Železná vôľa

Akonáhle sa Lilynette zrútila na zem, objavil sa pod ňou portál, ktorý ju zobral späť do reality. Rozvalená ležala na studenej zemi, ktorá chladila jej rozpálené telo. Majster k nej podišiel a zamieril na ňu ruky - vyšiel z nich jemný mráz, ktorý okamžite vyrovnal jej telesnú teplotu a potom opäť urobil to čo predtým. Vošiel do Lilynette čim jej dodal stratenú energiu. Jej telo sa mohlo teraz prebrať z bezvedomia. Majster využil aj jednoduchú vytváraciu mágiu a k Lilynette hodil oblečenie. Bolo veľmi jednoduché, ale praktické. Teraz aspoň trocha rozumieš tomuto elementu. Spravila si prvý krok na ceste k ovládnutiu ohňa. Snád sa ti tá bolesť vryla do pamäti a budeš si ju pamatať vždy, keď využiješ jeho ničivú silu, povedal majster a posadil sa na zem. Nenechal však Lilynette vydýchnuť na dlho - spoločne ste sa objavili niekde inde. Prostredie okolo vás sa zmenilo. Teraz ste stáli na spálenej zemi, uprostred niečoho, čo kedysi pravdepodobne bývalo dedinou. Všade na okolo ležali spálené mŕtvoly ľudí, aj ked sa len ťažko dali rospoznať. Nechutný smrad spáleniny Lilynette udrel do nosa. V pozadí bol počuť plač detí a žien. Niektorí ľudia sa bezmocne plazili po zemi, ale nemohli sa dostať ďaleko. Boli totižto dopoly spálení, ich končatiny boli len ohorky. Zvyšky budov ešte horeli. Jeden z plameňov sa rozšírili na utekajúceho muža, ktorý začal horieť a pritom bolestne kričať a zvíjať sa. Bolo to naozaj niečo strašné. Nič pre slabé žalúdky. Toto spôsobuje oheň. Nie sme v ilúzii, sme v mojich spomienkach. Veľmi nerád ich zhmotňujem, ale pre tých, čo chcú študovať a učiť sa umeniu ohňa to musím urobiť. Aby videli svoju budúcnosť. Aby sami zistili, či chcú tento chaos spôsobovať. Pokojne sa prejdi po okolí. Vyzývam ťa, aby si to urobila.

Lilynette

Znova som sa začala preberať, stále som sa cítila rozpálená no nebolo to také hrozné ako pred chvíľkou.. pociťovala som však jemné chladenie ktoré spôsoboval majster. Znova som na sebe mala oblečenie čo.. bolo dobre, asi by som sa inak prepadla od hanby. Myslela som si že mi nechá aspoň chvíľku na oddych. V momente sme sa však objavili niekde, kde to hrozne smrdelo.. myslela som si že a povraciam. Pach zhorených vlasov, oblečenia a pokožky.. keď som sa obrátila naokolo a videla som ten masaker.. tak ma naplo, udržala som to však v sebe na čo som bola náležite hrdá. Postavila som sa na nohy a sledovala som majstra.. na jeho výzvu som troška zneistela.. nakoniec som však len prikývla.. jednou rukou som si zakrila nos páč bol ten pach takmer neznesiteľný. Vykročila som do vyhorených a horiacich uliciach, pozerala som sa na zohavené a spálené telá.. Nepovracala som sa, vlastne som sa sama divila prečo, možno to už na mňa bolo moc, v takej miere, že som proste nereagovala tak, ako by som reagovala.. napr pred pár mesiacmi.

Jedna zo situácií, keď som sa preklínal, že som prijal a riadil sa kódexom Engenirthu, povedal Duviel a vykročil spoločne s Lilynette. Prechádzali spálenou dedinou a obzerali skazu spôsobenú ohňom. Mojou rukou tu zomrelo veľa nevinných ľudí, a mohol som za to z časti aj ja, začal vysvetľovať čo sa tu stalo. V jeho hlase nebolo počuť, že by sa cítil vinný. V tejto oblasti operoval mág, ktorý nebol Engenirthom zaregistrovaný. To znamená, že je potenciálnou hrôzbou a musí byť čo najrýchlejšie eliminovaný. Alebo uväznený. Podľa toho čo situácia vyžaduje, povedal keď náhle okolo vás prebehol mladý mág, mohol mať tak zo dvadsať rokov. Ruky mu svietili na červeno, akoby boli zo železa, ktoré sa rozpálilo vo vyhni. Engenirth potreboval rýchlo zasiahnuť, lebo sa zistilo, že tento konkrétny mág je hrozba pre celé okolie. Tisícky ľudí, jedno menšie mesto. Netušili sme odkiaľ sa naučil také mocné kúzla, ale podľa všetkého plánoval vyvolať kométu. Na Engenirthe je toto kúzlo zakázané. V ohnivo-vzdušno-zemnej mágii nič ničivejšie neexistuje. A preto bola potrebná rýchlosť a spontánnosť. S mojím majstrom a niekoľkými študentami sme ho vystopovali až sem. Majster dostal zlý pocit - ucítil obrovskú koncentráciu magickej energie nad oblakmi. Mág začal kométu formovať a nezostávalo dlho do našej smrti, do smrti tisícok ľudí a zničenia celého mesta, vysvetľoval ako ste prechádzali dlhými ulicami dediny. Napokon ste sa priblížili k stredu dediny, kde bolo malé námestie. Museli sme rýchlo rozhodnúť čo urobiť. Nemali sme čas na hľadanie mága - dedina nie je až tak malá. Tak... som sa rozhodol spáliť celú dedinu. Obetovať stovky ľudí aby som zachránil tisícky... ostatní ma chceli zastaviť, okrem majstra, lebo ten vedel že to je potrebné. V dedine bol navyše... moj priateľ z Engenirthu, iný mág, ktorý prehľadával dedinu. Stalo sa. Dedinou sa prehnal ohnivý vír, ktorý spálil všetko v jeho ceste, povedal a odmlčal sa na chvílu. V strede námestia bola veľká studňa, z ktorej teraz vyliezala akási osoba. Jej šaty boli mierne spálené a na niektorých miestach mala kožu úplne zuhoľnatenú. Osoba krívala a mierila kamsi preč. V tom na námestie prišli traja mágovia - dvaja mladší a jeden starší. Majster z dvoma študentami. Jeden z nich bol mladá verzia Duviela. Na mága čosi zakričali a rozbehli sa k nemu. Ten sa otočil a čakajúc tam stál. Nikdy som nezistil, či to bolo užitočné alebo nie. Mág sa skrýval v studni. Mohlo nás to napadnúť, ale nevedeli sme že bol aj vodný mág a tak dokázal žiť pod vodou. Bol veľmi mocný a majster to vedel. Povedal nám, aby sme si dávali veľký pozor a zamerali sa skôr na obranu ako na útok, povedal a ukázal do stredu námestia. Tam sa postavila trojčlenná skupinka z Engenirthu a nepriateľský mág len pár metrov od seba. Už nasleduje len boj... ťažký, ale vyhrali sme. Neviem či ho chceš vidieť. Vlastne, je to ukážka elementálnej mágii v jej najlepšom.

Lilynete

Pokračovala som ďalej dedinou a len som počúvala majstrov výklad. Pozerala som sa na tú hrôzu ktorú oheň spôsobil. Po jeho slovách a vysvetlení som sa len trocha striasla. Budem musieť toto, spraviť niekedy aj ja? prebehlo mi hlavou a ja som sa len obzrela a nejakou ženou ktorá práve uhorela v plameňoch.. znova ma striaslo. Zároveň som však chápala dôvod, bolo to tak ako povedal majster, mág sa musí prikloniť k väčšine.. pretože tá je vždy rozhodujúca.. toto bol podobný prípad, obetovať stovku ľudí na to, aby mohlo ďalších tisíc žiť. Aj keď som to chápala tak sa mi to trocha hnusilo, zároveň to však vo mne vzbudilo túžbu, túžbu zničiť a zabiť všetkých mágov ktorý ba sa pokúšali o to, o čo sa pokúšal majstrov nepriateľ a súper. Následne sme zastali pred chistajúcim sa bojom. Ruky som si založila na hruď a len som zakývala na nesúhlas. Nechcem to vidieť, k ničomu mi to nebude.. moje rozhodnutie to aj tak nijak nezmení.. povedala som nakoniec rozhodným a pevným hlasom.

Majster prikývol. V tomto prípade bola elementálna mágia využitá na dobrú vec. Mága sme sa zbavili a oheň vyčistil tento svet od ďalšieho chorého, odvetil majster, zatvoril oči, vystrel ruku pred seba a svet okolo vás sa pomaly začal rozplývať. Lilynette ešte mohla vzdialene počuť hlas nepriateľského mága, ale nerozumela čo hovorí. Zdalo sa akoby to bolo v dračej reči. Pred očami sa vám opäť zjavili potemnelé priestory akadémie. Dúfam, že o ohňi teraz niečo vieš. Je to len minimum čo ti môžem ukázať - všetko ostatné budeš musieť zažiť sama. Pochopiť elementy je dlhodobá vec, celoživotná. Ani ja si stále nie som istý, či oheň ovláda mňa alebo ja jeho. Elementy príliš ťažia na emóciách. Budeš si musieť dávať pozor, aby ťa neovládli. Ale na to prídeš časom, vysvetlil Duviel a rukou na zemi vytvoril veľký oheň. Mali by sme pokračovať, čo najrýchlejšie, aby spomienky na oheň nevychladli. Rob to či ti poviem a neboj sa. Postav sa k tomuto ohňu. Skús nemyslieť na nič iné, len na tú bolesť, ktorú ti spôsobil oheň keď sa ťa dotýkal v tom pekle. Keď ju budeš skutočne cítiť, napni svaly na rukách ako najviac dokážeš, a potlač tú bolesť v sebe do úzadia. Zároveň ako ju budeš potláčať, vlož jednu ruku do ohňa, ktorý som tu vytvoril. Veľmi opatrne, tentoraz ťa už môže zraniť, vysvetľoval majster a zamyslel sa. Ak sa ti podarí tú bolesť potlačiť do úzadia, tak nebudeš cítiť páľavu ohňa a vtedy ťa ani nezraní. Ty ho prakticky na moment ovládneš. Rozkážeš mu, že tam v skutočnosti nie je a nemôže ťa zraniť. Na to treba ale veľmi silnú koncentráciu. Akonáhle začneš cítiť, že oheň spaľuje tvoju ruku, rýchlo ju odtiahni. A ešte raz. A ešte raz. Až kým sa ti to nepodarí. Moju spokojnosť dosiahneš, ked ruku v ohni udržíš po dvadsať sekúnd bez toto aby ťa oheň čo i len raz popálil, pokračoval majster vo výklade. Mohlo sa to zdať šialené, ale fungovalo to tak. Niektorí študenti ani po hodinách cvičenia nedokázali zadržať oheň, aby ich nezranil. Niektorým trvalo celé dni, kým dokázali v ohni udržať ruku po desať sekúnd. Máme čas. Nacvičuj to, zo začiatku veľmi opatrne. Najťažšie je udržať koncentráciu. Tá sa ľahko rozplynie a vtedy oheň popáli tvoju ruku.

Lilynette

Čo i len raz popálil? je to vôbec možné? zamumlala som otázku skôr pre seba no len som prikývla. Vedela som čo po mne chce, alebo som si to aspoň myslela, všetko to proste bolo v mojej hlave, v mojom uvažovaní a v mojom myslení.. v mojej vôly a viere, proste to chcelo vôľu ktorá by bola silná ako prasknutie koženým bičom. Pristúpila som k ohňu a takmer v momente som pocítila jeho teplo, uvoľnila som sa. Chcela som ho prekvapiť, presvedčiť o tom, že spravil dobre keď ma zobral za študentku elementárnej mágii. Začala som myslieť na peklo, na lávu, oheň, teplo a zúfalstvo ktoré vo mne vyvolával pocit neprekonateľnej bezmocnosti, keď ma oblizovali plamene, keď som horela. Po chrbte mi prebehli zimomriavky no ovládla som ich. Necítila som strach, vlastne som momentálne necítila nič, sústredila som sa na pre mňa zatiaľ úplne inej úrovni. Snažila som sa presvedčiť samú seba že mi oheň nič nespraví, že ja som tá ktorá ho ovláda. Zároveň sa však do mojich myšlienok vkrádala logickosť ktorá i hovorila že ma proste oheň popáli. Bolo to ťažké, na psychiku, uveriť a prinútiť sa veriť ďalej. Chvíľkami som si myslela že to naozaj mám no následne som len pokývala hlavou a skúšala som to ďalej. Stále som však ruku k ohňu a do neho nedávala. Bolo ťažké oddeliť svoju myseľ na dve časti, alebo sa o to aspoň pokúsiť, v jednej som chcela nechať všetkú logickosť a následne ju niekam odpratať. Sústrediť sa len na tú ktorá mi hovorila že mi oheň nič nespraví, že ja som pánom toho ohňa a on ma musí počúvať. Toto rozjímanie a rozmýšľanie, no sebapresvedčovanie trvalo ešte dlho, pol hodinu? hodinu? deň? Mesiac? doslova som stratila pojem o čase. Nakoniec som však ruku do ohňa vložila. Moja viera v to, že mi ten oheň nič nespraví, že sa mi podriadi, že ja som tá ktorá ovláda oheň dosahovala maxima, vlastne si mohol majster všimnúť ako mi z nosa tečie pramienok krvi čo mala za následok skalopevné sústredenie a viera v niečo, čo popieralo všetky prírodné zákony ktoré som doteraz poznala.

Snaha Lilynette sa nedala poprieť. Rozhodne jej to išlo výborne. Javila sa ako jeden z tých lepších študentov. Nie lepších v zmysle, že majú viac vôle, ale skôr, že sa dokážu ľahšie sústrediť a celé je to pre nich prirodzenejšie. Lilynette to dokázala na veľmi dobrej úrovni. Majster Duviel ju pozorne sledoval a pomaly zisťoval čo sa jej v budúcnosti bude hodiť, čo sa má učiť, podľa jej povahy a psychických schopností. Z radosťou si uvedomil, že Lilynette má na oheň dominantný vplyv, čo znamenalo len jednu vec - dobrá elementálna kontrola. Dôležitá vec pre budúcich elementálnych mágov. Oheň sa jej podriaďoval rýchlejšie ako niektorým iným študentom. Nebude to dlho a získa kontrolu nad ohňom. Vtedy sa bude môcť začať učiť narábať s tým elementom, formovať ho a ukazovať mu, čo má robiť. Duviel bol nadmiernu spokojný s Lilynette. Jej postup vyzeral veľmi nádejne.

Zatiaľ čo sa Lilynette snažila sústrediť, v jej mysli sa objavila akási trhlina. Lilynette vedela a cítila, že tam niečo je a niekto sa tam snaží dostať, ale jej koncentráciu to absolútne neprerušilo. Stále bola akoby v stave tranzu. Teraz už známy hlas v jej mysli prehovoril: Lilynette! Vidím, že si sa rozhodla pre oheň. Výborne, bravo! Ten stav v ktorom si teraz mi pomohol dostať sa do tvojej mysle. Neodchádzaj z neho, lebo táto diskusia skončí. Majstri po včerajšku potlačili moje sily a tak je toto jediný spôsob ako môžem komunikovať s tebou. Rád vidím, že vás ešte neučia obránenie mysle pre vonkajšími vplyvmi. Tak čo, zvážila si moju ponuku? Nebudem sa pýtať tretí krát. Toto je tvoja posledná šanca. Ja viem, že na akadémii je všetko pre teba nové a tak sa ťažko rozhoduje. Ale ako vidíš, Emete nie je nič. Zbytočne si sa bála.

Lilynete

V sústredení som nepoľavovala, vlastne som sa snažila, stále a stále som zachovávala až ľadový chlad. Necítila som bolesť, necítila som vlastne vôbec nič. Úplne som stratila pojem o čase a aj o svojom okolí. Aj keď na mňa niekto zvonka hovoril tak som proste nevnímala, nepočula by som toho dotyčného. Pocítila som však divný pocit.. ako keby mi moja myseľ začala "pukať".. Ignorovala som ho do chvíle kým som nezapočula znova ten hlas. V momente som chcela prerušiť všetko o čo som sa snažila no, vlastne som to začala brať ako výzvu, nechcela som sa už od neho nejak nechať ovplyvňovať. Tá jeho ponuka mi zrazu prišla ako celkom dobrá skúška.. skúška mňa samotnej. Len som sa pousmiala aj keď iba v duchu. Beriem... pod jednou podmienkou.. Emetu necháš na pokoji.. navždy.. pomyslela som si páč som tušila že nahlas.. to hovoriť aj tak nemusím. Znova som však nadobudla rovnakého stavu ako pred malinkou chvíľkou, proste som vnímala len ten hlas a večný spaľujúci oheň ktorý som sa snažila ovládnuť.

Lilynette cítila, že do sústredenia upadá čoraz viac. Stále bolo hlbšie a hlbšie. Dostala sa do stavu, v ktorom by ju z tranzu neprebral ani kop do brucha. Hlas sa napokon opäť ozval. To bolo rýchle rozhodnutie. S tou tvojou... ,,kamarátkou'' súhlasím. Ale počítaj s tým, že toto rozhodnutie ju proti tebe znepriatelí. Majstri majú veľký vplyv na študentov. Ona im verí. Všetci im uveria. Si si vedomá, že to pravdepodobne budeš ty, kto ju v budúcnosti zraní? Ale na tom nezáleží. To je dlhá doba. Je dôležité sústrediť sa na prítomnosť. Teraz bude tvoj majster prekvapený, povedal hlas zákerným tónom a zase si ucítila, že sa tvoje sústredenie prehlbuje. Bola si ešte ďaleko od sústredenia, ktoré je potrebné na potlačenie esencie ohňa. Dopomohol som ti k nemu a teraz ťa oheň nezraní. Bezomňa ho ale zatiaľ neudržíš. Onedlho sa poberiem... späť, ale na to čo od teba chce majster to bude stačiť. Lilynette začala mať zvláštne pocity. Najprv ju oblial chlad, potom veľká horúčava a skončilo to silnou bolesťou hlavy. Myseľ nebola zvyknutá na takéto sústredenie a tak sa preťažovala. Za to jej hlas na krátky čas poskytol schopnosť premeniť surovú magickú energiu na použiteľnú, teda v tomto prípade, že ju oheň nedokázal zraniť a ani ho necítila.

Lilynette

J..ja.. nikdy jej neublížim. Bola moja posledná myšlienka ktorá patrila tomu hlasu. Pocítila som naozaj divný pocit, vlastne to bolo sústredenie ktoré som nezažila ešte nikdy v živote. Tušila som že za neho nevďačím sebe ale skôr tomu hlasu, nechápala som ani ako je to možné, netušila som že po mne bude majster chcieť až niečo takéto. Pochopiteľne nastali aj vedľajšie účinky. Hrozná bolesť hlavy, takmer sa nedala vydržať, keby že sa nesústredím tak by som sa pravdepodobne zložila na kolená a trvalo by nejaký čas kým by prešla. O to to však bolo ťažšie, nemohla som odpadnúť a ani padnúť na kolená, nemohla som si oddýchnuť či zobrať pauzu čo i len na chvíľočku. Navonok mi dokonca z nosa začala tiecť krv. Nevedela som koľko presne tam už tú ruku držím.. rozhodla som sa ešte počkať. Bolo to namáhajúce no nemala som inak na výber, necítila som žiadnu bolesť od popálenia, len neustálu bolesť hlavy. Po asi dvadsiatichdvoch-troch, ak nie viac, sekundách som však klesla na kolená a moje sústredenie sa zborilo ako domček z karát. Rýchlo som odtiahla ruku páč som pocítila ako mi oheň oblizoval pokožku. Snažila som sa pozerať niekde pred seba no kvôli extrémne silnej bolesti hlavy som videla rozmazane, vlastne som stále viac menej nedokázala vnímať svoje okolie. Hlavu som si nakoniec zaborila do rúk a intenzívnym šúchaním som si snažila utíšiť bolesť, ktorú vo mne toto sústredenie vyvolalo.