Železná vôľa

Ty skutočne ničomu nerozumieš. Kde sa podel celý Rád? Niečo sa muselo stať... ale na tom teraz nezáleží, povedala nepokojným hlasom a napäto čakala kým sa Lilynette vykokce s menom mága, ktorý ju zabil. Keď prezradila jeho meno, tvár dračice sa rozjasnila.
Takže to predsa len bol Kardiwer! Konečne prišiel na to ako ma zobudiť? Musím uznať, že trocha drsný spôsob, ale fungovalo... trvalo mu to dlho. Takže Rád musí stále existovať. Nedáva to zmysel, vôbec. Síce boli nezhody s... tým druhým mágom. Veľmi mocným. Podľa niektorých mal rýchlejšiu stofu ako niektorí draci.
Dračica si všimla nechápavý pohľad Lilynette a prestala hovoriť.
Ohnivé kúzla? Kardiwer neznášal ohnivé kúzla. Ja som z toho popletená. Vzdal sa ich potom, ako jeho brat... On.. Hlas, ho zabil v spánku. Našťastie bola Nositeľka poblíž, tak sme ho boli schopný oživiť.
Opäť však zastavila. Lilynette ničomu nerozumela. Vôbec.
Všetko ti vysvetlím neskôr. Teraz ťa oživím, aby Kardiwer vedel že som zobudená. Zatiaľ... dovidenia.

Lilynette sa zatmelo pred očami. Ocitla sa na studenej kamennej dlážke. Orgány len pred chvíľou vypovedali službu a teraz museli začať zase pracovať. Pľúca sa pomaly ale isto rozbehli a Lilynette sa nadýchla. Zvláštny pocit. Akoby to bolo prvýkrát v živote. Krv začala prúdiť po celom tele a Lilynette dokázala najprv končatiny ucítiť, potom nimi hýbať. Všetky zranenia zmizli. Marikhelm postával nad Lilynette s úsmevom a podával jej ruku.

Lilynette

Hlas niekoho zabil? veď.. Marikhelm je hlasom. Prebehlo mi hlavou páč to bola asi jediná vec ktorá mi ako tak neunikla. Naozaj som tomu nechápala, nedalo sa povedať že by som "nevnímala" no jej slová išli úplne mimo mňa a ja som na ňu vládala civieť s otvorenými ústami. Zrazu sa mi však znova zatmelo pred očami. Pocítila som niečo, možno to bol iba ten základný cit ktorý poukazoval že tie končatiny stále mám. Znova som pootvorila oči a spratrila som Marikhelma ktorý sa.. usmieval, aký to divný prejav citov z jeho strany. Chytila som jeho ruku pomocou ktorej som sa dostala na nohy. Trocha som však zavrávorala páč sa celé moje telo stále prebúdzalo a no, musela som sa o neho oprieť. Keď som si sama sebou bola istá, tak už som stála len na vlastných nohách a stále s nechápavým pohľadom som civela okolo seba.

Ochrankyňa sa prebudila. Nositeľka je živá. Spojenie sa ucelilo. Ale Lilynette o ničom nemôže vedieť. Zatiaľ nie... je to len pre dobro Nositeľky, nemôže sa o nej dozvedieť majster.
Lil, dievča moje milé. Už som myslel, že sa neprebudíš. Počas tréningu sústredenia si náhle odpadla a pár sekúnd si bola v bezvedomí. Mohli to byť maximálne dve sekundy, ale vystrašilo ma to. Ako sa cítiš?
Bolo to veru podivné správanie na Marikhelma, ale vyznievalo skutočne, nie falošne. Boli to reálne obavy. Alebo to aspoň dobre hral. Ale prečo by niečo také robil?

Lilynette

Keď mi vysvetlil čo sa stalo a spýtal sa ma ako sa cítim. Niečo sa vo mne.. zlomilo ? možno som proste len vybuchla. Ty si ma zabil ? vyštartovala som na neho naštvane pri čom som mala čo robiť aby som mu nevlepila takú vzduchom chladenú. Mohlo mu dojsť že ma nemusí klamať, pamätala som si dosť z tej jaskyne aby mi docvaklo aspoň "niečo". Nepríjemne som zavrčala a celá som sa roztriasla, ruky som zaťala v päsť no netušila som čo robiť. Hocijaký kúsok dôvery voči nemu sa proste rozpadol ako domček z karát a tento krát sa už tak lahko neposkladá naspäť. Si iba obyčajný a odporný hajzel Marikhelm.. alebo radšej Kardiwer? ja.. grrr.. začala som znova no nedokončila som. Proste som sa otočila a rozbehla som sa na miesto kde som hovorila s Isenom.

Marikhelm

Doriti aj s tou dračicou! Prečo jej tá hlúpa Engenirth povedala, že som ju zabil? Dobre vie že to je jediný spôsob ako nájsť Nositeľku! Musím ju zastaviť.
Lil, pokoj. Nemôžem ti o tom nič povedať... je to zložité. Prosím ťa, stoj. Nechcem ťa zastaviť násilne, kričal som za ňou pokojným hlasom. Ak je teda možné kričať pokojným hlasom. Engenirth ju ochráni, navyše tu má najväčšiu silu, rovno na mieste kde je doma. Ale Engenirth poskytuje Nositeľke len ochranu, žiadne útočné schopnosti. Nikam sa nedostane a Isena dokážem vyvolať len ja.
Kardiwer, správne. Ani Engenirth nie je všemohúca. Moja ilúzia stále funguje... že Kardiwer! Pche. Ale dievča je hlúpe, sama na to nepríde. Engenirth je už síce iná trieda...
Natiahol som ruky pred seba a švihol nimi smerom dolu. Všetky ťažké kamenné dvere v chodbách sa z buchotom zatvorili. Lilynette sa nedostane nikam.
Lil, jednoducho mi musíš veriť. Nemôžem to vysvetliť... teraz... čo mám urobiť aby si mi verila? Je to dôležité. Musíš mi veriť. Tu sa jedná o celú Deritreu, nie len o teba!

Lilynette

Keď sa predo mnou zavreli dvere tak som sa len prudko otočila a nenávistným pohľadom som sa pozrela na Marikhelma. Vysvetliť ? nemôžeš pretože sa to nedá !!.. proste si ma chcel zabiť.. Ako mám vedieť že sa to nestane znova ? neverím ti a chcem hovoriť s Isenom ! zakričala som na neho pri čom som sa snažila, pravdepodobne márne otvoriť jedny z dverí ktoré mi stáli v ceste. Sakra !.. mala som radšej ostať na univerzite.. precedila som cez zuby a znova som začala trieskať do dverí. Tento krát už skôr zúfalo, pocítila som ako sa mi z toho začína zodierať koža z hánkov a bokov rúk ale vôbec mi to nevadilo, musela som sa odtiaľto nejakým spôsobom dostať.

Marikhelm

Prečo si to zas musím ja celé vytrpieť? Zase sa tu musím starať o nejaké prisprostasté dievča... čím som si to vyslúžil?
Ukľudni sa, dofrasa aj s tebou! Na toto nemám trpezlivosť, zahučal som nervózne a schmatol ju za ruku. Prekvapivo, Engenirth nespustila obr...
... argh! Sakra...
Akonáhle som Lilynette potiahol za ruku, do steny ma odhodila obrovská tlaková vlna. Z nosa mi začala tiecť krv a chvíľu mi trvalo kým som bol schopný sa postaviť. Takže Engenirth stále funguje. To mi trochu narúša plány. Ale na tom nezáleží.
Cez tie dvere sa nedostaneš. Ani sa o to nesnaž. Idem do mojej komnaty. Keď prídeš k rozumu, nájdeš ma tam, oznámil som Lilynette rezignovane a pomaly odchádzal.

Lilynette

Nepočúvala som ho alebo som aspoň hrala že ho nepočúvam. Stále som trieskala rukami do dverí a to, že sa ma nemohol dotknúť mi celkom vyhovovalo. Kto vie koľko mi to ešte vydržalo.. bolo to však určite niekoľko hodín. Kukoncu som však už iba sedela pred zatvorenými dverami, úplne unavená s rukami zodrenými do krvi. Táto nálada ma však prešla, nevedela som čím bola spôsobená, možno hrozným strachom ktorý som v tú chvíľu pocítila. Bola to pravda, desila som sa ho, zabil ma raz a kľudne to mohol spraviť znova. Nemala som však na výber. Opatrne som sa postavila a vydala som sa do jeho komnát. Klepala som sa ako od bolesti tak aj od strachu. Ruky som držala v pozícii mierne pred sebou páč ma každý dotyk nepríjemne bolel. Desila som sa aj samej seba, páč som sa takto v podstate mimovoĺne dokázala sama zraniť, stalo sa mi to prvý krát. Nakoniec som iba vošla do jeho komnaty bez nejakého zaklopania, už aj tak to bol celkom problém. Nehovorila som však absolútne nič, len som očami mierima na svoje nohy páč, som sa bála a zároveň som sa trocha hanbila za to, ako som tam vybuchla.

Marikhelm

Sľúbil som mu, že Nositeľku uchránim pred zrakom majstra, ktorý ju bez rozmyslu zabil akonáhle by zistil kde sa nachádza.
Netrvalo príliš dlho kým sa objavila na prahu mojej komnaty. Nemala na výber. Rovnako ako ja. Tak či tak, nemohol som jej nič vysvetliť. Nie kým majster mohol počuť jej myšlienky. Skrývať ich sa naučí až neskôr. Oveľa neskôr. Najlepšie bude o tom nehovoriť a pokračovať v načatom výcviku. Ten je dôležitejší ako všetko ostatné. Aby sa ubránila majstrovým očiam.
Chceš pokračovať v tréningu?

Lilynette

Nechcem byť znova nepríjemná.. ale najprv by som sa rada vyspala. Odkedy som ušla z univerzity tak som zatiaľ nemala kedy. Odpovedala som mu a následne som podišla ešte bližšie k nemu. Nemohol by si mi to vyliečiť? Neovládam mágiu liečenia... prosím. Dodala som potichu ako to len šlo, no stále tak aby ma počul. To prosím som sa celkom premáhala ale nakoniec to zo mňa predsa len vypadlo. Nemala som na výber a ja som to pochopila až teraz. Práve preto som si ten pobyt tu nechcela znepríjemňovať, nechcela som to znepríjemňovať ani jemu či podobne. Možno sme stále mohli vychádzať ale ešte bude nejaký čas trvať, kým znova získam dôveru v neho.