonáhle som sa dostala k vode, hodila som ho pred seba a on zastavil vo vzduchu. Vyskočila som na neho a použila som čo najmenšiu koncentráciu, no zároveň čo najväčšie množstvo magickej energie do jedného jediného kúzla. Vyskočila som nad vodu a oboma rukami som namierila na vodnú bariéru tak, aby prípadný smer útoku leten smerom od Níly preč. [Agethská mágia: Bežné odhodenie]. Dúfala som, že týmto od Níly dostanem celú jej vlastnou rukou vytvorenú vodnú bariéru, ktorá jej teraz sama kvôli runám ubližovala.

Hyena sa držala pevne, ale bodec ktorý vyšiel zo štítu jej prebodol celú hornú čeľusť, a tak sa zo skučaním veľmi rýchlo pustila a odbehla do úzadia. Pri použití rýchlosti sa skoro Lilynette potkla, ale podarilo sa jej navrátiť rovnováhu ešte pred tým ako by v plnej rýchlosti nabúrala do jaskynnej steny. Nasledujúca vec ktorú Lilynette urobila bola veľmi nebezpečná, ale viacmenej vyšla podľa plánu. V takomto kúzle prakticky nebolo čo pokaziť. Tlaková vlna sa mohla mierne počas letu oslabiť, ale jej sila úplne stačila na to aby rozprskla vodu nad Nilou a Vellim. Voda pokrytá čierňavou vletela rovno do hyeny, no nič jej neurobila ako sa dalo čakať. V tej chvíli bola Nila nechránená a na tvári sa jej zračilo prekvapenie. Lilynette mala šťastie že sa na vodnú bariéru až tak nesústredila, inak by ju pravdepodobne nezničila.

Hyena sa pripravovala na priamy útok, rovno na Nilu. Ale už bolo neskoro... Nila v rýchlosti odskočila, vyhla sa čeľustiam zvieraťa a úderom ruky ho zrazila na zem. Lilynette náhle pocítila silný nával magickej energie, akejsi novej a menej známej. Velli sa vyšvihol na nohy, zamával obrovskými krídlami a po omráčenej hyene vychrlil modrý oheň. Zviera sa v sekunde roztopilo na akýsi čierny sliz ktorý sa okamžite zo zeme vyparil. Po druhej hyene nebolo ani stopy. A rovnako to bolo s majstrom. Nikde ste ho nevideli. Nila zatvorila oči a snažila sa ho lokalizovať.
Nevidím ho! Velli, použi svoje oči!
Velliho oči začali nadobúdať rôzne farby zatiaľ čo sa obzeral všade naokolo.
Nila. Nositeľka... sú tu Chytači. Musíte utiecť. Ja ich zdržím. Aktuálne mám najviac sily. Vyslovil s hrôzou a oči sa mu vrátili do pôvodnej farby. Vo vchode jaskyne sa objavilo niekoľko osôb v plášťoch na čele s majstrom Agnirom.
Lily, nebojuj proti nim. Posluhovači... netvory z Engenirthu. Dokážu chytať mágiu a sparalyzovať ťa... okamžite. Informovala Nila s obavami v hlase. Neisto pozrela na Velliho.
Nemôžeš tu zostať. Zab...!
Nila, ochraňuj Nositeľku. To je prvá a posledná vec ktorú máš robiť. Ak tu nezostanem, chytia nás všetkých. Prerušil ju Velli a vystúpil dopredu, smerom ku vchodu do jaskyne, kde teraz stál zo tucet Chytačov. Z ich strany dopredu predstúpil Agnir.
Nositeľka, vráť sa s nami. Nerozumiem prečo chceš zostávať s... nimi. Engenirth je domov mágov. Potrebujeme ťa viac ako kedykoľvek.

Lilynette

Pootočila som hlavou, na čo som sa dosť viditeľne potešila. Konečne sa prebudil. Rýchlo som však svoju radosť udusila. V tomto súboji som sa naučila, že sa nemám tešiť predčasne. Nakoniec bolo dobre, že som niečo podobného spravila. Chytači.. hovorili nám o nich ako o ochrancov v Engenirthe. Vtedy ma ešte nenapadlo, že tam pravdepodobne slúžia skôr na kontrolu mladých mágov. Vedela som, že proti nim nemá cenu bojovať. To už som mala viac šancí proti majstrovi. Zachytila som slová ako Velliho, tak aj Níly a majstrove. Na tvári sa mi objavila nepríjemne vyzerajúca vráska od zamyslenia. Boli sme v pasci a ja so nemienila nechať Velliho zomrieť. Podstúpila som trocha dopredu a rukou som ukázala ako na Nílu, tak aj na Velliho.
"Pod jednou podmienkou... Necháte ich odísť." Odpovedala som najstrovi, pri čom som sa mu zapozerala priamo do očí. Následne som hlavou pootočila k Níle a Vellimu.
"Neskúšajte ma vy dvaja presviedčať. Nezabijú ma.. ja sa raz z Engenirthu dostanem. Skôr či neskôr. Nemienim nosiť na krku pocit viny z tvojej smrti Velli.. a z tvojej taktiež Níla. Bola si dobrá učiteľka." Dodala som. Tento krát som vystupovala tak, ako by so mnou v tomto smere nebola žiadna možnosť k diskusii, viac menej ani nebola.
"Mrzí ma, že som taká slabá.. keby že som silnejšia.. mohli by sme odtiaľto odísť všetci traja, spolu. Priatelia." Smutne som sa pousmiala a znova som sa pootočila k majstrovi. Čakala som na jeho reakciu. Vôbec mi neprekážalo, že som narozdiel od neho vôbec nepoužívala základný jazyk, no úplne som ho vymenila za ten dračí.

Majster sa po vyslovení podmienky viditeľne zamyslel a sklonil hlavu. Nila pokrútila hlavou. Velli sa neisto pozeral raz na majstra, raz na vás dvoch.
Ja... ja neviem.
Nechaj ju ísť, Nila. Niečo ma napadlo. Kniha. Povedal Velli naliehavým hlasom. Vieš dobre že jej nič neurobia. Vieš že nemôžu.
Nila súhlasne prikývla. Asi... rozumiem. Lilynette, počúvaj ma teraz dobre. Na Engenirthe vyhľadaj zväzok pomenovaný Mantiram kōṭpāṭu: Nāṉkāvatu patippu: Isen atu mēlum (Teória mágie: 4. vydanie: Isenov doplnok). Veľmi dobre si tento názov pamätaj. Existuje len jedna, a viem že ju na Engenirthe musia mať. A rozhodne ti ju nedajú dobrovoľne. Pravdepodobne bude v starej časti... nejako sa tam dostaň, tajne, nemôžu vedieť že tú knihu hľadáš. Vysvetlila pomaly aby si všetko Lilynette zapamätala. Velli iba súhlasne prikyvoval.
Teória mágie je úplne bežná študentská kniha. Ide o ten doplnok. Jeho hodnota je nevyčísliteľná. Je starý minimálne 8000 rokov.
Jej reč ale prerušil Agnir, ktorý zdvihnutím ruky súhlasil s návrhom Lilynette.
Draky môžu odísť.
Chytači im uvoľnili miesto a východ bol voľný. Velli sa usmial a jedným krídlom potľapkal Lilynette po chrbáte. Nila ju objala a do ucha jej naposledy pripomenula knihu. Následne sa opatrne vydali k východu a von do zimy. Ako prechádzali okolo Chytačov a Agnira, napätie bolo citeľné ale nestalo sa nič nečakané. Draky následne zmizli v snežnej víchrici. Chytači vykročili von z jaskyne a majster podišiel k Lilynette.
Dobrá voľba. Veľmajster sa poteší. Som rád že si sa k nám rozhodla vrátiť. Tie draky... bol s nimi nejaký problém? Museli ti nahovoriť množstvo hlúpostí.

Lilynette

Pozorne som si vypočula Velliho, ktorému asi odľahlo, že nebude musieť po tom dlhom kvázi väzení zomrieť. Predsa len, nemohla by som ho opustiť s myšlienkou že ho zabijú. K čomu by potom celé to snaženie, ktoré sme s Nilou podstúpili aby sme ho oslobodili, bolo ?
Zapamätala som si názov knihy a prikývla som. Vedela som však, že mi to bude trvať hrozne dlho. Predsa len, knižnica, hlavne tá stará časť... keď som si predstavila milióny kníh v nej, išlo ma poraziť. To som sa do nej volakedy tešila. Kaźdopádne to nebude len taký obyčajný dodatok, inak by na to Níla tak nenaliehala. Ako majster povedal, že draci môžu odísť, potešila som sa. Pocítila som Velliho krídlo na chrbte, keď ma potľapkal. Níla ma následne objala a ja som jej objatie vrátila.
"Nevidíme sa naposledy. Keď ma stretneš nabudúce, budem rozhodne silnejšia." Šepla som a s veľkou nevôlou som ju pustila. Sledovala som ako odchádzajú a napätie, ktoré bolo cítiť keď boli pri chytačoch, bolo takmer hmatateľné. Veľmi sa mi ulavilo, keď majster dodržal svoje slová a nikto sa ich nepokúsil zastaviť. Keď znova podišiel ku mne a prehovoril, mala som čo robiť, aby som mu drzo neodfrkla a isté slová mu doslova nevyplula do tváre. Sťažka som preglgla a pohľad mi potemnel.
"Hovoríte o nich ako o zvieratách..." šepla som a pohľad som radšej sklonila k zemi.
"Engenirth, oheň, voda, vzduch, blesk, zem.. vyzerá to tak že na dlhší čas budem môcť veriť zasa len vám." Šepla som si tento krát pre seba, no bolo mi celkom jedno, či ma majster počuje.

Zdalo sa že majster jej slová nepočul, ale na tom nezáležalo. Rukami urobil niekoľko pohybov a na tele Lilynette sa vytvorilo niekoľko tmavých rún. Náhle pocítila únavu, a postupne sa k nej predieral spánok až napokon jej bezvládne padla hlava dolu. Nasledoval len pokojný a ničím nerušený spánok.

Lilynette precitla na niečom mäkkom. Bola to posteľ. Rozhodne nebola kráľovská, ale aj napriek tomu bola pohodlná. Miestnosť v ktorej doteraz spala bola tmavá a nie príliš veľká. Na stenách viselo niekoľko faklí v ktorých plápolal príjemný modrý oheň. Na dlážke bol akýsi ornamentálny koberec, a zbytok miestnosti bol len studený kameň. Okrem postele tam bol stôl, stolička, nejaké vedrá, drevené koryto, ale nič iné. Do miestnosti viedli na pohľad ťažké a hrubé dvere. V skutočnosti to vyzeralo ako väzenská cela. A asi aj bola...
Za stolom sedela akási osoba. V rukách držala knihu, takže jej Lilynette nevidela do tváre. Celá miestnosť bola aj dosť tmavá, a pár pochodní so sviečkou na stole nestačili na kvalitné osvetlenie. Po chvíli osoba knihu zložila a s nezáujmom hodila pohľad na spiacu Lilynette. Ale tentoraz už nespala. Osoba vstala, schmatla sviečku zo stola a blížila sa k prebudenej Lilynette.
Konečne uvidela jeho tvár. Bol to Vaexos, nech to bol akýkoľvek nezmysel. Na tvári sa mu zračil ustarostený výraz s miernym úsmevom. A ak bola riadne všímavá, videla že jeho vždy veselý a pokojný výraz je preč.
Vitaj späť na Engenirthe. Vyslovil potichu.