Prolog: Rozžeravená oceľ

V pevnosti, ako obyčajne, vládol zhon. Desiatky trpaslíkov si plnili svoje denné povinnosti - vykladali ťažké debničky z lode, ktorá prišla len pred pár minútami, vojaci všetko pozorne strážili opatrnými očami, kováči kutali nové zbrane, lekári ošetrovali zranených, ktorí občas vykríkli od bolesti, keď im zošívali hlboké rany a velitelia rozdávali rozkazy na každú stranu. Na prvý pohľad to všetko mohlo vyzerať ako chaos, ale opak bol pravdou. V tejto pevnosti fungovala dokonalá organizácia - ak niekto nebol na svojom mieste v správny čas, mohlo by to narušiť organizáciu. A preto v pevnosti platili prísne pravidlá. Mnoho vojakov bolo zločincov a tak na nich stráže dávali veľký pozor. Celé to mal na starosti veľgenerál Magal Tessrin, ktorého bojovníci obdivovali. Darilo sa mu pevnosť udržať po dlhé roky aj s obmedzenými zásobami a uprostred územia ľudí. V očiach trpaslíkov bol naozajstný hrdina. Aj napriek tomu všetkému bola pevnosť v problémoch. Prvý a hlavný problém boli neustále útoky ľudí - aj keď bola pevnosť Dar-Dum postavená na pahorku, katapulty dokázali z veľkej diaľky dostreliť na hradby. Trpaslíci mali zriadené výbojné jednotky, ktoré bleskovo na katapulty zaútočili predtým než dokázali narobiť veľa škody. Další problém mali zásobovacie lode - ľudské lode ich neustále na mori prepadávali, čo nie je nič zvláštne, keďže sa museli plaviť cez ľudské územie. Zásobovanie sa zdržalo a to robilo veľké problémy. Tieto problémy tvorili iné - nedostatok jedla, zbraní, bojovníkov, pevnosť v dezolátnom stave, choroby z mŕtvol, ktoré nebolo kam dať a celkový pocit stiesnenosti, ktorý v trpaslíkoch vyvolávala táto nepríjemná atmosféra.

Posledný útok ľudí bol len pred pár dňami. Padlo v ňom asi šesť bojovníkov. Išlo len o menšie potýčky. Ale tentoraz bol veľgenerál zachmúrený... nad hlavou mu viselo niečo temné.

Zvolal všetkých bojovníkov na nádvorie. Chcel im povedať niečo veľmi dôležité.

Zoltanor

Den jako každej jinej, válka na ostrově neustále panovala.. Všichni se věnovali své práci, až na pár výjimek. Ty vlastně nic dělat ani nemuseli, mezi ty patřil i Zoltanor, kterej zůstával pod neustálým dohledem Magala Tessrina, někteří ho možná obdivovali, ale mu byl naprosto ukradenej. Doufal v jediný a to v to, že tahle bitva už brzo skončí. Zoldan znuděně jen tak seděl na něčem, co mělo připomínat lavičku a pečlivě si prohlížel svojeho fúsa. V ten moment uslyšel, jak se trpaslící okolo něj o něčem bavijou, byl to nějakej sraz na nádvoří. Zoltanor si to okamžitě přeměřil a ve chvíli mu došlo, že to svolal určitě Magal. Neváhal a po chvíli tedy vyrazil, zapomněl však na svoji polovičku a když si v polovině cesty vzpomněl, už bylo vlastně pozdě... "Kam tahle válka vlastně vede? Na tuhle otázku nejspíše sám sobě neodpovím.." Problesklo mu hlavou při cestě, to už však dorazil na nádvoří, kde už se scházeli všichni přeživší trpaslící. "Tak dělej, ať už to začne, stejně to bude jen další z jeho zbytečnejch keců, který nás samozřejmě, jako obvykle daleko nezavedou." Řekl si Zoldan polohlasem jen pro sebe, aby na sebe nepoštval trpaslíky v jeho blízkosti a pouze již tiše vyčkával na první slova generála Magala.

Gáldhiem

Sedel som na super pohodlnej lavičke s trvdého bukového dreva a chrbtom sa opieral o stenu, popritom som si bafkal s fajky a driemal. Nevadil mi ten krik a zhon naokolo, postupom času som si na to zvykal. Predsa len, čo iné mi ostávalo. Všetci niečo robily len ja a Zolt nie, boly sme tu nový a tak sme ešte nemaly čo na práci. Tak zbytočne zahodený čas..., kým tu bezcieľne sedím v tejto zbyočnej vojne mohly sme so Zoltom poriadne rozbehnúť obchod. Aj keď, možno by sa dalo s niečim kšeftovať aj tu, chce to nápad ! Tak premýšľaj čo by si tu len mohol rozbehnúť... Z driemot a myšlienok ma vytvrhol druhý trpaslík ktorý mi čapol po hlave až sa mi zosunula prilba. Hej nový ! Pohni sa na nádvorie, generál má prednes ! Normálne by som mu to okamžite vrátil a pobil sa, lenže tu by to nebol práve najlepší nápad. Jednak preto že mi na krk dýchaly stráže kv§ly tomu že som zločinec a tiež kvôly tom že vyvolávať konfilkty v čase keď si generál zvoláva vojsko nie je práve najvhodnejšie. Tak som sa teda zdvihol, povytiahol si gate a ťarbavo sa vliekol na nádvorie. Kde len je Zolt ? prebehlo mi hlavou. Hľadal som ho očami na nádvorí, nikoho iného som tu nepoznal a tak bolo jasné že chcem ísť k nemu.

Veľgenerál netrpezlivo čakal na provizórnom pódiu. Trpaslíkom to trvalo, narušilo to prirodzený beh práce v pevnosti, ale správa, ktorú mal oznámiť Magal bola veľmi dôležitá. Veliteľom vo svojej blízkosti rýchlo rozdával rozkazy a tí sa s prekvapením v očiach rozbiehali do každej strany. Niečo sa muselo naozaj diať... rozhodne nešiel hovoriť o svojich úspechoch. Akonáhle sa všetci zišli na námestie, Magal zdvihol ruku do vzduchu, čo rozvášnený dav spoľahlivo utíšilo.
Krajani moji. Dúfam, že ste sa vyspali dobre. A dúfam, že ste plní energie a odvahy, ako správni trpaslíci. Musím vám oznámiť nepríjemnú vec. Nové pozemné posily, ktoré sa sem plavia každý mesiac, boli na ceste sem potopené... ľudia pripravili efektívnu blokádu a transportom sa nepodarilo prejsť. Na palubách zomrelo presne 487 vojakov.
Odmlčal sa. Námestím sa ozýval ustráchaný šepot.
Rád by som smútil, ale teraz nie je čas. Možno by ste to nepovedali, ale mám ešte horšiu správu. V týchto chvílach sa sem z juhu blíži početné ľudské vojsko. Dozvedeli sa, že transport nedošiel a my nemáme posily. Presila ľudí je veľká... naše sily tvoria približne 1500 vojakov, kým ľudia prichádzajú z trojnásobne veľkou armádou. Vezú aj katapulty.
Nechal túto informáciu vstrebať do vojakov. Strach sa dal cítiť vo vzduchu. To čo práve generál povedal znamenalo, že všetkým zostáva iba niekoľko hodín života.
Táto pevnosť prežila aj horšie boje. A prežijeme aj tento. V tejto chvíli sa sem blíži dalšie transporty, ktoré vezú približne 800 vojakov. Avšak ľudia sem dojdú o celý deň skôr ako posily. A tak musíme deň držať. Držať za každú cenu. Lebo pád tejto pevnosti predznamená pád trpasličích kráľovstiev. A tak nemôžeme strácať čas. Všetci na svoje miesta, ľudia prídu už za dve hodiny! Pripravte sa na boj! Fyzicky aj psychicky! Hned teraz! skríkol veľgenerál. Trpaslíci zareagovali trocha oneskorene, ale predsa len. Všetko sa zmenilo na chaos. Každý behal kade tade a dúfal v najlepšie...

Zoltanor

Tiše si poslechl výrok generála a snažil se chovat chladný jako vždy.. "Někde mezi něma musí být i Gáldhiem, musím ho najít, okamžitě.." Problesklo mu hlavou krátce potom, co Magal domluvil. Zoltanor hledal svého bratrance, během pár minut ho naštěstí dokázal najít.. "Hele, kámo.. Tohle je naše příležitost.. Dělej a makej.. musíme rychle jít za Magalem, řekneme mu, co bychom mohli pro něj udělat. Díky tomuhle by nám mohlo být o něco lépe, uvědomuješ si to? Konec řečí.. jdeme za ním.." Zakončil a rychle se rozběhl směrem ke generálovi, mohlo to vypadat jako nějakej pokus o vraždu, nicméně nikdo se proti nim nepostavil, protože oba řvali "Bacha, musíme si s ním promluvit! Udělejte nám trošku místa!". Během chvíle jejich slova slyšel už i sám Magal, který se otočil a zůstal stát, dokud k němu oba trpaslící nepřiběhli "Pane! Pane! Potřebujeme vám něco sdělit. Můžeme v této bitvě pomoct, určitě víte, kdo jsme.." Vydal ze sebe Zoldan a nechal pokračovat svého bratrance Gáldhiema v řeči.

Gáldhiem

Zbadal som Zoltanora ako beží ku mne a niečo kričí. Utekal som za ním a uprene rozmýšľal čo chce. Niečo by nám pomohlo ! Niečo čo by nám pomohlo ! V tom mi to zaplo. Snáď nemyslí Faelnir ! To by nás skutočne zachránilo, vojsko by sa stalo nezastaviteľným... Keď sme sa ocitly pred Genrálom Magalom dostal som trochu strach ale rýchlo som mu vysvetľoval čo chceme. Vypočujte nás prosím ! Dokážeme spolu s bratrancom vytvoriť látku ktorá je eh no trochu dosť nezákonná. Tomu kto ju požije sposobí otupelosť, prestane cítiť bolesť a únavu, strach stres... Má predsebou len jednu vec na ktorú sa sústredí. Môžete mu aj odtnúť ruku a ani si to nevšimne. Vymyslely sme to nedávno a pre vojenské účely to je silná zbraň voči nepriateľovy. Ak sa pripravý zle spôsobí okamžitú smrť v bolestiach, jej príprava musí byť doknale zvládnutá kvôly vyvázenosti halucinogénu jedu a protilátke, ak je niečoho viac celé sa to pokazí. Zle pripravená sa od dobrej líší farbou a chuťou... Ak by ste to podaly svojim vojakom, porazíte ľudí s minimálnymi stratami.. A účinky do pár hodín zmiznú. Nastanú po tom bolesti hlavy ako po opici ale to je priateľné. Ak nám dáte potrebné suroviny vyrobíme vám zvorku a dokážeme vám že to funguje...
Napeto som čakal čo povie a pokukoval po Zoltanovy.

Magal Tessrin

Stráže spozorneli, keď sa ku mne predierali dvaja trpaslíci, ktorí boli označení ako zločinci privedení do armády. Rukou som ich však upokojil a nechal tých dvoch prejsť. Vyzerali naozaj nadšene. A keď mali čo povedať, nech to povedia. Len nech nezdržujú. Oboch som spoznal na prvý pohľad - Zoltanor a Gáldhiem. Od úradníkov som sa maximálne dozvedel, že vyrábali a predávali akési drogy. Aj napriek tomu, že som odmietol aby ich sem doniesli, poslali ich. Potrebujem vojakov, nie obchodníkov. Radšej ich mali prepustiť - určite boli užitočnejší ako tí úradníci. Keď Zoltanor povedal, že môžu pomôcť, v hlave mi skrslo niekoľko nápadov. Jeden z nich bol strčiť ich do žalára aby neotravovali. Ako by obchodníci mohli pomôcť v boji? Gáldhiem však začal rýchlo hovoriť.
Nezákonná? Otupelosť? Smrť v bolestiach? Halucinogén? Bolesti hlavy? Zákonom chránené suroviny? V mysli premýšľal čo mu práve tí dvaja oznámili. Oni jednoducho prišli za veľgenerálom a chceli od neho suroviny a povolenie, aby mohli robiť ilegálnu činnosť, za ktorú boli zatknutí a poslaní sem. Už už som išiel vydať rozkaz na zavretie do žalára, ale potom som si uvedomil ako by to všetko mohlo pomôcť. Hlavný problém by neboli straty, ale únava, stres a strach. A s ich drogou by sa to všetko mohlo vytratiť? Aj tak sa mi to celé nepozdávalo.
Chlapci, chlapci... a za predaj týchto drôg ste boli zabasnutí? Sú to oni? opýtal som sa podozrievavo. Suroviny sme mali, lebo ich nikto nevyužíval. Ani nevedel využiť. Možno by sa konečne pre tie suroviny našlo využitie.
Vaša ponuka je zaujímavá. Ale dokázali by ste vytvoriť toľko dávok do niekoľkých hodín? Potrebovali by sme ich dosť. A nevieme či vôbec posily dorazia zajtra. Ako sa obránime, keď budú všetci omámení?

Gáldhiem

Nie to niesu oni, toto sme používaly keď sme sa stavily kto toho viac vypije. Ak sme si to vzaly mohly sme chlastať celú noc a nič nám nebolo. Zaškeril som sa. Zatkly nás za predaj a výrobu mnochých vecí, vyrábaly sme fakt všetko možné. Problém bol v tom, že sme suroviny získavaly nekalým spôsobom...
Tak, nieje problém zvýšiť účinok aj na 24 hodín to je obmedzené množstvom surovín a my sme to nikdy nevytváraly na tak dlho. Keď spomenul čas poškriabal som sa na hlave a niečo počítal. No, ak by sme začaly teraz maly by sme to stihnúť, samozrejme za predpokladu že máte všetky potrebné veci... A ešte, opýtal som sa lišiacky čo za to dostaneme mi ? Predsa len získate nad ľudmi prevahu, viete si predstaviť ako sa budú tváriť keď uvidia nezastaviteľných trpaslíkov s nezničiteľnou morálkou ? V ich radoch vznikne panika...

Zoltanor

Nenachal generála Magala promluvit a už začal.. "Potřebujem nějaký utulný místečko, kde by bylo nejlépe i něco na přepálení, případně, to tady mít musíte. Pokud ne, dá se bez toho obejít. Jak řekl Gáldhiem určitě to půjde zvýšit i na 24 hodin, nicméně budeme potřebovat o něco více surovin. Vojáků je 1500 a každý musí vypít minimálně 0,7l. Za 45 minut ať k nám přijdou trpaslící, co budou bojovat v první lajně. Suroviny, co budeme potřebovat jsou: Nejlépe neomezený a nejrychlejší přístup k vodě, co nejvíc kapusty, Kammerbisia, Starolesní mech, Zelené potěšení a nakonec i Quarradovi lišeje. Doneste nám všechno, co máte. Mistře Magale, vás prosím, aby jste nám poslal nejméně 50 dobrovolníků, o kterých jste přesvědčeni, že nic nevykecaj.. A taky nám zařídili něco, v čem můžeme tedy pracovat." Dohovořil a nechal generála Magala, aby se k tomu vyjádřil. Teď už jen mohli všichni doufat, že vlastní dostatek surovin k výrobě.

Magal Tessrin

Gáldhiem vysvetlil ako to s nimi bolo. Na jeho vysvetlení som sa len nepatrne uškrnul a nechal ich pokračovať vo vysvetľovaní. Jeho teória sa zdala zaujímavá. A očividne boli skúsení, vo vyrábaní... toho maglajzu... čokoľvek to bolo.
Takže ak teraz začnete, stihnete to? Potrebné veci môžem poskytnúť. zamyslel som sa. Nad jeho naivnosťou som sa musel pousmiať.
Ide o to, že ľudia sa nás nemusia báť. Sú v početnej prevahe, majú vo všetkom na vrch. Najlepšie predpoklady na obsadenie tejto pevnosti. Posilnení trpaslíci ich síce prekvapia, ale to je asi tak všetko. V útoku budú pokračovať normálne. Sú sebavedomí. vysvetlil som Galdhiémovi. Ale aspoň mal pozitívne zmýšľania, a to je to čo sme práve potrebovali.
Vypočul som aj Zoltanora. V hlave som si všetko spočítal a vyšlo mi, že im môžem prakticky do polhodiny poskytnúť všetko čo chcú.
My budeme len obraňovať, na ľudí nebudeme útočiť. Radšej počkáme kým nám katapulty prerazia hradby ako by sme mali zaútočiť - to by bola samovražda. Dôležité je vydržať nápor. povedal som im, aby neboli v takom časovom strese. Kým ľudia zaútočia, zostáva dosť času. Vojaci začnú byť unavení až neskôr...
Takže veľa surovín, vodu, nejaké pokojné miesto, 50 najlepších vojakov... dá sa to zariadiť. Tuto veliteľ Magrin vás odvedie do katakómb pod pevnosťou. Tam je aj sklad a dosť miesta. Mali by ste tam nájsť všetko... za pol hodinu vám pošlem tých vojakov. Tak bežte! A nesklamte ma! Nesklamte našu rasu.
Keď už som mal niekomu veriť, tak to boli moji krajani a nie akýsi hnusní ľudia.
Pošepkal som inštrukcie veliteľovi.
Magrin gestom poukázal aby ho nasledovali.
Ja som sa rozbehol do chaosu a začal zháňať vojakov.