4|A|9999

Lilynette

To sa ešte uvidí.. heeh som silnejšia než posledne. Potom to nezabudni počítať. Pousmiala som sa no následne som započula ako sa k mrežiam dostala skupinka ľudí. V momente som sa sústredila na moju mágiu a pripravovala som si kúzlo obyčajného ohnivého štítu. Nespravila som to však, nevedela som či nám prišli ublížiť či podobne. Nakoniec som to očividne ani nepotrebovala. Vypočula som si slová otrokára a len som kývla hlavou. Myslím že je nám to viac než jasné. Zamumlala som nevraživým hlasom na čo som len čakala kým odíde. Keď nás opustili tak som si len vyzliekla vrchnú časť topu. Pod ním som mala ešte niečo ako košelu a tak ma to moc netrápilo. Oblečenie som poskladala tak, aby som v rukách držala jeho vnútornú časť.. teda tú čistčiu. Zakusni sa do toho.. šepla som Emete pri čom jej teraz už skôr kocku oblečenia podala. Po tom som ju viedla k mrežám. Nechcem ťa nejak obmedzovať ale.. bude lepšie keď si klakneš a no.. chytíš sa mreží.. asi to bude naozaj.. bolieť. Zamumlala som trocha neochotne. Nechcela som jej spôsobovať ďalšie bolesti ale nemala som moc na výber. Ak ma poslúchla tak som sa dala do práce. Opatrne som rukou chytila jednu časť prvého krídla a pridržala som ju v tensej vzdialenosti od rany. Druhú ruku mi pohltili plamene. Tlmila som ich na minimum no zároveň som chcela aby boli horúce. Nakoniec som rukou začala prechádzať po Emetinej rane na krídle. Najprv z vonkajšej, po tom z vnútornej strany. Ak šlo všetko dobre.. pokračovala som aj pri druhom. Bolo mi jasné že sa po celý čas bude metať a pravdepodobne ma krídlami aj pár krát zhodí z nôh ale. No čo by som pre ňu neurobila ? Tých ďalších pár modrín bolo nepodstatných.

Vôbec sa mi nepáčilo čo ten muž povedal. V takomto stave som nebola schopná bojovať. Kebyže mi tí sviniari nezlomia kosť v ruke, tak si aspoň trocha vydýchnem - ale takto? S jednou rukou nemôžem ani poriadne držať zbraň. A ja som naučená na obojručnú zbraň. Je to zlé, veľmi zlé. Z mojich myšlienok ma prebrala Lilynette, ktorá chcela použiť svoj oheň na dočasné zahojenie. Bude to asi bolieť, čo? Jednoznačne mi to potvrdila, takže som spravila ako povedala. Len nech...
AU! Auu.. dofrasa!
Bolelo to neuveriteľne, ale držala som sa. Našťastie ma majsterka Adria na takúto bolesť ako tak pripravila, takže to bolo vydržateľné. Ale tá bolesť...
Eh... tú kosť... tú zlomenú. Môžem ju aspoň trocha upraviť. Nie vyliečiť, len spojiť.. aby nebola rozbitá. Zostali mi len minimálne schopnosti, ale maličkosti stále dokážem. To sa ozval Salga. Riekol to s nevídaným pokojom v hlase. Bola som hlupaňa, že som ho tak zmlátila. Nemala som to robiť. Salgovi som prikývla a on to spravil. Neucítila som žiadnu bolesť, iba zvláštny pohyb v mojej ruke. To sa zlomená kosť dávala dokopy a Salga zabezpečil aj to, aby zostala pokope. Vnútorné krvácanie však zostalo, s ním nemohol robiť nič.
Ďakujem, Salga. Cením si to. Teraz aspoň môžem bojovať.
Iba pokorne prikývol, odvrátil pohľad a vrátil sa na tvrdú posteľ.
Netrvalo dlho, a niečo sa zase začalo diať. Miestnosť, teda žalár, sa akoby celý začal triasť. Zo stropu začal padať prach, keď sa náhle celý strop odsunul a nad nami sa objavil tunel. Potom sa celý žalár začal posúvať hore s obrovským buchotom a rachotom. To nebol žalár - ale výťah do arény. Už ste mohli začuť zavýjanie stoviek divákov a človeka, ktorý to celé moderoval. Podlaha sa vysunula a vyniesla nás hore, rovno do stredu Arény. Bola to obrovská miestnosť, vysvietená a so stovkami divákov v sedadlách. Tribúny boli od arény oddelené ostnatým plotom. Povrch arény tvoril piesok a na stenách viseli rôzne zbrane. Bol tam celý arzenál sečných aj tupých zbraní. Chýbali len tie na diaľku - čo nám celkom vyhovovalo. Akonáhle sme sa objavili v aréne, diváci začali jasať a očividne sa v tribúnach rozbehli aj stávky na víťazov. Bolo to skutočné odporné - všetci tam prišli sledovať ako sa nevinní ľudia zabíjajú len preto aby prežili. Skutočný hnus.
Náhle sa ozval moderátor celej Arény, ktorý stál na vyvýšenom pedestále.
VITAAAJTE v našej Aréne Medúz! Usadťe sa a pripravte sa na neskutočné predstavenie! Dnes tu máme skutočnú špecialitu - exotická valeánka, ktorá sa so svojím temperamentom a vášnou určite dostane ďaleko. Navyše jej krídla sú v našej, takzvanej Dolnej Zemi skutočnou raritou. Veďla nej stojí mladé dievča, ktoré na prvý pohľad nevyzerá špeciálne. Ale vedzte, že to je mágyňa, ktorá ovláda skutočné kúzla. Už len tieto dve osoby nám poskytnú divadlo aké ste dlho nevideli, milí diváci!
K moderátorovi sa pristavila akási neznáma osoba. Akonáhle ju díváci uvideli, zbesneli ešte viac. Podľa ich reakcie to musel byť Majster. A očividne ho milovali. Predsa im ponúkal takéto gladiátorské hry...
Vedľa vás troch sa objavili iní traja otroci - ktorí mali očividne byť vaši protivníci. Vyzerali veľmi slabo a ustráchane, avšak vedeli čo je v hre. Postavili sa rovno oproti vám a zatvárili sa odhodlane. Pravdepodobne nemali zábrany aby sa dostali von z tohto pekla.
Majstrovi sa v ruke objavilo obrovské kladivo, ktorým treskol do železného gongu. Ten sa rozozvučal na znamenie štartu boja. A tak sa to začalo...
Emeta sa okamžite rozbehla pre zbraň na ktorú bola zvyknutá a celý čas s ňou trénovala - mečová obojručná kopija. Schmatla ju zo steny arény a postavila sa oproti trom otrokom, ktorí sa tiež rozbehli pre nejaké zbrane.

Lilynette

Pozorovala som Salgu na čo som sa musela trocha pousmiať. Bolo fajn že mu ostali aspoň nejaké schopnosti.. aj keď som tušila že bude v boji ako obyčajny´chlapec takmer nepoužiteľný. Nechcela som ho podceňovať ale nič som nechcela nechať na náhodu. Drž sa u mňa., alebo.. no .. ty najlepšie vieš čoho si v tomto stave schopný Zamumlala som mu na čo sa z klietky stal viac menej výťah. Uvedomovala som si že to bude ťažké. Prebehla som si v hlave v podstate všetko čo ma majster naučil. Vedela som že nebudeme bojovať proti otrokárom a tak ma trocha mrzelo použiť oheň, predsa len.. sama som zažila aké to asi je keď človek horí zaživa. Je to odporná smrť, je to však aj jedna z mála smrtí ktoré viem nepriateľovi privodiť.. a rozhodne radšej zabijem niekoho iného, než by som mala obetovať Emetu či Salgu. Keď som pozrela na otrokov pred nami.. myslela som si že to je iba nejaký žart. Nevyzerali ako nejaká hrozba. Pohľad som pootočila na majstra arény a moderátora ktorý predstavil náš zápas. Hajzl.. zavrčala som skôr pre seba na čo som sa pozrela po zbraniach ktoré boli zavesené na okraji arény. V momente keď zaznel gong. Rozbehla som sa rovnakým smerom ako Emeta. Zatiaľ čo ona strhla zo steny niečo, čo pripomínalo kopiju. Ja som schmatla obyčajný jednoručný meč. Nevyzeral zrovna kvalitne no viac som asi očakávať nemala. Pohľadom som skĺzla na Salgu, bola som zvedavá či nejakú zbraň použije aj on. Postavila som sa kúsok od Emety no.. bola to rozumná vzdialenosť. Nestála som blízko pri nej hlavne pre jej zbraň, keby sa s ňou začala oháňať, nechcela som aby si musela dávať pozor na to, aby nezasiahla aj mňa. Poťažkala som meč v ruke a vražedným pohľadom som pozrela na otrokov. Síce za našu situáciu nemohli, boli to práve oni vďaka komu sme tento deň mohli prežiť. Znova som ma začali zaplavovať city, hnev.. výbušnosť.. krvilačnosť. Či už som si to priznala alebo nie. Chcela som bojovať, chcela som vidieť ich krv na mojej čepeli.

Emeta

Kruhová aréna, priemer bojovej plochy šesťdesiat metrov, dostatok miesta na prípadný ústup. Traja nepriatelia, nekoordinovaná taktika, žiadny očividný plán, jednoducho obrániteľné zbrane, nulový výcvik v boji zo skutočnými zbraniami a v skutočnom boji. Treba si dávať pozor na prípadné obkľúčenie z ľavoboku a pravoboku, ale to je nepravdepodobné pri neskúsených protivníkoch. Presne tak ako ma to Adria učila. Pred bojom myslieť na všetko, rozvrhnúť si plán bitky a pripraviť si hlavnú taktiku, a niekoľko krízových taktík, prípadne plán úteku. Celá moja teoretická príprava bola len o tomto, o zbraniach, typoch protivníkov, o umení boja. Nemohlo na prekvapiť nič - vedela som čo od protivníka čakať. Majsterka mi to ukázala. Praktická časť výčuby bola zameraná na boj v brnení a bez neho z rôznymi zbraniami. Mojou hlavnou zbraňou sa stala mečokopija, pretože pre moju mohutnosť a silu ju dokážem niesť jednoduchšie ako ľudia. Dokonca ma naučila v boji používať aj krídla, ale táto možnosť teraz sčasti vypadávala, lebo každý pohyb krídlami ma neuveriteľne bolel.
Lilynette, bež na pravobok a varuj ma ak sa ku mne bude chcieť priblížiť jeden z nich. Salga, ty na ľavobok a rob rovnako ako Lilynette. Hlavne nebojujte - mohli by ste prísť k zbytočným zraneniam. Povedala som tým dvom a postavila sa do stredu, očakávajúc útok otrokov. Ako sa dalo očakávať, všetci traja útočili spredu. Jeden z nich mal krátky meč s ktorým toho príliš nezmohol proti mojej kopiji. S krikom nabehol rovno na bodec, ktorý ho prešpikoval. Muž padol na zem a z úst sa mu vydral prúd krvi. Druhý spravil to isté, ale akonáhle uvidel osud jeho kamoša, zaváhal. To mi stačilo na to aby som sa kopijou zahnala po jeho ruke, v ktorej držal zbraň. Tentoraz som využila sečnú čepeľ na kopiji - ruka bola odseknutá jednoduchšie ako som to čakala. Z predlaktia mu začala striekať krv a otrok padol na zem, držiac si krvavý kýpeť. Jeho utrpenie som ukončila bodnutím do krku, na čo okamžite zomrel. Tretí z nich, ktorý sa nevrhol do boja v prvej chvíli sa na mňa so strachom v očiach pozeral a ustupoval pred mojou zbraňou. Z ľavoboku však priletela dýka veľkou rýchlosťou a s ľahkosťou vošla do otrokového stehna. Zavýjajúc padol na kolená a tu sa naskytla moja príležitosť. Rozbehla som sa a bodec kopije zamierila presne na jeho srdce, aby sa dostavila okamžitá smrť. Mierne vydýchaná som sa oprela o moju zakrvavenú kopiju a pozrela na Majstra. Diváci v tribúnach nadšene vybuchli a stávky sa zase rozbehli.

Lilynette

Pozrela som sa na našich nepriateľov. Ako som si myslela, neboli protivníkmi ani pre samotnú Emetu. Celý čas som držala meč sklonený k zemi pri čom som sa k nim blížila z pravoboku. Keby som povedala, že som ich prebodávala ľadovým pohľadom, klamala by som. V mojich očiach bol oheň, túžba, ambície, vzplanul v zápätí keď sme začali "bojovať" no pohasol v momente keď Emeta skolila všetkých nepriateľov. Niečo mi hovorilo, že to nebude jediný dnešný boj. Bola som rada že som v podstate celý čas oddychovala inak by som na tom bola pravdepodobne mizerne. Končekom meča som poklopkala po zemi a mierne som sa na Emetu pousmiala. Bola celkom dobrá no, týto nepriatelia neboli ničím. Žiadnou výzvou ani pre mňa, ani pre ňu.. a očividne ani pre Salgu.

Emeta

Náhle mi ľudí, ktorých som tak kruto zabila, prišlo ľúto. Otrokári museli prepadnúť ich farmy, vypáliť ich, bohvie, čo urobili s ich deťmi a manželkami. Toto bola ich posledná šanca na vykúpenie, ale nanešťastie dostali v boji nás. Bol to nefér. Títo sviniari nás dali do najhoršej situácie pre dobrých ľudí. Vedia ako niekoho zlomiť. Sú v tom experti. Dostala som zase chuť ich všetkých pozabíjať, bez výnimky. Bolo mi zle z toho jasania, ktoré bolo počuť z tribún. Toľko ľudí sem chodí... na uliciach slobodných miest ich nespoznáte, ale sú tam, chodia medzi nami a tvária sa ako priatelia slobody. Môj tok myšlienok prerušil ten odporný moderátor, ktorému som v mojom srdci vyhradila kopiju vrazenú do oka. Pokrútila som hlavou. Začínam mať rovnako hnusné myšlienky ako otrokári...
Uzavrite stávky, vážení - pokračujeme druhým bojom! Na začiatok to mali naši mladí bojovníci ľahké, ale ako všetci vieme... išlo len o rozohriatie. Teraz začnú chodiť skutoční nepriatelia!
Dav začal jasať, omnoho silnejšie a hlasnejšie ako predtým. A mne bolo okamžite jasné prečo. Pred nami sa objavil obrovský mogg, do výšky najmenej dvoch metrov, z mohutným obojručným mečom. Ten vyzeral že by dokázal rozpoliť aj kamennú stenu na dve polovice... skoro mi zabehli sliny. Od strachu a rešpektu, ktorý z neho vyžaroval, som sa stiahla o pár krokov dozadu. Prešla ma všetka chuť na boj. Salga sa opýtal na taktiku, ale slová sa mi zasekávali niekde v hrdle. Srdce mi začalo bubnovať o život a na čele sa mi objavil pot. Nemáme šancu...

Lilynette

Narozdiel od Emety som necítila odpor k tomu, ako sme museli tých chudákov zabiť. Bolo to buď oni alebo mi. Možno za to predsa len mohol môj učiteľ ktorý tiež nebol zrovna "dobrý" človek. Bolo to však diskutabilné páč sa naozaj nedalo hovoriť o tom, čo dobré je a čo nie. Pohľad som hodila na moderátora, ktorý prehovoril k divákom. "Tak naozajstný bojovníci ?" Zamumlala som si skôr pre seba a mierne som sa uškrnula. Pomaly som sa začala pripravovať na kúzlo. Meč som si zastrčila za opasok a ruky som si dala k hrudi. V mojich očiach sa v momente rozhorel istý živel.. nejaká ta moja povaha ktorá dokonale charakterizovala oheň. Keď som si všimla nášho súpera, ostala som tak trocha nestranná. Strach išiel bokom no zároveň som ho ani nepodceňovala. Kútikom oka som si však všimla Emetu a jej reakciu. Nakoniec som sa pozrela na Salgu. "Dávaj na ňu pozor." Šepla som tichým hlasom a znova som sa odvrátila ku moggovi. "Tak poď ty hora mäsa a kostí." Týmito slovami som povzbudila skôr seba. Predsa len, stála som proti niečomu takému prvý krát.

Mogg obrátil hlavu na toho, kto ho vyzval. Malé, drobné a krehké žieňa. Na jeho tvári sa objavil skúmavý pohľad, následne sa zmenil na posmešný a napokon obor prepadol do hurónskeho smiechu. Takýto dobrý vtip nepočul už dlhý čas. To meno ktorým ho nazvala sa mu očividne zapáčilo a pravdepodobne ho počul po prvýkrát. Nikto nebol taký opovážlivý aby mu to povedal...
Jeho pohľad sa však odrazu zmenil na krvilačný. Zareval na celú arénu, obrovský meč uviedol do útočnej polohy a plnou rýchlosťou sa rozbehol smerom k Lilynette. Emetu a Salgu si nevšímal. Lilynettin plán očividne fungoval, ak to teda vôbec plán bol. Salga sa s obavami pozrel na Lilynette a bežiaceho obra oproti nej. Ak ju zrazí, tak je namieste mŕtva. Nech sa, panebože, uhne...

Lilynette

Začala som rukami robiť mierne krúživé pohyby. V rýchlosti som rozmýšľala aké hodnoty budem musieť použiť. "Je to Mogg, bola by blbosť pokúsiť sa mu vypáliť ohromnú dieru cez celý hrudník jedným fireballom. Preto by som mala použiť skôr koncentrovanú mágiu.. a silnú." Prebehlo mi hlavou, na čo som využila prvú hodnotu o čísle približne 350-400. Dúfala som, že som to neprehnala a že sa týmto tempom rýchlo neunavím. Musela som ale prirátať aj fakt že sa po mne už rozbehol a tak som ho potrebovala uzemniť. Práve preto som použila práve toľko v prvom meradle. V druhej hodnote som využila hlavne prieraznosť. Tým pádom okolo 900-1100 jednotiek. Medzi rukami sa mi v momente začal rýchlo formovať ohnivý šíp ktorým som chcela Mogga prepáliť. Tretie meradlo bolo už jednoduché, aspoň zatiaľ. Použila som 82 čo bol oheň. Stačilo už len vypustiť poslednú čiastočku poslednej mágie skrz slovo. "Tī!" Povedala som s divným prízvukom. Pochybovala som že to okrem Salgu a Emety bude niekto poznať. Bol to predsa len dračí jazyk. Zamierila som očami k Moggovi ktorý sa nenávratne približoval. V momente som sa napriahla a hodila som po ňom ohnivé kúzlo v podobe šípu. Mierila som priamo do srdca. Hruď mal Mogg veľkú, bolo ľahšie ho trafiť. Navyše som pochybovala že sa uhne keď už nabral slušnú rýchlosť.

Bežiaci mogg sa nemienil zastaviť ničím a nikým. Na Lilynette bežal aj napriek tomu že vytvárala nejaké kúzlo. Možno bol tupý, možno vôbec nevedel čo je to mágia alebo mu to bolo úplne jedno. Pri pohľade na oheň mierne zaváhal, ale jeho beh sa nezastavil. Mágia ho trafila do hrude, nie priamo do srdca ako to Lilynette plánovala a navyše to jeho kožu neprerazilo úplne. Problém s ohňom bol, že v prípade ak nezabil protivníka ale len obhorel jeho kožu, zastavilo to vytekaniu krvi von lebo sa rana spálila a tým sa aj efektívne zastavilo krvácanie. Efekt nebol presne to čo Lilynette čakala, ale aspoň sa tým vyhla strate hlavy. Mogg sa zapotácal dozadu, hlasne zaručal a pustil obrovský meč z rúk. Pobúchal sa po hrudi aby zahasil oheň, znova schytil meč a tentoraz ešte viac nahnevaný sa vrhol na Lilynette. Tentoraz sa na ňu vrhol v berserku.
Salga sa medzitým pokúsil o zúfalý čin. Akonáhle videl že mogg je úplne slepý k ostatným a chce rozsekať len Lilynette za to čo mu spravila, pribehol pred neho a pokúsil sa mu dýkou rozseknúť nohu. Pre mogga to však bolo pravdepodobne len niečo ako trieska, lebo si Salgu nevšimol a jednou nohou ho trafil do hlavy. Salga urobil salto dozadu a tvrdo dopadol na zem s krvavou tvárou.
Emeta vykríkla, ale nevedno po kom. Po Salgovi alebo po Lilynette, obaja na tom neboli práve najlepšie. Po chvíli sa jej podarilo zozbierať nejakú odvahu a bežala za moggom aby mohla pomôcť Lilynette. Jej strach bol celkom odôvodnený. Po svete kolovalo nemálo príbehov o obrovských moggoch trhajúcich krídla valeánov ako keby to boli krídla mušiek pre dieťa... keby že ju chytí, mohla by skončiť veľmi zle.
Mogg sa zrazu zastavil, prestal bežať smerom na Lilynette a otočil sa na Emetu, ktorá sa snažila k nemu priblížiť zozadu. To čo urobil Emeta skutočne nečakala a len tak tak zabrzdila pred moggom, mohli to byť tak dva metre. Okamžite po ňom švihla kopijou aby odsekla mohutnú ruku ktorá po nej čiahala. Sek nebol dostatočne silný, kopija sa do nej len zaryla a mogg schytil Emetu druhou rukou. Zranenou rukou sa načiahal aby ju zabil jedinou ranou... Emeta nemala šancu dostať sa zo zovretia včas.
Salga sa rozbehol na pomoc tiež po tom ako sa prebral zo silného úderu.